Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2011

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/242/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2308217358
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2011:2308217358.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd F. v konaní vedenom pred sudcom X.. Y. X. v právnej veci navrhovateľky: P. Q., nar. X.X.L.,

bytom Z. L., L. L. Z. zastúpená X.. Y. E., advokátkou so sídlom B., Z. X, proti odporcovi: Ľ. S., nar. X.X.L.,
bytom Z.X. L., L. L. Z., zastúpený agner a partners, s.r.o., B. XX, O., o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

W. návrh zamieta.

K. je povinná nahradiť odporcovi trovy konania v sume 8 XXX,XX € k rukám jeho právneho zástupcu,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

K. je povinná nahradiť trovy štátu v sume X,XX € na účet tunajšieho súdu vedený v B. pokladnici, do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

K. sa návrhom zo dňa X.L..L. domáhala, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a
to rodinného domu s.č. L. postaveného na parcele č. L./X evidovaný ako stavba - rodinný dom s garážou
na J. č. L. W. katastra B., pre katastrálne územie B., a to v podiele 1 k celku. W. návrh odôvodnila tak,
že s odporcom dňa X.L..L. uzavrela manželstvo, pričom pred uzavretím manželstva žili asi štyri roky
v druhovskom pomere. R. ešte pred uzavretím manželstva nadobudol vlastnícke právo k parc. č. L./

X, na ktorú mu bolo R. Z. ako stavebným úradom vydané dňa L..L..L. stavebné povolenie. K výstavbe
rodinného domu došlo na základe dohody účastníkov, pričom podľa tvrdení navrhovateľky v zmysle tejto
dohody mala byť podielovým spoluvlastníkom na postavenom rodinnom dome a to v podiele 1 k celku.
K. týmto spôsobom svoje spoluvlastnícke práva vyvodzuje z úmyslu účastníkov konania rodinný dom
spoločne vytvoriť a spoločne ho aj užívať. K. ďalej poukazovala, že táto skutočnosť je zrejmá aj z toho,
že obaja účastníci konania do výstavby investovali približne rovnaké finančné prostriedky.

R. sa k návrhu vyjadril tak, že s návrhom nesúhlasil, popieral existenciu akúkoľvek dohodu o výstavbe.
V. jeho tvrdenia mali účastníci zámer iba v tom ohľade, že postavený rodinný dom bude slúžiť ako ich
miesto spoločného spolužitia. Q. odporca v svojich vyjadreniach spochybňoval aj to, že dohoda tak
ako bola prezentovaná navrhovateľkou by nespĺňala požiadavky kladené na zrozumiteľnosť a jasnosť
právneho úkonu. Y. odporca nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľky, že do výstavby rodinného domu
vložili obaja približne rovnakú sumu finančných prostriedkov.

W. vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov S. V., U. F., Q.. S. Š., Q.K.
Z., J. Q., R. Q., Q.. O. V., Ľ. S., U. S., V. S., P. S., Ľ. O., X. G., O.I. W., A. A., X. J., rovnako sa oboznámil
s obsahom písomnosti označenej ako „B. svedka“, ktorú spísal navrhnutý svedok P. Q. a jeho podpis
bol overený B. W. v P., uvedený svedok bol v konaní taktiež osobne vypočutý. W. sa ďalej oboznámils obsahom ostatného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní
zistil nasledovný skutkový stav veci:

