Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, November 13, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/140/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215203767
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215203767.3

Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci
navrhovateľky: H. V., J.. XX.XX.X., G. G., K. H. XX/A, proti odporcovi : Y. V., J.. XX.XX.X., G. V. J.. Č..
XXX/XX, O. N., zast. advokátom JUDr. Stanislavom Jakukbčíkom, s sídlom Kutlíkova č. 17, Bratislava,
o návrhu na určenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a.

II. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia 1.417,34
€ k rukám advokáta JUDr. Stanislava Jakubčíka, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.3.2015 domáhala určenia výživného
na rozvedenú manželku sumou 150 euro mesačne od marca 2015 s odôvodnením, že je momentálne
finančné pomery neumožňujú zabezpečiť si riadnu výživu, keď je na rodičovskej dovolenke, stará sa
o štyri deti štrnásť ročného S., XX V. V., O. L. K. S. M. X V. M. M. X M. K. H., ktoré sa jej narodili po
rozvode manželstva, otcom detí je priateľ matky, ktorý žije a pracuje vo Švajčiarsku, ktorý jej prispieva
finančne. Ďalšiu prekážku uvádzala starostlivosti o bezvládnu 70 ročnú matku.

Odporca žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu, z dôvodu zániku nároku navrhovateľky na priznanie
výživného na rozvedeného manžela z dôvodu uplynutia 5 ročnej zákonnej lehoty a aj nároku na priznanie
príspevku na rozvedeného manžela.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania oboznámením sa s obsahom spisu
Q. N. G. F.. XC/XX/XXXX na základe, ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že sa rozviedli s odporcom pred desiatimi rokmi. Po rozvode
nepožiadala o príspevok na rozvedenú manželku, keďže odporca dobrovoľne platil výživné 5000,-
Sk mesačne na maloleté deti, neskôr 340,-€. Uviedla, že v súčasnosti platí len 90 euro na základe
predbežného opatrenia, keď podľa posledného rozhodnutia súdu určil výživné na dve staršie deti 200
euro mesačne. Naďalej zabezpečuje starostlivosť o bezvládnu 70 ročnú matku, keď ostatní súrodenci nie
sú na blízku, respektíve jedna zo sestier zo zdravotných dôvodov, trpí na cukrovku, nemôže zabezpečiť
túto starostlivosť. Nárok na príspevok za opatrovanie jej zatiaľ nevznikol, pre nesplnenie podmienok na
strane za opatrovanej osoby. Je poberateľkou rodinných prídavkov na štyri deti. Na dve mladšie deti
platí otec výživné mesačne 283 euro, ktoré je často aj dvoj až trojnásobok tejto sumy. S deťmi býva v
nájomnom byte, kde platí 320 euro mesačne. Staršie dieťa má dlhodobo zdravotné problémy a je stále
v jej starostlivosti pedopsychologičky.

Odporca potvrdil, že ich manželstvo bolo rozvedené v roku 2005 a dve maloleté deti boli zverené
navrhovateľke. Príčinou rozvodu manželstva malo byť nevera na strane navrhovateľky, ktorá počas

trvania manželstva porodila dieťa , ktorého otcom nebol on ako manžel matky ale jej priateľ, s ktorým
aj v súčasnosti navrhovateľka žije. Naďalej pracuje v Rakúsku. Okrem maloletý detí z manželstva
s navrhovateľkou inú vyživovaciu povinnosť nemá. Mesačné náklady má na nájomnom 177 euro,
hypotekárny úver 395 euro a platí plyn 25 euro mesačne, cestovné náklady mesačne 200 € a internet
a telefón 100 euro mesačne. V zahraničí vykonáva prácu len počas letnej sezóny. Mimo tohto obdobia
je evidovaný na úrade práce, ktoré zdokladoval potvrdením o nezamestnanosti a vyplácanie dávok za
rok 2014 a 2015.

