Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 17, 2013

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9C/109/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911205078
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2013:5911205078.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa:

D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpeného JUDr. Miloslavom
Krausom, LL.M, advokátom, so sídlom kancelárie Jasovská č. 23, P.O.BOX č. 64, 850 07 Bratislava 57,
proti odporcovi: Obec Liptovská Osada, 034 73 Liptovská Osada, právne zastúpenému advokátskou
kanceláriou JUDr. Silvia Predná s.r.o., so sídlom kancelárie Plynárenská č. 7/A, 821 09 Bratislava, v
konaní o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi sa priznáva náhrada trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške
3.559,51 eur, ktoré mu je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu, advokátskej
kancelárie JUDr. Silvia Predná, s.r.o., a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Odporcovi sa náhrada trov konania o predbežnom opatrení nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.08.2011 sa pôvodný navrhovateľ, t.j. O.. L. U.
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť
navrhovateľovi škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom starostu obce ako orgánu územnej

samosprávy vo výške 52.000,-eur, pričom suma 49.033,-eur predstavuje náklady na uvedenie pozemku
do pôvodného stavu a suma 2.977,-eur je ohodnotenie nemajetkovej ujmy navrhovateľa. Ku škode
malo dôjsť v súvislosti s prácami vykonanými aj na pozemku parcela č. XXXX/X o výmere X.XXX m2
zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. A. Z., ktorého bol pôvodný navrhovateľ Ing. L. U. (v súčasnosti
navrhovateľ D. D.) spoluvlastníkom v rozsahu 1/6-ina k celku, pričom odporca ako orgán samosprávy
neučinil žiadne opatrenia na zabránenie vzniku škody. Z návrhu na začatie konania ďalej vyplynulo, že
odporca si nechal spracovať projekt investičný zámer „Gothal“, ktorý pre svoju realizáciu potrebuje aj

predmetný pozemok, pričom investičný zámer nebol prerokovaný s vlastníkmi pozemkov a teda ani s
právnym predchodcom navrhovateľa Ing. L. U.. V priebehu mesiaca október 2010 právny predchodca
navrhovateľa zistil, že odporca so svojím spoločníkom, t.j. zástupcom spoločnosti YVEX, s.r.o. so
sídlom Plynárenská č. 7/A, 821 09 Bratislava začali práce na uvedenom investičnom zámere Gothal,
a teda aj na uvedenom pozemku. Z predmetného pozemku bola odstránená ornica vo výške cca 50
cm, boli vykopané ryhy a následne navezený rôzny odpad. Vytýčené hranice predmetných pozemkov
boli odporcom a jeho spolupracovníkmi odstránené. Štatutárny orgán odporcu aj keď mal vedomosť o

nesúhlase právneho predchodcu navrhovateľa, ako aj navrhovateľa s prácami na predmetnom pozemku
o vybudovaní čiernej skládky, neučinil žiadne opatrenia, aby konanie bolo zastavené. Pokiaľ ide o výšku
náhrady škody, výška skutočnej škody, t.j. škoda vo výške 49.033,-eur bola určená stavebnou cenárkou
O. W. a suma 2.977,-eur je ohodnotením nemajetkovej ujmy navrhovateľa.Odporca sa k návrhu na začatie konania faxovým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.12.2011
a písomne doplneným dňa 12.12.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril,

pričom navrhol, aby súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol a uložil navrhovateľovi
povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Vo vyjadrení odporca
poukázal na to, že pokiaľ sa navrhovateľ v súdenej veci domáha náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom štatutárneho zástupcu odporcu ako orgánu územnej samosprávy
pri výkone samosprávy, tak z predmetného návrhu na začatie konania nie je zrejmé, v čom podľa

tvrdení navrhovateľa spočíva údajný nesprávny postup odporcu ako orgánu územnej samosprávy pri
výkone samosprávy a taktiež z návrhu na začatie konania nevyplynulo, ktoré ustanovenie ktorého
právneho predpisu odporca pri výkone samosprávy porušil. Odporca v predmetnom vyjadrení súčasne
poukázal na to, že navrhovateľ svoje tvrdenia uvedené v návrhu na začatie konania nepodložil
žiadnym relevantným dôkazom. Z predmetného vyjadrenia ďalej vyplynulo, že zodpovednosť územnej
samosprávy za škodu spôsobenú pri výkone verejnej správy je osobitným druhom zodpovednosti