R. nadobudol P. zmluvou zo dňa L..X.L. vlastnícke právo k parc. č. L./X a parc. č. L./X, ktoré sú vedené na
J. č. L. pre kat. úz. Z.X.. T. v uvedenom období medzi navrhovateľom a odporkyňou existoval partnerský
vzťah. P. L..L..L. bolo odporcovi stavebným úradom - R. Z. vydané stavebné povolenie na výstavbu
rodinného domu na parc. č. L./X. K výstavbe základných konštrukčných prvkov rodinného domu došlo
ešte pred uzavretím manželstva účastníkov, ktoré bolo uzavreté dňa X.L..L.. V. dokončení výstavby

rodinného domu bolo dňa L..X.L. vydané R. Z. R. o začatí kolaudačného konania, ktoré bolo ukončené
vydaním S. rozhodnutia a to dňa X.X.L., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.L.. P. X.X.L. bolo vydané
R. Z. Y. o pridelení súpisného čísla stavby. S. rozhodnutie tak aj Y. o pridelení súpisného čísla bolo
vydané iba na meno odporcu. W. rodinného domu bola financovaná finančnými prostriedkami zo G.
o hypotekárnom úvere č. L., ktorá bola uzavretá dňa L..X.L. medzi odporcom ako dlžníkom a B. W.
a.s. ako veriteľom. B. týchto finančných prostriedkov bola XXX XXX,- W.. V. tvrdení navrhovateľky mala

byť ďalej výstavba rodinného domu financovaná aj z finančných prostriedkov, ktoré získala vo výške
XXX XXX,- W. na základe S. zmluvy zo dňa L..X.L.. K. základe tejto zmluvy navrhovateľka predala
nehnuteľnosť, ktorú mala vo výlučnom vlastníctve a to byt č. L. K. X. poschodí vo vchode č. L. na ulici
Z. L. v Š.. I. finančné prostriedky mali byť použité vo výške XXX XXX,- W.. Q. finančnými prostriedkami
mali byť financie získané z mimoriadneho medziúveru vo výške XXX XXX,- W. a stavebného úveru vo

výške XX XXX,XX W., ktoré navrhovateľka mala získať na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere č. L. a č. L., ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľkou ako dlžníčkou a V. stavebnou
sporiteľňou a.s. ako veriteľom. B. mala byť ďalej podľa tvrdení navrhovateľky financovaná aj z miezd
navrhovateľky a odporcu, pričom navrhovateľka takto mala vložiť zo svojich finančných prostriedkov
sumu cca XXX XXX,- W.. E. stavebných prác, ktoré boli vykonávané mala byť robená svojpomocne

jednak rodinnými príslušníkmi účastníkov, spoločnými známymi.

V. odporcu k spôsobe financovania výstavby zostal na základe vykonaného dokazovania odlišný,
nakoľko odporca udával, že na výstavbu mu bola poskytnutá pôžička od rodičov v sume XXX XXX,- W.
a časť výdavkov hradil z vlastných finančných úspor a to v rozsahu asi XXX XXX,- W.. R. nesúhlasil

s tvrdením navrhovateľky, že by finančné prostriedky v sume XXX XXX,- W., ktoré získala predajom
bytu v jej výlučnom vlastníctve vložila do výstavby rodinného domu. R. takisto spochybnil aj to, že
by navrhovateľkou boli na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vložené
finančné prostriedky v sume XXX XXX,- W. a XX XXX,XX W.. V skutočnosti došlo iba k použitiu
finančných prostriedkov v sume XXX XXX,- W. za ktoré bola zakúpená kuchynská linka. R. ďalej súhlasil

a bol si vedomý toho, že vložením určitých finančných prostriedkov zo strany navrhovateľky vzniklo na
jeho strane bezdôvodné obohatenie, avšak existencia tohto bezdôvodného obohatenia ešte nezakladá
spoluvlastnícke právo navrhovateľky k rodinnému domu.

Z výpovede svedkyne S. V. súd zistil, že v rozhodnom období pracovala na jednom pracovisku s

navrhovateľkou, vtedy navrhovateľka tvrdila, že s odporcom chcú stavať a že už aj so stavbou začali.
W. potvrdila, že navrhovateľka v priebehu pracovnej doby telefonicky vybavovala nejaké veci okolo
stavby, na konkrétnosti si však nepamätá. W. uviedla, že nikdy nebola prítomná pri žiadnej dohode medzi
navrhovateľkou a odporcom.

