Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/278/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710214227
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ilgová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5710214227.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: E. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom L. X. L., P.Á. XXXX/XX, proti odporkyni: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., P. XX/
X, právne zastúpená JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom so sídlom v Martine, Holubyho 51, v konaní
o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

Do výlučného vlastníctva odporkyne súd prikazuje zostatkovú hodnotu členského podielu k
družstevnému bytu nachádzajúceho sa v H., na ulici P. X, a to v hodnote 20 100,- €.

Navrhovateľ zodpovedá za zostatok pôžičky vedenej v R. R., C..R.., Martin, číslo úveru: XXXXXXXXXX/

XXXX zo stavom ku dňu 11.12.2007 vo výške 5 374,- €.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie vzájomných podielov sumu 4 241,- €, a
to v pravidelných mesačných splátkach po 100,- €, pričom prvá splátka bude vykonaná do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, ďalej vždy do každého 30. dňa nasledujúceho mesiaca až do úplného
vyrovnania pod následkom straty výhody splátok.

O trovách konania súd rozhodne v zákonnej lehote po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 25.11.2010 žiadal o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode s tým, že manželstvo bolo právoplatne rozvedené právoplatným
rozhodnutím tunajšieho súdu. Za trvania manželstva nadobudli hnuteľné veci, ktoré v návrhu
vyšpecifikoval a za trvania manželstva na základe písomnej zmluvy získali úver v celkovej výške 180
000,- Sk. Uvedený úver ku dňu zániku BSM nebol vyplatený a tento úver spláca sám. Navrhoval,
aby všetky hnuteľné veci, ktoré sú bez hodnoty, neboli predmetom vyporiadania BSM a tieto ponechá
bývalej manželke a deťom. Požadoval vyplatenie sumy 4 970,- €. Finančné prostriedky, ktoré získali

ako doplatok za výmenu bytu v celkovej sume 350 000,- Sk po vzájomnej dohode s odporkyňou
boli vyplatené na jeho účet a tieto finančné prostriedky použil na uhradenie spoločných dlhov, ktoré
vznikli za trvania manželstva. Predmetný návrh podal z toho dôvodu, že nemal vedomosť o všetkých
existujúcich dlhoch, ktoré musel zaplatiť a ktoré narobila počas ich spolužitia odporkyňa. Tak isto zostal
nevyporiadaný spoločný dlh na úvere, ktorý ku dňu zániku BSM existoval a existuje. Požadoval polovicu
z tohto nesplateného úveru.

Odporkyňa navrhovala, aby do jej vlastníctva bola prikázaná zostatková hodnota členského podielu.
Pokiaľ ide o úver, nepopierala tú skutočnosť, že bol získaný počas trvania manželstva, ale krátko pred
samotným rozvodom s uvedeným úverom disponoval len navrhovateľ, ktorý ho sám pre svoju potrebu
využil. Navyše jej tvrdenie si môže súd overiť tým spôsobom, že v banke navrhovateľ zrušil jej dispozičnéprávo k uvedenému úveru, z ktorého nerobila žiadne výbery. Poukázala na dohodu o vyporiadaní BSM
(aj keď nešlo o platne uzatvorenú dohodu, pretože bola urobená za trvania manželstva) a ktorá svedčí o
tom, že peniaze získané za doplatok z výmeny väčšieho bytu za menší dostal navrhovateľ, ktorý taktiež

peniaze spotreboval. Navrhovala, aby táto suma bola predmetom vyporiadania BSM, ktorá vo vzťahu
k aktuálnej mene je vo výške 11 618,- €.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými spismi Okresného
súdu Martin, sp. zn. 10C/65/2009, 8C/32/2009, listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi, a to

znaleckým posudkom A.. A. F., stanoviskami realitných kancelárií ohľadne trhovej ceny členského
podielu v stavebnom bytovom družstve a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú trvalou súčasťou súdneho
spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom pod sp. zn. 10C/244/2006 zo dňa 03.10.2007,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2007 s tým, že dve maloleté deti boli zverené do osobnej

starostlivosti matke. K zániku BSM došlo dňom 11.12.2007.

Zo súhlasných výpovedí oboch účastníkov súd zistil, že za trvania manželstva nadobudli zariadenie do
domácnosti,ktoréobajapovažovalizamajetok,ktorýjebezhodnotykudňuvyporiadaniaBSMvzhľadom
na dĺžku užívania a dohodli sa na tom, že tento nebude predmetom vyporiadania BSM a naďalej zostane

vo vlastníctve odporkyne bez povinnosti akéhokoľvek finančného vyrovnania.

