Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 4P/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512205521
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hedviga Pikalíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3512205521.9

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, vo veci starostlivosti súdu
o maloletého W. T., nar. XX.XX.XXXX, dieťa Q. T., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom G..A..Š.U. XXX/XX,
E. F., zast. Mgr. Julianou Sumkovou, advokátkou so sídlom Nám. Slobody 16, Nové Mesto nad Váhom
a otca A. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G..A..Š. XXX/XX, E. F., zast. JUDr. Petrom Slaninom,
advokátom so sídlom Braneckého 14, Trenčín, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu,

takto

r o z h o d o l :

I. Mal. W. T., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Právo maloletého W. zastupovať a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.

III. Otec maloletého je povinný prispievať na výživu mal. W. sumou 80,- Eur mesačne s účinnosťou od

29.05.2012 do 31.12.2012 a od 01.01.2013 sumou 120,- Eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť
vždy do 15- teho v mesiaci vopred k rukám matky.

IV. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 29.05.2012 do 31.03.2014 vo výške 449,67 Eur
je otec povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur, spolu s bežným výživným k

rukám matky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V. Styk otca s mal. W. sa neurčuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého W. návrhom zo dňa 29.05.2012 žiadala, aby súd zveril dieťa do jej osobnej

starostlivosti s tým, že bude oprávnená syna zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne žiadala, aby
súd uložil otcovi maloletého povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 250,- Eur mesačne, a to počnúc
dňom 01.04.2012. Styk otca s maloletým W. žiadala upraviť na každý nepárny týždeň v roku v sobotu v
čase od 10.00 hod. - 17.00 hod. a každý týždeň v stredu v čase od 16.00 hod. - 18.00 hod. V dôvodoch
návrhu uviedla, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti v byte na adrese G..A.. Š. XXX/XX,
E. F. do marca 2012, kedy sa odporca z bytu vysťahoval a opustil spoločnú domácnosť. Zobral si všetky

svoje osobné veci, doklady, zobral všetku elektroniku vrátane televízora a počítača. Spolužitie s otcom
maloletého nebolo už dlhšiu dobu dobré, nedorozumenia vznikali kvôli peniazom, kvôli jej rodičom a
výchove syna. Otec maloletého ju dlhodobo psychicky ponižoval, kričal na ňu a nadával aj pred synom.
Zo spoločného bytu sa rozhodla odísť aj ona. V súčasnosti býva u svojich rodičov, ktorí jej finančne
pomáhali, nakoľko ju otec maloletého nechal bez akéhokoľvek príjmu a bez toho, aby sa zaujímal z
čoho bude žiť. V priebehu mesiaca máj vybrala so spoločného účtu sumu 150,- Eur avšak následne jej

bola karta zadržaná a otec maloletého jej zamedzil prístup k účtu. V byte odpojil elektrickú energiu a
odmontoval spotrebiče.Otec maloletého podal dňa 12.06.2012 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne protinávrh, v ktorom
uviedol, že žiada zveriť maloletého do jeho starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne žiadal, aby súd uložil matke maloletého povinnosť prispievať na jeho výživu sumou
30,- Eur mesačne a navrhol upraviť styk matky s maloletým W. na každý párny týždeň v roku, od soboty
08.00 hod. do nedele 18.00 hod. a špecifikoval aj úpravu styku počas vianočných sviatkov a letných
prázdnin. Poukázal na to, že matka maloletého je duševne chorá, z dôvodu ktorého nie je schopná sa o
maloletého W. riadne postarať. Mala problémy so základnou starostlivosťou o domácnosť. So všetkým

sa obracala na svoju matku, ktorá jej pomáhala s elementárnymi vecami a všetko za ňu rozhodovala.
Potvrdil, že s matkou nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2012. V prípade zverenia dieťaťa do
osobnej starostlivosti matky navrhol výživné vo výške 100,- Eur mesačne.

