Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/119/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210752
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210752.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, (sp. zn. 4640-ISTINA RS),
proti odporkyni Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, (sp. zn. 33965//2013/34), v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 09. 2012, sa navrhovateľ voči
odporkyni domáhal náhrady škody vo výške 3 510,85 eur, nemajetkovej ujmy vo výške 702,17 eur a
náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako oprávnený postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného
poriadku, podal návrh súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie a to z dôvodu nerešpektovania
zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 500400032 dlžníkom

Y. L., X.. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu súdny exekútor vec zaevidoval pod sp. zn. EX 1503/2011.
Tvrdil, že súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa efektívne
a účinne, predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mieste a vecne príslušnému
Okresnému súdu Liptovský Mikuláš a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd aj napriek svojej povinnosti rozhodnúť o udelení poverenia v lehote 15 dní od doručenia
žiadosti, rozhodol až 21. 06. 2011 tak, že zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, v dôsledku čoho došlo k omeškaniu po uplynutí zákonom stanovenej doby viac ako 148

dní. Prejednávaná vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu. Podľa navrhovateľa neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až
po veľmi dlhej dobe. Na základe uvedeného si navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 3 510,85 eur, predstavujúcu náhradu
istiny s príslušenstvom. V tejto časti navrhovateľ návrh odôvodnil v tom smere, že mohol vďaka

skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov, smerujúci k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky
a jej príslušenstva. Okrem náhrady majetkovej ujmy si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy z
dôvoduvnútornýchzásahovdospoločnosti,ovplyvňovaniapodnikateľskéhoplánovaniaarozhodovania,porušenia jeho práv, straty legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, straty dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenia vymoženia pohľadávky
cestou exekúcie. Navrhovateľ si vyčíslil nemajetkovú ujmu vo výške 702,17 eur, t. j. 20 % z uplatňovanej

istiny s príslušenstvom.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a navrhla ho zamietnuť. Návrh je podľa jej názoru zmätočný,
nakoľko v ňom absentuje údaj o spisovej značke príslušného exekučného konania, o dátume doručenia
podania na súd, ako aj o dátume, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ zároveň

nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného
konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. V skutočnosti navrhovateľ prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Odporkyňa považuje tvrdenia
navrhovateľa o tom, že nemá vedomosť o spisovej značke ním uvádzaného exekučného titulu, za
klamlivé a zavádzajúce minimálne preto, lebo iba oprávnený v exekučnom konaní má mať záujem
relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda.

V danom momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže navrhovateľ namieta nezákonné
konanie v podobe nerozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
ustanovenej lehote, ale zároveň aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania navrhovateľ nepreukázal, že by využil možnosť podania
sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti,

čiže že by využil účinné prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Podľa odporkyne všeobecný
súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd Slovenskej republiky. V nadväznosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
odporkyňa uviedla, že prvé žiadosti jej boli doručené 23. 04. 2012. Návrh na začatie konania bol
podaný pred uplynutím zákonnej šesťmesačnej lehoty, v dôsledku čoho ide o predčasne uplatnený

nárok. Odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľ napriek výzve Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie, čím zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorý sám požiadal. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal
požadovanéskutočnosti,nebolochotnýpreukázať,kedysadozvedeloškodeakoanineuniesoldôkazné
bremeno o vzniku majetkovej škody, odporkyňa nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný.

V nadväznosti na tvrdené prieťahy v konaní odporkyňa poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 16/02, podľa ktorého pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné

prieťahy je autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone.
S ohľadom na konkrétne okolnosti veci ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu
nemusí sa vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 ústavy. Pokiaľ ide o uplatnený nárok, navrhovateľ nepreukázal vznik
ani výšku škody, pričom uplatnenú náhradu vecných nákladov nemožno považovať za škodu ani za

ušlý zisk podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Požadovať paušálne sumy je podľa odporkyne
nesprávne a účelové. Škodu je potrebné preukázať, inak by dochádzalo k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody. V nadväznosti na uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy odporkyňa uviedla, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo
strany ústavného súdu. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,

neistoty a nedôvery sú irelevantné, nakoľko si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Odporkyňa svoju obranu v konaní odôvodnila aj dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázala pritom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa, ktorého
obchodné praktiky na trhu spotrebiteľských úveroch podmienili všetky zložky štátnej moci zamerať
svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv. Z listu Európskej komisie Generálneho riaditeľstva

pre spravodlivosť číslo JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360, adresovaného stálemu predstaviteľovi SR pri
Európskej únii vyplýva, že Európska komisia v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov.
Útvary Komisie sa o uvedenom dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania,
podaného Krajským súdom v Prešove podľa článku 267 zmluvy. Navrhovateľ a jeho podnikateľská

