Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2012

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/200/2003
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4303899526
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2012:4303899526.20

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudcom JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci navrhovateľa
U.. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. E. XX P., zast. JUDr. Emou Zacharovou, advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom ul. Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, proti odporcom v 1. rade Petrol Invest s. r.
o. so sídlom ul. Riečna č. 2, Bratislava, IČO 35 730 331, v 2. rade OMV Slovensko s. r.o. so sídlom ul.
Moskovská č. 13, Bratislava, IČO 00 604 381, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej
kancelárie Ecker - Kán & Partners s. r. o. so sídlom ul. Martina Benku č. 9, Bratislava o určenie vlastníctva
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

U r u č u j e sa, že U.. A. K. rod. K. nar. XX.XX.XXXX r. č. XXXXXX/XXXX je vlastníkom nehnuteľností k.
ú. Levice vedených v Správe katastra Levice ako parcely registra „ C „ na LV XXXX ako parc. č. XXXX/
X ostatné plochy o výmere 1470 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2,
parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 6 m2, parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 3860 m2 a parc. č. XXXX/X ostatné
plochy o výmere 1337 m2, vzniknuté na základe geometrického plácu číslo XXXXXXXX-XXX/XX ako
novovytvorená parc. č. XXXX/X vodná plocha o výmere 722 m2 a novovytvorená parc. č. XXXX/X orná
pôda o výmere 6278 m2.

Konanie voči odporcovi v 1. rade sa z a s t a v u j e .

Konanie v časti o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv číslo vkladu V XXXX/XX z 19.11.1997 a číslo vkladu
V XXXX/XX z 11.11.1998 sa z a s t a v u j e .

Odporcovi v 1. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v návrhu podanom 13.10.2003 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal, aby súd
určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade dňa 17.11.1997, vklad
povolený dňa 19.11.1997 pod č. V-2909/97 je neplatná. Ďalej, aby určil, že rozdelenie nehnuteľnosti k.
ú. Levice č. LV XXXX parc. č. XXXX vodná
plocha o výmere 2244 m2 a parc. č. XXXX orná pôda o výmere 7697 m2, geometrickým plánom číslo
XXXXXXXX-XXX/XX z 28.8.1997 novovytvorená parc. č. XXXX/X vodná plocha o výmere 722 m2, parc.
č. XXXX/X vodná plocha o výmere 1522 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda
o výmere 6278 m2 a parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1419 m2, je neplatné a navrhovateľ je
vlastníkom nehnuteľnosti k. ú. Levice č. LV XXXX parc. č. XXXX vodná plocha o výmere 2244 m2 a
parc. č. XXXX orná pôda o výmere 7697 m2.

Okresný súd Bratislava I postúpil vec po príslušnosti 13.11.2003.

V priebehu konania navrhovateľ písomným podaním z 8.5.2008 zmenil návrh tak, že žiadal, aby súd
do konania pribral na strane pasívne legitimovaného účastníka OMV Slovensko s. r. o. Bratislava,
IČO 00 604 381 ako odporcu v 2. rade a v petite návrhu aby určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa
17.11.1997 medzi navrhovateľom ako predávajúcim a spoločnosťou Petrol Invest ako kupujúcim, ktorou
boli odpredané nehnuteľnosti k. ú. Levice parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 6278 m2 a parc. č.
XXXX/X vodná plocha o výmere 722 m2, vklad vlastníckeho práva povolený správou Katastra
Levice dňa 19.11.1997 pod č.
V 2909/97 je neplatná. Tiež sa domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. rade
ako predávajúcim a odporcom v 2. rade ako kupujúcim dňa 29.4.1998, ktorou boli odpredané parc. č.
XXXX/X orná pôda o výmere 6278 m2 a parc. č. XXXX/X rybníky o výmere 722 m2, vklad vlastníckeho
práva povolený Správou katastra Levice dňa 11.11.1998 pod č.
V 2182/98 je neplatná. Súčasne navrhovateľ žiadal aj o určenie, že je vlastníkom nehnuteľností k. ú.
Levice č. LV XXXX parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 1470 m2, parc. č. XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 219 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 108
m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2, parc. č. XXXX/X ostatné plochy o
výmere 3860 m2 a parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 1337 m2, ktoré pôvodne vznikli na základe
geometrického plánu číslo XXXXXXXX-XXX/XX ako novovytvorená parcela číslo XXXX/X vodná plocha
o výmere 722 m2 a novovytvorená parcela číslo XXXX/X orná pôda o výmere 6278 m2. Okresný súd
Levice uznesením zo dňa 9.5.2008 č. k. 9C/200/2003 - 140 pripustil zmenu petitu návrhu a pribral do
konania odporcu v 2. rade.

