Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115206892
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115206892.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V. Y., nar.
XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
Trnava, dieťa rodičov: A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, M. a T. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. XXXX/X, F. - C., toho času bytom C. XX, o zvýšenie výživného, odvolaní otca maloletej proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23. septembra 2015, č. k. 19P/53/2015-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvého stupňa zvýšil s účinnosťou od 27.03.2015 výživné
na maloletú na sumu 180 eur mesačne a dlžné výživné za obdobie od 27.03.2015 do 23.09.2015 vo
výške 369,68 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. O trovách
konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil použitím ustanovení § 62 ods. 2, 3, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. ods. 1, § 78 ods. 1 veta
prvá a § 78 ods. 3 Zákona o rodine, vecne rozhodnutie zdôvodnil konštatovaním, že sú tu dôvody

na zvýšenie výživného, keďže od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, vykonanej rozsudkom
Okresného súdu Piešťany, č.k. 11P/5/2009-83 zo dňa 14.09.2009, pri ktorej bolo výživné na maloletú
zvýšené s účinnosťou od 01.09.2009 na sumu 120 eur mesačne, došlo k podstatnej zmene pomerov u
všetkých účastníkov konania. Maloletá za šesť rokov vyrástla, čím sa zvýšili výdavky na zabezpečenie
všetkých jej základných potrieb, popri tom naďalej pretrvávajú výdavky na záujmovú činnosť, pretože
od 2. triedy maloletá navštevuje Základnú umeleckú školu v Piešťanoch, s čím sú spojené výdavky
jednak na dochádzku raz týždenne v sume 1,82 eur, tiež výdavky na pracovné pomôcky okolo 10 eur

mesačne a tiež školné 35 eur polročne, naďalej má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, pretože
od malička trpí alergiou a má zníženú imunitu, takže býva často chorá. Tiež sa jej zvýšili náklady v
súvislosti so školou, navštevuje už 9. ročník základnej školy, stravuje sa tiež v školskej jedálni, kde
mesačne platí 25 eur. Aj u matky sa zmenili pomery, táto v čase poslednej úpravy bola nezamestnaná
a bez príjmu, v súčasnosti poberá rodičovský príspevok 203,20 eur na maloletú dcéru X., ktorá sa
jej narodila dňa 22.10.2012. Matka dňa 26.09.2014 uzavrela manželstvo, jej manžel je zamestnaný s
príjmom 2.400 eur mesačne, rodina obýva trojizbový byt vo vlastníctve manžela matky, ich poplatky za

bývanie predstavujú celkovo cca 196 eur. Otec maloletej tiež uzavrel manželstvo a to dňa 28.05.2011, z
ktorého sa dňa 29.09.2011 narodila dcéra Y., jeho manželka je zamestnaná s čistým mesačným príjmom
608,84 eur, otec pracuje už sedem rokov u toho istého zamestnávateľa ako v čase poslednej úpravy,
kedy podľa vyjadrenia otca bol jeho mesačný príjem vyšší než ten, ktorý bol uvádzaný v rozsudku(344,48 eur), keďže už v tom čase mu boli vyplácané aj cestovné náhrady a to v rovnakej výške ako
v súčasnosti. Jeho aktuálny čistý mesačný príjem je 487,93 eur a diéty vo výške 1.245,66 eur, teda
spolu 1.733,59 eur, možno preto konštatovať, že príjem otca sa zvýšil približne o 140 eur, pričom na

účely zvýšenia výživného súd zohľadnil aj vyplácané cestovné náhrady, keďže tieto má otec k dispozícii
a v konaní netvrdil, že by ich spotreboval v plnej výške výlučne pre svoju potrebu v zahraničí. Otec
s novou rodinou býva v A. v rodinnom dome, ktorý si s manželkou kúpili a prerábajú ho za pomoci
úveru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa považoval určenú výšku výživného za
primeranú odôvodneným potrebám maloletej ako aj možnostiam a schopnostiam rodičov. Vyživovaciu