činnosť je vnímaná verejnosťou negatívne v tom zmysle, že využíva neprijateľné podmienky a zneužíva
slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Asociácia organizácií splátkového predaja
ho zároveň pre jeho praktiky vylúčila zo svojich radov. Odporkyňa na základe uvedeného tvrdila, že
v takýchto prípadoch súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa, najmä vprípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko
ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). S prihliadnutím na
charakteristikusprávaniasanavrhovateľa,jejehonároknanáhraduškodyvočištátuvrozporesdobrými

mravmi, keďže uplatnená škoda mu mala vzniknúť pri spornej a negatívne posudzovanej podnikateľskej
aktivite. Navrhovateľ nepreukázal atribúty zodpovednostného vzťahu, vrátane príčinnej súvislosti, a to
priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku vo vzťahu k vzniknutej škode. Podľa odporkyne
si navrhovateľ stav, v ktorom sa ocitol, zavinil sám, spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti,
pričom v súčasnosti je zrejmé, že si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky v

podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Odporkyňa preto navrhla návrh zamietnuť.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 28. 01. 2014, na ktoré sa účastníci nedostavili.
Odporkyňa svoju neúčasť včas ospravedlnila a navrhovateľ na predvolanie reagoval návrhom na
zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a
sudcu. Navrhovateľ zároveň opätovne podal návrh na prerušenie konania a to z rovnakých dôvodov,

pre ktoré súd uznesením zo dňa 27. 06. 2013, č. k. 6C/119/2012-39 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline zo dňa 30. 09. 2013, č. k. 11Co/161/2013-55, jeho skorší návrh na prerušenie
konania zamietol. Na základe vyššie uvedeného súd v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) prejednal vec aj v neprítomnosti účastníkov, pričom prihliadol na obsah
spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 7Er/146/2011 bolo zistené, že oprávnený POHOTOVOSŤ, s. r. o.
Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., sa domáhal voči povinnej Y. L., X.A.
G.. C.. R. XXXX/XX, Z. H., vymoženia pohľadávky 912,13 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne z dlžnej sumy 912,13 eur od 28. 03. 2010 do zaplatenia, zákonných úrokov vo výške

6 % ročne z dlžnej sumy 912,13 eur od 16. 06. 2010 do zaplatenia, trov konania 260,96 eur a
trov exekúcie 152,48 eur. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 10051/10, vydaný
rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom dňa 22. 10. 2010, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom
06. 12. 2010 a vykonateľnosti dňom 09. 12. 2010. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný advokátom

oprávneného do zápisnice súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 24. 01. 2011. Súdny exekútor
túto vec zaevidoval pod sp. zn. EX 1503/11 a dňa 04. 02. 2011 bola súdu doručená jeho žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prípisom zo dňa 22. 02. 2011 tunajší súd požiadal Stály
rozhodcovský súd o predloženie celého rozhodcovského spisu s doručenkami preukazujúcimi doručenie
rozhodcovského rozsudku povinnému. Fotokópia doručenky, ktorou malo byť preukázané doručenie

rozhodcovského rozsudku povinnej, bola súdu doručená dňa 24. 03. 2011. Uznesením 7Er/146/2011-18
zo dňa 25. 05. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie - uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 27. 07. 2011. Uznesením 7Er/146/2011-22 zo dňa
13. 09. 2011 exekučné konanie bolo zastavené - uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 20. 10. 2011.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení do 31. 12. 2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z.
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil návrh ako nedôvodný. V prvom rade navrhovateľ žiadnym

spôsobom nepreukázal naplnenie znakov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu. Zodpovednosť štátu za škodu vzniká tým, že v dôsledku
nesprávneho úradného postupu vznikla skutočná škoda, pričom medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody je príčinná súvislosť. K nesprávnemu úradnému postupu malo prísť tým, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po 148 dňoch od doručenia žiadosti. Toto tvrdenie

navrhovateľa sa vykonaným dokazovaním ukázalo ako nepravdivé. Žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 14. 02. 2011. K rozhodnutiu o tejto žiadosti bol potrebný
rozhodcovský spis, ktorý bol vyžiadaný prípisom zo dňa 22. 02. 2011 - rozhodcovský súd tento spis
doručil tunajšiemu súdu 24. 03. 2011 a následne uznesením zo dňa 25. 05. 2011 súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol nedôvodný -
toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 27. 07. 2011 a následne uznesením zo dňa 13. 09.

2011 súd exekučné konanie zastavil. Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť
súdu spojená s výkonom právomoci, v súvislosti s ktorou dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených
právnym poriadkom. Bezpochyby, jedným z takýchto pravidiel sú aj zákonné lehoty na rozhodnutie súdu.
Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty však nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie
práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Rozhodnutie po zákonnej

lehote nemožno vnímať oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a
významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. V prejednávanej veci súd prihliadol najmä na povahu
procesného úkonu súdu spočívajúceho v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia a procesný postup
exekučného súdu, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci. Súd má za to, že rozsah prekročenia
zákonnej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora je adekvátny všetkým úkonom, ktoré bolo

potrebné vykonať. Nemožno taktiež opomenúť skutočnosť, že navrhovateľ a následne súdny exekútor
podávali návrhy na vykonanie exekúcie hromadne. Pokiaľ navrhovateľ postupoval takýmto spôsobom,
musel si byť sám vedomý, že objektívne môže nastať situácia, že súd nebude môcť rozhodnúť o
všetkých jeho návrhoch v zákonnej lehote. Pokiaľ ide o 15 dňovú lehotu na rozhodnutie súdu o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú upravoval zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný

poriadok v znení platnom v čase začatia exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 1503/11, súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že zákonodarca
reagoval na enormný nárast exekučnej agendy v spotrebiteľských veciach, zákonom č. 144/2010 Z.
z., ktorým bolo novelizované ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Touto zmenou došlo k upusteniu
od povinnosti exekučných súdov rozhodovať o žiadostiach súdnych exekútorov o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcii na podklade rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc v uvedenej
lehote. Z uvedeného je zrejmé, že postup exekučného súdu v predmetnom konaní nebol ojedinelý,
ale objektívne si ho vyžiadala situácia vzniknutá s tým, že navrhovateľ doručoval prostredníctvom
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na slovenské exekučné súdy enormné množstvá návrhov na
vykonanie exekúcie. Vzhľadom na podnikateľské praktiky navrhovateľa a zrejmý rozpor jeho konania

so spotrebiteľským právom, bolo preto namieste dôsledne preskúmať každú jednu vec, a nie len
formalistickým spôsobom udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ žiadnym spôsobom
nepreukázal ani výšku uplatnenej škody. Naviac, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa
uhrádza skutočná škoda, pričom z uplatnených súm vyplýva, že navrhovateľ požaduje akúsi paušálnu
náhradu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že náhrady sú totožné s náhradami v iných konaniach vedených

na tunajšom súde. Navrhovateľ neuniesol ani dôkazné bremeno príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Už len samotná špecifikácia majetkovej škody vylučuje, aby
navrhovateľovi v súvislosti s tým, že súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej lehote,
vznikla škoda tak, ako si ju uplatnil. Navrhovateľ si prakticky voči odporkyni uplatňuje právo z bezprávia,
ktoré privodil. Pri rozhodovaní súd zobral do úvahy najmä skutočnosť, že exekučné konanie, z ktorého si

navrhovateľ odvodzuje svoj nárok, bolo právoplatne zastavené z dôvodu nevykonateľného exekučného
titulu. Ak aj čiastkový úkon nebol vykonaný zo strany súdu v zákonom stanovenej lehote, podstatný
je finálny výsledok konania, ktoré bolo zastavené pre nedôvodnosť. Ak je exekučné konanie vedené
nedôvodne, nemožno priznať súdnu ochranu za prípadné nedodržanie lehoty na vykonanie konkrétneho
čiastkového úkonu. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, táto v prípade vzniku zodpovednosti štátu,

patrí poškodenému iba za splnenia podmienok uvedených v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak
by bol v konaní preukázaný vznik zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup exekučného súdu,
je vzhľadom na osobu navrhovateľa, závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosť, za ktorých k nej došlo a
závažnosťnásledkov,ktorémalinavrhovateľovivzniknúť,náhradanemajetkovejujmyvylúčená.Vprvomrade súd poukazuje na to, že exekúcia, v nadväznosti na ktorú si navrhovateľ uplatnil svoj nárok, bola
nedôvodná od začiatku, pričom k jej zastaveniu došlo výlučne zavinením navrhovateľa. Z bezprávia,
ktoré navodil navrhovateľ pri tvorbe exekučného titulu, nemôže vzniknúť žiadne jeho právo a konanie

podľaustanovenízákonač.514/2003Z.z.nemôžeslúžiťakourčitásatisfakciapreúčastníka,ktorýnebol
v súdnom konaní svojou vinou úspešný. Navyše navrhovateľ vymáhal pohľadávky prostredníctvom
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, vo vzťahu ku ktorému Ústavný súd Slovenskej republiky
zaujal názor v náleze zo dňa 13. 04. 2011, sp. zn. III. ÚS 322/2010, podľa ktorého skutočnosť,
že bol zamestnancom navrhovateľa, je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa §

30 ods. 1 Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil návrh ako nedôvodný aj v časti
uplatnenej nemajetkovej ujmy. Návrh je v tejto časti aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v súvislosti
s podnikateľskými aktivitami navrhovateľa v oblasti spotrebiteľských úverov bolo na základe viacerých
sťažností zo strany Európskej komisie skúmané, či zo strany Slovenskej republiky nedochádza k
porušovaniu Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na základe vyššie uvedeného súd návrh zamietol.

Náhradu trov si uplatnili obidvaja účastníci konania. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa,
ktorá mala v konaní úspech, si trovy nevyčíslila a ku dňu vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne ani
nevyplývali. Súd preto rozhodol o náhrade trov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Písomným podaním zo dňa 24. 01. 2014 požiadal navrhovateľ o zrušenie nariadeného pojednávania a

o prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia
sudcu povereného prejednaním veci. Vzhľadom k tomu, že ide o totožný návrh s rovnakými dôvodmi,
o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, súd opätovný návrh posúdil ako nedôvodný a v rozpore so

zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ opätovne neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia, že ním spomínaná sťažnosť, na ktorú sa v návrhu odvoláva, bola doručená
Ústavnému súdu Slovenskej republiky, čo mu bolo vytýkané aj v rozhodnutí, ktorým súd zamietol jeho
prvý návrh na prerušenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.