Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/401/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217821
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312217821.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia

majetkovej škody v sume 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.604,28 eura, keď Okresný súd Levice
viac ako 889 dní nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, za ktorého sa
dostavil právny zástupca a odporcu.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu a vyjadrení.

Navrhovateľ sa domáha majetkovej a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, keď tento nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej 30 dňovej lehote.
Navrhovateľ mal kvôli udržaniu správe pohľadávky zvýšené náklady. Ohľadne týchto nákladov si dal
navrhovateľ vypracovať znalecký posudok. Žiadal aby súd do jeho predloženia vo veci nerozhodoval.
Iné návrhy na doplnenie dokazovania nemal.

Právnyzástupcanavrhovateľavzáverečnomnávrhuuviedol,žežiadanávrhuvyhovieťapriznaťnáhradu

trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom práv. zást. navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
a to: vyjadrením odporcu zo dňa 23.04.2013, novinovým článkom, listom

Európskej komisii, pripojeným spisom OS Levice sp. zn. 13Er/18/2005, stanoviskom žalobcu zo dňa
27.01.2014, potvrdením o priebežnom spracovaní ZP a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy
175 eur ako majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v sume 1.604,28 eura. Navrhovateľ ako oprávnený
prostredníctvom súdneho exekútora podal návrh na Okresný súd Levice dňa 20.01.2005 na vykonanieexekúcie voči povinnému: J. F.. Exekučným titulom bola Notárska zápisnica. Príslušný okresný súd vydal
poverenie dňa 24.01.2005. Exekučnému súdu bol doručený návrh na zmenu exekútora dňa 25.05.2009.
Po doručení vyjadrenia pôvodného exekútora, že pohľadávka bola uhradená, oprávnený na zmene

exekútora trval. Podaním doručeným dňa 02.06.2010 oprávnení žiadal informáciu o stave konania a
podaním doručeným dňa 27.09.2010 žiadosť urgoval. Pôvodný exekútor vrátil poverenie z dôvodu
ukončenia exekúcie dňa 18.07.2007. Dňa 26.10.2011 exekučný súd vyšším súdnym úradníkom zamietol
návrh na zmenu exekútora a exekučné konanie zastavil. Oprávnený podal odvolanie, konanie nie je
skončené.

Majetková škoda predstavovala údajne náklady navrhovateľa v období medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného
systému predstavovali sumu 70 eur. Náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40 eur a administratívne náklady v sume 50 eur za komunikáciu s pôvodným exekútorom a 15 eur
za urgencie súdu. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím času

boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, keď mohlo dôjsť
k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma má
predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej ujmy navrhovateľ
vychádzal z toho, že Ústavný súd SR za prieťahy v konaní priznáva priemerne 663,88 eura ročne a
navrhovateľ sa domáhal sumy 1.604,28 eura, keď príslušný súd bol nečinný viac ako 889 dní.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy
však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol žiadne
kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne,

keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ
neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný.
K samotnému postupu súdu odporca uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na zmenu exekútora
objektívne nedodržateľná, vzhľadom na úkony súdu spojené s týmto návrhom ako je doručenie
návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu. Počas

prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený
vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Nevyužil
všetky prostriedky pre nápravu práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu (sťažnosť,
podnet na konanie vo veci a podobne). Odporca namietal vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za

to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu
listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za
to, že prieťahy v konaní môže posudzovať len ústavný súd. Všeobecný súd nemôže hodnotiť, či iný
všeobecný súd i nadriadení nekonal, bez zbytočných prieťahov. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či

ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy
u poškodenej osoby. V tomto prípade odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa
vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné
skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu
je návrh navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá

mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo
základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku
podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca
mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda. V prípade návrhu na zmenu exekútora

pred 23.04.2009 namietal premlčanie návrhu.