Z pripojeného spisu Q. N. G. X, XC/XX/XXXX súd zistil že návrh o rozvod manželstva podala
navrhovateľka H. V.. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené dňa 15.12.2015 , pre čas po
rozvode maloletý deti S. J. XX. X. XXXX, V. J. XX.X.XXXX M. M. J. X.X.XXXX, boli zverené do osobnej
starostlivosti matke a odporca bol zaviazaný na platenie výživného 5000 ,-Sk na staršie deti a 300,-
Sk na najmladšie dieťa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do rozvodu manželstva 7. 2. 2006
ako aj úpravy práv povinnosti v časti zverenia maloletých detí, úpravy styku, a v časti výšky výživného
až dňa 28. 11. 2006 v spojitosti s rozsudkom H. N. G. XCo/XX/XXXX - XX. Odporca už v rámci
rozvodového konania namietol otcovstvo k maloletému M., keď navrhovateľka v samotnom návrhu o
rozvod manželstva označila odporcu za otca maloletých V. M. S..

Podľa § 72 Zákona o rodine, Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd.
Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí
tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do
osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 74 Zákona o rodine, Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie
po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a
poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 75 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Zo znenia ustanovenia § 72 možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno
priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela:

- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,

- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,

- schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať,

- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku,

- súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu).

Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti
rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na základe
dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu .

Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi,
keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa
kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp.
majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak
má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na
príspevok mu nevzniká. Súdna prax zastáva stanovisko, že rozvedený manžel nie je povinný speňažovať
svoj nehnuteľný majetok, bytové zariadenie, oblečenie zabezpečujúce primeraný štandard (neplatí to pri
značných majetkových hodnotách, čo by bolo v rozpore so zmyslom predmetnej úpravy) ani majetkovú
podstatu získanú v rámci rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Neschopnosť sám sa
živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého
zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch
rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku
dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú
pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd skúma v zmysle kritérií ustanovených v § 75.

Hľadisko príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva, možno vyvodiť z podmienky požadovaného súladu
vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi (a to prioritne práve takéto hľadisko) v rámci spoločných
ustanovení. Zákon však toto kritérium aj špeciálne upravil priamo v súvislosti s úpravou príspevku
na výživu rozvedeného manžela. Na základe použitej formulácie súdu vzniká obligatórna povinnosť
brať do úvahy príčiny rozvratu. Pri všeobecnej podmienke rozporu s dobrými mravmi je ustanovený
jednoznačný záver o nemožnosti priznať výživné, pri príčinách vedúcich k rozvratu manželstva ukladá
povinnosť na ne prihliadnuť, čo naznačuje, že súd by v prípade zistenia viny (ak výživné požaduje
takýto bývalý manžel) nemusel návrh zamietnuť, ale prípadne znížiť rozsah výživného. Išlo by o
nelogické riešenie vzhľadom na následky prípadných iných zistených rozporov s dobrými mravmi pri
danom druhu vyživovacej povinnosti (hoci práve príčiny rozvratu možno vo všeobecnosti považovať za
najrelevantnejšie), resp. pri zistenom rozpore s dobrými mravmi pri iných druhoch vyživovacej povinnosti,
keď zákon striktne neumožňuje výživné priznať. S poukázaním práve na úpravu následkov rozporu s
dobrými mravmi (§ 75 ods. 2) by súd mohol aj v týchto prípadoch návrh zamietnuť s tým, že ustanovenie
§ 72 predstavuje len úpravu povinného hľadiska pre rozhodovanie súdu, zatiaľ čo následok vyplýva z §
75 ods. 2. Prípadný súhlas oprávneného bývalého manžela s rozvodom je z tohto hľadiska irelevantný.
Príčiny rozvratu bude súd posudzuje predovšetkým na základe pripojených rozvodových spisov, ako
aj príslušných výpovedí. Rozpor s dobrými mravmi by pri tomto druhu vyživovacej povinnosti mal byť
vo všeobecnosti zreteľný. Predmetné hľadisko naznačuje prvok sankčnosti tohto druhu vyživovacej
povinnosti. Osobe, ktorá z väčšej miery znáša dôsledky rozpadu manželstva, sa ukladá aj zodpovednosť
za odstránenie nepriaznivých materiálnych následkov rozvodu. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza
do úvahy predovšetkým v prípadoch, ak zavinenie rozpadu manželstva bude možné v prevažnej miere
pričítať jednému z manželov. Aj v prípade, ak sa zistí zavinenie na obidvoch stranách, možno výživné
priznať, keďže ide len o pomocné hľadisko. Prioritným účelom je odstránenie nepriaznivých majetkových
následkov po rozvode, ktoré, ak sú dané, odôvodňujú priznanie výživného.