Kolízny opatrovník navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, pričom výšku výživného
ponechal na úvahe súdu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámil sa so správami o príjme oboch rodičov, s
rodným listom maloletého, so správami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad
Váhom, so znaleckým posudkom č. 54/2013 Mgr. Karola Zabáka, s pripojeným spisom tunajšieho súdu
sp. zn. 5P/175/2012 a sp. zn. 5P/135/2012 a zistil tento skutkový stav.

Maloletý W. pochádza z manželstva rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti do marca 2012. Na
tunajšom súde je vedené konanie o rozvod manželstva účastníkov, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne
ukončené. Maloletý W. navštevuje od 05.09.2012 materskú školu, matka vyčíslila výdavky spojené so
škôlkou na sumu 40,- Eur mesačne. Ďalšie výdavky má matka spojené s liekmi, vitamínmi, návštevou
detského lekára a odborných lekárov.

Matka maloletého bola v čase podania návrhu nezamestnaná, bez nároku na podporu v
nezamestnanosti. Od 01.05.2012 poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 208,30 Eur, od 01.06.2012
bolidávkyvhmotnejnúdzizníženénasumu138,30Eurzdôvodu,žeotcovimaloletéhobolopredbežným
opatrenímzodňa05.06.2012uloženéplatiťvýživnénamal.W.vsume70,-Eurmesačne.Od01.09.2012

sa matka maloletého zamestnala ako učiteľka v ZŠ Myjava s tým, že za mesiace 10,11,12/2012 mala
priemerný mesačný čistý príjem vo výške 386,- Eur, za mesiace 1,2/2013 vo výške 418,90 Eur a za
obdobie od 3/2013 do 2/2014 bol jej priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 470,39 Eur. Matka žije aj
s maloletým u svojich rodičov. Aby matka mohla naďalej zastávať pozíciu učiteľky, zvyšuje si kvalifikáciu,
s čím má spojené mimoriadne výdavky.

Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti Elster s.r.o., Stará Turá. Podľa správ od zamestnávateľa
bol jeho priemerný mesačný čistý príjem za obdobie od 10/2011 - 9/2012 vo výške 578,75 Eur. Podľa
daňového priznania za rok 2012 mal otec maloletého čistý príjem zo závislej činnosti ( po odčítaní
odvodových povinností a dane ) za rok 2012 v priemere 493,88 Eur mesačne. Otec maloletého podniká

na základe živnostenského oprávnenia, pričom za rok 2012 vykázal zo živnosti stratu, čím sa mu ponížil
celkový čistý príjem za rok 2012 na sumu 254,04 Eur. Podľa správy zamestnávateľa mal otec maloletého
priemerný mesačný čistý zárobok za rok 2013 vo výške 888,75 Eur a za mesiace 1,2/2014 vo výške
827,15 Eur. Podľa vyjadrenia otca maloletého aj v roku 2013 vykázal zo živnosti stratu, ktorej výšku však
nevedel špecifikovať z dôvodu, že doposiaľ nepodal daňové priznanie za rok 2013, požiadal o odklad

lehoty na jeho podanie. Otec maloletého žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Podľa vlastného
vyjadrenia a predložených dokladov otec maloletého uhrádza mesačnú splátku hypotekárneho úveru
vo výške 142,- Eur, ďalej náklady spojené s užívaním spoločného bytu v celkovej výške 114,- Eur, má
výdavky spojené s dochádzkou z Trenčína do zamestnania v Starej Turej vo výške 250,- Eur mesačne.
Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu vzniknutú z dôvodu určenia výživného na manželku ako aj

na maloletého W. bol podľa vlastného vyjadrenia otec nútený čerpať pôžičky s tým, že v súčasnosti
uhrádza mesačnú splátku jednej vo výške 99,55 Eur a druhej mesačnou splátkou vo výške 113,50 Eur.