V písomnom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že nie je dôvod pre postup podľa § 43 O.s.p.. Titul
nároku je určený ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a ide o nesprávny úradný postup.
Navrhovateľvyvinulenormnéúsilie,abydocielilvecnýposunvexekučnomkonaníaprimälsúdkvydaniu

rozhodnutia podaniami zo dňa 18.02.2009, 20.05.2009, 23.09.2010, 27.09.2010. Navrhovateľ nijako
nemaril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, reagoval na podnety odporcu. Odporca
nemal v úmysle navrhovateľa odškodniť. Vysoká zaťaženosť okresného súdu nemôže byť dôvodom
pre nedodržanie zákonnej lehoty. Štát má dostatočne zabezpečiť súdy personálne. Podľa navrhovateľazmena exekútora nie je po právnej a faktickej stránke zložitou vecou. Pri zmene exekútora nie je
potrebné kooperovať s pôvodným exekútorom. Už samotné nedodržanie lehoty 30 dní na zmenu
exekútora je bez ďalšieho zbytočný prieťah. Výklad zákona o zodpovednosti za škodu podľa ktorého

by nebol všeobecný súd oprávnený preskúmavať existenciu zbytočných prieťahov v konaní, je ústavne
nekonformný. Nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách navrhovateľa a to v smere
zvýšenia objemu prác a postupov. Navrhovateľ túto majetkovú ujmu zdokladuje znaleckým posudkom,
alebo súd ustanoví znalca, prípadne ju súd môže určiť podľa § 136 O.s.p.. V rámci nemajetkovej ujmy
treba zohľadniť aj povesť podniku, neistotu v plánovaní ako aj úzkosť a nepríjemnosti členov riadiacich

orgánov spoločnosti. K nemajetkovej ujme by nedošlo, ak by súd vydal rozhodnutie včas. Vykresľovanie
činnosti navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi považoval za nepravdivé. Príčina a následok tak sú
zrejmé, ich spojenie je priame, bezprostredné a neprerušené.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,

ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31.08.2005 ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním

exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom od 01.09.2005 oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku
8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi
spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.
Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie

pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia
podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z.
platného v čase podania návrhu. Navrhovateľ v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu
a z akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné

zamietnutienávrhu.Súdmalkdispozíciiakodôkazpredmetnýexekučnýspis.Navrhovateľsapodaniach
zo dňa 25.05.2012 a 30.05.2012 adresovaným priamo odporcovi domáhal uspokojenia nároku na
náhradu škody. Uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti a navrhovateľ sa nároku domáhal na
súde. Odporca do šiestich mesiacov od podania žiadosti neuspokojil nárok navrhovateľa na náhradu
škody. Žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody prijal odporca

osobne. Ohľadne každého návrhu bola podaná samostatná žiadosť v ktorej bola špecifikovaná i
keď nedokladovaná výška škody. Žiadosti boli podané hromadne a odporca ich podanie potvrdil
opečiatkovaním zoznamu podaných žiadosti. Tieto zoznamy sú založené na správe OS Nitra pod Spr.
1001/2012. Odporca nijako existenciu žiadostí nespochybňoval, konštatoval, že v každej je uvedenápožadovaná suma ako v návrhu. V tabuľkách odporcu zodpovedala výška žalovanej sumy výške
požadovanej náhrady zo žiadosti. Navrhovateľa vyzýval na doplnenie žiadosti o ďalšie dokumenty ako
napr. príslušný exekučný titul, poverenie na vykonanie exekúcie, ale aj doklady preukazujúce vyčíslenú

majetkovú škodu navrhovateľa. Existencia žiadosti s žalovanou sumou nebola medzi účastníkmi v
každej jednej veci sporná. Dokazovanie v tomto smere súd považoval za nehospodárne, vedúce k
rovnakému zdôvodneniu rozhodnutia súdu. Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup
z dôvodu, že k zmene exekútora nedošlo v zákonnej 30-dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal
či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či

je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Konanie bolo začaté 01.08.2005.
Podľa vtedy platného exekučného poriadku a § 238 zák. 233/1995 Z.z. v konaniach začatých do
31.08.2005 lehota 30 dní na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora neplatila. V predmetnom
exekučnom konaní tak neexistovala zákonná lehota na rozhodnutie o zmene exekútora, exekučný
súd tak nespôsobil nesprávny úradný postup (rozsudok KS v Žiline sp. zn. 10Co/302/2013). Nárok na
náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný

súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu
sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný
súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované

ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012 súd však mal za to, že predmetné
ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa §
9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie poverenia a začatia
tohto konania. Od podania návrhu na zmenu exekútora do návrhu na predbežné prejednanie nároku
navrhovateľa neubehli tri roky a tak návrh nie je premlčaný.