Rozsudok Okresného súdu Levice z 11.02.2009 č. k. 9C/200/2003 - 204 bol zrušený uznesením
Krajského súdu Nitra z 25.11.2010 č. k. 7Co/55/2009 - 228 a vec vrátená súdu na ďalšie konanie.

Po zrušení veci krajským súdom vzal navrhovateľ v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy číslo
vkladu V 2909/97 z 19.11.1997 a kúpnej zmluvy číslo vkladu V 2482/98 z 11.11.1998 návrh späť dňa
14.12.2011 a v tejto časti súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 2 O. s. p.

Súd na pojednávaní dňa 14.12.2011 pripustil úpravu petitu návrhu v časti o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, ktorú navrhol navrhovateľ upresnením označenia nehnuteľnosti o údaj „ ako parc. registra
„ C „ ( § 95 O. s. p. ).

Odporca v 1. rade bol vymazaný z Obchodného registra ex offo dňom 10.05.2011, preto súd konanie
voči nemu zastavil podľa § 104 ods. 1 O. s. p
Navrhovateľ v návrhu a na pojednávaní tvrdil, že kúpnu zmluvu zo 17.11.1997 so spoločnosťou Petrol
Invest s. r. o. uzatvoril bez toho, aby poznal geometrický plán, ktorý mal byť podkladom vyhotovenia
kúpnej zmluvy a ani v kúpnej zmluve nedal súhlas k tomu, aby parcely číslo XXXX a XXXX boli rozdelené
tak, ako sa to následne prejavilo na liste vlastníctva,
geometrický plán nebol ku kúpnej zmluve pripojený, pevne zviazaný, kúpna zmluva neobsahuje jeho
číslo a teda jeho bližšiu identifikáciu. Pritom, ak je zmluva o prevode nehnuteľnosti vyhotovená na viac
ako jednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci geometrický plán, potom zákonnej požiadavke, že
prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov,
aby tieto tvorili technicky ( nie vôľovo či obsahovo ) nedeliteľný celok, teda jednu listinu, a to už pred
podpísaním zmluvy. Geometrický plán v tomto prípade nebol neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy.
Poukázal v tejto súvislosti na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 69/2001. So spoločnosťou Petrol Invest
skutočne rokoval pôvodne o odpredaji všetkých parciel, ktoré boli predmetom tejto kúpnej zmluvy,
pričom ich kúpna cena mala byť okolo 9. mil. Sk. Napokon však navrhovateľ nevedomky uzavrel kúpnu
zmluvu, v ktorej sú zahrnuté všetky parcely v domnení, že sa predáva len časť a aj kúpna cena bola
v nej tiež dohodnutá vo výške, akoby sa predávala len časť nehnuteľností. Postupne mali účastníci
uzatvárať ďalšie kúpne zmluvy na ostatné parcely, a tak kúpna cena spolu mala byť okolo 9. mil. Sk.
Poukázal na značný nepomer vo výške kúpnej ceny v zmluve zo 17.11.1997 a z 29.4.1998. Petrol
Invest s. r. o. mu doposiaľ nevyplatil ani len kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve. Okrem toho on
ako vlastník nikdy nedal súhlas k tomu, aby došlo k takému rozdeleniu nehnuteľnosti, ako sa vytvorila
geometrickým plánom. Okolnosti, za ktorých sa kúpna zmluva zo 17.11.1997 uzatvorila a dôsledky, ktoré
vyvolala jednoznačne preukazujú, že pokiaľ by navrhovateľ vedel, že geometrický plán je podkladom

na uzatvorenie kúpnej zmluvy a že predáva všetky tie nehnuteľnosti v ňom uvedené, nikdy by kúpnu
zmluvu za kúpnu cenu niečo nad milión korún neuzatvoril.