Z výsluchu svedkyne U. F. súd zistil, že je veľmi dobrou priateľkou matky navrhovateľky. W. potvrdila, že
stará matka odporcovi darovala pozemok. T., že pri výstavbe rodinného domu sa podieľala celá rodina
navrhovateľky. W. ďalej uviedla, že podľa nej dohoda medzi účastníkmi existovala a táto vyplynula tak z
celkovej situácie ešte keď navrhovateľka predávala garsónku. W. na jej obavy odpovedala, že sa toho
neobáva, pretože stavaný rodinný dom je spoločný. W. nikdy okolnosti spojené s výstavbou neriešila s

odporcom ani sa o tom s nim nerozprávala. I. skutočnosti preberala s rodičmi navrhovateľky.

Z výsluchu svedkyne Q.. S. Š. súd zistil, že táto takisto pracovala na tom istom pracovisku
ako navrhovateľka. W. uviedla, že navrhovateľka v rámci pracovnej doby telefonicky a e-mailom
zabezpečovala stavebné práce a stavebný materiál. B. skutočnosti ktoré svedkyňa vo svojej svedeckej

výpovedi uviedla, vedela iba z vyjadrení navrhovateľky.

Z výpovede svedka Q. Z. súd zistil, že bol pomáhať pri výstavbe rodinného domu, nakoľko je priateľom
účastníkov konania. S. sa v súkromí stretával s účastníkmi konania mal dojem a z ich komunikácievyplývalo, že majú záujem spoločne stavať dom. K. sa však pri tejto komunikácii nepreberali podrobnosti
napr. spoluvlastnícky podiel. R. vedel iba o tom, že malo ísť o spoločný dom. O žiadnej konkrétnej
dohode účastníkov svedok nemal vedomosť.

W. J. Q. - matka navrhovateľky uviedla v svojej výpovedi okolnosti spolužitia účastníkov. W. svedkyňa
potvrdila, že bola prítomná, keď odporca vyhlásil, že len čo sa dom skolauduje, polovicu daruje
navrhovateľke. W. ďalej potvrdila, že sumu XXX XXX,- W. z predaja bytu, ktorý bol vo vlastníctve
navrhovateľky sa mala robiť kúpeľňa, kúrenie a plávajúce podlahy. W. ďalej uviedla, že nevie, aká bola

konkrétna dohoda medzi účastníkmi a prečo bol hypotekárny úver od spoločnosti B. W., a.s. vedený
iba na meno odporcu.

Z výpovede svedka R. Q. súd zistil, že bol priateľom účastníkov. V. nim hovorili, že sa rozhodli stavať.
B., že stavať rodinný dom mienili z hypotekárneho úveru, zo stavebného sporenia a z predaja garsónky.
W. uviedol, že účastníci pri každej príležitosti rozprávali, že po ukončení výstavby budú spoluvlastníkmi

rodinného domu.

Z výpovede svedkyne Q.. O. V. súd zistil, že je veľmi dobrou priateľkou navrhovateľky. W. uviedla
okolnosti spolužitia účastníkov. Z komunikácie s účastníkmi pre ňu vyplynulo, že majú úmysel rodinný
dom postaviť spoločne a potom, čo sa skolauduje, stane sa navrhovateľka jeho spoluvlastníčkou. Q.

svedkyňa opisovala okolnosti, za akých mala byť zabezpečená finančná stránka výstavby. W. uviedla,
že odporca osobne pred ňou deklaroval spoluvlastníctvo navrhovateľky k nehnuteľnosti. V. oznámil, že
rodinný dom je iba jeho, dňa L..X.L..

