Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 10, 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/428/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233351
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4112233351.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: B.,

M..L..T.., R.: XX XXX XXX, M. M. B. U.. Č.. XX, XXX XX Z., právne zastúpeného J. B., M..L..T.. Q. X, XXX
XX Z., proti odporcovi: M. L., E. W. M. M. L., Ž. I. XX, Z., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Vo veci sp.zn. 7C/428/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 285,82 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z

dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie
o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa
22.03.2011 ( konanie sa začalo dňa 22.3.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia s omeškaním o 155 dní.
Vo veci sp.zn. 7C/481/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 534,76 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z
dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie

o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa
10.03.2011( konanie sa začalo dňa 24.5.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, teda s omeškaním viac ako 290 dní.

Vo veci sp.zn. 7C/484/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 855,62 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z
dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie

o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa
19.08.2011( konanie sa začalo dňa 12.5.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, teda s omeškaním viac ako 464 dní.

Vo veci sp.zn. 7C/485/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 604,83 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na

rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až
dňa 22.03.2011( konanie sa začalo dňa 28.4.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, teda s omeškaním viac ako 328 dní.Vo veci sp.zn. 7C/489/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 422,28 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z
dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní v nedodržaní 15- dňovej lehoty

na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti
až dňa 22.03.2011 ( konanie sa začalo dňa 5.8.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, teda s omeškaním viac ako 229 dní.

Vo veci sp.zn. 7C/486/2012 sa navrhovateľ návrhom z 17.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k

zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 330 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 28.09.2009 a to
rozhodnutím o poverení a to s omeškaním viac ako 6 mesiacov.

Vo veci sp.zn. 7C/492/2012 sa navrhovateľ návrhom z 17.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k

zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 330 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 20.01.2009 a to
rozhodnutím o poverení a to s omeškaním viac ako 6 mesiacov.

Vo veci sp.zn. 7C/496/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 2405,76 eur z titulu majetkovej škody a sumy 481,15 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až
dňa 22.03.2011( konanie sa začalo dňa 28.6.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia, teda s omeškaním viac ako 267 dní.

Vo veci sp.zn. 7C/480/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 1273,99 eur z titulu majetkovej škody a sumy 254,80 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na

rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti
až dňa 22.03.2011( konanie sa začalo dňa 2.2.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia s omeškaním o 48 dní.

Vo veciach 7C/428/2012, 7C/481/2012, 7C/484/2012, 7C/485/2012, 7C/489/2012 a v ich exekučných

konaniach súd rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia a vo veci 7C/486/2012, 7C/492/2012 a v ich exekučnom konaní súd rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia a to rozhodnutím o vydaní poverenia. Navrhovateľ uviedol,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a tiež došlo k vyvolaniu týchto rizík - k zániku povinného,

k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného, pričom včasným
rozhodnutím exekučného súdu mohol žalobca uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu
vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel že žiadosť o udelenie poverenia
bola zamietnutá a je potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. V týchto konaniach si žalobca
tiež z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody

ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, avšak ich vyčíslenie je rozdielne. Majetková škoda predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o vydanie
povereniaarozhodnutímonej.Žalobcavynaložilvtomtoobdobí:nasprávupohľadávkyprostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 eura; na udržiavanie

a správu informačného systému sumu 40 euro; na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním stavu konania na exekučnom súde sumu 15 euro. Celkovo vynaložil žalobca márne sumu
125 euro. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Poukázal na

článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre
možnú analógiu z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v
súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške20 000Sk, t.j. 660 eur ( 55 EUR za každý mesiac omeškania a to podľa mesiacov omeškania súdu v
jednotlivých exekučných konaniach).
Vo veciach 7C/480/2012, 7C/496/2012, v ktorých pripojených exekučných konaniach súd rozhodol o

žiadosti na vydanie poverenia rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, si žalobca z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zároveň poukazoval na to, že na jednej strane existuje relevantný
exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť, avšak z pohľadu exekučného
súdu je materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať

občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom,
pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka právoplatne rozhodnutej
veci. Žalobcovi preto vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom
proti dlžníkovi zo vzťahu založeného Zmluvou o úver. Keďže nesprávny úradný postup Okresného
súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej

vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu, požaduje i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ďalej
uviedol, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že
správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehoty včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky

a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Žalobca si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, sumu,
ktorá predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.
Žalobca vo všetkých vyššie uvedených veciach postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z.

a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Uznesením č.k. 7C/428/2012-26 zo dňa 30.07.2013 súd spojil na spoločné konanie veci tunajšieho súdu

vedené pod sp.zn. 7C/428/2012, 7C/481/2012, 7C/484/2012, 7C/485/2012, 7C/486/2012, 7C/489/2012,
7C/492/2012, 7C/496/2012, a 7C/480/2012 s tým, že ďalej sa konanie bude viesť pod sp.zn.
7C/428/2012.

