Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 11, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/116/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612202375
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8612202375.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu

a sudkýň JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Česká
republika, s. r. o., Novodvorská č. 994, Praha, Česká republika IČO: 25 117 483, právne zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Y. F., bytom N.
pri M. č. XX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený JUDr. C. V., opatrovníkom pre konanie,
pracovníkom Okresného súdu F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká č. 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov č. 163/66, Svidník, o zaplatenie 269 437,22 CZK s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 7C 71/2012-121 zo
dňa 28. 02. 2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a
vedľajším účastníkom.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 334,01 Eur na účet JUDr. Igora Šafranka v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu. Uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1 001,59 Eur
na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov,
uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie pohľadávky vo výške
239 437,22 CZK z titulu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 08. 2009 uzavretej medzi postupcom
Česká spořitelna, a. s., Olbrachtova 1929/62, Praha 4, IČO: 45 244 782 a EOS KSI Česká republika,
s. r. o. Novodvorská č. 994, Praha 4, IČO: 25 117 483. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o
úvere č. 3353390853, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200 000 CZK s dohodnutou
úrokovou sadzbou vo výške 11,02 % ročne, ktorý úver sa žalovaný zaviazal v splácať v pravidelných

mesačných splátkach po 3 439 CZK. Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu
postúpenia pohľadávky, t. j. k 25. 08. 2009 predstavoval sumu 269 437,22 CZK, z toho istina vo výške
205 531,62 CZK, poplatky vo výške 1 020 CZK a splatný úrok vo výške 62 885,60 CZK.Následne súd citoval ust. § 52, § 54 Občianskeho zákonníka a ust. § 2, § 3 zákona NR SR č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úverov v znení neskorších predpisov a uviedol, že právny vzťah účastníkov
od svojho vzniku je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca od uzavretia

zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka účinné v čase uzavretia zmluvy je potrebné vykladať s obsahom a účelom európskej ochrany
spotrebiteľov obsiahnutej v príslušných smerniciach. Vzhľadom na kogentné ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka súd posúdil vznesenú námietku premlčania podľa všeobecného právneho
predpisu upravujúceho spotrebiteľské právo, t. j. Občianskeho zákonníka. S poukazom na ust. § 100

a § 101 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa prihliadal na námietku premlčania uplatnenej
pohľadávky, ktorú vzniesol vedľajší účastník. Poukázal na to, že uplatnená pohľadávka bola splatná dňa
31. 03. 2008, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Žalobca podal žalobu dňa 30. 03. 2012,
t. j. po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania
preto súd prvého stupňa zamietol žalobu.

K oprávneniu vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania pohľadávky súd uviedol, že s
účinnosťou od 15. 10. 2008 bola do Občianskeho súdneho poriadku zavedená nová úprava týkajúca
sa vedľajšieho účastníka, v zmysle ktorej môže popri žalobcovi a žalovanom vystupovať ako vedľajší
účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
okrem iného aj podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Postavenie vedľajšieho účastníka

v predmetnom konaní je legitímne a jeho úkony nesmú byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka.
Má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli a

žalobca ako neúspešný nemá právo na ich náhradu.

Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 1 001,59 Eur, ktoré pozostávajú
z trov právneho zastúpenia z hodnoty 10 833,82 Eur podľa kurzu ku dňu 27. 04. 2012 vo výške 24,87
CZK, a to 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, odpor zo dňa 07. 06. 2012 a účasť

na pojednávaní dňa 28. 02. 2013, t. j. 3 x 270,53 Eur, 2x režijný paušál á 7,63 a 1 x režijný paušál 7,71
Eur a k tomu pripočítaná 20 % daň z pridanej hodnoty § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b) c),
§ 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov). Súd považoval trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka za nepochybne účelne vynaložené vzhľadom na právo každého na právnu pomoc pred súdmi.