Zo zhodného tvrdenia účastníkov súd zistil, že otec maloletého prispieva na jeho výživu od júna 2012 do
novembra 2012 včítane výživným vo výške 70,- Eur a od mesiaca december 2012 až doposiaľ prispieval

sumou 100,- Eur mesačne.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5P/135/2012 - 108 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 5CoP/7/2013 zo dňa 31.07.2013 súd zistil, že otec maloletého uhrádzal titulom výživného namanželku od 11.05.2012 do 30.09.2012 sumu 150,- Eur mesačne a od 01.10.2012 sumou 100,- Eur
mesačne. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 11.05.2012 do 31.03.2013 vo výške 1.305,-
Eur bol otec maloletého povinný zaplatiť do 31.08.2013.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima

na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 25 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods.
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na prípad, keď rodičia spolu nežijú ( § 36
ods. 1 Zákona o rodine ).

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky § 36 Zákona o rodine,
z dôvodu ktorého súd upravil práva a povinnosti rodičov, ktorí spolu nežijú. Dieťa zveril do osobnej
starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne stará a v jej výchove neboli zistené žiadne nedostatky. Znalec
v znaleckom posudku uviedol, že matka je intelektuálne i sociálne kompetentná sa o maloletého postarať
a má na neho momentálne podstatný výchovný a vzdelávací vplyv. Znalec tiež poukázal na hlboké citové

vzťahy medzi matkou a dieťaťom ako aj na to, že matka je pre dieťa najdôveryhodnejšou osobou. Vzťah
s otcom nie je stabilný, ale dieťa mu dôveruje a vníma ho pozitívne. Znalec neodporučil zverenie dieťaťa
do starostlivosti otca ani striedavú osobnú starostlivosť rodičov.

Výšku výživného súd určil v závislosti od príjmových a majetkových schopností rodičov. Navrhované

výživné vo výške 250,- Eur sa súdu javilo neprimerané vzhľadom k veku maloletého W. a jeho
potrebám ako aj k príjmovým možnostiam otca maloletého. Vyživovacia povinnosť bola otcovi určená
diferencovane za obdobie od podania návrhu od 29.05.2012 do 31.12.2012 vo výške 80,- Eur mesačne s
poukazomnato,žepríjemotcamaloletéhobolvtomtoobdobívovýške493,88Euraokremvýživnéhona
maloleté dieťa mal povinnosť prispievať do 30.09.2012 na výživu manželky sumou 150,- Eur a následne

sumou 100,- Eur mesačne. Od 01.01.2013 sa príjem otca výrazne zvýšil, z dôvodu ktorého súd od tohto
obdobie stanovil výšku výživného na sumu 120,- Eur mesačne. Prihliadol pri tom len na odôvodnené
výdavky otca a nezohľadnil pri posudzovaní jeho príjmu stratu zo živnosti.

Otcovi vznikol nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 29.05.2012 do 31.03.2014 v celkovej

výške 449,67 Eur. Za toto obdobie mal otec maloletého zaplatiť sumu za 7 mesiacov po 80,- Eur a 15
mesiacov po 120,- Eur + alikvotná časť za mesiac máj 2012 vo výške 9,67 Eur celkovo vo výške 2.369,67
Eur, pričom zaplatil 6 mesiacov po 70,- Eur a 16 mesiacov po 100,- Eur, celkovo vo výške 2020,- Eur.Rozdiel medzi týmito sumami vo výške 349,67 Eur súd otcovi povolil splácať v pravidelných mesačných
splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným ( § 160 ods.1 O.s.p.).

Účastníci zhodne uviedli, že nie je potrebné v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k mal. W. na
čas pred rozvodom manželstva rodičov upravovať styk otca s maloletým, s tým, že táto otázka bude
riešená v konaní od rozvod manželstva účastníkov, pričom sa bude prihliadať na závery znaleckého
posudku Mgr. Karola Zabáka.

Toto konanie možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že
· sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
· ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
· účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

· v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
· sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
· účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
· rozhodoval vylúčený sudca,
· súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)