Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 12, 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 33C/39/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109211068
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5109211068.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Kašíkovou v právnej veci navrhovateľa:

I.. I. Š., L.. X.XX.XXXX, J. E. O. XX, proti odporkyni: E. Ž., O.. T., L.. XX.X.XXXX, právne zastúpená
JUDr. Mária Padalová, advokátka so sídlom Žilina, Štefanikova 33, o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 1,659,70 eur, takto

r o z h o d o l :

Návrh, aby odporkyňa bola povinná uhradiť navrhovateľovi titulom ochrany jeho mena, osobnosti, cti
sumu 1.659,70 EUR zamieta.

Odporkyni nepriznáva náhradu trov konania.

Súd odkazuje právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Mária Padalová, advokátka, so sídlom Žilina,
Štefanikova 33, na priznanie odmeny a hotových výdavkov na Centrum právnej pomoci Bratislava, so
sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava I.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 6.5.2009 sa navrhovateľ domáhal, aby bola odporkyňa zaviazaná uhradiť
mu titulom ochrany jeho mena, osobnosti, cti sumu 1659,70 € a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že
odporkyňa listom zo dňa 24.2.2009 podala sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru (ďalej len SAK)
na jeho osobu. V sťažnosti ho odporkyňa obviňuje zo skutkov, ktoré nevykonal. Skutočnosti uvádzané v
sťažnosti sú zavádzajúce a škodia jeho menu a cti. Zmluvy o ktorých udávala odporkyňa z rokov 1999
uzatváral za E. Ľ. P. ako právnik družstva na príkaz štatutárnych zástupcov družstva. V čase od 1994 do
31.1.2003 mal pozastavenú činnosť v SAK, bol v riadnom pracovnom pomere, a preto nemôže o tejto

jeho činnosti rozhodovať SAK a prešetrovať sťažnosť odporkyne. Keď zastupoval jej bývalého manžela
pred Okresným súdom v P., zaplatil za neho súdny poplatok, preto boli právom v dedičskom rozhodnutí
jeho dedičia zaviazaní uhradiť uvedený súdny poplatok.

Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila podaním došlým súdu dňa 2.7.2009, v ktorom navrhovala
návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Sťažnosť na navrhovateľa podala na advokátsku
komoru, ako na profesijnú organizáciu, kde kriticky poukázala na jeho praktiky a vie že táto nikde
sťažnosti nezverejňuje. Inak s nikým o osobe odporcu nehovorila a nevidí v podaní sťažnosti nijaký
zásah do jeho dobrého mena a cti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným návrhom, písomným vyjadrením

odporkyne, výsluchom účastníkov konania, svedkov B. I.M., I.. R. Y., oboznámením sa listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to najmä so sťažnosťou odporkyne zo dňa 24.2.2009, doplnenímsťažnosti z 25.5.2009, vyjadrením navrhovateľa k sťažnosti zo dňa 6.5.2009, listom navrhovateľa
- pokus o zmier z 6.5.2009, listom SAK z 7.12.2009 č. 143/1258/2009-JUDr.Sm/Dr.Ber, vyjadrením
advokátky I.. Y. z 9.9.2011, licenciou č. 2096/1994, rozhodnutím o zrušení pozastavenia výkonu činnosti

komerčného právnika z 28.11.2002, Osvedčením o dedičstve 21D 849/2006, listom OÚ J., katastrálny
odbor z 17.1.2000, dokladom o zaplatení súdneho poplatku v konaní OS P. 38Cb/133/2006, rozsudkom
Okresného súdu P. č.k. 38Cb/133/2006-82, kúpnou zmluvou zo dňa 6.4.1999 a 8.12.1999, oznámením
o začatí exekúcie z 20.4.2009 + poštovou poukážkou o zaplatení, poštovou poukážkou o zaplatení
súdneho poplatku v dedičskom konaní a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ na pojednávaní pred súdom zotrval na svojom písomnom návrhu a uviedol, že mal
prerušenú činnosť advokáta tak, ako je v spise doložené od SAK a pracoval v riadnom členskom a
pracovnom pomere v Ľ. P. P. E. K. E. O. Ď. B. Ľ.). V tomto období došlo k žiadosti nebohého pána
Ž. o kúpu nehnuteľností s tým, že predstavenstvo družstva schválilo túto kúpu nehnuteľností. Ako
právnik družstva dostal za úlohu spraviť znalecký posudok, návrh kúpnej zmluvy a túto dať zavkladovať.
Pán Ž. v zmluve o budúcej zmluve sa zaviazal určité veci spraviť a zaplatiť tak ako bolo napísané a