Taktiež nebolo medzi účastníkmi sporné, že za trvania manželstva nadobudli spoločné práva k
družstevnému bytu, nachádzajúceho sa v H. na ulici P. č. X. Právoplatným rozhodnutím Okresného súdu
Martin, sp. zn. 8C/32/2009, bol zrušený spoločný nájom k predmetnému bytu a výlučnou nájomníčkou

a členkou družstva sa stala odporkyňa. Z uvedeného spisu vyplynulo, že tento účastníci nadobudli
výmenou za väčší byt, ktorý vlastnili, a to na základe zmluvy o prevode členských práv a získali touto
výmenou výplatok kúpnej ceny vo výške 11 618,- €.

Dňa 22.02.2006 uzatvorili účastníci konania zmluvu o spotrebiteľskom úvere v R. R. a.s. s číslom úveru

XXXXXXXXXX vo výške 180 000,- Sk, so stavom ku dňu zániku BSM bol dlh na poskytnutom úvere vo
výške 5 373,76 €, zaokrúhlene 5374,- €.

Odporkyňa tvrdila, že peniaze, ktoré získali ako doplatok za kúpnu cenu vo výške 11 618,- €, spotreboval
sám navrhovateľ. Tak isto aj finančné prostriedky, ktoré boli získané úverom.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v bezpodielovom spoluvlastníctve je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe,
alebo výkonu povolania len jednému z manželov, a veci vydaných v rámci predpisov reštitúcii majetkov

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 149 ods. 1, 3 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa §
150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 prvá veta OZ pri vyporiadaní sa vychádza z tohto, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd na návrh niektorého z účastníkov vykoná
vyporiadanie BSM na čas po rozvode za predpokladu, že nedošlo k uzatvoreniu dohody podľa §
143a OZ. Do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva s výnimkou vecí uvedených už v
citovanom ustanovení § 143 OZ.

V konkrétnej prejednávanej veci predmetom vyporiadania je hodnota členského podielu družstevného
bytu, zostatok dlhu na spoločnom úvere, ktorého výška bola ustálená ku dňu zániku BSM a ktorý
dlh trvá. Medzi účastníkmi bola nesporná hodnota členského podielu k družstevnému bytu. Tak isto
bola nesporná finančná hotovosť získaná za trvania manželstva ako doplatok kúpnej ceny za výmenuspoločného bytu, ktorá bola vyplatená na účet navrhovateľa vo výške 11 618,- €. Spornou zostala
skutočnosť, ktorú tvrdil navrhovateľ, že uvedená suma bola použitá na vyplatenie spoločných dlhov,
a to pôžičky, ktorú mali od jeho matky vo výške 140 000,- Sk, dlh voči spoločnosti W. a ďalšie dlhy.

Súd neuveril tvrdeniam navrhovateľa o vyplatení spoločných dlhov, na ktoré poukazoval. Zo spisu
8C/32/2009 mal súd preukázané, že táto suma skutočne ako doplatok kúpnej ceny bola vyplatená
na účet navrhovateľovi, čo aj sám v rámci uvedeného konania potvrdil. Aj v tom konaní tvrdil, že
peniaze nespotreboval sám, ale použil ich na vyplatenie dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Bolo
povinnosťou, aby navrhovateľ tvrdenie o existencii spoločných dlhov preukázal a preukázal zároveň aj

to, kedy a z akých finančných prostriedkov alebo z akého účtu tieto spoločné dlhy vyplatil. Samotné jeho
tvrdenie nie je dostatočným dôkazom. Súd danú situáciu, keďže neuniesol dôkazné bremeno, vyhodnotil
tak, že uvedené finančné prostriedky použil pre svoju potrebu, a preto súd v rámci finančného vyrovnania
v rámci vyporiadania BSM túto sumu 11 618,- € považoval za aktívum na strane navrhovateľa.

Aktívum na strane odporkyne je hodnota členského podielu 20 100,- €, pretože na základe súdneho

rozhodnutia 8C/32/2009 sa stala výlučnou nájomníčkou a členkou v stavebnom bytovom družstve.

Pasívum na strane oboch účastníkov, teda navrhovateľa i odporkyne, je spoločný dlh na úvere so
zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 5 374,- €.