Navrhovateľ ani odporca sa na pojednávanie nedostavili, odporca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil

s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť ospravedlnil
podaním v elektronickej forme zo dňa 07.03.2014 o 18,30 hod. ( jeden pracovný deň pred pojednávaním
dňa 10.03.2014) a žiadal o odročenie pojednávania na iný termín z dôvodu, že v určenom čase už boli
vytýčené pojednávania pred Okresným súdom Nitra senát 12C a 19C od 10.45 hod. do 12.00 hod. a
klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu. Súd žiadosti právneho zástupcu

navrhovateľa o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko toto ospravedlnenie nespĺňalo náležitosti
§ 119 ods. 1,2 OSP, to znamená, že účastník súdu neoznámil dôvod na odročenie pojednávania
bez zbytočného odkladu ako sa o ňom dozvedel, nakoľko o ním uvádzaných pojednávaniach musel
vedieť vopred. Okrem toho ospravedlnenie ani ničím nepodložil, to znamená nedoložil predvolanie na
pojednávanie s potvrdením o tom, kedy sa o ňom dozvedel. Nakoniec dôvod na odročenie pojednávania,

ktorý spočíva v kolízii termínov pojednávaní právneho zástupcu nie je relevantným dôvodom na
odročenie pojednávania, aj vzhľadom na množstvo pojednávaní s týmto žalobcom na rôznych súdoch.
Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, jeho
právneho zástupcu a odporcu.
Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je

zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne
dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol
žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne

prerokovaný.Ksamotnémupostupusúduodporcauvádzal,žezpraktickéhohľadiskajelehotanazmenu
exekútora objektívnenedodržateľnávzhľadomnaúkonysúduspojenéstýmtonávrhomakojedoručenie
návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu. Počas
prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnenývykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Nevyužil
všetky prostriedky pre nápravu práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu (sťažnosť,

podnet na konanie vo veci a podobne). Odporca namietal vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za
to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu
listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal
za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať len ústavný súd. Všeobecný súd nemôže hodnotiť, či

iný všeobecný súd nekonal, bez zbytočných prieťahov. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o
vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u
poškodenej osoby. V tomto prípade odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa
vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné
skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu
je návrh navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá

mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo
základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku
podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca
mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda. V prípade návrhu na zmenu exekútora

pred dátumom 23.04.2009 namietal premlčanie návrhu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhmi, vyjadrením žalovanej, list európskej komisie
generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť, článok z denníka SME, správa OS Nitra o nápade v oddelení
Er za roky 2009-2012 zo dňa 11.07.2013, pripojený spis OS Nitra 27Er/959/2010 z neho najmä: žiadosť
o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 09.12.2010, návrh na vykonanie

exekúcie zo dňa 18.10.2010, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 02.08.2010, uznesenie
27Er/959/2010-9 zo dňa 14.12.2010, uznesenie 27Er/959/2010-16 zo dňa 10.02.2012, pripojeným
spisom OS Nitra 18Er/529/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
doručený súdu dňa 15.07.2010, zápisnica zo dňa 24.05.2010, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu
zo dňa 19.04.2010, uznesenie 18Er/529/2010-9 zo dňa 21.02.2011, uznesenie 18Er/529/2010-14 zo

dňa 20.07.2011, pripojený spis OS Nitra 34Er/528/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 15.07.2010, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa
12.05.2010, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 25.08.2009, uznesenie 34Er/528/2010-12
dňa11.04.2011,uznesenie34Er/528/2010-19zodňa25.10.2011,pripojenýspisOSNitra27Er/371/2010
z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 27.05.2010,

zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 28.04.2010, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo
dňa 08.03.2010, uznesenie 27Er/371/2010-17 zo dňa 14.12.2010, uznesenie KS v Nitre 9CoE/49/2011,
pripojený spis OS Nitra 24Er/783/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie doručený súdu dňa 13.10.2010, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 05.08.2010,
rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 20.05.2010, uznesenie 24Er/783/2010-9 zo dňa