dohodnuté medzi predsedom družstva a pánom Ž.. Bola podpísaná uzatvorená zmluva. Táto bola daná
na vklad a keďže do 3 dní od vkladu tejto zmluvy pán Ž. nezaplatil polovičku kúpnej ceny, bol návrh
za podpisu oboch zúčastnených strán zobratý späť. Pána Ž. zastupoval proti spoločnosti K., D..O..M..
pred Okresným súdom P. a na pripomienku právnej zástupkyne odporkyne doplnil, že aj v ďalšom
konaní, kde právna zástupkyňa odporne zastupovala druhú stranu. Ďalej v dedičskom konaní po p. Ž.

zastupoval jeho syna I. Ž.. Odporkyňa listom na advokátsku komoru ho v podstate obvinila v tom, že má
neetické správanie a sklony k podvodom. Avšak iba vybavoval právne veci ľudovej tvorby a odpisoval jej
advokátke. Z revíznej komisie Sak nedostal žiadnu odpoveď. Sama revízna komisia v liste adresovanom
odporkyni konštatuje, že odporkyňa vo vzťahu k SAK nemá pravdu a potvrdzuje, že v tom období, kedy
robil kúpnopredajné zmluvy mal pozastavenú činnosť.

Odporkyňa pred súdom uviedla, že svojou sťažnosťou nemyslela nič zlé, navrhovateľa spoznala v roku
1999, keď sa jej predstavil ako advokát. Vtedy zistila, že jej manžel tajne kúpil dom od ĽT a na podnet
navrhovateľa podala žiadosť na družstvo, aby bola zapísaná tiež na tejto zmluve. S navrhovateľom sa
stretla pred jeho rodinným domom, kde bola aj s pani Y., ktorá sa za slobodna volala B., navrhovateľ
jej odovzdal kópiu zmluvy. Prvá zmluva bola spísaná 6.4.1999, bol už podaný návrh na vklad, avšak

družstvo tento návrh zobralo späť. Neskôr bola uzavretá nová zmluva. Manžel ju podviedol, keď jej
povedal, že ide skrachovať, preto podala návrh na zrušenie BSM v priebehu roka 1999 a v r. 2004 bolo
ich manželstvo rozvedené. Vie, že jej manžel sa obracal na navrhovateľa ako na advokáta, a preto bola
jej domnienka, že aj zmluvu ohľadne hypotekárneho úveru vypracoval a tiež zmluvu vo februári 2006.

Svedkyňa B. I., dcéra odporkyne potvrdila, že navrhovateľ zastupoval jej nebohého otca, avšak sa

nevedela vyjadriť k dĺžke času, ale vie že to už bolo v čase kúpy rodinného domu vo E. O., pričom jej
otec povedal, že ho v tomto zastupuje pán advokát dr. Š.. Prvýkrát do kontaktu s ním prišla v dedičskom
konaní po otcovi. V dedičskom konaní zastupoval jej brata a sám ako veriteľ si uplatnil 2 pohľadávky
okolo 110.000,-Sk a 7.000,-Sk.