Navrhovateľ tvrdil, že o návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté po 889 dňoch. Pôvodný exekútor
vrátil poverenie pred návrhom na zmenu exekútora pre vymoženie istiny s príslušenstvom. Exekučným
titulom je notárska zápisnica ktorá nebola spísaná s povinným. Navrhovateľ chce vykonávať ďalej
exekúciu na základe nezákonného exekučného titulu (uznesenie NS SR sp.zn. 1ECdo/60/2013 zo

dňa 19.09.2013). Škody sa teda domáha z konania ktoré sa viedlo na základe nezákonného titulu.
Navrhovateľ v množstve vecí podal návrh na zmenu exekútora, pričom išlo o rôznych exekútorov. V
niektorých veciach návrhu na zmenu exekútora predchádzal podnet exekútora na zastavenie exekúcie.
Je možné, že i takýto podnet, bol dôvod na podanie návrhov na zmenu exekútorov, na jedného
exekútora, ktorý bude plne spolupracovať s oprávneným, prehliadajúc skutočnosti, ktoré iní exekútori

namietali,akojehobývalýzamestnanec.Podľasúduvpriebehuexekúcievčase,keďjepodanýnávrhna
zmenu exekútora k žiadnej škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie
i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím
v zákonnej lehote nevznikol stav právnej neistoty. Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola
nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na

navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia. Navrhovateľ svoje tvrdenia o škode v návrhu všeobecne
popísané nijako nedokladoval. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkaz o vzniknutej škode. Náhrady
majetkovej škody sa navrhovateľ domáhal za pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného
systému predstavovali sumu 70 eur, náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40
eur a administratívne náklady v sume 50 eur za komunikáciu s pôvodným exekútorom. Navrhovateľ

navrhoval v tomto smere znalecké dokazovanie, alebo postup podľa § 136 O.s.p.. I k takémuto postupu
je potrebné, aby účastník predložil podklady - dôkazy, bez nich nie je možné posudok vypracovať, či
rozhodnúť podľa § 136 O.s.p.. Znalecký posudok je na preskúmanie správnosti preukázaných tvrdení
účastníkov konania. Z tohto dôvodu súd návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako
nehospodárne zamietol, i s poukazom na ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu. Rovnako ako pri

vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp.
uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik
a rozsah ujmy. O dobe nerozhodnutia o zmene exekútora, teda i o údajnej škode sa navrhovateľ
reálne dozvedel až doručením rozhodnutia o nepripustení zmeny exekútora, nepochybne dovtedy nemal
vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora. Preto doba, ktorá

uplynula od doručenia žiadosti o zmenu súdneho exekútora, až do samotného vydania uznesenia, ale aj
do doručenia , nemohla nijako negatívne zasiahnuť navrhovateľa, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako
morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych
očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať aniriziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Súd sa nestotožňuje ani s názorom navrhovateľa, že
možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia
a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Súd však nevidel dôvod, aby sa

nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to, že k vzniku škody ani nedošlo.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho
ktorého prípadu. Pre spravodlivé rozhodnutie je akákoľvek lehota irelevantná. Správne a zákonné je, aby

bolo vydané spravodlivé rozhodnutie prípadne i po lehote, ako nespravodlivé v zákonnej lehote. Ideálne
je spravodlivé rozhodnutie v zákonnej lehote. K rozhodnutiu sú potrebné podklady. Bez potrebných
podkladov nie je možné včas rozhodnúť. K rozhodnutiu i v tomto prípade boli potrebné podklady od
pôvodného exekútora, ktoré nebolo možné reálne zabezpečiť v lehote 30 dní. Tvrdenia exekútora
boli rozdielne ako tvrdenia oprávneného. Exekučný súd má povinnosť vykonať dôkazy aj bez návrhu
účastníkov. Po ich doručení bolo vo veci rozhodnuté. Objektívne tak nie je vždy možné rozhodnúť v

