Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. jún 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/189/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114204741
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114204741.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská

poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, p r o t i žalovanému: W. B.,
N.. X.X.XXXX, A. M. Š. XXX, o zaplatenie 259,40 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 259,40 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,25% ročne od
23.4.2014 do zaplatenia a je tiež povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 95,11Eur, to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom príslušenstva pohľadávky z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 19.2.2014 sa domáhal zaplatenia sumy 259,40 Eur s 8,25% úrokom z

omeškania ročne od 17.2.2014 do zaplatenia. Nárok uplatnil podľa 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001
Z.z. voči žalovanému ako poistenému z povinného zmluvného poistenia z dôvodu meškania s platením
poistného. Výška postihu predstavuje 20% z vyplateného poistného plnenia poškodenému.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Pôvodne v odpore voči platobnému rozkazu namietal len výšku
uplatneného postihu, keďže 20% postih považoval za likvidačný. Spochybňoval aj svoju zodpovednosť
za škodu a jej vznik.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Matúša a Jany Eliášových, hlásením poistnej
udalosti, zápisom o škode, poistnou zmluvou zo dňa 11.8.2009, faktúrou č. 21324371, výpisom
z účtu, prehľadom o platbách poistného, fotodokumentáciou, listom žalobcu zo dňa 14.5.2013 s
predpisom poistného, všeobecnými poistnými podmienkami, zmluvnými dojednaniami pre povinné
zmluvné poistenie, zvukovým záznamom nahlásenia poistnej udalosti a zistil tento skutkový stav:

Dňa 30.9.2013 v Prešove na ul. Kotradovej došlo k zrážke motorového vozidla žalovaného značky
Renault Laguna EČ: PO 461 CR s motorovým vozidlom Matúša Eliáša značky Peugeot 308 s EČ SK 849
AX. K nehode došlo tak, že žalovaný chcel zaparkovať svoje vozidlo na parkovisko, ktoré bolo plné, preto
stál vozidlom na krajnici cesty pred jeho vstupom. Po čase však sa rozhodol s vozidlom premiestniť,
preto začal cúvať a pri tomto cúvaní narazil do za ním stojaceho vozidla Matúša Eliáša.

Aj keď žalovaný v súdnom spore tvrdil, že poškodený musel byť so svojim vozidlom v pohybe, súd

toto jeho tvrdenie považuje za klamlivé. Jednoznačne ho vyvrátili svedkovia Matúš a Jana Eliášoví.
Obaja totiž prehlásili, že jednoznačne v čase zrážky stáli za motorovým vozidlom žalovaného. Podrobne
popísali jeho následné správanie, ktorým pôvodne spochybňoval svoju zodpovednosť za vzniknutú
nehodu, ale keď svedok Eliáš chcel volať políciu k miestu nehody, žalovaný zmenil svoje stanoviskoa potvrdil, že je vinníkom nehody. Následne jej obaja účastníci spísali zápis o poškodení, kde je
konštatované aj to, že nehodu zavinil žalovaný a že vozidlo Matúša Eliáša v čase zrážky stálo. Tak
žalovaný ako aj poškodený Eliáš spomínaný zápis o nehode podpísali.

Totožný priebeh nehody v zmysle zisteného skutkového stavu napokon sám žalovaný telefonicky
nahlásil aj u žalobcu. Vyplýva to z prepisu príslušného zvukového záznamu, a keďže žalovaný
spochybňoval, že by pri tomto telefonickom nahlásení poistnej udalosti uviedol u poškodeného na
jeho motorovom vozidle poškodenie stredovej konzoly predného nárazníka súd na pojednávaní prehral

spomínaný zvukový záznam a opäť konštatoval, že žalovaný na pojednávaní nevypovedal pravdivo,
nakoľko skutočne pri tomto nahlásení rozsahu poškodenia uviedol aj stredovú konzolu predného
nárazníka na motorovom vozidle svedka Eliáša. Naviac oproti tomuto prepisu zvukového záznamu,
ktorý je na č.l. 52 pri prehratí tohto zvukového záznamu súd zistil, že žalovaný jednoznačne uviedol, že
je vinníkom predmetnej nehody.

Celkovotedavýpoveďžalovanéhovyznelanapojednávanínevierohodne,nakoľkožalovanýpredsúdom
viackrát nevypovedal pravdivo, či už pri popise vzniku nehody alebo aj pri rozsahu škody. V odpore
voči platobnému rozkazu tvrdil, že žiadna škoda na motorovom vozidle nevznikla. Na pojednávaní
už priznal prasknutie plastovej stredovej mriežky o dĺžke asi 4 cm a prehlásil, že rozhodne nebola
poškodenákonzolaprednéhonárazníkaažepokiaľjetouvedenévprepisejehotelefonickéhorozhovoru

s pracovníčkou žalobcu pri hlásení poistnej udalosti, tento prepis nezodpovedá skutočnosti. Zvukový
záznam tohto telefonického hlásenia však vypovedá o nepravdivom tvrdení žalovaného na pojednávaní.