Svedkyňa I.. Y. sa vyjadrila, že odporkyňu spoznala niekedy v r. 1999, keď ju zastupovala v niektorých

kauzách - manželské výživné, vyporiadanie BSM. S vtedajším manželom už mala zrušené BSM, avšak
ich manželstvo rozvedené nebolo. Odstupom času zistili, že do BSM má patriť aj nehnuteľnosť a mali
snahu sa nejak mimosúdne dohodnúť na hodnote tejto nehnuteľnosti. Vie, že najskôr bol podaný návrh
na vklad kúpnej zmluvy, avšak keď sa dožadovali svojho nároku, tento bol zobratý späť a počkali 3
roky, aby sa to nemohlo dať do v yporiadania BSM. Pamätala si, že oslovili ĽT, viem že došlo nejaké

neurčité stanovisko a na týchto listom bol podpísaný I.. Š., len si nepamätala či ako advokát, komerčný
právnik alebo zamestnanec ĽT. Navrhovateľ sa pred ňou nikdy neprezentoval či ako advokát, komerčný
právnik alebo ako zamestnanec ĽT. Osobne sa stretli až po smrti p. Ž. a vtedy sa jej predstavil ako
advokát. Počas rokovania komunikácia s navrhovateľom bola ťažká, aj keď niečo sľúbil, bolo ťažké s
ním spolupracovať.Odporkyňalistomzodňa24.2.2009podalasťažnosťnaSAKnaneetickésprávanienavrhovateľa,sklony
k podvodom. V sťažnosti poukázala na to, že so svojim nebohým manželom mali za trvania manželstva
zrušené BSM dňa 26.7.1999. Pri zabezpečovaní podkladov na jeho vyporiadanie, zistila, že manžel kúpil

od podniku ĽT dňa 6.4.1999 rodinný dom č.s. 944 a pozemky parc.č. 9994/7, 9994/3, 9994/16 a návrh na
vklad kúpnej zmluvy už bol na správe katastra. Keďže nehnuteľnosti mali patriť do BSM, jej advokátka
požiadala ĽT, aby doplnili kúpnu zmluvu a na stranu kupujúcich dopísali i jej meno, navrhovateľ, ktorý
vybavoval právne veci ĽT odpísal jej advokátke, že sa nič neopraví. Následne návrh na vklad zobral
späť a až po právoplatnosti rozsudku o zrušení BSM bol podaný nový návrh na vklad s úmyslom aby ju

vylúčil z vlastníctva. Preto postup navrhovateľa pri vkladovaní kúpnej zmluvy považovala za minimálne
neetický s úmyslom ju poškodiť. Počas konania o vyporiadanie BSM jej manžel zomrel, na jeho miesto
nastúpili ich deti, pričom navrhovateľ začal zastupovať jej syna. Do dedičstva po manželovi boli zahrnuté
aj predmetné nehnuteľnosti, avšak zistila, že za výdatnej pomoci navrhovateľa bolo na nehnuteľnosti
zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky pre OTP Banku na úver syna a nevesty ženy,
s ktorou jej manžel žil. Išlo o ženu známu navrhovateľovi a všetko sa to dialo, keď jej manžel bol

chorý na rakovinu. Deti nehnuteľnosti zdedili, avšak banka ide realizovať záložné právo, nakoľko úver
sa nespláca. Ďalej uviedla, že to že sa navrhovateľ neštíti žiadneho postupu pokiaľ má z toho osoh,
potvrdzuje aj jeho vystupovanie v dedičskej veci 21D 849/2006, kde si do pasív uplatnil pre svoju osobu
nárok 108.600,-Sk, ako trovy konania za zastupovanie nebohého manžela, ale keď mal preukázať ich
výšku mal doklad len na sumu 7.860,-Sk o zaplatení súdneho poplatku. Predpokladá, že túto sumu mu

bývalý manžel dal, lebo veľmi pochybuje, že by bol súdny poplatok uhradil z vlastného vrecka. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti žiadala, aby navrhovateľa prešetrili a urobili potrebné opatrenia, lebo takýto
advokát kazí dobré meno ostatným advokátom a ukracuje na majetku podobným konaním občanov.