Navrhovateľ tiež poukázal na Stanovisko kolégia Najvyššieho súdu SR č. 69/2001 ktorým došlo k
vydaniu zjednocujúceho stanoviska o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v
písomnej forme, pričom prejavy vôle účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine ( 46
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ); pokiaľ takúto zmluvu vrátane jej nedielnych príloh tvorí viac ako
jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené ( zošité ) tak, aby tvorili technickú jednotu
listiny, a to už pred jej podpísaním. Splnenie tejto technickej podmienky je súd povinný skúmať v konaní o
neplatnosť zmluvy. Keďže podľa navrhovateľa nebol geometrický plán pevnou súčasťou kúpnej zmluvy,
je táto kúpna zmluva neplatná.

Odporca v 2. rade žiadal návrh smerujúci voči nemu zamietnuť. Samotné neuhradenie kúpnej ceny podľa
názoru odporcu, aj keby bolo v konaní preukázané, nie je dôvodom na vyslovenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, ale je dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Okolnosť, že kúpna zmluva bola pre navrhovateľa
neurčitá a spôsobila následok, ktorý on nechcel vyvolať, treba v konaní preukázať vzhľadom ku
skutočnosti, že podpis navrhovateľa ako predávajúceho musel byť na kúpnej zmluve úradne overený,
aj v roku 1997, a preto niet pochybností o tom, či navrhovateľ kúpnu zmluvu uzavrel. Že bol odporcom
v 1. rade uvedený do omylu musí preukázať. Poukázal ďalej na to, že v čase, keď on uzatváral kúpnu
zmluvu s odporcom v 1. rade, bol odporca v 1. rade vedený ako vlastník nehnuteľnosti. Odporca v 2.
rade nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti dobromyseľne, bez akýchkoľvek pochybností
a vedľajších úmyslov na základe kúpnej zmluvy, ktorú s odporcom v 1. rade uzavrel. Navrhovateľ sa
domáha určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom ide o synalagmatický právny vzťah,
a tak majú účastníci povinnosť vrátiť si navzájom, čo si plnili. V návrhu navrhovateľa však chýba
takáto povinnosť. Ďalej poukázal na skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľnosti sa stal dňom povolenia
vkladu vlastníckeho práva t. j. 11.11.1998. Jeho právny predchodca nadobudol vlastnícke právo
dňom povolenia vkladu 19.11.1997. Desaťročná vydržacia doba začala plynúť právnemu predchodcovi
odporcu v 2. rade od 19.11.1997. Dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech odporcu v 2.
rade t. j. dňom 11.11.1998 spĺňa zákonnú podmienku oprávnenej držby ( vlastníctva ). Odporca v 2.
rade bol do konania pribratý uznesením z 09.05.2008, tzn. v čase, kedy už nemohol prestať spĺňať