Navyše účasť vedľajšieho účastníka, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov v konaní
pred súdmi je žiadúca a vo všeobecnom záujme vyvažuje faktickú nerovnosť účastníkov konania.
Vedľajší účastník bol v konaní aktívny, na základe jeho námietky súd rozhodol v prospech žalovaného,
na podporu ktorého vystupoval. K povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho
zastúpenia súd poukázal na ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Poukázal na to, že na daný vzťah bolo potrebné aplikovať Obchodný zákonník. Z
tohto dôvodu namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že sa jedná o absolútny
obchod, a preto aplikácia ustanovení týkajúcich sa premlčania vyplývajúca z Občianskeho zákonníka

sa nemôže na predmetný vzťah aplikovať. Ustanovenie o premlčacej dobe nie je ustanovením, ktoré
by smerovalo k ochrane spotrebiteľa, a preto nie je možné na otázku premlčania vyvodzovať použitie
ustanovení Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Ústi na Labem sp. zn. 69 IC 1303/2010, ako aj na ďalšie rozhodnutia súdov Českej republiky, ktoré
špecifikoval. Ďalej namietal, že vedľajší účastník nemôže vzniesť námietku premlčania lebo sa nejedná

o úkon procesný, ale úkon podľa hmotného práva. Taktiež nesúhlasil s priznaním náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi. Uplatnené trovy právneho zastúpenia nepovažoval za účelné, s poukazom
aj na novú aplikáciu ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
špecifikoval.

Opatrovník žalovaného sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.Právny zástupca vedľajšieho účastníka vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že aj vedľajší účastník
má právo na právne zastúpenie v zmysle Ústavy. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno
vyložiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nesúhlasil sa s námietkou týkajúcou sa nemožnosti

vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania. Poukázal na to, že prijatím opačného názoru by v
spotrebiteľských veciach dochádzalo k ignorovaniu cieľov politiky Európskej únie zakotvenej v normách
primárneho Európskeho práva (čl. 169 Lisabonskej zmluvy, čl. 38 Charty základných práv Európskej
únie, sekundárneho práva, príslušných smerníc Európskej únie) premietnutých do vnútroštátnej právnej
úpravy Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa.

K otázke vznesenia námietky premlčania vedľajším účastníkom poukázal na viaceré rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co 53/2012, sp. zn. 12Co 47/2012, 8Co 136/2012, 16Co 68/2012,
ďalej uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co 65/2012, sp. zn. 2Co 74/2012 a sp. zn. 11Co
164/2012. Námietku premlčania nemožno považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší
účastník nie je oprávnený (napr. späťvzatie žaloby, uzavretie silného zmieru alebo zmena žaloby).

K aplikácii ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku uviedol, že na takýto postup neboli splnené
zákonné podmienky. Uplatnené trovy boli účelné a k otázke účelnosti priznávanej náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka poukázal na viaceré rozhodnutia Krajských súdov v Košiciach, v Prešove, v
Banskej Bystrici, ktoré špecifikoval Nesúhlasil s uplatnenými odvolacími námietkami vo veci samej.
Poukázal na to, že celé odvolanie vyznieva tak, ako keby si žalobca od súdu nárokoval, aby súd

ochraňoval hospodárske záujmy na jeho strane. V spotrebiteľských veciach však podľa čl. 169 ods.
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ide o podporu záujmov spotrebiteľov, o zaistenie vysokej úrovne
ochrany spotrebiteľov, ochranu zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, o podporu
ich práv na informácie, vzdelávanie a práva združovať sa na ochranu svojich záujmov. Z toho vyplýva aj
ochrana hospodárskych záujmov združenia. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnil si náhradu

trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania s
nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa
29. 07. 2013, ako aj na internetovej stránke odvolacieho súdu od 29. 07. 2013 (§ 214 ods. 2 v spojení
s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého
rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne

právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom
prvého stupňa, na ktoré poukazuje.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť
námietkou premlčania. Je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul

bez toho, žeby bolo právo vykonané v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie) iba sa
oslabuje, a to práve v zložke, ktorá predstavuje nárok. Ak však žalovaný vznesie námietku nárok zaniká,
ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme prirodzeného záväzku čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je
obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