Zo znaleckého posudku A.. A. F. súd zistil všeobecnú hodnotu bytu - garsónky č. XX v podkroví bytového
domu s. č. XX, ulica P. X, H., vo výške 20 100,- €. Znalec v závere uvedeného posudku uviedol, že VŠH
bola stanovená podľa vyhlášky MS SR č. 492/04 a ide o znalecký odhad najpravdepodobnejšej ceny,
ktoré nehnuteľnosti by tieto mohli dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,
keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom,

že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Všeobecnou cenou členského podielu v bytovom
družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti a
zisťuje sa v porovnaní s už zrealizovanými predajmi v danom čase a mieste.

Podľa oznámenia spoločnosti REMAX Reality Brokers zo dňa 14.08.2013, ktorá podala informáciu o

trhovej cene členského podielu v bytovom družstve, a to formou metódy zjednodušeného odhadu s
tým, že stav bytového domu je neznámy, stav bytu prípadná rekonštrukcia a jej rozsah je neznámy,
stav rozvodov a inžinierskych sietí je neznámy a predmetný byt nie je vo vlastníctve, ocenili hodnotu
členského podielu v bytovom družstve, za ktorú je ochotný tento podiel odkúpiť reálne kupujúci za
peňažnú čiastku 15 000,- €.

Podľa oznámenia spoločnosti Realityalpia, s.r.o., ktorá bola súdu doručená 30.10.2013, uviedla, že
pokiaľ ide o odhad trhovej ceny členského podielu garsónky na ulici P. X v k. ú. H., obhliadky bytového
domu na mieste samom, z výpisu katastra nehnuteľností s tým, že neboli priamo v garsónke, cenu určili
od 20 000,- € do 27 000,- €. Uviedli, že presnejšia výška by sa odvíjala od stavu bytu - rekonštrukcie,

výšky mesačného nájmu a výšky anuity.

Súd pri určení hodnoty členského podielu aplikoval tzv. všeobecnú cenu, ktorá nevyjadruje len cenu
nehnuteľnosti v závislosti od druhu stavby, použitých materiálov, konštrukcií a pod., ale aj situáciu na trhu
snehnuteľnosťamivdanommiesteačase.Zuvedenýchzískanýchpodkladovtak,akobolikonštatované

vyššie, súd dospel k záveru, že všeobecná hodnota ustálená znaleckým posudkom v danom čase
po zohľadnení skutočností tak, ako boli v závere znaleckého posudku uvedené a zohľadnené, za
použitia tzv. porovnávacej metódy, znalec zohľadňoval aj skutočnosti cien obdobných nehnuteľností v
konkrétnom mieste a čase a určil tak najpravdepodobnejšiu reálnu všeobecnú hodnotu podielu, ktorý by
bolo možné za objektívnu všeobecnú trhovú cenu získať.

Pri samotnom vyporiadaní sa súd riadil zásadou, že podiely oboch účastníkov na spoločne
nadobudnutom majetku, či už aktívnom alebo pasívnom, sú rovnaké. Z masy, ktorá tvorí BSM, ktorá
bola predmetom súdneho sporu, súd prikázal odporkyni všeobecnú hodnotu členského podielu, ktorá
bola ustálená ku dňu zániku BSM vo výške 20 100,- €.

Súd na základe vykonaného dokazovania s finančnou čiastkou, ktorú získali za trvania manželstva
účastníci predmetného sporu ako doplatok ku kúpnej cene za predaj väčšieho bytu vo výške 11 618,-
€, bolo nesporne preukázané, že uvedené finančné prostriedky boli poukázané na účet, ktorý patrilnavrhovateľovi a ktorú skutočnosť ani on sám nepopiera. Súd konštatoval, že v rámci vykonávaného
dokazovania navrhovateľ súdu nepredložil presvedčivé dôkazy o tom, že uvedené peniaze, ktoré boli
spoločné, boli použité na zaplatenie konkrétnych dlhov, ktoré účastníci mali za trvania manželstva.