podmienku dobromyseľnosti a nemohlo dôjsť ani k pretrhnutiu plynutia vydržacej doby z dôvodu, že
už uplynula. Vychádzal z vecno-právnej povahy držby ( vlastníckeho práva ) ako aj
z § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda do vydržacej doby sa v tomto prípade započítava aj
doba od 19.11.1997 po ktorú mal predmetné nehnuteľnosti v oprávnenej držbe odporca v 1. rade
ako právny predchodca odporcu v 2. rade. Odporca v 2. rade sa po uplynutí lehoty desiatich rokov
ako oprávnený držiteľ stal vlastníkom bez akýchkoľvek ďalších podmienok a v súčasnej dobe nie je
možné, aby v tomto konaní došlo k odňatiu daného vlastníckeho práva. Keďže odporca v 2. rade
nadobudol vlastnícke právo vydržaním, mal za to, že navrhovateľ nemôže mať ani naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Odporca nadobudol vlastnícke
právo riadnym a zákonným spôsobom bez akýchkoľvek ďalších pochybností. Bez ohľadu na posúdenie
otázky neplatnosti kúpnej zmluvy č. l a aj číslo 2 nie je možné dosiahnuť zmenu právneho postavenia
navrhovateľa k nehnuteľnostiam a nie je splnená ani zákonom vyžadovaná podmienka naliehavého
právneho záujmu v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p. Argument navrhovateľa, že kúpnu zmluvu 1
uzatvoril bez toho, aby poznal geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotovený 28.08.1997 a že
nikdy nedal súhlas s rozdelením parcely č. XXXX a XXXX neobstojí, nakoľko v kúpnej zmluve 1 sa
uvádza, že v celosti predáva vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísané vo výkaze výmer geometrického
plánu. Teda geometrický plán bol v kúpnej zmluve 1 identifikovaný nielen číselne, ale aj špecifikáciou
rozdelených parciel, presným označením dátumu vyhotovenia geometrického plánu. Sám navrhovateľ
za vyhotovenie geometrického plánu zaplatil. Ďalej poukázal na § 46 ods. 1 katastrálneho zákona v
znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy 1, ktorý vyžadoval, aby k verejnej listine alebo inej listine o
právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k
verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický
plán. Pojmy „ verejná listina „ a „ zmluva „ nemožno zamieňať. V čase uzavretia kúpnej zmluvy 1
nebolo zákonom uloženou povinnosťou, resp. povinnou náležitosťou pripojenie geometrického plánu k
zmluve o právach k nehnuteľnostiam a tak neexistovala zákonná podmienka, aby bol geometrický plán
v obdobných prípadoch pevnou a nedeliteľnou súčasťou zmluvy. V čase konania o povolenie vkladu
vlastníctva nemal katastrálny úrad povinnosť skúmať, či geometrický plán je pevne spojený so zmluvou,
nakoľko takíto podmienka v danom čase v platnej právnej úprave neexistovala. Nemožno prihliadať