Označením "príspevok na výživu" ide o úhradu všetkých odôvodnených potrieb v bežnom chápaní pojmu
výživné, a to v primeranom rozsahu, primeraná výživa znamená užší rozsah výživného, ako je to pri
vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva. Rozsah tejto vyživovacej povinnosti sa považoval
za užší aj v porovnaní so slušnou výživou, ktorú boli povinné zabezpečiť deti rodičom.. Uspokojené majú
byť v primeranej miere aj ďalšie životné potreby rozvedeného manžela ako bývanie, ošatenie, kultúrne
potreby, a to s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, spôsob života a pod.

Zákonnou podmienkou na rozhodovanie súdu je skutočnosť, že bývalí manželia sa nedohodli. Žaloba
podaná na súd bez pokusu o dohodu s bývalým manželom je predčasná a z dôvodu nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok ju treba zamietnuť.

Opätovne zavedené časové ohraničenie poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela s
hornou hranicou päť rokov predstavuje predpokladanú maximálnu dobu, v ktorej má rozvedený manžel

podľa úvahy zákonodarcu získať potrebné návyky (zamestnanie, podnikateľská činnosť), zabezpečiť
starostlivosť o deti a aspoň do určitej miery odstrániť rozdiely vyvolané spravidla manželstvom, ktoré
vplývali na jeho ekonomickú nesamostatnosť.

Znenie predchádzajúcej úpravy "povinnosť platiť príspevok na výživu trvá najdlhšie po dobu piatich
rokov po rozvode" vyvolávalo nejasnosti, pokiaľ ide o okamih, na ktorý sa viazal začiatok plynutia
uvedenej lehoty. Okrem právoplatnosti rozsudku o rozvode bol začiatok lehoty viazaný aj na podanie
návrhu (bez ohľadu na to, aký čas uplynul od právoplatnosti rozhodnutia). Podľa niektorých názorov
sa to odôvodňovalo tým, že nestačí gramatický výklad, keďže účelom ustanovenia bolo odkázanému
rozvedenému manželovi zabezpečiť príspevok dovtedy, kým nebude schopný samostatne sa živiť,
pričom neschopnosť mohla vzniknúť neraz po dlhom čase od rozvodu manželstva, najmä pri
dlhotrvajúcich manželstvách, keď manželka nebola zamestnaná, starala sa o rodinu a výchovu detí.
Preto slová "po rozvode" nemožno chápať ako určenie právnej udalosti, od ktorej sa uvedená lehota
počíta, ale tak, že súd môže určiť povinnosť platiť výživné rozvedenému manželovi najdlhšie na
dobu piatich rokov, ktorú treba počítať odo dňa začatia konania o príspevku na výživné. S takýmto
výkladom nemožno súhlasiť. Nový zákon o rodine správne zmenil formuláciu, takže už z gramatického
výkladu "možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode"
jednoznačne vyplýva, že za začiatok plynutia tejto lehoty sa považuje deň právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode. Za touto formulačnou zmenou treba vidieť aj úmysel smerujúci k obsahovej zmene. Rovnaký
záver vyplýva aj z výkladu účelu ustanovenia § 72, keďže práve takáto úprava (viazanie začiatku plynutia
lehoty na právoplatnosť rozsudku o rozvode) je v súlade s účelom príspevku na výživu rozvedeného
manžela, ktorý má reagovať na následky vyvolané manželstvom, ktoré sa prejavia v určitom čase po jeho
zániku. Presúvať ekonomickú zodpovednosť na bývalého manžela v takom dlhom časovom horizonte,
ako to pripúšťal uvedený výklad, je neprimeraným zaťažovaním a nemá oporu ani v princípoch rodinného
práva (v prípade bývalých manželov už nemožno hovoriť o rodine). Neskôr vzniknutá neschopnosť
samostatne sa živiť nemusí byť v kauzálnej súvislosti s osobným stavom vyvolaným manželstvom. To,
že nastala s väčším časovým odstupom, nasvedčuje, že s manželstvom nesúvisela, po rozvode ide už o
osoby bez vzájomného právneho vzťahu, s vlastnými ekonomickými, profesijnými, rodinnými záujmami,
a preto nie je odôvodnené viazať ich zodpovednosťou za ekonomické postavenie bývalého manžela
s takým časovým odstupom od rozvodu manželstva. Žiadúcim stavom je ekonomická nezávislosť
bývalých manželov, k čomu smeruje predovšetkým vysporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh zamietol, s poukazom na ustanovenie § 72 ods.
3 veta prvá Zákona o rodine, súd mal za to, že návrh na určenie príspevku na rozvedenú manželku bol
podaný navrhovateľkou po uplynutí doby piatich rokov počítané odo dňa právoplatnosti v rozsudku o
rozvode manželstva, ktorý bol počítaný od 8. 2. 2006, dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku,
ktorým súd manželstvo účastníkov rozviedol a uplynul najneskôr 8.2. 2011, do ktorej doby návrh na
príspevok rozvedeného manžela podaný na súd navrhovateľkou nebol.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p., Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ustanovenie § 142 vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník
konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade
uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na
sporové konanie. Nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči účastníkovi konania
Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú plný úspech vo veci,
ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci
samej a účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov stotožňujeme
s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne
zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia
vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k
meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov,
na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta).