Z výsluchu svedka Ľ. S., ktorý je otcom odporcu uviedol, že zistil, že výstavba prebiehala tak, že v roku

XXXX boli urobené základy. K. jar v roku L. bola robená základová doska a izolácie. R. mal podľa neho
úmysel výstavbu rodinného domu financovať z úveru, na poskytnutie ktorého mu ako rodičia ručili svojou
nehnuteľnosťou. W. ďalej potvrdil, že zabezpečoval remeselníkov na stavbu, pričom potvrdil, že veľkú
časť prác vykonávali ako rodina svojpomocne.

Z výpovede svedkyne U. S. - matky odporcu súd zistil, že ona vyporiadala spoluvlastnícke vzťahy k
pozemku, ktorý bol následne odporcovi darovaný. V. vyporiadaním tam bolo totiž XX spoluvlastníkov.
R. mal podľa nej záujem financovať stavbu z hypotekárneho úveru, z našetrených peňazí a z peňazí s
ktorými mu pomôže rodina. W. svedkyňa potvrdila, že odporcovi v rámci výstavby niekoľkokrát pomohli
mohlo ísť o XXX XXX,- W. až XXX XXX,- W..

Z výpovede svedka V. S., ktorý je strýkom odporcu súd zistil, že on sám vypomáhal v rámci výstavby. B.
remeselníkov na stavbu zabezpečoval on alebo otec odporcu. W. potvrdil, že odporcovi požičal sumu
XX XXX,- W..

Z výpovede svedka P. S., ktorý je takisto strýkom odporcu súd zistil, že aj on chodil odporcovi osobne
pomáhať. W. ďalej uvádzal skutočnosti ohľadne zakupovania jednotlivých stavebných komponentov.

Z výpovede svedka Ľ. O., ktorý je taktiež strýkom odporcu súd zistil, že on takisto v priebehu celej
výstavby chodil na stavbu pomáhať.

W. X. G. súdu uviedla, že ona sama bola spoluvlastníčkou časti pozemku, ktorý darovala odporcovi. G.
podstatné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci svedkyňa vo svojej výpovedi neuviedla.

Z výpovede svedkyne O. W., ktorá je tetou navrhovateľky súd zistil, že pred ňou účastníci uviedli, že

stavať dom budú pol na pol. V. názoru svedkyne bolo vylúčené, že medzi účastníkmi bola dohoda, že
vlastníkom nehnuteľnosti bude iba odporca.

Z výpovede svedkyne A. A. súd zistil, že svedkyňa mala vedomosť, že navrhovateľke zakúpil otec
garsónku. W. taktiež mala vedomosť, že účastníci konania začali spolu stavať rodinný dom, pričom

tento mal byť v ich spoluvlastníctve. W. nebola prítomná pri uzatváraní dohody medzi účastníkmi. O
uzavretí dohody vie iba z počutia. L. jej rozhodnutie spolu začať stavať oznámili pred začatím stavby,
niekedy v roku XXXX alebo v r. XXXX. W. ďalej potvrdila, že aj rodičia odporcu sa vždy vyjadrovali, že
účastníci stavajú rodinný dom spoločne. A. dohody podľa svedkyne vyplynula z rozhovorov, ktorých sazúčastnila. B. sám odporca povedal, že každý bude vlastniť polovicu domu. W. uviedla, že všetko čo vie
o financovaní stavby vie iba z rozprávania. K. uviesť kto vybavoval projekt rodinného domu a vyberal
konkrétny rodinný dom. W. taktiež nevedela uviesť aké záležitosti mala navrhovateľka pred začatím

stavby vybavovať. K. záver na dotaz súdu svedkyňa uviedla, že pred pojednávaním sa stretla s právnym
zástupcom navrhovateľky.