na neskoršie prijaté zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu o pevnom spojení geometrického plánu
s kúpnou zmluvou, keď v čase uzatvárania kúpnej zmluvy 1 neexistovala táto zákonná podmienka a
ani ustálená prax, ktorá by takéto pevné spojenie vyžadovala. Následky, ktoré prináša zjednocujúce
stanovisko nemôžu pôsobiť retroaktívne.

Pred dožiadaným Okresným súdom Bratislava I bol vypočutý vtedajší konateľ odporcu v 1. rade JUDr.
Milan Fúr. Uviedol, že okolnosti kúpnej zmluvy dojednávali navrhovateľ s I., spoločníkom firmy, ktorý
zomrel v roku 1998. JUDr. Fúr zmluvu len podpísal na základe poverenia valného zhromaždenia a
nevedel o aké podmienky išlo. Podmienky zmluvy dojednávali medzi sebou navrhovateľ s I. a súhlasili
s obsahom. On si už nepamätal, či bol niekedy prítomný pri rokovaní. Kúpna cena bola vyplatená podľa
zmluvy. Podľa neho si neplatnosť zmluvy spôsobil sám navrhovateľ, ktorý ju podpísal. Preto sa nemôže
neplatnosti dovolávať.

Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :

Navrhovateľ s odporcom v 1. rade uzavreli dňa 17.11.1997 kúpnu zmluvu, ktorou navrhovateľ odporcovi
predal podľa bodu I. odsek 1. nehnuteľnosť k. ú. Levice vedenú
v Správe katastra Levice na č. LV XXXX, k. ú. Levice, ako parc. č. XXXX ostatné vodné plochy o výmere
2244 m2 a ako parc. č. XXXX orná pôda o výmere 7697 m2 pod B1 na mene navrhovateľa v celosti.
Podľa bodu I. odsek 2. zmluvy predmetom predaja bola nehnuteľnosť v celosti vytvorená geometrickým
plánom číslo XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 28.8.1997 ako parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 6278
m2 a parc. č. XXXXXX vod. pl. o výmere 722 m2, ktoré nehnuteľnosti vznikli, pokiaľ ide o parc. č.
XXXX/X orná pôda o výmere 6278 m2 odčlenením od parc. č. XXXX orná pôda o výmere 7697 m2 ( LV
XXXX ) a pokiaľ ide o parc č. XXXX/X vod. pl. o výmere 722 m2 odčlenením od parc. č. XXXX ostatné
vodné pl. o výmere 2244 m2 ( LV č. XXXX ). Vklad bol povolený dňa 19.11.1997 pod č. V 2909/97
Okresným úradom Levice, katastrálny odbor. Zo spisu Správy katastra Levice číslo V 2909/97 je možné
zistiť, že tri listy kúpnej zmluvy sú pevne zviazané. Súčasťou spisu je voľne založený geometrický plán
číslo XXXXXXXX-XXX/XX z 28.8.1997, znalecký posudok číslo 176/1997 a návrh na vklad vlastníckeho
práva zo 17.11.1997. Úradne overený na kúpnej zmluve je podpis predávajúceho - navrhovateľa. Zo
znaleckého posudku číslo 176/1997 zo dňa 27.10.1997 vyplýva, že objednávateľom jeho zhotovenia
bol navrhovateľ. Novovzniknutá nehnuteľnosť bola zapísaná v Správe katastra Levice na LV XXXX k.
ú. Levice, ako parc. č. XXXX/X vodné plochy o výmere 722 m2 a parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere
6278 m2 vo vlastníctve odporcu v 1. rade v celosti.

Súd si zo Správy katastra Levice zadovážil fotokópiu spisu V 2482/98, z ktorého je možné zistiť, že
kúpnou zmluvou číslo XX/XXX/XXXX zo dňa 29.4.1998 odporca v 1. rade predal odporcovi v 2. rade
nehnuteľnosť k. ú. Levice č. LV XXXX parc. č. XXXX/X Rybníky o výmere 722 m2 a parc. č. XXXX/X
orná pôda o výmere 6278 m2. Vklad povolený pod č. V 2482/98 dňa 11.11.1998.

V súčasnosti je nehnuteľnosť vedená v Správe katastra Levice na č. LV XXXX k. ú. Levice ako parc. č.
XXXX/X ostatné plochy o výmere 1470 m2 ostatné plochy, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 219 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parc. č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2, parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 3860 m2 a
parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 1337 m2, súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX/X, súpisné
číslo XXXX na parc. č. XXXX/X a súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX/X vo vlastníctve odporcu v 2.
rade v celosti.

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Navrhovateľ sa domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej v súčasnosti v Správe katastra
Levice na č. LV XXXX k. ú. Levice ako parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 1470 m2 ostatné
plochy, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, parc. č. XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2,
parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 3860 m2 a parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 1337
m2, súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX/X, súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX/X a súpisné číslo
XXXX na parc. č. XXXX/X vo vlastníctve odporcu v 2. rade v celosti.

Podanie určovacej žaloby je viazané na preukázanie naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. § 80
písm. c/ O. s. p.

Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k
písomnému návrhu a jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