za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti a teda preukázanie zavinenia ako
jednej z podstatných zložiek vzniku zodpovednosti za škodu sa v prípade uvedenej zodpovednosti
nevyžaduje. K vzniku zodpovednosti odporcu ako orgánu územnej samosprávy za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom územnej samosprávy pri výkone samosprávy je potrebné splnenie
troch kumulatívnych podmienok, a to nesprávneho úradného postupu orgánu územnej samosprávy pri

výkone samosprávy, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu
územnejsamosprávyprivýkonesamosprávyavznikomškody.Keďženavrhovateľnepreukázalsplnenie
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu
územnej správy pri výkone samosprávy, ktorých splnenie musí byť kumulatívne, nemôže byť v danom
prípade podľa názoru odporcu v žiadnom prípade daná zodpovednosť odporcu za škodu z titulu

nesprávneho úradného postupu orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, ktorej náhrady
sa navrhovateľ domáha v súdenej veci.

V priebehu konania podal pôvodný navrhovateľ Ing. L. U. návrh na zmenu účastníka konania v zmysle
§ 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), na základe ktorého tunajší súd

uznesením č.k. 9C/109/2011-159 zo dňa 01.02.2013 (predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňom 28.02.2013) pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa O.. L.
U. vstúpil ako navrhovateľ D. D..

Na pojednávaniach zo dňa 26.03.2012 a 17.05.2013 pôvodný navrhovateľ a následne aj súčasný

navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na podanom návrhu na začatie konania
vcelomrozsahu.Vrámciprednesunávrhunazačatiekonanianapojednávanízodňa18.04.2012právny
zástupca navrhovateľa poukázal na to, že navrhovateľ sa domáha náhrady predmetnej škody titulom
nesprávneho úradného postupu starostu obce, t.j. odporcu ako orgánu územnej samosprávy, kedy on
dal súhlas s uložením prebytočnej zeminy aj na pozemok navrhovateľa. Konkrétne poukázal na to, že

starosta odporcu udelil dňa 30.09.2010 spoločnosti Váhostav SK a.s. súhlas s uložením prebytočnej
zeminy v rámci realizácie stavby SKK a ČOV Liptovská Lúžna, Liptovská Osada v katastri obce A. Z.
na pozemkoch majetku obce, parcelné číslo KN „C“ č. XXX/X, XXX a XXX/X, ktoré sa nachádzajú v
susedstve futbalového ihriska obce A. Z.. Pokiaľ v tomto súhlase na zriadenie trvalej skládky nie je
uvedený aj pozemok, ktorého spoluvlastníkom je navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa poukázal

na to, že predmetný súhlas odporcu sa vzťahoval aj na tento pozemok, ako aj iné pozemky. Uvedené
vyplýva zo šetrenia Obvodného úradu životného prostredia, ako aj zo zápisnice o výsluchu starostu
obce A. Z., t.j. odporcu zo dňa 04.04.2011, v zmysle ktorého sa on na tretej strane predmetnej zápisnice
vyjadril, že prebytočný výkopový materiál má byť využitý na zvýšenie terénu v tejto lokalite v blízkosti
potokaLužnianka,čímsamáeliminovaťmožnosťvytopeniatohtoúzemia,naktorommábyťvybudovaný

turisticko-relaxačný komplex. Z uvedeného podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa vyplýva, že
odporca dal súhlas na vykonanie skládky odpadu aj na pozemku parcela KN „E“ č. XXXX/X o výmere
X.XXX m2, ktorý bol pôvodne v podielovom spoluvlastníctve pôvodného navrhovateľa, t.j. O.. L. U.,
pričom v súčasnosti je jeho podielovým spoluvlastníkom navrhovateľ. Právny zástupca navrhovateľa
v rámci svojho vyjadrenia na predmetnom pojednávaní poukázal ďalej na výpoveď O.. M. R., ktorú

tento učinil dňa 04.04.2011 na Obvodnom oddelení PZ Liptovská Osada, v zmysle ktorej na strane 3
predmetnej zápisnice, štvrtý odsek vyplýva, že „firma YVEX dala vypracovať protipovodňovú štúdiu,
aby sme vedeli, do akej výšky máme osadzovať plánované objekty v danej lokalite a aké majú byť
úpravy terénov, aby v prípade povodní nedošlo k poškodeniu majetku občanov a ich životov. V tejtoštúdii je aj spomínané, že terén má byť v okolí potoka Lúžňanka zdvihnutý o 1 meter tak, že sme
potrebovali obecné pozemky zvýšiť o cca 1 m a firma Váhostav SK zase potrebovala zlikvidovať, resp.
trvale uložiť výkopovú zeminu zo stavby SKK a M. A. Z.“. Z uvedeného podľa názoru právneho zástupcu

navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že sa nejednalo v danom prípade iba o uskladnenie zeminy, ale
o trvalé uloženie výkopovej zeminy, a to aj na pozemku parcela KN „E“ č. XXXX/X. Z uvedeného
potom vyplýva, že týmto konaním došlo k začatiu stavebných prác na protipovodňovej ochrane obce
A. Z., ktorá je súčasťou stavebných prác na výstavbe relaxačného centra v A. Z.. Napriek tomu, že
bol odporca prostredníctvom svojho starostu písomne informovaný o vykonávaní týchto stavebných

prác, tento nevykonal žiadne úkony, ktoré ako stavebný úrad vykonať mal. Na pojednávaní zo dňa
17.05.2013 právny zástupca navrhovateľa v rámci dokončenia prednesu návrhu na začatie konania sa v
celom rozsahu pridržal skutočností uvedených v podanom návrhu na začatie konania v jeho písomných
podaniach, ktoré v súdenej veci doručil súdu, ako aj jeho prednesu učineného na pojednávaní zo
dňa 18.04.2012. Na doplnenie poukázal na to, že navrhovateľ sa domáha, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo strany

odporcu, nakoľko obec ako príslušný stavebný úrad porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z § 55,
§ 57 a § 71 a nasl. Stavebného zákona, keď ako príslušný stavebný úrad nezakročil proti nelegálne
vykonávaným stavebným prácam na pozemku právneho predchodcu navrhovateľa O.. U., konkrétne
na predmetnom pozemku boli bez stavebného povolenia vykonávané stavebné práce. Odporca ako
príslušný stavebný úrad bol pri šetrení, a to v rámci vykonávania štátneho stavebného dohľadu

dňa 11.11.2010 na ohliadke, keď napriek tomu, že zo záverov tejto ohliadky jednoznačne vyplynulo,
že na pozemku právneho predchodcu navrhovateľa sú vykonávané stavebné práce, neučinil žiadne
opatrenia ako príslušný stavebný úrad, čím došlo ku škode, ktorú si navrhovateľ ako právny nástupca
pôvodného navrhovateľa, t.j. O.. U. uplatňuje v súdenej veci. K stavebným prácam na predmetnom
pozemku právneho predchodcu navrhovateľa malo dochádzať v období októbra a novembra roku 2010

a súčasne k týmto stavebným prácam dochádzalo aj v ďalšom období, pričom podľa jeho názoru
predmetnéstavebnéprácevykonávalsamotnýodporca.Právnypredchodcanavrhovateľasúdusúčasne
predložil fotodokumentáciu dokumentujúcu stav predmetného pozemku pred začatím vykonávania
stavebných prác, fotodokumentáciu dokumentujúcu stav v období októbra a novembra roku 2010, ako
aj fotodokumentáciu dokumentujúcu stav predmetného pozemku v období mesiacov apríl až jún 2011.

Právny zástupca navrhovateľa súdu súčasne predložil podnet na nariadenie predbežného zákazu zo
dňa 12.04.2011, ktorým pôvodný navrhovateľ O.. L. U. požiadal odporcu, aby obnovil predošlý stav na
predmetnom pozemku (pokiaľ však bol na predmetnom pojednávaní súdu predložený predmetný
podnet, právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že navrhovateľ sa domáha v súdenej veci
iba náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená zo strany odporcu z dôvodu porušenia jeho povinností

vyplývajúcich mu zo Stavebného zákona).

V rámci vyjadrenia k návrhu na začatie konania odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu, pričom poukázal na to, že
pokiaľ navrhovateľ odvodzuje svoje nároky, ktoré si uplatnil v súdenej veci titulom náhrady škody, ktorá

mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom obce ako príslušného stavebného úradu, tak
obec vykonáva svoju pôsobnosť na úseku výstavby a územného plánovania na základe preneseného
výkonu štátnej správy, a preto pasívne vecne legitimovaný v súdenej veci by mal byť v zmysle § 117 ods.
1 Stavebného zákona a § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. príslušný ústredný orgán štátnej
správy. Právny zástupca odporcu súčasne poukázal na to, že na uvedenom pozemku neboli vykonávané