Z výpovede svedka P. Q. súd zistil, že účastníci žili v partnerskom vzťahu od roku XXXX. V. neho išlo
o vážny vzťah a taktiež vzťah harmonický. L. žili najprv v spoločnej domácnosti u navrhovateľkiných

rodičov, kde žil aj svedok, nakoľko je bratom navrhovateľky. K. odporca dostal pozemok a účastníci
sa rozhodli, že budú spolu stavať. K tomuto došlo v roku XXXX a podľa vedomosti svedka medzi
účastníkmi bola ústna dohoda, že keď sa dom dostavia každý bude spoluvlastníkom v X/X. W. uviedol,
že všetky peniaze, ktoré navrhovateľka zarobila investovala do stavby rodinného domu, taktiež jej
poradil, aby predala garsónku, v ktorej žila s odporcom a ktorú kúpil jej otec a aby takto nadobudnuté
peniaze investovala do stavby. V. vedomosti svedka celá suma z predaja garsónky bola investovaná

do stavby rodinného domu. I. svedok potvrdil, že sa pred pojednávaním stretol s právnym zástupcom
navrhovateľky.

Z výpovede svedkyne X. J. súd nezistil žiadne pre vec podstatné a rozhodujúce skutočnosti.

K. základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dokazovanie vykonané vo veci poskytlo
dostatočný obraz pre to, aby súd mohol rozhodnúť vo veci tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Q. účastníkmi nebolo sporné, že k výstavbe rodinného domu došlo, že k nemu došlo na pozemku,
ktorého výlučným vlastníkom je odporca. V. vec najpodstatnejšou však bola otázka zistenia, či medzi

účastníkmi došlo k dohode o spoločnej výstavbe rodinného domu a čo bolo obsahom tejto dohody, aké
práva a povinnosti pre účastníkov tejto dohody vyplývali. Z tohto dôvodu sa súd pri svojom rozhodovaní
nezaoberal do detailov otázkou, akým spôsobom a z akých zdrojov bola výstavba nehnuteľnosti
financovaná.V.týchskutočnostíjepresúdpodstatnéprerozhodnutielendotejmiery,žezpreukázaného
spôsobu financovania je možné podporne vyvodiť okolnosti financovania dohodnuté v prípadnej dohode

účastníkov spoločnej výstavby.

V. názoru súdu dohoda o spoločnej výstavbe o existenciu ktorej opierala svoj nárok navrhovateľka a
ktorú spochybňoval odporca je dvojstranný právny úkon, ktorý síce nie je ako konkrétny zmluvný typ
upravený v právnom poriadku W. republiky, avšak z jeho obsahu a účelu je možné vyvodiť základné

náležitosti takéhoto právneho úkonu. V. absencii týchto základných náležitostí nie je možné prípadnú
dohodu o spoločnej výstavbu považovať za spoločne uzavretú.

G. náležitosťami dohody o spoločnej výstavbe sú podľa názoru súdu:

X/ predmet spoločnej výstavby - teda zjednotenie prejavov vôle účastníkov v tom, čo bude
predmetom spoločnej výstavby,
X/ stanovenie spôsobu a rozsahu, v akom sa bude ten ktorý účastník podieľať na zabezpečení
spoločnej výstavby,
X/ aké práva a povinnosti účastníkom z uvedenej dohody vyplývajú, t.j. aký bude spoluvlastnícky režim

k vznikajúcej nehnuteľnosti a to bez ohľadu na režim, ktorý vyplýva z príslušných právnych predpisov
upravujúcich evidenciu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, t.j. v akom rozsahu nadobudnú jednotliví
účastníci vlastnícke právo k stavanej nehnuteľnosti, táto náležitosť nie je náležitosťou podstatnou,
nakoľko v prípade absencie tejto zložky dohody je možné vyvodzovať, že podiely účastníkov takejto
dohody na spoločne vytváranej nehnuteľnosti sú rovnaké.

T. náležitosti nie sú výsledkom svojvoľnej dedukcie a úvahy súdu, v tejto súvislosti je potrebné poukázať,
že príbuzným zmluvným typom je dohoda o spoločnej výstavbe bytu v bytovom dome uzavretá v zmysle
§ 22 ods. 1 zák. č. XXX/XX Z.z. P. právna úprava aj keď sa vzťahuje na úplne iné prípady je aplikovateľná
v svojich základných rysoch aj na prípad dohody o spoločnej výstavbe, ktorej predmetom je rodinný dom.

