Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/210/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113209374
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113209374.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 951
01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 951 01 Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Mgr. U. X., bytom C. ul. XXX/XXA, XXX XX F., za účasti vedľajšieho
účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01
Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01
Stropkov, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, o zaplatenie 5.110,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti žalovanej istiny vo výške 1.865,12 eur s príslušenstvom
z a s t a v u j e.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 377,71
eur právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ambrózovi Motykovi do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 70 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 21.3.2013 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým žiadal
zaviazať odporcu zaplatiť sumu 5.110,93 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009 uzavretej medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava a navrhovateľom, postúpil
postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca uzavrel dňa 2.5.2005 s odporcom
Zmluvu číslo 262780385, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky postupcu. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, podmienky čerpania, splácania, podmienky pri
neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a všeobecných obchodných
podmienkach. Pretože dlžník porušil povinnosti vyplývajúce z podmienok dohodnutých v zmluve,
navrhovateľ pristúpil k odstúpeniu od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 5.860,93 eur, a pozostávala z istiny 5.268,33 eur, úroku z omeškania
592,60 eur. Uviedol, že odporca uznal záväzok v dohode o uznaní záväzku. Odporca ku dňu podania
žaloby dňa 11.1.2010 uhradil 150 eur, dňa 25.2.2010 sumu 150.- eur, dňa 24.3.2010 sumu 150 eur,
dňa 28.6.2010 sumu 150 eur, dňa 17.2.2011 sumu 50 eur, dňa 9.8.2011 sumu 50 eur a dňa 31.8.2011

sumu 50 eur. Celková pohľadávka tak predstavuje 5.110,93 eur a pozostáva z istiny úveru 4.518,33 eur
a úroku z omeškania 592,60 eur. Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8,75% zo sumy
4.518,33 eur od 12.9.2012 do zaplatenia.

Podaním doručeným súdu 13.8.2014 žiadal priznať 61 nepremlčaných splátok vo výške 3.245,81 eur
s úrokom z omeškania, ktorý špecifikoval k jednotlivým splátkach odo dňa ich platnosti do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti vzal návrh späť. Uviedol, že zmluva o úvere je upravená v ust. § 497 až 507 Obch.
zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu
jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom.

Právny zástupca navrhovateľa trval na podanom návrhu. Poukázal, že medzi odporcom a predchodcom
navrhovateľa bola podpísaná zmluva o splátkovom úvere dňa 2.5.2005, na základe ktorej poskytol
navrhovateľ úver odporcovi v tom čase vo výške 100.000 Sk, ktorý sa zaviazal odporca splácať
pravidelnými mesačnými splátkami za podmienok dohodnutých v čl. 1 a nasledujúcich zmluvy. Odporca
sa dostal do omeškania so splácaním úveru. Poukázal na to, že zo strany predchodcu navrhovateľa
nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a doba splácania bola dojednaná od 2.5.2005 do
20.4.2014. Pohľadávka navrhovateľa bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky zo 4.11.2009
v aktuálnej výške, ktorá je prílohou zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú vypracoval predchodca
navrhovateľa. Dohodu o uznaní záväzku mali za to, že podpísal odporca, táto mu bola zaslaná poštou a
späť poštou vrátená, pričom odporca aj na základe tejto dohody plnil dlh v celkovej výške 750.,- eur, ktorý
mu odpočítali z dlžnej istiny. Uviedol, že podpísaním tejto dohody začala plynúť 10 ročná premlčacia
doba podľa § 110 ods. 1 Obč. zákonníka, pričom pohľadávka navrhovateľa nemôže byť premlčaná,
pretože úver bol splatný až v roku 2014 a mimoriadnu splatnosť vyhlásil navrhovateľ 21.8.2011.

Odporca sa pojednávanie nezúčastnil, vyjadril sa písomne listom zo dňa 18.9.2013 a uviedol, že od
roku 2005 sa zdržiava v Y., na preberanie zásielok splnomocnil svoju matku, ktorá za neho podpísala
dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 7.12.2009. Uviedol, že dlh voči
navrhovateľovi neuznáva. Stotožnil sa s vyjadrením vedľajšieho účastníka ohľadom vznesenej námietke
premlčania.