Navrhovateľka bola neúspešná v tomto konaní, keď návrh podávala bez predchádzajúceho pokusu
o mimosúdnu dohodu, ktorá je jedným z predpokladov úspešnosti návrhu na určenie príspevku na
rozvedeného manžela. Odporca si pre toto konanie zvolil advokáta na zastupovanie.

Podľa § 10 zákona č.655/2004Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

Tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej služby

Ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej
hodnoty je
do 165,97 eura 16,60 eura,
nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura
+ 1,66 eura
za každých aj začatých 33,19 eura
prevyšujúcich sumu 165,97 eura,
nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura
+ 9,96 eura
za každých aj začatých 331,94 eura
prevyšujúcich sumu 663,88 eura,
nad 6.638,78 eura do 33 193,92 eura 220,74 eura
+ 16,60 eura
za každých aj začatých 1. 659,70 eura
prevyšujúcich sumu 6. 638,78 eura,
nad 33.193,92 eura 486,29 eura
+ 6,64 eura
za každých aj začatých 3. 319,39 eura
prevyšujúcich sumu 33. 193,92 eura.

Ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto
plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou
je päťnásobok ročného plnenia.

Právny zástupca odporcu si účtoval odmenu za štyri úkony právnej pomoci ( prevzatie veci 9.6.2015,
písomné vyjadrenie zo dňa 30. 6. 2015 a účasť na pojednávaniach v dňoch 28.8. 015 a 13.11.2015 )
jeden úkon právnej pomoci 253,94 eura počítané z hodnoty konania 9000,-€ (150,-€ mesačné výživné
krát 12 mesiacov za plnenie po dobu piatich rokov).

Advokát si účtoval hotové náklady formou režijného paušálu za rok 2015 z výpočtového základu 839,-
€, 1/100 po 8,39 euro spolu 33,56 euro s poukazom na § 16 ods. 3 vyhlášky číslo 655/2004 zbierky.

V zmysle § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky 655/2004 zbierky o odmenách a náhradách advokátov si účtoval
hotové náklady na cestovné z Bratislavy do Dunajskej Stredy a späť 100 kilometrov, osobným motorovým
vozidlom T. K., pri spotrebe na 1 kilometer 5,2 litra, pri cene pohonnej hmoty 1,090 euro, opotrebenie
0,183 euro/km, celkom 23,97 euro v prípade účasti na pojednávaní dňa 28. 8. 2015 a v prípade účasti na
pojednávaní dňa 3. 11. 2015 23,95 euro pri cene pohonnej hmoty 1,087 eura. Spolu cestovné náklady
47,92 eura. Advokát si uplatnil náhradu za stratu času na pojednávanie za 6 začatých polhodín o 13,98
euro celkom 83,88 eura.

Advokát je platcom dane z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 4 citovanej vyhlášky má nárok na
zaplatenie dane z pridanej hodnoty tak z odmeny ako aj z hotových nákladov 20 % to z hodnoty 1181,12
€ činí 236,22 €.

Podľa § 149 ods. 1 Obč.súd.por. je povinná navrhovateľka zaplatiť trovy k rukám advokáta a to v lehote
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku podľa § 160 ods. 1 Obč.súd.por..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).