K. aby dohoda o spoločnej výstavbe mohla byť považovaná za platný právny úkon, musí spĺňať aj
náležitosti platného právneho úkonu, ktoré vyplývajú z §§ 34 a nasl. R. zákonníka.V danom prípade s prihliadnutím na rozdielne stanoviská účastníkov konania a na záver odvolacieho
súdu, že so svedeckých výpovedí je možné vyvodiť, že k uzavretiu dohody o spoločnej výstavbe došlo,
bolo potrebné vzhľadom na námietku odporcu posúdiť aj platnosť tejto dohody. P. ako dvojstranný

právny úkon musí spĺňať základné náležitosti platného právneho úkonu a to musí byť z oboch strán
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, pričom prejavy vôle jednotlivých účastníkov dohody
je potrebné vykladať vzhľadom na všetky okolnosti, za ktorých boli urobené a to nielen podľa ich
jazykového vyjadrenia. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania musel súd jednoznačne
konštatovať, že dohoda účastníkov ako dvojstranný právny úkon vyjadrujúci ich vôľu, nie je platným

právnym úkonom a to vzhľadom na to, že tento právny úkon nebol určitý. V. určitosti právneho úkonu
pritom chráni oboch účastníkov tohto úkonu vzhľadom do budúcnosti. W. preto v zmysle pokynu
odvolacieho súdu vyhodnocoval otázku platnosti dohody nielen posudzovaním obsahu svedeckých
výpovedí, ale aj hodnotením výpovedi a ostatných vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti.
G. svedeckých výpovedí podľa názoru odvolacieho súdu vyplynul záver, že medzi účastníkmi došlo
k uzavretiu dohody, avšak z ostatných zistených skutočností súdu vyplynulo, že táto dohoda nebola

dostatočne určitá vzhľadom na absenciu presnej dohody spočívajúcej v otázke kto z účastníkov sa akým
spôsobombudepodieľaťnafinancovaníspoločnebudovanejnehnuteľnosti.Vtejtosúvislostijepotrebné
poukázať, že aj keď obsah svedeckých výpovedí smeroval k preukázaniu existencie dohody, ostatné
vykonané dôkazy existenciu dohody v časti spoločného financovania vyvracali. Z. dôkazmi bolo to, že
stavba bola z prevažnej miery financovaná z hypotekárneho úveru, kde bol jediným dlžníkom odporca.

K. nefigurovala ani len ako spoludlžníčka, navyše v prípade hypotekárneho úveru odporcovi ručili jeho
rodičia svojou vlastnou nehnuteľnosťou.

E. sa týka prvej základnej náležitosti dohode o spoločnej výstavbe, táto medzi účastníkmi nebola
spornou a žiadna zo strán sporu ju nespochybnila. H. o konkrétny typ rodinného domu podľa projektovej

dokumentácie.

A. a dohodu ohľadne druhej základnej náležitosti súd nemal za preukázanú, nakoľko z vykonaného
dokazovania vyplynul jednoznačný záver, že stanoviská oboch účastníkov konania v otázke finančného
a materiálneho zabezpečenia výstavby sú tak odlišné a rozdielne, že ak by medzi nimi existovala

jednoznačná dohoda ohľadne zabezpečenia výstavby rodinného domu, k takýmto nezrovnalostiam
by nemohlo dôjsť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že rodinný dom bol z veľkej
časti financovaný z hypotekárneho úveru, kde ako dlžník figuruje iba odporca a tento úver bol
zabezpečený záložným právom na byt vo vlastníctve jeho rodičov. Z týchto skutočností teda vyplýva
určitá pochybnosť, že ak malo dôjsť k dohode o spoločnej výstavbe, prečo na uvedenej hypotekárnej