žiadne stavebné práce a teda nemožno konštatovať, že by odporca ako príslušný stavebný úrad
nevykonal potrebné opatrenia v zmysle Stavebného zákona, nakoľko tieto opatrenia ani nebolo potrebné
vykonať. Pokiaľ navrhovateľ predložil fotografie preukazujúce návoz suti, resp. zeminy na predmetný
pozemok, právny zástupca odporcu poukázal na to, že k tomuto návozu došlo iba neúmyselným
vyvezením predmetného materiálu v rámci investičnej akcie SKK a M. A. Z., A. A. a A. S., realizovanej

spoločnosťou Váhostav SK. Za navezenie predmetného materiálu na pozemok, ktorého v súčasnosti je
vlastníkom navrhovateľ, bola v správnom konaní postihnutá spoločnosť YVEX a táto spoločnosť už v
rámci správneho konania vykonala nápravu a odviezla predmetný materiál z predmetných pozemkov a
následne vykonala zatrávnenie týchto pozemkov, čim ich uviedla do pôvodného stavu.

Právny zástupca navrhovateľa v rámci vyjadrenia na pojednávaní zo dňa 17.05.2013 nesúhlasil s
tvrdeniami navrhovateľa. Pokiaľ odporca tvrdí, že predmetná zemina bola z uvedeného pozemku
odvezená, tak táto zemina rozhodne nebola odvezená, nakoľko reálny stav je taký, že došlo k zvýšeniupredmetného pozemku o cca 1,2 m a toto rozhodne nemožno považovať za uvedenie do pôvodného
stavu.

V rámci vykonaného dokazovania sa súd oboznámil s listinným dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise,
ako aj s fotokópiou pripojeného vyšetrovacieho spisu M.:Z.-XXX/LO-RK-XXXX.

Po vykonaní úkonov v zmysle § 118 ods. 1 O.s.p. súd z dôvodu nedostatku návrhu na začatie konania
(už právnym zástupcom odporcu namietaným nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie odporcu), ktorý

bránil preskúmaniu vecnej podstaty uplatňovaného nároku, v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p., aby
postupom súdu v súdenej veci vo vzťahu k účastníkom konania nedošlo k vydaniu prekvapivého
rozhodnutia, ktorým by bolo dotknuté ich právo na spravodlivý proces, oboznámil prítomných účastníkov
konania a ich právnych zástupcov o tom, že vykonanie ďalšieho dokazovania vzhľadom na listinné
doklady obsiahnuté v súdnom spise nepovažuje za potrebné. Týmto súd reflektoval na súčasnú prax
všeobecných súdov vychádzajúcu zo záverov tak Európskeho súdu pre ľudské práva, ako i Ústavného

súdu SR, ktorá považuje postup súdu, ktorý by viedol k vydaniu rozhodnutia, ktoré nemožno predvídať,
za nezodpovedajúci základnému právu na spravodlivé súdne konanie (článok 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd), resp. ústavnému právu na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a
nasl. Ústavy SR).

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym zisteniam:

navrhovateľ sa v návrhu na začatie konania domáhal náhrady skutočnej škody a nemajetkovej ujmy v
peniazoch, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom odporcu ako orgánu územnej správy
pri výkone samosprávy. Odporca mal konkrétne porušiť povinnosti vyplývajúce mu z § 55, § 57 a §

71 a nasledujúcich Stavebného zákona, keď ako príslušný stavebný úrad nezakročil proti nelegálne
vykonávaným stavebným prácam na pozemku KN „E“ č. XXXX/X, ktorý bol v rozhodnej dobe vo
vlastníctve O.. L. U., t.j. pôvodného navrhovateľa v súdenej veci. Konkrétnu nečinnosť odporcu ako
príslušného stavebného úradu vzhliadol navrhovateľ v tom, že odporca v rámci štátneho stavebného
dohľadu dňa 11.11.2010 vykonal ohliadku okrem iného aj predmetného pozemku, pričom zo záverov

tejto ohliadky jednoznačne vyplynulo, že na predmetnom pozemku sú vykonávané stavebné práce,
pričom odporca ako príslušný stavebný úrad neučinil žiadne opatrenia smerujúce k zastaveniu týchto
stavebných prác, čím došlo k vzniku škody, ktorej náhrady sa domáha v súdenej veci. S poukazom
na takto navrhovateľom vymedzený skutkový stav veci sa súd v prvom rade zaoberal otázkou vecnej
legitimácie v konaní, keď mal jednoznačne preukázané, že na strane odporcu je daný nedostatok

pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom zo strany odporcu ako orgánu samosprávy pri výkone samosprávy,
súd poukazuje na to, že pôsobnosť obce na úseku územného plánovania a stavebného poriadku je
preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy na obce, a teda sa nejedná o pôsobnosť územnej
samosprávy pri výkone samosprávy. Uvedené vyplýva z § 2 písm. e) zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode

niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, v zmysle ktorého
na obce prechádzajú pôsobnosti na úseku územného plánovania a stavebného poriadku, pôsobnosť
stavebného úradu; v tejto súvislosti súd poukazuje aj na § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov, ktorý demonštratívnym výpočtom vymedzuje rozsah samosprávy
obce, pričom z odseku 4 predmetného ustanovenia vyplýva, že ak zákon pri úprave pôsobnosti obce

neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy platí, že ide o výkon samosprávnej
pôsobnosti obce. V nadväznosti na vyššie citované ustanovenia zákona, súd poukazuje na § 117 ods. 1
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v zmysle ktorého,
stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.
Z uvedeného potom nepochybne vyplýva, že pôsobnosť obce ako stavebného úradu je preneseným

výkonom štátnej správy a rozhodne nie je výkonom samosprávy. Na základe uvedeného nemôže
odporca zodpovedať za predmetnú škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko predmetný zákon
v III. časti upravuje zodpovednosť obce ako územnej samosprávy iba za škodu spôsobenú orgánmi
územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Vzhľadom k tomu, že odporca mal ako príslušný stavebný
úrad spôsobiť škodu navrhovateľovi pri výkone prenesenej štátnej správy, je vo veci náhrady škody

zodpovedný štát (§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.), pričom vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003
Z.z. ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Z vyššieuvedeného dôvodu, keďže v konaní bolo nesporne preukázané, že odporca nie je nositeľom pasívnej
vecnej legitimácie v súdenej veci, pričom vykonaním ďalšieho dokazovania (t.j. dokazovania ohľadne
existencie aktívnej vecnej legitimácie, resp. samotné vecné preskúmanie dôvodnosti v súdenej veci

uplatňovaného nároku) by s poukazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie bolo nadbytočné a
neviedlo by k inému rozhodnutiu súdu, súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol. V
tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov konania v návrhu
na začatie konania nesie vždy navrhovateľ v tom zmysle, že zodpovedá za nesprávne označenie
vecne neligitimovaných účastníkov napr. tým, že bude znášať náhradu trov konania alebo následky

uplynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt. Súd súčasne poukazuje aj na tú skutočnosť, že poučenie
navrhovateľa o tom, koho by mal podľa hmotného práva žalovať, presahuje poučovaciu povinnosť súdu
podľa § 5 O.s.p., a poučenie v uvedenom smere by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov
konania. V súdenej veci je uvedený záver umocnený aj tým, že navrhovateľ bol v súdenej veci zastúpený
právnym zástupcom.

V nadväznosti na skutočnosť, že navrhovateľ, ako aj právny zástupca navrhovateľa vzniesli námietku
zaujatosti voči zákonnému sudcovi spočívajúcu v ich nespokojnosti s procesným postupom súdu, keď
právny zástupca navrhovateľa, ako aj navrhovateľ mali za to, že zákonný sudca „nadržiava“ protistrane
v súdenej veci, súd vyhodnotil predmetnú námietku ako opakovanú námietku zaujatosti voči zákonnému
sudcovi, o ktorej už bolo rozhodnuté Krajským súdom v Žiline, a to uznesením č.k. 5NCc/23/2012-114 zo

dňa09.07.2012,ktorénadobudloprávoplatnosťavykonateľnosťdňa24.07.2012,apretosúdpostupujúc
v zmysle § 15a ods. 4 O.s.p. na takúto námietku neprihliadol. Následne právny zástupca navrhovateľa
vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom tunajšieho súdu, ktorú súd s poukazom na vyššie
uvedené, nakoľko zákonný sudca nie je vylúčený z prejednania veci, vyhodnotil ako irelevantnú.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal odporcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie
práva proti navrhovateľovi, ktorý úspech vo veci nemal ani len čiastočný. Účelne vynaložené trovy
konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 3.559,51 eur, ktoré boli priznané v súlade
s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „Vyhlášky“) nasledovne: za jeden úkon

právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi odporcu odmena vo výške 526,13 eur (§ 10 ods. 1
Vyhlášky), potom za 4 úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 26.11.2011,
písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 07.12.2011, účasť na pojednávaní zo dňa
18.04.2012 a účasť na pojednávaní zo dňa 17.05.2013, t.j. 4 x 526,13 eur, t.j. spolu 2.104,52 eur.
Súd v súlade s § 10 ods. 1 Vyhlášky v spojení s § 14 ods. 3 písm. b) Vyhlášky priznal právnemu

zástupcovi odporcu odmenu za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti
uzneseniu tunajšieho súdu č.k. 9C/109/2011-142 zo dňa 10.08.2012, a to vo výške 1-ice základnej
sadzby tarifnej odmeny, t.j. vo výške 263,06 eur. Podľa § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 Vyhlášky,
právnemu zástupcovi navrhovateľa prislúcha náhrada hotových výdavkov v súvislosti s dvomi úkonmi
právnych služieb vykonanými v roku 2011, t.j. 2 x 7,41 eur, spolu 14,82 eur, s dvomi úkonmi právnej

služby vykonanými v roku 2012, t.j. vo výške 2 x 7,63, spolu 15,26 eur a s jedným úkonom právnej služby
vykonaným v roku 2013 vo výške 7,81 eur. V súlade s § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 Vyhlášky,
prislúcha právnemu zástupcovi odporcu náhrada za stratu času za cestu Bratislava - Ružomberok
a späť zo dňa 18.04.2012 vo výške 12 x 12,71 eur, (t.j. za 12 začatých polhodín), t.j. spolu 152,52
eur a za cestu Bratislava - Ružomberok a späť zo dňa 17.05.2013 vo výške 12 x 13,01 eur (t.j. za

12 začatých polhodín), t.j. spolu 156,12 eur. V súlade s § 15 písm. a) Vyhlášky v spojení s § 16
ods. 4 Vyhlášky, prislúcha právnemu zástupcovi odporcu náhrada cestovného za cestu Bratislava -
Ružomberok a späť zo dňa 18.04.2012 vo výške 133,36 eur (základná náhrada 0,183 eur/km, počet
km 526, údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového vozidla právneho zástupcu odporcu
4,8 1/100km, priemerná cena spotrebovaných pohonných hmôt 1,470 eur/l) a za cestu Bratislava -

Ružomberok a späť zo dňa 17.05.2013 vo výške 130,68 eur (základná náhrada 0,183 eur/liter, počet km
526, údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového vozidla právneho zástupcu odporcu 4,8
l/100 km, priemerná cena spotrebovaných pohonných hmôt 1,364 eur/liter). S poukazom na § 18 ods.
3 Vyhlášky, podľa ktorého sa zvyšuje odmena a náhrady podľa Vyhlášky o DPH vo výške 20 %, súd v
súlade s návrhom na priznanie trov konania priznal právnemu zástupcovi odporcu DPH v celkovej výške

581,33 eur. Nakoľko si však právny zástupca odporcu uplatnil DPH aj z ceny spotrebovaných pohonných
hmôt, ktorú si vyčíslil vrátane DPH, súd pri cestovných náhradách mu priznal DPH iba z opotrebenia
motorového vozidla (t.j. 20 % zo súčinu výpočtového základu vo výške 0,183 eur a počtu najazdených
km). Pokiaľ právny zástupca odporcu pri výpočte tarifnej odmeny neprihliadol na ustanovenie § 13 ods.3 Vyhlášky, keď predmetom konania boli dva samostatné nároky (t.j. nárok na náhradu skutočnej škody
a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch), súd nakoľko bol viazaný návrhom na priznanie
trov konania mu priznal odmenu vo výške ním uplatnenej, nakoľko táto výška nepresahuje výšku tarifnej

odmeny, ktorá by právnemu zástupcovi odporcu prislúchala pri zohľadnení ustanovenia § 13 ods. 3
Vyhlášky.

Súd súčasne nepriznal odporcovi náhradu trov konania o predbežnom opatrení, ktorý návrh podal
pôvodný navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 13.04.2012, a ktorý bol uznesením

tunajšieho súdu č.k. 9C/109/2011-96 zo dňa 28.05.2012 zamietnutý (proti predmetnému uzneseniu súdu
prvého stupňa podal pôvodný navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, pričom
uznesenie tunajšieho súdu bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/235/2012-110 zo
dňa09.07.2012),atozdôvodu,žeodporcovivsúvislostiskonanímonávrhunanariadeniepredbežného
opatrenia nevznikli žiadne trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.