povinnosť súd zvýšil od 27.03.2015, teda od podania návrhu, keď nezistil dôvody hodné osobitného
zreteľa pre skoršie zvýšenie. Súčasne bolo uložené otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným aj dlžné
výživné za obdobie od 27.03.2015 do vyhlásenia rozsudku vo výške 369,68 eur a za použitia ust. § 160
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.) mu súd povolil tento dlh splácať v mesačných
splátkach po 20 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže
išlo o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne s návrhom na určenie
výšky výživného na maloletú v sume 130 eur mesačne. Súdom určené výživné považoval za príliš
vysoké, nezodpovedajúce jeho príjmom a výdavkom. Namietal, že súd nezohľadnil všetky rozhodujúce

okolnosti, keď v predchádzajúcom konaní ( č.k. 11P/5/2009 zo dňa 14.09.2009) súd vychádzal z jeho
príjmu 344,48 eur mesačne, pričom však už vtedy bol otec zamestnaný u toho istého zamestnávateľa
ako v súčasnosti a boli mu vyplácané aj diéty približne v rovnakej výške ako teraz, okrem toho otec
značnú časť diét spotrebuje v zahraničí ( strava, hygiena a pod.). Vytkol súdu prvého stupňa, že sa
vôbec nezaoberal skutočnosťou, že maloletej platí mesačne sporenie vo výške 20 eur a poukazuje jej

vreckové v rovnakej sume na účet maloletej, ku ktorému má vlastnú bankomatovú kartu a do marca 2015
jej prispieval aj nepravidelnými sumami od 30 do 50 eur, dcére tiež zakúpil rôznu elektroniku ( notebook,
tablet, mobil), oblečenie a športové potreby. Poukázal na to, že maloletá trávi u neho alebo u jeho rodičov
väčšinu víkendov a prázdnin, s čím sú tiež spojené výdavky. Súdu dal do pozornosti, že matke maloletej
skončila v októbri 2015 rodičovská dovolenka, takže si môže hľadať zamestnanie a tiež aj ona by mala

prispieť na zvýšené potreby maloletej. Uviedol, že sa nebráni plateniu výživného na maloletú, ale výživné
má slúžiť pre potreby maloletej a nie jej matky.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť.

Rovnako sa k odvolaniu vyjadrila matka, ktorá poukázala na zvýšenie nákladov na výživu maloletej v
každom smere, dcéra má 15 rokov a za uplynulých 6 rokov podstatne vzrástli aj náklady na bežné veci
ako strava, oblečenie, drogéria či koníčky, pričom maloletá bude od septembra 2016 navštevovať už
strednú školu, čím jej náklady opäť porastú. Matka pritom zaznamenala značné zvýšenie výdavkov na

dcéru už od septembra 2015, keď napr. poplatok za stravné už nie je 25 eur ale 35 eur mesačne, škola
vyberala peniaze na komparo testy, doučovanie zo SJ alebo AJ stojí 8 až 10 eur na hodinu a ďalšie
zvýšené náklady mala na birmovnú slávnosť, pričom navyše maloletá má poruchu učenia (dyslexiu a
dysortografiu) s čím sú spojené starosti a náklady, aké si otec maloletej nevie predstaviť. K odvolacím
agrumentom otca uviedla, že je smutné, ak otec, ktorý v r. 2007 úmyselne zatajoval diéty, platil na dcéru

iba 80 eur, hoci celkovo dosahoval aj s diétami cca 1.700 eur. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že dcére
prispieval aj sumou 30 až 50 eur, matka potvrdila, že na jej prosby posielal peniaze navyše v septembri
alebo januári, kedy má maloletá zvýšené náklady do školy . Takto matke vyhovel v septembri a januári
2009, 2010, v septembri 2011, 2012 a 2013 sumou do cca 50 eur, avšak za posledné štyri roky jej
nekupoval nič k meninám, narodeninám ani Vianociam, až sa mu matka na Vianoce 2014 ozvala, že

