Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 25P/194/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211225381
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr Jana Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2011:7211225381.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci starostlivosti o maloletého V. D.,

N.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice II, dieťaťa rodičov V. D., N.. XX.X.XXXX, bytom A. XX, K., právne zastúpenej JUDr.
Kristínou Piovarčiovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice a D. D., N.. XX.XX.XXX5, bytom A.
XX, K., zastúpeného JUDr. Jozefom Čorbom, advokátom, so sídlom Szakkayho 1, Košice, v konaní o
úpravu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Maloletý V. D., N.. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení
maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého V. sumou 75,00 eur mesačne od 1.9.2011 vždy do 15-

dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 30.11.2011 vo výške 125,00 eur je otec povinný uhradiť do
30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým V. každý párny týždeň v roku, v utorok a štvrtok od 15,30 hod.
do 19,00 hod, každý nepárny týždeň v roku od soboty od 8,00 hod. do nedele do 17,00 hod, počas
veľkonočných sviatkov každý párny rok od veľkonočnej nedele od 10,00 hod. do veľkonočného pondelka
do 17,00 hod. a 26.12. od 8,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že matka je povinná v určenom čase riadne
pripravené maloleté dieťa odovzdať otcovi pred jej bytom. Otec je povinný v určenom čase odovzdať pri
ukončení styku maloletého pred bytom matky.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom podaným súdu 14.9.2011 žiadala, aby súd maloletého V., nar. XX.X.XXXX zveril do jej
osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 200,-Eur mesačne od 1.9.2011.
Zároveň aby súd upravil styk s maloletým každú nepárnu sobotu v čase od 14-17hod v prítomnosti matky
zo strany otca. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti,
toho času je matka poberateľkou rodičovského príspevku. Do júla 2011 otec maloletého prispel 150,-
Eur na jasle dieťaťa a kúpil jeden balík plienok, od toho času na výživu dieťaťa neprispel.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou rodičov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:Podľa sobášneho listu predloženého matkou v konaní, rodičia maloletého uzatvorili manželstvo dňa
19.6.2004.

Z rodného listu predloženého matkou v konaní vyplýva, že otcom maloletého V. D. Q. D. D., N..

XX.XX.XXXX.

Z výpovede otca vyplynulo, že od augusta 2011 nežije s matkou maloletého V. v spoločnej domácnosti,
býva sám, uhrádza za nájom s inkasom 170,-Eur, pôžičku pre správcu domu 10,-Eur mesačne,
spotrebný úver vo M. po 128,-Eur mesačne, ďalší úver z VÚB 31,-Eur mesačne, ktorý bude splácať
do roku 2016. Oba úvery boli na rekonštrukciu bytu, boli investované do automobilu. Otec na cestovné
uhrádza 50,-Eur, ktoré je mu preplácané zamestnávateľom a stravné 22,-Eur v práci. Ďalšie výdavky má

na stravu, hygienu a ošatenie. Domovnícke práce, ktoré predtým vykonával, v súčasnosti nevykonáva,
vzhľadom na to, že išlo o bytový dom starší ako 32 rokov a popri súčasnej práci tieto domovnícke práce
nestihol vykonávať. Rodiča s ním nežijú v spoločnej domácnosti, bývajú vo M. C.. Otec súhlasil so
zverením maloletého do starostlivosti matky, s určením výživného z jeho strany sumou 70,-Eur mesačne
a styk žiadal upraviť v párny týždeň v utorok a štvrtok od 16,30-19hod, nepárny týždeň počas víkendu od

sobotyod8hoddonedeledo17hodbezprítomnostimatky,počasveľkonočnýchsviatkovodveľkonočnej
nedele od 10hod do veľkonočného pondelka do 17hod a druhý sviatok vianočný od 8hod do 18hod.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že od augusta 2011 nežije s otcom v spoločnej domácnosti, toho času
býva s maloletým V. v 2-izbovom byte, živnostenskú živnosť mala pozastavenú z dôvodu rodičovskej
dovolenky, je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 190,10 Eura. Jej priemerný príjem z

podnikateľskej činnosti je od 150-180,-Eur mesačne. Od otca maloletého sa matka odsťahovala po
fyzickom napadnutí z jeho strany. Výdavky na maloleté dieťa má na úhradu jaslí 30,-Eur mesačne, 40,-
Eur za plienky, 10,-Eur na hygienické potreby, 30,-Eur na oblečenie a obuv, 5,-Eur na vitamíny. Kvôli
operácií očí bola práceneschopná v mesiacoch apríl a august, v tomto období nepoberala nemocenské
dávky, nakoľko na nich nemala nárok. K úprave styku matka uviedla, že nesúhlasí s tým, aby maloletý

trávil styk v noci s otcom vzhľadom na to, že má podozrenie na to, že otec žije v spoločnej domácnosti
s rodičmi, ktorí sú psychiatrickými pacientmi. Poukázala na incident, ktorý sa odohral v auguste 2011,
kedy ju otec fyzicky napadol, na čo maloletý reagoval tak, že sa raz v noci pomočil. Od tohto incidentu
prebehol styk už asi trikrát s otcom tak, že dieťa odovzdala matka otcovi na dve hodiny, následne jej
dieťa otec vrátil. Otec uhradil v mesiaci september 2011 na výživu maloletého sumu 30,-Eur, v októbri