Odporca sa k sťažnosti vyjadril podaním z 6.5.2009, v ktorom pre SAK uviedol, že celý obsah sťažnosti je
účelový na jeho osobu, zavádzajúci s jediným cieľom poškodiť jeho meno advokáta. Poukázal na to, že

mu bola daná Licencia v r. 1994, ktorá ho oprávňovala poskytovať právnu pomoc podľa zák.č. 129/1991
Zb. Listom zo dňa 20.12.1994 požiadal komoru o pozastavenie výkonu činnosti komerčného právnika až
dodoby31.1.2003,čomubolovyhovené,aopätovnezačalposkytovaťprávnupomocaždňom1.2.2003,
potom ako ukončil pracovný a členský pomer u zamestnávateľa ĽT. O predaji nehnuteľnosti nebohému
manželovi sťažovateľky a nie jej, rozhodlo predstavenstvo ĽT, ktoré ho poverilo odpredať nehnuteľnosti

neb. Jozefovi Žákovi. Ako právnik družstva bol povinný plniť uznesenie predstavenstva a všetky právne
akty podpisovali predseda a podpredseda družstva. To, že došlo k späťvzatiu návrhu na vklad zmluvy
rozhodlo predstavenstvo, a to z dôvodu, že neb. I. Ž., nesplnil svoj záväzok v zmysle zmluvy - uhradiť
kúpnu cenu na účet predávajúceho. Pri druhej zmluve už bolo ĽT opatrnejšie a kupujúci kúpnu cenu
uhradiť do pokladne pri podpisovaní zmluvy. V dedičskom konaní si uplatnil náhradu zaplatenia súdneho

poplatku za spor s K. P. vo výške 237.-€, ktorý v kolkoch uhradil zo svojich prostriedkov. Náhradu za
právnu pomoc vo výške 108.600,-Sk v uvedenom spore notár v dedičskom konaní nepriznal. Poprel, že
by bol robil aj ďalšie zmluvy o záložnom práve na poskytnutie úveru pre G. S. S. G..

Revízna komisia SAK listom zo dňa 7.12.2009 č. 143/1258/2009-JUDr.Sm/Dr.Ber oznámila odporkyni,
že vyššie uvedenú sťažnosť v zmysle ust. § 4 ods. 4 písm. c/ Disciplinárneho poriadku SAK odkladá,

nakoľko nie je dôvod na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, pretože skutok, ktorý
je predmetom šetrenia nie je disciplinárnym previnením advokáta a týmto považuje jej sťažnosť
za vybavenú. Z obsahu listu vyplýva, že revízna komisia sa podrobne zaoberala celým obsahom
sťažnostného spisu, preštudovala každý jeden doklad, ktorý bol do spisu doložený. Niet pochýb o tom,
že počas pozastavenej činnosti komerčného právnika vypracoval dr. Š. inkriminované zmluvy. Všetko

sa to stalo viac ako pred dvoma rokmi, prípadne pred desiatimi rokmi. Vzhľadom k tomu, že uplynuli
zákonom stanovené lehoty, nie je v právomoci revíznej komisie zaoberať sa meritórne sťažnosťou. Vo
vzťahu k advokátovi objektívne nezistili porušenie stavovských, prípadne iných predpisov.

Dňa 18.1.1994 bola navrhovateľovi vydaná Licencia č.j.: XXXX/XXXX, na základe ktorej bola zapísaný
do zoznamu komerčných právnikov. Komora komerčných právnikov listom zo dňa 28.11.2002 č.

3751/ČL oznámila navrhovateľovi, že zrušuje s účinnosťou k 31.1.2003 pozastavenie výkonu činnosti
komerčného právnika oznámené listom dňa 20.12.1994.Z osvedčenia o dedičstve 21D 849/2006 po poručiteľovi I. Ž., zom. 24.9.2006 vyplýva, že dedič I. Ž.
bol právne zastúpený navrhovateľom ako advokátom. Navrhovateľ v konaní zároveň vystupoval ako
veriteľ, keď si uplatnil pohľadávku vo výške 108.600,-Sk ako trovy právneho zastúpenia v spore so

spoločnosťou K., pričom do pasív bola zahrnutá iba suma 7.860,-Sk za uhradenie súdneho poplatku v
spore so spoločnosťou K..