28.12.2010, pripojený spis OS Nitra 24Er/725/2009 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 24.09.2009, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa
24.08.2009, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 08.07.2009, poverenie zo dňa 28.09.2009,
pripojený spis OS Nitra 9Er/7/2009 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
doručený súdu dňa 09.01.2009, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 20.12.2008, rozsudok

stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 17.09.2008, poverenie zo dňa 20.01.2009, pripojený spis OS
Nitra 24Er/601/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený
súdu dňa 12.08.2010, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 28.06.2010, rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 15.04.2010, uznesenie 24Er/601/2010-10 dňa 20.12.2010, uznesenie
24Er/601/2010-18 zo dňa 24.05.2012, pripojený spis OS Nitra 18Er/121/2011 z neho najmä: žiadosť o

udeleniapoverenianavykonanieexekúciedoručenýsúdudňa22.02.2011,zápisnicazodňa02.02.2011,
rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 22.12.2010, uznesenie 18Er/121/2011-10 zo dňa
28.02.2011, uznesenie 18Er/121/2011-16 zo dňa 20.07.2011 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu
záveru:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Er/959/2010 súd zistil, že dňa 09.12.2010
podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného
zo dňa 18.10.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 06667/10.Uznesením č.k. 27Er/959/2010-9 zo dňa 14.12.2010, právoplatné dňa 21.4.2011, súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, to znamená, že súd o žiadosti súdneho
exekútora rozhodol do 5 dní a nie s omeškaním o 155 dní ako to uvádzal navrhovateľ v návrhu.

Uznesením27Er/959/2010-16zodňa10.02.2012súdexekučnékonaniezastavilasúdnemuexekútorovi
trovy konania nepriznal.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 18Er/529/2010 súd zistil, že dňa 15.07.2010 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 24.05.2010.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 02313/10. Uznesením č.k.
18Er/529/2010-9 zo dňa 21.02.2011, právoplatný 18.03.2011, súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 18Er/529/2010-14 zo dňa 20.07.2011,
právoplatný 17.02.2012 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi trovy konania nepriznal.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 34Er/528/2010 súd zistil, že dňa 25.07.2010 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 12.05.2010.

Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Z. M..E.. M. XXXXX/XX. Uznesením č.k. 24Er/528/2010-12
zo dňa 11.04.2011, právoplatný 10.09.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciezamietol.Uznesením34Er/528/2010-19zodňa25.10.2011,právoplatný14.03.2012
súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi trovy konania nepriznal.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Er/371/2010 súd zistil, že dňa 27.05.2010 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 28.04.2010.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. M. XXXXX/XX. Uznesením č.k.
27Er/371/2010-17 zo dňa 14.12.2010, právoplatný 06.03.2012 súd žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, t.j. súd vo veci rozhodol do 7 mesiacov, nie ako
uvádzal navrhovateľ s omeškaním 328 dní. Uznesením KS v Nitre 9CoE/49/2011 zo dňa 24.06.2011
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra 24Er/783/2010 súd zistil, že dňa 13.10.2010 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 05.08.2010.

Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. M. XXXXX/XX. Uznesením č.k.
24Er/783/2010-9 zo dňa 28.12.2010, právoplatný 14.06.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, súd vo veci rozhodol do 3 mesiacov, nie ako uvádzal
navrhovateľ s omeškaním 229 dní. Uznesením 24Er/783/2010-20 zo dňa 30.01.2011, právoplatný

05.06.2012 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi trovy konania nepriznal.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 24Er/725/2009 súd zistil, že dňa 24.09.2009 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 24.08.2009.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. M. XXXXX/XX. Exekučný súd dňa

28.09.2009 poveril súdneho exekútora V.. L. N. na vykonanie exekúcie, t.j. súd vo veci rozhodol do 4
dní ( v 15- dňovej lehote na vydanie poverenia), nie ako uvádzal navrhovateľ s omeškaním 6 mesiacov.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 9Er/7/2009 súd zistil, že dňa 09.01.2009 podal súdny exekútor na
súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 20.12.2008. Exekučným
titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti

Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR XXXXX/XX. Exekučný súd dňa 20.01.2009 poveril
súdneho exekútora V.. L. N. na vykonanie exekúcie, t.j. súd vo veci rozhodol do 11 dní ( v 15 -dňovej
lehote na vydanie poverenia), nie ako uvádzal navrhovateľ s omeškaním 6 mesiacov.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 24Er/601/2010 súd zistil, že dňa 12.08.2010 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 28.06.2010.

Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. M. XXXXX/XX. Uznesením č.k.
24Er/601/2010-10 zo dňa 20.12.2010, právoplatný 22.04.2011, súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 24Er/601/2010-18 zo dňa 24.05.2012,
právoplatný 30.07.2012 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi trovy konania nepriznal.