Súd prvého stupňa správne z dôvodu zásady procesnej ekonómie vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania uplatneného nároku žalobcu sa touto námietkou zaoberal. Právny vzťah posúdil ako vzťah
spotrebiteľský z dôvodu, že predmetom uplatnenej pohľadávky je pohľadávky právneho predchodcužalobcu Českej spořitelny, a. s., Praha 4, proti žalovanému zo zmluvy o úvere č. 3353390853, ktorý
žalovaný nesplácal riadne a včas. Súd vychádzal z ust. § 54 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov Občianskeho zákonníka (ďalej len Občianskeho zákonníka) týkajúceho sa posudzovania

zmluvných podmienok upravených spotrebiteľskou zmluvou, ktoré nie je možné odchýliť od zákona v
neprospech spotrebiteľa. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré sa týka dispozitívnych právnych noriem, od
ktorých sa môžu účastníci dohodou odchýliť. V prípade pochybností obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Uvedené ustanovenie
obsahuje interpretačné pravidlo je ustanovením špeciálnym pre právny režim spotrebiteľských zmlúv.

Vychádza z čl. 5 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý
ukladá, aby podmienky v spotrebiteľských zmluvách boli vypracované v jednoduchom, zrozumiteľnom
jazyku a v prípade pochybností o zmysle podmienky má prednosť interpretácia priaznivejšia pre
spotrebiteľa. Na daný právny vzťah nebolo možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka
(zákona č. 513/91 Zb. v znení neskorších predpisov) z dôvodu, že z obsahu zmluvy o úvere nevyplýva,
žeby žalovaný vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ. Len všeobecná formulácia, že zmluva o

úvere sa uzatvára podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka sama o sebe nevylučuje aplikáciu
ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv s prihliadnutím na ust. § 54
Občianskeho zákonníka. Namietané nesprávne právne posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi
preto nebolo opodstatnené, vrátane právneho posúdenia vznesenej námietky premlčania v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka. Ani dojednanie právnej úpravy vyplývajúce zo zmluvy o úvere

týkajúce sa absolútneho obchodu v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka nemôžu vylúčiť,
resp. zmenšiť práva vyplývajúce pre spotrebiteľa z právnej úpravy alebo z práva spoločenstva. Nie je
možné použiť žiadne ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré by zhoršovalo postavenie spotrebiteľa.
V danom prípade ustanovenia týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľa majú postavenie špeciálneho
právneho predpisu vo vzťahu k ustanoveniu Obchodného zákonníka. Navyše aj zmluvy uzavreté podľa

Obchodného zákonníka sú spotrebiteľskými zmluvami s prihliadnutím na postavenie účastníkov, t. j.
dodávateľa a spotrebiteľa - fyzickej osoby, nepodnikateľa. Ani táto námietka preto nebola opodstatnená.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku, je jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné.

Nedôvodná bola aj námietka týkajúca sa priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi z titulu
trovprávnehozastúpenia.Súdprvéhostupňasprávnepoukázalnaustanoveniaprocesnéhopráva,ktoré
nevylučujú aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má rovnaké postavenie ako účastník sporového konania

právo na právne zastúpenie a v prípade úspechu aj na náhradu trov konania. Ani táto námietka preto
nebola dôvodná.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách
konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní, ktorému súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol a z obsahu spisu mu žiadne trovy

odvolacieho konania nevyplývajú (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom odvolací súd
rozhodol v súlade so zásadou úspechu vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní, ktorému priznal
náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby á 270,53 Eur z hodnoty 10 833,82 Eur

(§10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len citovanej vyhlášky). Súčasťou
priznanej náhrady je náhrada režijného paušálu vo výške 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), ako
ajdaňzpridanejhodnotyzosumy278,34Eurvovýške20%,t.j.vsume55,67Eur,leboprávnyzástupca
vedľajšieho účastníka preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty, a to vydaným osvedčením

Daňového úradu Prešov 1 dňa 11. 11. 2004, identifikačné číslo pre daň 1031237812 (č. l. 60 spisu).
Celkom bola z titulu trov odvolacieho konania priznaná vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov právneho
zastúpenia vo výške 334,01 Eur, k zaplateniu ktorých bol zaviazaný žalobca, ktorý v odvolacom konaníúspešný nebol (§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.