Medzi ĽT a I. Ž. bola dňa 6.4.2009 uzavretá kúpna zmluva na nehnuteľnosti v k.ú. E. O. (č.l. 30), pričom
v čl. V bolo dohodnuté, že časť kúpnej ceny 400.000,-Sk bude uhradená pred podpisom zmluvy v
hotovosti do poklade predávajúceho a časť 310.875,-Sk kupujúci uhradí na účet predávajúceho do

31.12.2009. Okresný úrad J., katastrálny odbor listom zo dňa 17.1.2000 (č.l. 29) vyzval odporkyňu
prostredníctvom právnej zástupkyne, aby sa vyjadrila k späťvzatiu zo dňa 25.11.1999 návrhu na vklad
kúpnej zmluvy V 495/99. Dňa 8.12.1999 bola medzi účastníkmi uzavretá nová kúpna zmluva na tie isté
nehnuteľnosti, s rovnakou kúpnou cenou s tým rozdielom, že táto bude predávajúcemu uhradená pri
podpise tejto zmluvy v hotovosti do pokladne.

Rozsudkom Okresného súdu P. č.k. 38Cb/133/2006-82 zo dňa 17.2.2009 bol zamietnutý návrh

navrhovateľov:1/I.Ž.Á.,právnezastúpenýI..I.Š.,vrade2/B.I.protiodporcoviK.,D..O..M..ozaplatenie
istiny 4.348,50 €. Na základe výzvy zo dňa 22.8.2006 bol vo veci zaplatený súdny poplatok kolkovými
známkami vo výške 260,90 € dňa 22.1.2009, pričom pri kolkoch je pečiatka navrhovateľa, ako advokáta.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov

osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1, 2 a 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie (1). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho

vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (2).
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo (3).

Občiansky zákonník v ustanovení § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov

osobnej povahy. Ochranu jednotlivým stránkam osobnosti fyzickej osoby poskytuje teda jednak
zakotvením všeobecnej zásady ochrany osobnosti, jednak tiež neúplným výpočtom príkladov stránok
osobnosti fyzickej osoby, ktorých sa ochrana týka. Uvedené osobnostné práva fyzickej osoby môžu
byť vo všeobecnosti dotknuté buď tak, že sa zasiahne len do jednej zložky tvoriacej súčasť, ale tiež
tak, že jedným zásahom súčasne sa porušia alebo ohrozia viaceré zložky osobnosti. Vzhľadom na

mnohotvárnosť jednotlivých stránok osobnosti fyzickej osoby a rozmanitosť životných situácii, v ktorých
sa fyzická osoba môže nachádzať, zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu
byť dotknuté aj osobnostné práva, ale stanovuje len znaky, pri danosti ktorých treba určité správanie
považovať za zásah do osobnosti. Týmito znakmi sú objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť
na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi určitým

správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky
dané, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ).

Objektívna spôsobilosť zásahu spočíva v objektívne existujúcej možnosti, že sa ním vyvolá buď

porušenie alebo čo i len ohrozenie chránených osobnostných práv fyzickej osoby. Tento znak je daný
vtedy, ak so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých k zásahu došlo, je tento objektívne, teda nezávisle
na subjektívnych pocitoch či náhľadoch toho, do práv ktorého bolo zasiahnuté, spôsobilý narušiť
osobnosť fyzickej osoby, alebo aspoň vyvolať hrozbu, že bude narušená. Pri konštrukcii, ktorá bolazvolená v ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je teda významná subjektívna stránka,
ale len objektívna stránka. So zreteľom na to sa nevyžaduje, aby na strane pôvodcu zásahu existoval
úmysel či už priamy alebo nepriamy, alebo nedbanlivosť, a to nielen vedomá, ale i nevedomá.