2011 30,-Eur, v novembri 2011 sumu 40,-Eur.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 4.11.2011 uviedol, že rodinu evidujú od podania návrhu
na rozvod, ktorý sa vedie na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 13C 84/2011. Matka je poberateľkou
rodičovského príspevku vo výške 190,10 Eur, pracuje na zmeny ako samostatne zárobkovo činná osoba
vkozmetickomsalóneF.naW.Č..9vK.,kdejejpriemernýmesačnýpríjemod150-180,-Eur.Odaugusta

2011 rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, po fyzickom napadnutí matky zo strany otca.
Matka navrhla zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, zo strany otca určiť výživné 200,-Eur
mesačne a upraviť styk otca každú nepárnu sobotu od 14-17hod. Otec súhlasil so zverením dieťaťa do
starostlivosti matky, žiadal upraviť výživné sumou 70,-Eur mesačne a mal záujem o neobmedzený styk
s dieťaťom, je zamestnaný v spoločnosti X. H. K. s priemerným čistým príjmom 600,-Eur mesačne. Jeho

výdavky sú spojené s bývaním, výdavky na stravu, splátku na úver 350-400,-Eur. Maloletý V. pochádza
z manželského zväzku matky a otca, je zdravý, prekonal bežné detské choroby, nevyžaduje zvýšené
výdavky. Matka uhrádza výdavky na plienky, oblečenie, vitamíny a poplatky na jasle. Kolízny opatrovník
doporučil zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matky, zo strany otca určiť výživné primerane vzhľadom
na potreby maloletého dieťaťa, na zárobkové možnosti otca a styk upraviť podľa dohody rodičov ak je

možné.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach vyplýva, že matka je poberateľkou
rodičovského príspevku v roku 2011 vo výške 190,10 Eur mesačne.Z oznámenia F. Ú. K. J. vyplýva, že matka od 16.6.2009 do 16.12.2010 mala pozastavenú podnikateľskú
činnosť.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie od januára do

októbra 2011 predstavoval sumu 670,60 Eura mesačne.

Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky Košice z19.10.2011 č. 200033219-Ca02/2011 matka
ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemá nárok na nemocenské poistenie v období od
30.8.2011 do ukončenia práceneschopnosti. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia sociálnej poisťovne
vyplýva, že matka bola nemocensky poistená v období od 1.4.2011 do 29.8.2011.

Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 Zákona o rodine, V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,

komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v

záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine, Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov

s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk
dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,

že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že boli dané zákonné predpoklady pre rozhodnutie
o úprave rodčovských práv a povinností k maloletému V., nakoľko rodičia maloletého nežijú v spoločnej
domácnosti ako vyplýva z ich zhodnej výpovede od augusta 2011. Súd v súlade s ust. § 62 a 75 ods.
1 Zákona o rodine zhodnotiac majetkové pomery a výdavky oboch rodičov ako aj oprávnené potreby
maloletého dieťaťa, prihliadnuc na jeho vek, považoval za primerané výživné sumou 75,-Eur mesačne.

Pri tejto výške výživného prihliadal súd aj na súčasný príjem matky, ktorý v roku 2011 predstavoval
rodičovský príspevok a podľa jej výpovede z podnikania od 150-180,-Eur mesačne.

Dlžné výživné za obdobie od podania návrhu do 1.9.2011 do 30.11.2011 vo výške 125,-Eur súd uložil
otcovi uhradiť do 30.dní od právoplatnosti rozsudku (dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi dosiaľ
uhrádzanýmvýživnýmvmesiaciseptembri30,-Eur,voktóbri30,-Eur,vnovembri40,-Euranovourčeným

výživným).

Súd v súlade s ust. § 36 ods. 1 a § 25 Zákona o rodine upravil styk otca s maloletým V. vychádzajúc z
návrhov otca tak, aby sa otec mohol v dostatočnom rozsahu podieľať na výchove maloletého dieťaťa,
matkou navrhovanú úpravu styku súd považoval za nedostatočnú.Matka v konaní nepreukázala dôvod, pre ktorý by súd upravil styk otca s dieťaťom len za prítomnosti
matky, pričom súd vychádzal z okolnosti, že už aj doterajší ďalší styk, ktorý prebiehal po opustení
spoločnej domácnosti matky a dieťaťa bol bez prítomnosti matky, pričom sa nevyskytli žiadne problémy.

O trovách konania súd v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval, nakoľko matka nežiadala priznať
v návrhu náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).