zákonnej lehote. Je pravdou, že exekučný súd ich pre veľkú zaťaženosť nerozhodol v 30-dňovej lehote.
Nešlo o zákonnú lehotu. Treba skúmať aj dôležitosť rozhodnutia pre ďalšie vzťahy účastníkov konania a
priebeh konania. Rozhodo-vanie u zmene exekútora nijako vzťah medzi účastníkmi nemení a vplyv na
priebehkonanianebolpreukázaný.Vpredmetnomuzneseníbolorozhodnutéioneprípustnostiexekúcie
a jej zastavení. Išlo o odborne komplikovanejšie rozhodnutie, na ktoré 30 dňová lehota nestačila.

Správne bolo aj to, že rozhodoval exekučný súd jedným rozhodnutím, keďže zastavenie exekúcie malo
vplyv aj na rozhodnutie o zmene exekútora Načo by sa zbytočne exekučný súd rozhodoval o zmene
exekútora a následne o zastavení exekúcie, čo by aj oprávnenému teda navrhovateľovi spôsobilo
vyššie náklady v rámci exekúcie. Okolnosť, že exekučný súd vykonával dokazovanie, ktoré by bolo
podľa navrhovateľa nadbytočné a nezaoberal sa len návrhom oprávneného nepredstavuje samo osebe

nesprávny úradný postup orgánu štátu. Z pohľadu súdnictva vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia sa
o dobe rozhodovania súdu dá hovoriť ako o akceptovateľnom časovom intervale. Navrhovateľ ako
oprávnený v exekučnej veci sa na konanie súdu informoval a i ho urgoval. Sám navrhovateľ však
žiadal v exekučnom konaní o predĺženie lehoty na vyjadrenie pre veľké množstvo vecí a prípisov zo
súdov (exekučný spis OS Levice sp. zn. 8Er/40/2009 založený v spise sp. zn. 25C/352/2012 OS Nitra).

Navrhovateľ v konaní sp. zn. 25C/319/2012 predložil vyjadrenie po výzve súdu na pojednávaní dňa
17.01.2013 až po 210 dňoch! Ani nový exekútor navrhovateľa nereaguje na prípisy súdu v určenej lehote
(sp. zn. 25C/332/2012, 25C/52/2013). Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno
hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Súd nie je presvedčený, že by bol počas doby rozhodovania
exekučného súdu navrhovateľ v neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda. Nedodržanie zákonnej či

primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Otázka je, či aj k škode došlo, čo sa
podľa súdu nestalo. Ako už bolo konštatované majetková ujma nebola preukázaná a nemajetková ujma
nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú
v tejto veci odôvodnení konštatované a, na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu
vo forme nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ cestou právneho zástupcu na pojednávaní nevedel nijako

konkrétne špecifikovať problémy v podnikaní navrhovateľa spôsobené údajným nezákonným postupom
súdu. Ujmu nepreukázal ani za 12 mesiacov od podania návrhu, čo mal podľa súdu urobiť podaným
návrhom. Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje
nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. O návrhu na zmenu exekútora
bolo rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený

konštatovať. Ako už bolo uvedené žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa
neviedlo. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny
a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti, treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba) týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku
navrhovateľa rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by
sa nezmenšil. V konaní nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody. V prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak
by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním
zákonnej lehoty na zmenu exekútora.Nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci. Všetky konštatované okolnosti
veci ako sú oprávnenosť pôvodného exekútora na konanie, reálne nepreukázanie škody, neexistencia
zákonnej lehoty na zmenu exekútora, neexistencia konštatovania prieťahov v konaní, nezákonný

exekučný titul, či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata súdnictva, chýbajúca
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody viedli samostatne i vo
vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.