toto jeho správanie maloletej nerobí dobre. Matka tiež potvrdila, že otec dcére daroval elektroniku, o
kúpe oblečenia však nemá vedomosť. Je pravdou, že občas maloletej niečo kúpi stará matka ( matka
otca), ale takisto maloletej kupujú veci aj starí rodičia z matkinej strany. Matka tiež potvrdila, že sa otec s
maloletou stretáva, aj keď inak než je upravené súdom, pričom mu matka maximálne vychádza v ústrety,
pretože rešpektuje jeho pracovné povinnosti kamionistu. Sú však mesiace, kedy si po dcéru prišiel raz

za mesiac, ráno si ju vzal a večer priviezol. V súčasnosti si maloletú bráva každý druhý týždeň aj to
nie pravidelne, býva pritom 13 km od ich bydliska ( to mu nebránilo uvádzať sumu 80 eur ako výdavky
spojené s návštevou dcéry), a pokiaľ otec tvrdí, že má s návštevami dcéry výdavky, rovnako ich má aj
matka pri trávení voľného času s maloletou. Matka poukázala aj na to, že je vedená ako osoba starajúcasa o dieťa do veku 6 rokov a nepoberá žiadnu sociálnu dávku, jej manžel je od 07.12.2015 vedený na
úrade práce a bude poberať podporu, kým sa mu nepodarí nájsť prácu, ktorú si obaja intenzívne hľadajú.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou
- účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. postupom
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. zverejnením termínu vyhlásenie rozhodnutia
na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne

správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 19P/53/2015 je návrh matky na
zvýšenie výživného na maloletú na sumu 270 eur od 27.03.2015.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktorým návrhu čiastočne vyhovel a výživné zvýšil od 27.03.2015 na sumu 180 eur mesačne a zároveň
uložil otcovi doplatiť dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 20 eur splatných spolu bežným
výživným.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie

rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil.

Pretože odvolací súd nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by nemal akceptovať argumentáciu súdu prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorej niet čo vytknúť, preberá odvolací súd súdom prvého

stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom
tvrdených skutočností a v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver, pričom s poukazom na ust. § 219 ods.
2 O.s.p. odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. K odvolacím
argumentom otca na doplnenie uvádza nasledovné:

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie

maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine). Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Zmenou pomerov, odôvodňujúcou zmenu vyživovacej povinnosti podľa citovaných ustanovení, musí
byť podstatná zmena okolností v čase rozhodovania o zmene v porovnaní s časom rozhodným pri
predchádzajúcom rozhodnutí. K záveru o tejto zmene možno dospieť len zistením rozhodných kritérií
v čase pôvodného rozhodovania a v čase rozhodovania o zmene a to v celom časovom úseku medzi
nimi, ich vzájomným porovnaním a ich komplexným zhodnotením. Až na základe takéhoto postupu si

súd vytvorí záver o tom, či sú dané predpoklady pre rozhodnutie o zmene a ak áno, v akom smere
a rozsahu (odkedy a v akej výške). Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov
používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že naposledy bolo výživné zvýšené pred vyše šiestimi rokmi

rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 11P/5/2009-83 zo dňa 14.09.2009 zo sumy 83 eur na 120 eur,
kedymaloletánastúpilado3.triedyzákladnejškoly, matkabolaodmarca2009evidovanáakouchádzač
o zamestnanie a poberala iba prídavky na maloletú, otec bol už druhý rok zamestnaný v rovnakej firme
akovsúčasnosti(Y.M.s.r.o.,F.)akokamionistasmesačnýmpríjmom344,48euraužvtomčasepoberalcestovné náhrady približne v takej výške ako dnes. Obaja rodičia boli rozvedení a okrem maloletej V.
nemali inú vyživovaciu povinnosť. Z dokazovania vyplynulo, že u maloletej pretrvávajú tak ako v čase
posledného zvyšovania výživného, zvýšené výdavky súvisiace s návštevou záujmových krúžkov ako aj