Súd sa ako predbežnou zaoberal otázkou neplatnosti kúpnej zmluvy zo 17.11.1997. Navrhovateľ sa
domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z toho právneho dôvodu,
aby následne mohol byť v správe katastra zapísaný do listu vlastníctva ako vlastník. Tvrdil, že, kúpna
zmluva, ktorú uzavrel s odporcom v 1. rade je neplatná v dôsledku toho, že geometrický plán netvorí
pevnú súčasť kúpnej zmluvy 1 a tak bez jeho vedomia došlo k prevodu celej nehnuteľnosti, hoci
predmetom kúpy bola len časť nehnuteľnosti, o čom svedčí aj výška kúpnej ceny. Svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam odvodzuje od neplatnej kúpnej zmluvy z toho podstatného dôvodu, že listiny kúpna
zmluva a geometrický plán netvoria pevnú súčasť, nie sú pevne zviazané a preto absentuje jeho vôľa
ako predávajúceho aby boli pozemky rozdelené na nové parcelné čísla. Súd dospel k záveru, že je tu
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam pretože
len rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. V
súčasnosti je na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník odporca v 2. rade. Skúmal ako predbežnú otázku
platnosť kúpnej zmluvy z 17.11.1997, ktorú uzavrel navrhovateľ s odporcom v 1. rade vklad povolený
19.11.1997 pod V 2909/97 a následne platnosť kúpnej zmluvy číslo 98/143/2351 zo dňa 29.4.1998,
ktorou odporca v 1. rade predal odporcovi v 2. rade nehnuteľnosť k. ú. Levice č. LV XXXX parc č. XXXX/
X Rybníky o výmere 722 m2 a parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 6278 m2. Vklad povolený pod č.
V 2482/98 dňa 11.11.1998.

Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade dňa 17.11.1997, vklad
povolený 19.11.1997 pod č. V 2909/97, je súd toho právneho názoru, že ku vkladu vlastníctva v Správe
katastra Levice došlo bez splnenia zákonných podmienok.

Zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, a teda aj kúpna zmluva uzavretá navrhovateľom s
odporcom v 1. rade 17.11.1997, musí byť urobená v písomnej forme a prejavy vôle účastníkov
zmluvy musia byť na tej istej listine. Geometrický plán kopíruje vôľu účastníkov zmluvy previesť určité
nehnuteľnosti v podobe ním vytvorenej, čiže ide o prejav vôle účastníkov previesť určitú nehnuteľnosť
identifikovanú tak listom vlastníctva ako aj geometrickým plánom novo vytvorenými parcelami, novým
stavom vzniknutým geometrickým plánom. Zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v
písomnej forme, pričom prejavy vôle účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine
( § 46 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka) ; pokiaľ takúto zmluvu, vrátane nedielnych príloh, tvorí viac
ako jeden list, musia byť všetky jednotlivé hárky pevne spojené ( zošité ) tak, aby tvorili technickú
jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním ( R 69/2001 ). Nesporne, že geometrický plán tvorí nedielnu
prílohu zmluvy, preto musí byť pevne spojený so zmluvou. V danom prípade geometrický plán číslo
11845597-082/97 z 28.8.1997 vytvoril nový stav parciel a podľa neho sa nehnuteľnosť zapísala do
katastra nehnuteľnosti. Prevedenie nehnuteľnosti v podobe, ako ju vytvoril geometrický plán, ktorý je
súčasťou zmluvy, je prejavom vôle účastníkov zmluvy, preto tento prejav vôle musí byť na tej istej listine.
Dosiahnuť, aby prejav vôle bol na jednej listine, keďže obsahuje viac hárkov, možno len pevným zošitím
listín. V danom prípade sa tak nestalo.

Súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo 69/2001, podľa ktorého ak
je zmluva napísaná na viac ako jednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci geometrický plán
potvrdený príslušným orgánom, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia byť na
tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov , aby tieto tvorili technicky ( nie vôľovo
či obsahovo ) nedielny celok, teda jednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy. Požiadavku zákonnej
technickej jednoty viacerých listín nespĺňa prejav vôle účastníkov zmluvy, hoci aj výslovne vyjadrený v

zmluve, rešpektovať ustanovenie § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak bez patričného pevného
spojenia ( zošitia ) jednotlivých listín ( hárkov ).

Neobstojí názor odporcu, že zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu prišlo v roku 2001, teda až
po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy resp. po vklade vlastníctva a že nemôže pôsobiť retroaktívne.
Ustanovenie § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž platilo v tom znení a v tom čase, kedy účastníci
zmluvu uzatvárali a bolo teda pre zmluvné strany záväzné, aj v roku 1997. Podľa znenia ustanovenia
vyplýva, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine. Zjednocujúce stanovisko neprinieslo
novú zákonnú podmienku platnosti právneho úkonu. Z uvedeného je preto možné vyvodiť len jeden
právny záver, že absencia pevného spojenia geometrického plánu so všetkými ostatnými hárkami kúpnej
zmluvy spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy.