Súd vo veci rozhodol v lehote niečo cez 4 mesiace, nie ako uvádzal navrhovateľ s omeškaním 267 dní.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 18Er/121/2011 súd zistil, že dňa 22.02.2011 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 02.02.2011.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovskéhosúdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. M. XXXXX/XX. Uznesením č.k.
18Er/121/2011 zo dňa 28.02.2011, právoplatný 14.04.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 18Er/121/2011-16 zo dňa 20.07.2011,

právoplatný 09.02.2012 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi trovy konania nepriznal.
Súd vo veci rozhodol do 6 dní ( dokonca v 15 -dňovej lehote na vydanie poverenia), nie ako uvádzal
navrhovateľ s omeškaním 48 dní.
ZpísomnejodpovedinažiadosťoposkytnutiesúčinnostiOkresnéhosúduNitravyplýva,ženaOkresnom
súde v Nitre bol celkový nápad oddelenia Er v roku 2009 v počte 15.113, z toho počet vecí spoločnosti

Pohotovosť 464, v roku 2010 bol celkový nápad 14.879 vecí, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť
370, v roku 2011 celkový nápad 21.196, z toho B. bola 230 vecí a v roku 2012 bol celkový nápad 24.980
vecí a z nich veci týkajúce sa spoločnosti Pohotovosť v počte 198.
Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu W. M. M. L., ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia

vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.
Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) platného do 31.5.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) platného od 1.6.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade

rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Navrhovateľ pred podaním žaloby v predmetných veciach podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Žalovaný však do podania predmetných žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval. Žalovaná sa vyjadrila,
že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pričom je zrejmé, že žalobca podal žalobu na súd ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty( 1.10.2010).
Má za to, že žalobca sa môže domáhať svojho nároku na súde až po uplynutí tejto lehoty, preto považuje

podaný návrh za predčasne uplatnený na súde. K tejto námietke odporcu, že navrhovateľ podal návrh
na súd predčasne uvádza, že aj keď návrh bol podaný pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ku dňu
rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v
rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z vyjadrenie odporcu a preto mal súdza to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula. Preto návrh už nemožno považovať
za predčasne podaný.
Súd na základe vykonaného dokazovania a v zmysle citovaných zákonných ustanovení návrh zamietol.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v tom, že k rozhodnutiu súdu o žiadosti
na vydanie poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote ako aj preto,
že exekučný súd skúmal opätovne právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup.

Súd po vykonaní dokazovania dospel k tomu, že vo všetkých vyššie uvedených veciach a z ich
pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nitra bolo zistené, že v čase podania týchto návrhov
na vydanie poverenia, bolo exekučným titulom vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov podľa
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných

prieťahov v konaní. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že exekučné konania v 7 z vyššie uvedených
exekučných vecí ( s výnimkou veci sp. zn. 27Er/371/2010, sp. zn. 24Er/725/2009, sp.zn. 9Er/7/2009 -
uvádzané nžšie ) boli začaté po 1.6.2010, teda v čase účinnosti Exekučného poriadku, kde v § 44 ods.
2 ( platné po 1.6.2010) je uvedené, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Práve vo všetkých vyššie uvedených exekučných veciach bol exekučným titulom rozsudok
rozhodcovského súdu, ktorý súd preskúmaval a nebol povinný v zmysle § 44 ods. 2 EP rozhodnúť o
vydaní poverenia v lehote do 15 dní. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva, že súd o žiadostiach o
udelenie poverenia vo vyššie uvedených veciach rozhodol podstatne skôr, teda v kratšej lehote, ako to

uvádza navrhovateľ vo svojich návrhoch.
Vo veci vedenej pod sp. zn. 27Er/371/2010 súd zistil, že dňa 27.05.2010 podal súdny exekútor na
súd žiadosť o udelenie poverenia, pričom exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. M.
XXXXX/XX. Uznesením č.k. 27Er/371/2010-17 zo dňa 14.12.2010, právoplatný 06.03.2012 súd žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, t.j. súd vo veci rozhodol do
7 mesiacov, nie ako uvádzal navrhovateľ s omeškaním 328 dní. Z uvedeného vyplýva, že exekučné
konanie sa začalo za účinnosti Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010, kde v § 44
ods. 2 EP je uvedené „súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.“ Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
o vydanie poverenia, ale sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie.
Zároveň súd poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah

v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce
všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy, neefektívny postup. (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00). Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva
neprimeraná zaťaženosť exekučných oddelení OS Nitra v danom období, pričom je nesporné, že súd v

exekučných veciach konal priebežne v rámci jeho technického a personálneho vybavenia.