Neoprávneným je zásah, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom. Môže k nemu dôjsť ústne, písomne,
ale aj inak, vždy však musí jeho súčasťou byť rozpor so zákonov spočívajúci v tom, že ten kto do
chránených práv zasiahol, nemá na to zákonné oprávnenie a nebol daný žiadny z dôvodov výnimočne
vylučujúcich protiprávnosť zásahov.

Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť na jednej strane medzi neoprávneným zásahom objektívne spôsobilým
negatívne zasiahnuť do niektorej zo zložiek osobnosti fyzickej osoby a na druhej strane medzi

porušením alebo čo i len ohrozením chránených osobnostných práv, táto je ako podmienka vzniku
zodpovednostného vzťahu založeného do ochrany osobnosti danou vždy vtedy, ak určité správanie
spôsobilopoškodeniealeboohrozeniechránenýchosobnostnýchpráv,kčomubynebyťtohtosprávania,
nebolo došlo.

Neoprávneným zásahom do práv chránených ustanovením § 11 OZ nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu,

formy a cieľa je možné považovať za upozornenia, podnety k riešeniu alebo žiadosť o objasnenie a
prešetrenie určitých okolností ak boli prednesené v prostredí oprávnenom vec riešiť.

Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu vychádzal súd z ust. § 11 a nasl. OZ a na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanom prípade išlo na strane odporkyne
o výkon iného subjektívneho práva, čo je okolnosť zásadne vylučujúca neoprávnenosť zásahu do

osobnostných práv, pričom súdom nebol zistený v konaní odporkyne prípadný exes / vybočenie zo
zákonom stanovených medzí/. Občiansko-právna ochrana osobnosti podľa cit. ust .§ 13 ods. 1 OZ
tak prichádza do úvahy iba pri zásahoch do ochrany osobnosti chránených všeobecným osobnostným
právom, ktoré je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené /protiprávne/. Neoprávnený je taký zásah do
osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. právnym poriadkom. Niektoré

zásahy, keď aj zdanlivo sa javiace ako odporujúce objektívnemu právu, napriek tomu nemožno
posudzovať ako neoprávnené. Podstatou je existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu.
O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde mimo iného vtedy, keď je zásah dovolený,
resp. jeho možnosť predpokladaná zákonom, pokiaľ tak nie sú prekročené zákonom stanovené medze.
Zásah do ochrany osobnosti fyzickej osoby nie je neoprávnený, keď k nemu došlo pri výkone iného

subjektívneho práva stanoveného zákonom, poprípade keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú
mu uložil zákon. Pod výkon tohto subjektívneho práva stanoveného zákonom je nutné podradiť právo
obracať sa so sťažnosťami na príslušné orgány, čo má svoj základ v čl.18 Listiny základných práv a
slobôd.

V prejednávanej veci je nepochybné, že k tvrdenému zásahu malo dôjsť pri výkone iného subjektívneho

práva podaním sťažnosti na profesijnú organizáciu - SAK. Odporkyňa výroky, že sa navrhovateľ
nevhodne správa uviedla v rámci svojho práva na podanie sťažnosti. Teda výroky boli použité pri výkone
jej subjektívneho práva a nebolo preukázané, že by ich urobila svojvoľne, pričom by nebola presvedčená
o ich správnosti. Aj keď je pravdou, že v dotknutom období, keď malo dôjsť k uzatváraniu kúpnych
zmlúv,navrhovateľnevykonávaladvokátskučinnosť,avšakodporkyňazosprávanianavrhovateľamohla

nadobudnúť dojem, že koná vo veci ako advokát, čo mal súd preukázané aj zo svedeckých výpovedí,
keď dcéra odporkyne uviedla, že otec (bývalý manžel odporkyne) sa vyjadroval, že je zastupovaný
advokátom dr. Š., bývalého manžela odporkyne zastupoval v konaní pred Okresným súdom P., z ktorého
konania si uplatnil trovy v dedičskom konaní a tiež v dedičskom konaní zastupoval syna odporkyne.
Na základe týchto skutočnosti sa mohla odporkyňa oprávnene domnievať, že navrhovateľ konal ako