Svedok M. X., matka odporcu uviedla, že syn je 8 rokov v Y., kde pracuje a v podstate tam žije. Na
Slovensko domov nechodieva. uviedla, že má od syna plnomocenstvo na preberanie poštových zásielok.
V roku 2003 jej zomrel manžel a po jeho smrti zostali bez prostriedkov, preto si syn vzal úver zo Sporiteľne
vo výške 100.000 Sk, ktoré peniaze použili aj na pohreb manžela. Spočiatku tento úver splácal syn, po
odchode do zahraničia prevzala splácanie ona, potom pár mesiacov nezaplatili a Sporiteľňa postúpila
túto pohľadávku na spoločnosť EOS KSI, s čím nesúhlasí, pretože sa tým navýšili rôzne náklady a má za
to, že úver mohli postupne splácať až do roku 2014, ale tým že ho postúpila Sporiteľňa tak sa navyšovali
náklady a tento úver je nesplatiteľný. Po určitom čase bola telefonicky oslovená spoločnosťou EOS KSI,
zamestnanec spoločnosti uviedol, že jej pošle dohodu o uznaní záväzku, aby ju podpísala a úver môžu
postupne splácať. Dohoda jej bola poslaná poštou, podpísala ju a podpísanú ju poštou zaslala späť. Od
syna splnomocnenie na podpísanie tejto dohody nemala a on jej povedal, aby to podpísala. Svedkyňa
nahliadnutím do spisu a na čl. 11, kde sa nachádza dohoda o uznaní záväzku potvrdila, že dohodu
podpísala ona, v mene syna.

Vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý vstúpil do konania sa vyjadril tak, že namieta nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa, pretože zmluvu o postúpení pohľadávok na
navrhovateľa považuje za neplatnú. Zotrval na svojej argumentácii, že uplatnenú pohľadávku považuje
celú za premlčanú. Uviedol, že banka bez zosplatnenia nemôže nebanke postúpiť pohľadávku z celého
úveru, ale iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, teda aktuálnemu dlhu dlžníka
ku dňu postúpenia pohľadávky. Predmetom postúpenia z banky na nebanku môže byť len splátka úveru,
ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní pod lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená podmienka, že
banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní nepretržite
90 dní, čo navrhovateľ nepreukázal. Ku dňu postúpenia pohľadávky 4.11.2009 dlh vo výške 5.860,93
eur nemohol existovať, lebo predstavuje skapitalizovanú sumu z celého úveru, ktorý mal trvať do apríla
2014. Banka celý úver skapitalizovala bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom úverový vzťah ukončila a
následne túto sumu postúpila na navrhovateľa. Uviedol, že z predložených dôkazov nevyplýva, že by
predchodca navrhovateľa vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. K postúpeniu pohľadávky došlo ešte
počas trvania úverového vzťahu a bez písomnej výzvy podľa § 92 ods. 8 , preto zmluvu o postúpení

pohľadávok považuje za neplatnú. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania vo výške
679,74 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka, oboznámením listinných dôkazov a to: zmluva o
splátkovom úvere, všeobecné obchodné podmienky, dohoda o uznaní záväzku, zmluva o postúpení
pohľadávky a príloha k nej, oznámenie o postúpení pohľadávky, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, pokus o zmier, špecifikácia žalovanej sumy a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 2.5.2005 uzavrel právny predchodca navrhovateľa SLSP, a.s. ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom
Zmluvu o splátkovom úvere č.0262780385 /ďalej len zmluva/, na základe ktorej poskytla banka
odporcovi splátkový úver vo výške 100.000.-Sk, bez účelu, s úrokovou sadzbou 12,10% ročne, výškou
splátok 1.603.-Sk mesačne, splatnosť prvej splátky 20.6.2005 a končenou splatnosťou úveru 20.4.2014.
Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 6,3%.