s návštevou špeciálneho psychológa z dôvodu zistenej poruchy v učení, avšak v ostatných sférach jej
potrieb sa náklady podstatne zvýšili, najmä jej bežné výdavky ako je strava, ošatenie, hygiena, nakoľko
maloletá vyrástla a v súčasnosti už má 15 rokov. Osobitne potom nárast nákladov zaznamenala matka v
súvislosti so školou, keďže od roku 2009 maloletá nielenže postúpila do II. stupňa základnej školy ( ktorá
samotná skutočnosť je považovaná za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného),

ale v súčasnosti už je v poslednom ročníku a pripravuje sa na strednú školu, takže podstatný nárast
nákladov v tejto súvislosti je nesporný. Porovnaním jej odôvodnených potrieb v r. 2009 a v súčasnosti
preto správne dospel okresný súd k záveru, že táto podstatná zmena pomerov odôvodňuje zvýšenie
výživného,avšaksprihliadnutímnazárobkovémožnostiamajetkovépomeryotcaniejemožnézvýšenie
v navrhovanej výške 270 eur. Zároveň aj odvolací súd považuje sumu zvýšeného výživného 180 eur
za primeranú zisteným odôvodneným potrebám maloletej ako aj možnostiam a schopnostiam otca, u

ktorého súd v dostatočnom rozsahu zistil majetkové pomery, okruh vyživovacích povinností ( spolu dve,
keďže mu dňa 29.09.2011 pribudla vyživovacia povinnosť k dcére Y.) ), ako aj príjmy, ktoré sú o 140
eur vyššie než v r. 2009 a súčasne správne prihliadol pri posudzovaní majetkových pomerov otca aj
na dosahované cestovné náhrady. K námietke odvolateľa, že z uvedených diét musí zo zákona hradiť
nutné výdavky v zahraničí odvolací súd uvádza, že nepopiera účel týchto náhrad pri cestách v zahraničí,

na druhej strane je súdu z jeho rozhodovacej činnosti známe, že cestovné náhrady len zriedkavo bývajú
celé spotrebované na zákonom predpokladaný účel. Správne preto postupoval okresný súd, keď aj
tieto vzal do úvahy, pretože predstavujú tiež majetkové hodnoty, o ktoré je vylepšený rodinný rozpočet
otca. Aj matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť a to k maloletej X., nar. XX.XX.XXXX a preto
podiel matkinho príspevku na výžive maloletej V. musí byť tiež primeraný jej aktuálnym schopnostiam

a možnostiam, ktoré schopnosti rovnako ako v čase posledného rozhodovania súdu zodpovedajú len
výške minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, keďže z objektívnych dôvodov
- celodenná starostlivosť o dieťa - sa jej zatiaľ nepodarilo zamestnať a je prakticky bez príjmov,
tak ako v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom. Zvýšenie výživného na sumu 180 eur
je preto primerané tak odôvodneným potrebám maloletej, ako aj schopnostiam a možnostiam oboch

rodičov s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky o maloletú V., ako aj s prihliadnutím na styk
otca s dieťaťom a jeho sporadické vecné plnenia popri platení výživného. K odvolacej námietke otca
týkajúcej sa zohľadnenia jeho príspevku na sporenie maloletej odvolací súd uvádza, že úspory nie
sú prostriedky, ktoré by slúžili na úhradu súčasných odôvodnených potrieb dieťaťa ( sú využiteľné až
v budúcnosti, ale výživu dieťaťa je potrebné zabezpečiť v súčasnosti) a to isté v zásade platí aj o

vreckovom poukazovanom priamo dieťaťu, pretože tieto prostriedky obvykle nebývajú použité dieťaťom
na uspokojovanie jeho nutných odôvodnených potrieb, resp. takých, ktoré za nutné považuje rodič,
majúci dieťa v osobnej starostlivosti, preto platenie týchto dobrovoľných položiek zo strany otca, nemalo
priamy vplyv na výšku určeného bežného výživného.

Keďže teda súd prvého stupňa správne rozhodol o zvýšení výživného a rovnako správne vypočítal
zročné výživné za obdobie od jeho zvýšenia do vyhlásenia rozsudku, ktorý nedoplatok dôvodne uložil
otcovi tiež uhradiť, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celosti ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za
použitia ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.