Náklady na odstránenie škody na motorovom vozidle Matúša Eliáša vyčíslila opravárenská firma PGT
s.r.o. na 1297 Eur, ako to vyplýva z faktúry č. 21324371. Uvedenú sumu žalobca vyplatil na základe

povinného zmluvného poistenia spomínanej spoločnosti dňa 10.10.2013, čo je preukázané výpisom z
jeho účtu.

Účastnícitotižmajúuzavretúzmluvuopovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidlažalovaného,ktorýmbolaspôsobenáškoda,zmluvajezodňa11.8.2009.

Poistenie zodpovednosti začalo od 14.8.2009. dohodnuté bolo pôvodne ročné poistné 134,27 Eur s
štvrťročné splátkové poistné 33 ,57 eur.

Listom zo dňa 14.5.2013 žalobca oznámil žalovanému, že poistné obdobie mu končí 13.8.2013.
Upozornil ho na možnosť podania výpovede z poistnej zmluvy najneskôr do 2.7.2013. Poistné za ďalšie

obdobie od 14.8.2013 do 13.8.2014 vyčíslil na 131 eur a vyzval na jeho úhradu do 14.8.2013. Zároveň
mu zaslal predpis na úhradu štvrťročného poistného za obdobie od 14.8.2013 do 13.11.2013 vo výške
32,75 eur.

Žalovaný uhradil štvrťročné poistné až 3.10.2013, čo je nesporné a vyplýva to aj z prehľadu o úhradách

poistného.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky.

Podľa § 12 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť bol v omeškaní s platením poistného.

Žalovaný spochybňoval v priebehu konania uplatnený postihový nárok žalobcu tvrdiac, že omeškanie
s úhradou poistného sa má posudzovať ako celoročné poistné a že právo postihu poisťovne nevzniká
pri omeškaní len so splátkami poistného. Tento názor však súd nezdieľa. Poistným obdobím nie jekalendárny rok, ale časový úsek, za ktoré sa platí poistné; poistným obdobím je jeden rok, pokiaľ nie je
v poistnej zmluve dohodnuté inak. Prvé poistné obdobie začína v deň začiatku poistenia (čl. II. bod 10
VPP). Podľa čl. VII. bodu 3 VPP poistné je splatné 1. dňa poistného obdobia.

Poistné je možné platiť v splátkach dohodnutých v poistnej zmluve (čl. VII. bod 4). Znamená to, že v čase
nehody poistným obdobím bol rok a to od 14.8.2013 do 13.8.2014. Splatnosť poistného za tento rok
nastala 14.8.2013 a to, že žalobca umožnil žalovanému ročné poistné splácať štvrťročnými splátkami
je ústretovým krokom pre poisteného, ale neznamená, že môže meškať s ich platením. Postihové

právo poisťovne sleduje aj motiváciu poistených k platobnej disciplíne. Výklad žalovaného je nesprávny
a prakticky by viedol k negácii tohto zákonného ustanovenia a jeho účelu. Znamenal by, že poistený
by nemusel uhradiť 3 štvrťročné splátky a ak by došlo k nehode, účelovo by vyrovnal celé poistné do
splatnosti 4. splátky a poisťovňa by si nemohla uplatniť právo postihu. Pokiaľ teda v § 12 ods. 1 písm. f/
citovaného zákona je predpokladom pre uplatnenie postihového práva poisťovne meškanie s platením
poistného, je týmto predpokladom aj meškanie s úhradou splátky poistného, čo bol aj tento prípad. Prvú

splátkumalžalovanýzaplatiť14.8.2013azaplatiljuažponehodedňa3.10.2013.Žalobcapretodôvodne
uplatnil voči nemu postih, ktorý vyčíslil v rozsahu 20% vyplateného poistného plnenia poškodenému.