zmluve chýbala aj navrhovateľka. Q. skutočnosti svedčiace o neexistencii dojednania o spoločnom
financovaní nehnuteľnosti vyplývajú aj z toho, že navrhovateľka súdu predložila niekoľko faktúr,
ktorými preukazovala vlastné investície do nehnuteľnosti. Q. ísť konkrétne o tvárnice M., konštrukciu
strechy, kotol a kúrenárske práce, prípadne škridla na strechu. Z pripojeného spisového materiálu
naopak vyplýva, že všetky tieto stavebné položky boli hradené z hypotekárneho úveru. V konaní ďalej

navrhovateľka nepochybným spôsobom nepreukázala ani investíciu finančných prostriedkov získaných
z predaja svojho bytu v hodnote XXX XXX,- W..

W. taktiež považuje za potrebné poukázať na rozporné tvrdenia samej navrhovateľky a taktiež
vypočutých svedkov, ktorých navrhla navrhovateľka a to P. Q., J. Q., O. W. U. O. , kde navrhovateľka

a svedkovia na jednej strane potvrdzovali uzavretie dohody o spoločnej výstavby rodinného domu
a na druhej strane sa vyjadrovali tak, že navrhovateľka mala spoluvlastnícky podiel vo výške X/X
nadobudnúť po dokončení domu. I. sa sama navrhovateľka vyjadrila jednak vo svojej výpovedi dňa
X.X.XXXX a jednak na pojednávaní dňa XX.X.XXXX. Z uvedených vyjadrení súdu vyplynul záver, že
ústna dohoda uzavretá medzi účastníkmi smerovala skôr k uzavretiu dohody o budúcej darovacej

zmluve, než k uzavretiu dohody o spoločnej výstavbe. W. navrhovateľka svojimi vyjadreniami potvrdila,
že v čase započatia výstavby nebolo obsahom jej vôle vlastniť vytváranú vec - nehnuteľnosť - ale
až po jej dokončení nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na tejto veci a to z titulu darovania. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 35 ods. 2 R. zákonníka a odsek 3 a prihliadnuť na
zrejmú vôľu navrhovateľky v čase rozhodnom pre posúdenie obsahu ňou urobeného úkonu. T. záver

súdu je logický aj z toho dôvodu, že ak by medzi účastníkmi konania existovala dohoda o spoločnej
výstavbe, mohli účastníci konania dať zapísať vznikajúcu stavbu záznamom vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. U. takto účastníci nepostupovali, ideo ďalšiu okolnosť, z ktorej je možné vyvodiť, že obsahom ich dohody nebolo založenie podielového
spoluvlastníctva už počas výstavby rodinného domu.

V. § 34 R. zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

V. § 37 ods. 1 R. zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak
je neplatný.

K. základe vyššie cit. zákonných ustanovení má súd za to, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu
platného právneho úkonu a to dohody o spoločnej výstavbe, pretože vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že by medzi nimi došlo k určitému a zrozumiteľnému usporiadaniu vzájomných vzťahov
vyplývajúcich z výstavby rodinného domu. K. pritom podľa názoru súdu spočíva v nedostatočnom
precizovaní a konkretizovaní okolností financovania stavby a nedostatočnej konkretizácii prejavu vôle

navrhovateľky.

V. § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, ak by sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle právnej praxe sa určenia, či tu právny vzťah je alebo nie je, môže navrhovateľ domáhať iba
vtedy, ak je bez takéhoto určenia právne postavenie navrhovateľa ohrozené alebo neisté a rozhodnutím
súdu sa ohrozenie a neistota alebo neurčitosť právneho postavenia navrhovateľa odstraňujú bez
uloženia konkrétnej povinnosti druhej strane sporu. T. žalobou však už nie je možné domáhať sa
odstránenia hrozby alebo neistoty vtedy, keď k porušeniu práva už došlo a je splnená podmienka

žalovateľnosti z plnenia určitej právnej povinnosti, ktorá nastupuje na strane toho, kto sa porušenia práva
dopustil. V takomto prípade už navrhovateľ nemôže osvedčiť naliehavý právny záujem na určení, či
tu právny vzťah je alebo nie je, nakoľko právnym inštrumentom prostredníctvom ktorého ochráni svoje
právne postavenie je žaloba na plnenie v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p.