Dňa 4.11.2009 bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/ CE medzi postupcom
Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom v Bratislave a postupníkom - navrhovateľom, pričom podľa
prílohy č. 1 bola predmetom postúpenia aj pohľadávka voči odporcom v celkovej výške 5.860,93 eur,
z toho istiny a istina do splatnosti 5268,33 eur, úroky celkom 592,60 eur. Listom zo dňa 20.11.2009
oznámila banka odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa vo výške 5.860,93 eur.

Navrhovateľ oznámil odporcovi mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 21. 8.2012 v celkovej výške 5.110,93
eur a vyzval ho k zaplateniu celej pohľadávky do 15 dní od doručenia oznámenia.

Dňa 7.12.2009 bola podpísaná dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach medzi
navrhovateľom a dlžníkom, ktorý uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi vo výške
6.561,60 eur a zaviazal sa ho splácať v 24 splátkach po 150 eur .

Podľa § 497 Obch. zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase vzniku
právneho vzťahu, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa 2 písm. a/ cit. zákona, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo inej
právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Poľa § 3 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 6 zákona, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde
k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Podľa § 52 Obč. zákonníka, /v znení zákona 171/2005 Z.z./ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 Obč. zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Obč. zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 Obč. zákonníka, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu
plnenia.

Podľa § 53 ods. 3 písm. b/ Obč. zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

Podľa § 53 ods. 4 obč. zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 obč. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Obč. zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Obč. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa 39 obč. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 121 ods. 3 Obč. zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok
z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v znení platnom k 4.11.2009, banka je právnická
osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady
a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie.
Iná právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom
zmluvu o splátkovom úvere, pričom súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah,
na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. a tiež príslušné ust. Občianskeho zákonníka.
Súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje formálne náležitosti, ktoré vyžaduje zákon.

Súd považoval zmluvu o postúpení pohľadávky na navrhovateľa z pôvodného veriteľa SLSP, a.s.
za neplatný právny úkon, lebo vykonaným dokazovaním zistil, že SLSP, a.s., ktorá má štatút banky,
previedla na navrhovateľa celú pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere predtým, ako
sa stala splatnou. Pôvodný veriteľ - SLSP, a.s. je povinný dodržiavať zákon o bankách a konať v jeho
intenciách. Pri bankových úveroch zákona o bankách podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z
bankového úveru a preto predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už
splantá. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 20.11.2009 oznámil odporcovi ako dlžníkovi, že postúpil a na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11-.2009 pohľadávku vo výške 5.860,93 eur s prísl.
navrhovateľovi s tým, že uvedený záväzok je možné od okamihu doručenia oznámenia uhradiť výlučne
plnením postupníkovi - navrhovateľovi. Navrhovateľ v konaní uviedol, že zo strany jeho predchodcu
nedošlo k zosplatneniu úveru a túto skutočnosť mal súd za preukázanú aj z prílohy č. 1 k zmluve o
postúpení pohľadávok č. 1105/2009/Cezo dňa 4.11.2009, v ktorom sa okrem údajov o výške pohľadávky
a jej príslušenstva uvádza aj splatnosť a to 20.4.2014, teda splatnosť dohodnutá v zmluve o splátkovom
úvere, aj z toho mal súd za preukázané, že pôvodný veriteľ nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
Navrhovateľ listom zo dňa 21. 8.2012 oznámil odporcovi vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku
dňu 21. 8.2012, teda po postúpení pohľadávky.

Aktívnou vecnou legitimáciou je také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu ním
uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd
skúma vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
Aktívnu vecnú legitimácia v tomto konaní namietal vedľajší účastník. Súd sa stotožnil s jeho právnou
argumentáciou, že podľa zmluvy o splátkovom úvere splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá na
20.4.2014 a celkovo mal zaplatiť odporca na úvere sumu 169.918.-Sk/5.640,24 eur. Navrhovateľ mal
nadobudnúť pohľadávku vo výške 5.860,93 eur ku dňu postúpenia už dňa 4.11.200, teda počas
trvania úverového vzťahu s bankou, predchodcom navrhovateľa. SLSP, a.s. je držiteľom bankového
povolenia a vzťahuje sa na ňu zákona o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obč. zákonníka. Pre
platné postúpenia pohľadávky zo strany banky ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných
podmienok v ust. § 524 Obč. zákonníka aj podmienka uvedené v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na nebanku
môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí
byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s
tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. . Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť
celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť
úverový vzťahy bežne uzatvárané na akýchkoľvek subjekt, teda aj na nebanku, čo je v rozpore s účelom
zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu
s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.