V nadväznosti na § 825 OZ zákon ustanovuje, že ani v prípade povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti poisťovateľ nemôže odmietnuť vyplatenie náhrady škody poškodenému a to ani vtedy,

keď poistený spôsobil škodu porušením povinnosti vyplývajúcich z právnych predpisov o premávke
na pozemných komunikáciách. Vyžaduje si to záujem na ochrane záujmov poškodeného. Na druhej
strane by bolo spoločensky neodôvodnené, aby sa poistený v týchto prípadoch mohol celkom zbaviť
občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon preto v ustanovení § 12 ods. 1 upravuje tzv. interný postih
poisťovateľa, ktorý smeruje proti samotnému poistníkovi, za ktorého nahradil škodu z povinného

zmluvného poistenia zodpovednosti. Postihové právo poisťovne je tradičným a najdôležitejším právnym
prostriedkom, pomocou ktorého sa sprítomňuje zodpovednosť za škodu v poistení. Postihové právo
poisťovne však nemá charakter nároku na náhradu škody. Poisťovateľ preto nemôže pri uplatnení
postihu použiť moderačné právo zakotvené v § 450 OZ. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že zákon dáva
na úvahu poisťovateľa či postih voči poistenému resp. poistníkovi uplatní v plnej výške súm vyplatených

poškodenému alebo len časti. V danom prípade žalobca tento postih uplatnil v rozsahu 20% vyplateného
poistného plnenia a keďže súd považoval uplatnený nárok za dôvodný, v celom rozsahu mu vyhovel.

Zodpovednosť žalovaného za vzniknutú dopravnú nehodu súd mal jednoznačne za preukázanú. Došlo
k nej pri cúvaní motorovým vozidlom žalovaným, ktorým narazil do vozidla poškodeného Eliáša

stojaceho za ním. Je to preukázané jednoznačne zápisom o nehode podpísaným aj žalovaným, ale
aj jeho hlásením poistnej udalosti žalobcovi a výpoveďou svedkov Eliášových. Žalovaný si zrejme
neuvedomuje, že pokiaľ by žalobcovi neuznal svoju zodpovednosť za nehodu, nedošlo by k poistnému
plneniu z jeho poistenia a teda nevznikol by ani tento spor. Žalovaný porušil § 22 ods. 2 zákona č.
8/2009 o cestnej premávke, podľa ktorého vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej

premávky.

Žalovaný na poslednom pojednávaní výšku škody vyčíslenej vo vyššie citovanej faktúre nenamietal a
nežiadal o dokazovanie na preukázanie výšky škody. Jeho návrh na doplnenie dokazovania sa týkal
len vykonania ohliadky miesta zrážky za účelom zistenia, že k nej došlo asi 20m od križovatky a nie na

križovatke ako to tvrdili svedkovia Eliášovi. Tento dôkaz je však absolútne irelevantný, pretože nemá
žiadnu relevanciu vo vzťahu k ustáleniu zodpovednosti žalovaného za vzniknutú nehodu a preto súd
ho zamietol.

Z prisúdenej istiny boli priznané aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok s poukazom na §

517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z
omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na to, že právny vzťah medzi účastníkmi bol založený poistnou zmluvou uzavretou v roku
2009 súd pre výšku úrokov z omeškania nemohol použiť aktuálne vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z. v
znení účinnom od 1.2.2013 s poukazom na § 10c citovaného nariadenia.

Žalobca nepreukázal, že by žalovaného vyzval na zaplatenie žalovanej sumy pred podaním žaloby,
preto žalovaný sa dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby t.j. od 23.4.2014. Od
uvedeného dňa súd preto priznal žalobcovi aj úroky z omeškania a keďže žalobca tieto uplatňoval od
17.2.2014 žalobu v tejto časti ako nedôvodnú súd zamietol.

Žalobca bol neúspešný v nepatrnej časti, preto žalobcovi bola priznaná náhrada trov podľa § 142

ods. 3 O.s.p. Tieto predstavujú zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 16,50 Eur, hotové
výdavky spočívajúce v cestovnom zástupcu žalobcu na pojednávania a náklady na zhotovenie fotografii
poškodeného vozidla a zvukového záznamu hlásenia poistnej udalosti na CD nosič, ktoré podľa
pokladničného dokladu činili 16,27 Eur. Cestovné si žalobca uplatnil vo výške náhrady za spotrebované
pohonné hmoty a amortizáciu a to v súvislosti s účasťou svojho zástupcu na pojednávaniach dňa

24.10.2014, 20.2.2015, 17.4.2015 a 5.6.2015 z Košíc do Prešova a späť, čo je 71 km. Vychádzajúc z
ceny benzínu podľa pripojených pokladničných dokladov je náhrada nasledovná:
- 24.10.2014: (5,3 x 1,47/100 + 0,183) x 71 km =18,52 Eur
- 20.2.2015: (5,3x1,229/100 + 0,183) x 71 km =17,62 Eur
- 17.4.2015: (5,3x1,3249/100 + 0,183) x 71 km =17,98 Eur

- 5.6.2015: (5,3x1,389/100 + 0,183) x 71 km =18,22 Eur.
Úhrnne priznaná náhrada trov činí 95,11 Eur (16,50+ 6,27+18,52+17,62+17,98+18,22). Súd v danom
prípade nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré možno použiť len výnimočne a do
úvahy neprichádzalo ani použitie § 150 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.