Súd dospel k tomu právnemu názoru, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a spoločnosťou
Petrol Invest s. r. o. 17.11.1997, vklad povolený 19.11.1997 pod V 2909/97 je neplatná.

V čase rozhodovania súdu však odporca v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť už nevlastnil. Kúpnou
zmluvou zo dňa 29.4.1998, vklad povolený 11.11.1998 č. V 2482/98 nehnuteľnosť odporca v 1. rade
predal odporcovi v 2. rade.

Prvostupňový súd viazaný právnym názorom krajského súdu vyvodil právny záver, že aj kúpna zmluva
z 29.04.1998, vklad povolený 11.11.1998 č. V 2482/98 je neplatná, keď odporca v 1. rade previedol na
odporcu v 2. rade práva, ktoré sám nemal v čase uzatvárania kúpnej zmluvy dňa 29.04.1998. Odporca
v 1. rade nebol vlastníkom nehnuteľnosti, nemohol ju platne previesť na iný subjekt. Prvá kúpna zmluva
bola od počiatku neplatná pre nedostatok zákonnej podmienky a preto odporca v 1. rade nemohol na
základe takejto neplatnej kúpnej zmluvy nadobudnúť platne vlastnícke právo.

Odporca v 2. rade tvrdil, že odporca v 1. rade sa stal oprávneným držiteľom ( vlastníkom ) predmetných
nehnuteľností dňom povolenia vkladu t. j. 19.11.1997 a od toho dátumu spĺňal zákonnú podmienku
oprávnenej držby ( vlastníctva ), a odporca v 2. rade sa stal oprávneným držiteľom ( vlastníkom )
predmetných nehnuteľností dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva v jeho prospech dňa 11.11.1998.
Povolením vkladu vlastníctva odporcovi v 1. rade a neskôr odporcovi v 2. rade sa stali dobromyseľnými
držiteľmi ( vlastníkmi ) sporných nehnuteľností a od 19.11.1997 začala plynúť desaťročná vydržacia
doba, ktorá uplynula 19.11.2007. Do vydržacej doby započítal aj dobu, po ktorú mal nehnuteľnosť v
oprávnenej držbe odporca v 1. rade. Odporca v 2. rade bol do konania pribratý až uznesením súdu z
09.05.2008, teda v čase, kedy už nemohol prestať spĺňať podmienku dobromyseľnosti a k pretrhnutiu
vydržacej doby ani nemohlo dôjsť z dôvodu, že už celkom uplynula.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Tvrdenie odporcu v 2. rade, že nehnuteľnosť nadobudol vydržaním taktiež neobstojí. Možno súhlasiť
s tým, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel
s odporcom v 1. rade a vkladom vlastníctva dňa 11.11.1998 sa stal ich držiteľom ( vlastníkom ).
Desaťročná vydržacia doba sa však prerušila u odporcu v 1. rade dňom 13.10.2003, kedy bol podaný k
súdu návrh na začatie konania, a u odporcu v 2. rade dňom 28.05.2008, kedy bol pribratý do konania na
strane pasívne legitimovaného účastníka. Od toho času prestala byť jeho držba dobromyseľná. Okrem
toho odporca v 1. rade nadobudol vlastníctvo na základe od počiatku neplatnej kúpnej zmluvy a tak
dobromyseľnosť držby zjavne neexistuje.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 O. s. p. Vzhľadom na druh právnej veci by sa povinnosť
odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania javila ako tvrdosť zákona. Právny stav, ktorý nastal v
dôsledku neplatnosti kúpnej zmluvy 1 odporca v 2. rade nezapríčinil. Bolo by nespravodlivé, aby znášal
trovy konania, ktoré vznikli navrhovateľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.