Z vykonaného dokazovanie bolo jednoznačne preukázané, že bankou bola postúpená celá pohľadávka,
ktorá vznikla z úverovej zmluvy o splátkovom úvere a to napriek tomu, že istina do splatnosti bola v čase
postúpenia 5.268,33 eur a výška omeškania splátky bola 2.124,20 eur, ako to vyplýva z prílohy k zmluve
o postúpení /č.l.18/. Podľa § 39 Obč. zákonníka, je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákona. V zmysle uvedeného nemohol navrhovateľ platne nadobudnúť pohľadávku v
uvedenej výške z dôvodov popísaných vyššie. Navrhovateľ tak nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v
konaní a súd preto žalobu v časti 3.245,81 eur s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých splátok
a zostatku istiny po jej zosplatnení navrhovateľom, zamietol.
Súd neprihliadol na uznanie záväzku, na ktoré sa odvolával navrhovateľ, pretože v konaní bolo
preukázané, že uznanie nepodpísal dlžník, ale svedkyňa Helena Skublyová, matka odporcu, ktorá
nemala na takýto úkon plnú moc. Preto súd považoval uznanie záväzku za neplatný právny úkon a
neprihliadol naň.

V časti sumy nad 3.245,81 eur, t.j. v sume 1.865,12 eur s prísl. súd konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p.
zastavil pre späťvzatie v časti s poukazom na podanie navrhovateľa o čiastočnom späťvzatí návrhu zo
dňa 7.8.2014 /č.l. 98/.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi nepriznal
náhradu trov konania, lebo ich nežiadal priznať.

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a
povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach § 93,
§ 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri
navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou konania
o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o
právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, zákona
č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie § 93 ods.4
mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná
aj náhrada trov konania, v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi,
ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval.

Cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa je presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom
spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združenia na ochranu
spotrebiteľov. Súd sa preto zaoberal, či trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa,
boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v zásade
právo na náhradu trov konania a rovnako ako každý iný subjekt sa môže dať zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí.

V danom prípade súd videl účelnosť vynaložených trov samotným charakterom vedľajšieho účastníka,
keď vedľajší účastní vstúpil do konania za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Účelnosť vynaložených
trov videl súd aj v tom, že v dôsledku úspešne vznesenej námietky premlčania zobral navrhovateľ svoj
návrh čiastočne späť a v tejto časti došlo k zastaveniu konania. Ďalej súd videl účelnosť aj v tom, že
súd sa stotožnil s právnou argumentáciou vedľajšieho účastníka v konaní a považoval jeho úkony za
účelné pri hájení záujmov odporcu.

Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania za dva úkony právnej
pomoci a to podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, písm. a/, b/ a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za nasledovné
úkony právnej pomoci:

- prevzatie a príprava 17. 1.2012 ............................ 180,93 € + RP 7,81 €
- podanie zo dňa 16. 9.2014....................................... 180,93 € + RP 8,04 €

Spolu: 377,71

Súd nepriznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka odmenu za úkon 19.8.2013, lebo v spise sa
takýto úkon nenachádzal. Rovnako mu súd nepriznal 20% DPH, lebo právny zástupca nedoložil do spisu
dôkaz o tom, že je platiteľom DPH.

Súd zaviazal navrhovateľa podľa § 148 ods. 1 O.s.p. na zaplatenie trov štátu, ktoré platil ako svedočné
v konaní vypočutému svedkovi M. X. vo výške 70 eur, z dôvodu, že navrhovateľ bol v konaní neúspešný
a nie sú u neho predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.