Taktiež nepreukázal, kedy a akým spôsobom bola jeho matke za jej života vrátená ňou poskytnutá
pôžička vo výške 140 000,- Sk tak, ako to vyplynulo z vyhlásenia, ktoré navrhovateľ ako dôkaz o
poskytnutí pôžičky súdu predložil (č. l. 99 súdneho spisu) a je zo dňa 10.10.2007 napísané vlastnoručne
jeho matkou, ktorá okrem iného uviedla, že poskytovala finančné prostriedky v hotovosti, ktorú výšku
však nemôže preukázať, ale pokiaľ ich poskytovala poukážkami cez účet, žiada, aby jej boli vrátené

s tým, že apeluje na navrhovateľa ako syna, ako si svoj dlh voči jej osobe splniť. S týmto dôkazom
sa súd nemohol vyporiadať prípadným výsluchom, pretože podľa vyjadrenia je uvedená osoba po
smrti. Z týchto dôvodov uvedená suma, o ktorej navrhovateľ tvrdil, že bola ako pôžička vrátená matke,
nebola jednoznačne preukázaná, kedy a akým spôsobom ju vrátil a eventuálne, či v rámci vyporiadania
dedičského konania bola uvádzaná ako pohľadávka po poručiteľke.

Súd prikázal navrhovateľovi dlh, ktorý spoločne obom účastníkom tohto sporu vznikol, a to na základe
písomnej zmluvy uzatvorenej dňa 22.02.2006 (č. l. 22 až 24 súdneho spisu), z ktorej súd konštatoval,
že navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve na sumu 180 000,- Sk
za podmienok v zmluve uvedených. Z uvedeného vyplýva, že obaja zodpovedajú za dlh voči veriteľovi.
Vzhľadom k tomu, že v rámci konania bolo preukázané, že uvedená finančná hotovosť bola na základe

zmluvy uzatvorenej dňa 22.02.2006, teda v čase, keď už bol podaný návrh na rozvod manželstva a
uvedenéfinančnéprostriedky,ktorébolivyplatené,použillennavrhovateľ.Odporkynibolozrušenéprávo
disponovania s účtom, na ktorom boli finančné prostriedky, a to dňom 06.03.2006. Pri rovnosti podielov
by inak patrilo navrhovateľovi právo na vyplatenie polovice dlhu, ktorý ku dňu zániku BSM existoval a
ktorý spláca sám aj za odporkyňu. Bolo by však v rozpore s dobrými mravmi, aby odporkyňa, i keď je

spoludlžníčkou, zodpovedala za finančné prostriedky, ktoré ona nespotrebovala, resp. nemohla s nimi
disponovaťatotoprávomallennavrhovateľ.Otom,žereálnesfinančnýmiprostriedkaminedisponovala,
svedčia aj výpisy, ktoré boli súdu zaslané z R. R., C..R.., a z ktorých nevyplynuli také finančné operácie,
z ktorých by bolo jednoznačne preukázané, že finančné prostriedky používala aj odporkyňa (č. l. 170
až 278 súdneho spisu). Preto za takto konštatovaného stavu uvedený dlh preberá navrhovateľ spolu so

zodpovednosťou voči R. R. bez povinnosti vyplatenia povinnosti z dlhu zo strany odporkyne.

Predmetomvyporiadaniabolatakhodnotačlenskéhopodielu20100,-€asuma11618,-€,ktoréhodnoty
spolu tvoria masu BSM vo výške 31 718,- €. Pri zachovaní zásady rovnosti podielov by mal mať každý
účastník hodnotu 15 859,- € (31 718,- : 2).

Navrhovateľ má aktívum 11 618,- € a odporkyňa má aktívum 20 100,- €. Rozdiel predstavuje sumu 4
241,- € (15 859, ktoré by mal mať navrhovateľ a má 11 618) a o uvedenú sumu 4 241,- €, ktorú má
odporkyňa vyplatiť navrhovateľovi, o túto sumu má viac ako navrhovateľ.

Podľa § 160 ods. 1, druhá veta O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd zaviazal odporkyňu na vyrovnanie vzájomných podielov v prejednávanom spore čiastkou 4 241,- €.

Vzhľadom na jej sociálne pomery, ktoré sú súdu známe a zo súdneho spisu vyplývajú, jej neumožňujú,
aby uvedenú sumu navrhovateľovi vyplatila v zákonnej lehote a nie je ani objektívne možné reálne
očakávať, že by finančné prostriedky na jej vyplatenie mohla získať požičaním si prostriedkov z
peňažného ústavu. Preto jej súd povolil splátky vo výške 100,- € mesačne, prostredníctvom ktorých si
svoj dlh bude voči navrhovateľovi postupne plniť s tým, že v prípade nedodržania čo i len jednej zročnej

splátky stráca právo na výhodu poskytnutých splátok a zvyšok neuhradeného dlhu sa stáva následne
splatným.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s ust. § 151 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).