advokát, a preto len využila svoje subjektívne právo na podanie sťažnosti pred SAK. Odporkyňa
nemusela mať vedomosť o tom, že navrhovateľ mal pozastavenú činnosť advokáta. Navrhovateľ síce
preukázal, že v čase uzatvárania kúpnych zmlúv s bývalým manželom odporkyne mal pozastavenú
činnosť, avšak nepodarilo sa mu preukázať, že o tomto mala vedomosť i samotná odporkyňaPriznanie zadosťučinenia v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2 OZ predpokladá
splnenie konkrétnych zákonom kvalifikovaných podmienok, a to že morálne zadosťučinenie (napr.
ospravedlnenie) sa musí javiť v konkrétnom prípade nepostačujúcim a tým tiež neúčinným a

neoprávneným zásahom v konkrétnom prípade došlo ku zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej
vážnosti v značnej miere. Preto musí byť spoľahlivo preukázané, že sú tu okolnosti, ktoré potvrdzujú,
že v takomto prípade nepostačuje zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 OZ, a to najmä z hľadiska
povahy neoprávneného zásahu a spôsobu prevedenia z hľadiska intenzity, trvania, rozsahu a ohlasu
nepriaznivých následkov, ktoré postihnutému vznikli. Tiež musí byť predovšetkým zistené, že ide o takú

ujmu na osobnosti fyzickej osoby, ktorú je objektívne treba posudzovať vzhľadom k intenzite, rozsahu
trvania a verejnému ohlasu nepriaznivého následku spočívajúceho v znížení jej ľudskej dôstojnosti a
vážnosti v spoločnosti ako závažnú. Z daného vyplýva, že relutárna satisfakcia má subsidiárnu funkciu
a nastupuje preto až vtedy, keď sa morálne zadosťučinenie ukáže ako nepostačujúce a tak neúčinné.

V danej veci súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal zníženie vážnosti a dôstojnosti v
spoločnosti v značnej miere, tak ako to má na mysli ustanovenie § 13 ods. 2 OZ. Nebolo preukázané,

že osoby, ktoré boli na prípade nejakým spôsobom zainteresované (členovia Revíznej komisie SAK)
boli týmito tvrdeniami odporkyne vo vzťahu k navrhovateľovi ovplyvnené. S listom odporkyne, ktorý je
predmetom tohto konania sa oboznamovali iba členovia Revíznej komisie SAK, ktorí preverovali dané
podanie,anapokonoznámiliodporkyne,ževecodkladajú,nakoľkosanejednáodisciplinárneprevinenie
zo strany navrhovateľa. Teda zaoberali sa predmetným upozornením iba v rámci výkonu svojej

funkcie. Pri výkone tejto práce dodržiavali zásadu prezumpcie neviny. Vychádzajúc z konštatovaného
navrhovateľ nepreukázal, že došlo k zníženiu jeho dôstojnosti v značnej miere, preto súd návrh
navrhovateľa na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 1659,70 EUR ako nedôvodný zamietol.

S poukazom na konštatovaný skutkový stav, súd nevykonal výsluch ďalších svedkov navrhovaných
navrhovateľom, ktorí sa mali vyjadriť ku skutočnosti, či vystupoval ako advokát.

Odporkyňa mala v konaní plný úspech, preto v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. má právo na náhradu
trov konania. Odporkyňa si však nárok na náhradu trov neuplatnila, preto jej súd ich náhradu nepriznal.

Ustanovenú právnu zástupkyňu odporkyne odkázal na priznanie odmeny a hotových výdavkov na
Centrum právnej pomoci s poukazom na ust. § 15 ods. 1, 2 zák.č. 327/2005 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j., ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).