K. základe vyššie uvedených skutočností sa súd musel stotožniť s argumentáciou odporcu, že
navrhovateľka v konaní neosvedčila naliehavý právny záujem, nakoľko účelom a sledovaným zámerom,
ktorýsledujevtomtokonaníniejenadobudnúťspoluvlastníckypodielkrodinnémudomuastýmspojené
práva vlastníka, ale domôcť sa finančnej hodnoty zodpovedajúcej tomuto spoluvlastníckemu podielu.
W. navrhovateľka pripustila, že nie je ohrozená vo výkone jednej zo zložiek vlastníckeho práva a nie

je jej bránené užívať nehnuteľnosť. Z celkového postoja a vyjadrení navrhovateľky je zrejmé, že jej
zámerom nie je nadobudnúť práva spoluvlastníka nehnuteľnosti a podieľať sa na jej užívaní, ale jej
úmyslom je nadobudnúť finančnú hodnotu. Z tohto dôvodu navrhovateľka svojim konaním nesleduje
primárny cieľ odstránenie ohrozenia, ktoré by ohrozovalo jej právne postavenie, ale cieľ domôcť sa
plnenia a to prostredníctvom určovacej žaloby. V danom prípade preto navrhovateľka mala podať návrh

na zaplatenie ňou požadovanej hodnoty jej prípadného spoluvlastníckeho podielu, v ktorom by sa ako
predbežnáotázkariešilaotázkaexistenciejejspoluvlastníckehoprávaknehnuteľnosti.Vdanomprípade
preto, ak by aj súd navrhovateľke vyhovel, nebol by naplnený jej primárne sledovaný cieľ a to vyplatenie
hodnoty jej prípadného spoluvlastníckeho podielu.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. G. súd
považuje za potrebné poukázať na to, že na strane navrhovateľky jednoznačne existuje právo voči
odporcovi spočívajúce vo vydaní bezdôvodného obohatenia, rozsah a výška tohto bezdôvodného
obohateniamôžebyťpritomstanovenádohodouúčastníkov,prípadnerozhodnutímsúduvsamostatnom
konaní.

W. vo veci rozhodol na základe dôkazov navrhnutých účastníkmi. W. ďalšie dôkazy vo veci nevykonával
a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán účastníkov konania ako aj právo účastníkov na spravodlivé
a nestranné prejednanie veci. W. súdom iniciovaným dokazovaním by podľa názoru súdu mohlo dôjsť
k porušovaniu prípadne k ohrozeniu práv účastníkov.

V. § 142 ods 1 O.s.p účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.W. odporcovi ako procesne úspešnému účastníkovi priznal právo na plnú náhradu trov konania v sume
X.L.,L. €.. I. pritom pozostávajú z XX a X/X úkonov po L.,L. € + 9x rež. paušál po X,XX € + 3 x režijný

paušál po X,XX € + 4 x režijný paušál po X,XX €; k trovám právneho zastúpenia patrí aj náhrada za
stratu času v roku XXXX za XX polhodín po XX,XX €; v roku XXXX za 8 polhodín po XX,XX €; v roku
XXXX za 8 polhodín po XX,XX €. K tejto sume je potrebné pripočítať P. za XX úkonov v rokoch XXXX
a XXXX v sadzbe XX% a za 4 a X/X úkonu v roku XXXX v sadzbe XX%, nakoľko právny zástupca
odporcu je platcom P..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.