Vo veci vedenej pod sp.zn. 24Er/725/2009 súd zistil, že bola dodržaná 15 - dňová lehota na vydanie
poverenia, nakoľko z tohto spisu vyplýva, že dňa 24.09.2009 podal súdny exekútor na súd žiadosť
o udelenie poverenia, pričom exekučný súd dňa 28.09.2009 poveril súdneho exekútora V.. L. N. na

vykonanieexekúcie,t.j.súdvovecirozhodoldo4dní(v15-dňovejlehotenavydaniepoverenia),nieako
uvádzal navrhovateľ s omeškaním 6 mesiacov. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 9Er/7/2009 súd
zistil,žetiežboladodržaná15-dňoválehotanavydaniepoverenia,nakoľkoztohtospisuvyplýva,žedňa
09.01.2009 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia. Exekučný súd dňa 20.01.2009
poveril súdneho exekútora V.. L. N. na vykonanie exekúcie, t.j. súd vo veci rozhodol do 11 dní ( v 15

-dňovej lehote na vydanie poverenia), nie ako uvádzal navrhovateľ s omeškaním 6 mesiacov. Preto v
týchto veciach ( 7C/486/2012 a 7C/492/2012) bol návrh jednoznačne nedôvodný.
Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie
dlhu v časti istiny vo veciach 7C/496/2012, 7C/480/2012, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2Exekučného poriadku , podľa ktorého je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné
rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských

súdov a iných orgánov. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho
vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so

zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu
označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát
poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú a spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní

návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.

Žalobca ako oprávnený vo vyššie uvedených veciach žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas
tejto doby bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako žalobca nepreukázal, že doba
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí,

viedla k strate jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko
ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach žalobcu
ako oprávneného bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Nepochybne o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bolo
rozhodnuté. V postupe Okresného súdu Nitra neboli zistené žiadne pochybenia, konal riadne a bez

prieťahov aj s poukazom na extrémne množstvo exekučných konaní v danom období práve zo strany
navrhovateľa, a preto možno konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom
k uvedeným konštatovaniam je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu,
a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup nebol v konaní
preukázaný.

Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na
udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora, s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku
insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť
ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého

podnikateľského subjektu. Samotnú situáciu vyvolal sám žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský
súd (súkromnoprávny orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal
zo zákona o spotrebiteľských úveroch, zákonoch na ochranu spotrebiteľa a súdnej praxe. Žalobcovi
musela byť všeobecne známa ( vzhľadom na predmet jeho podnikania - poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných

súdov v danej problematike rozhodcovských rozsudkov. Preto, ak by aj žalobcovi vznikla majetková
škoda a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom Okresného súdu
Nitra v exekučnej veci. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu považoval za
neopodstatnený.

Ďalej súd poukazuje aj na to, že vo všetkých vyššie uvedených exekučných veciach bola daná
žiadosť o vydanie poverenia na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na
základe spotrebiteľského vzťahu. Vzhľadom na problematiku spotrebiteľských vzťahov a na rozsiahlu
právnu úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa, bolo povinnosťou súdu aj v rámci exekučného
konania skúmať toto rozhodcovské rozhodnutie s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej

únie vo veci H. XX/XX F. G. M. B. H. L. I., podľa ktorého smernicu 93/13 treba vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa

vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na
základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný. (bod 59). S poukazom na uvedené súd posúdil väčšiu zložitosť a náročnosťpo právnej stránke a nevyhnutnosť skúmania rozhodcovského rozhodnutia. Súd nie je len nejaký
„štatista“,ktorýautomatickyudeľujepoverenianažiadosťexekútora.Ideosúdnerozhodnutie,ktorémusí
vychádzať z objektívneho zistenia a posúdenia. Preto i v prípade, keď by súd mal byť viazaný 15- dňovou

lehotou na vydanie poverenia, práve vzhľadom na závažnosť a obtiažnosť veci (spotrebiteľskej) pri
dodržiavaní zvýšenej ochrany spotrebiteľov, nie je možné dodržanie tejto lehoty pre udelenie poverenia.
Hoci je táto lehota daná zákonom, vzhľadom na všetky skutočnosti s poukazom na zvýšenú ochranu
spotrebiteľa, prípadné jej nedodržanie nie je závažné, resp. nie je tak závažné, ako by závažné bolo
porušenie ochrany spotrebiteľa.

Na záver súd poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ú. M. je kompetentný
preskúmať Ú. M. M., ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný

preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z., ale len Ústavný súd SR na
podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by

to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom
uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
K odporcom vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že nárok navrhovateľa za premlčaný
nepovažuje, keďže odo dňa, kedy bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené uznesenie, ktorým
bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, alebo bolo vydané poverenie, do podania žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu, neuplynula lehota 3 rokov ani v jednej
z vyššie uvedených vecí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne si neuplatnil a taktiež mu žiadne zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.