Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/255/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313214951
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313214951.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: NM Invest s.r.o., so sídlom Nám.
SNP 11, Banská Bystrica, IČO: 36 862 487, zastúpený splnomocnencom: Ivanič & partners s.r.o., so
sídlom Dunajská 48, Bratislava, IČO: 47 246 774, proti odporkyni: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom K. Y. XXX/XX, D., t. č. na neznámom mieste, zastúpený ustanovenou opatrovníčkou: JUDr. H. F.,
zamestnankyňou Okresného súdu Trnava, o zaplatenie istiny 1.073,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18. februára 2014, č. k. 8C/412/2013-66,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
od odporkyne zaplatenia sumy 1.073,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
12.06.2009 do zaplatenia, keď o náhrade trov konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania
nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 2 písm. b), § 4 ods. 1, 2 písm. a) zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 2, § 100 ods. 1, § 103, § 111 Občianskeho zákonníka, keď
vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou - fyzickou osobou prišlo na základe uzatvorenej
zmluvy k vzniku záväzkového vzťahu na základe ktorého právny predchodca navrhovateľa poskytol
odporkyni spotrebiteľský úver, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať spolu s úrokom v mesačných
splátkach. Proti nároku uplatnenému navrhovateľom však odporkyňa vzniesla v zmysle § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka dôvodnú námietku premlčania, nakoľko právo na zaplatenie nároku plynúceho
z platne a účinne uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy sa premlčala uplynutím troch rokov odo dňa, keď
navrhovateľ mohol právo vykonať prvý raz. Keď k odstúpeniu od zmluvy došlo 1.6.2009 ako to vyplýva
z listiny predloženej navrhovateľom (príloha č. 1 k rámcovej zmluve, č.l. 15 spisu) tak navrhovateľ
mohol právo uplatniť prvýkrát 2.6.2009 a od tejto doby sa počíta trojročná premlčacia doba, ktorá
končí 2.6.2012. Žaloba bola podaná na súd 7.6.2013. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu, a preto je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Veriteľ bol pri
spracovaní spotrebiteľskej zmluvy povinný a zároveň oprávnený postupovať podľa zák. č. 258/2011
Z.z., pričom v otázkach špecificky neupravených postupovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v spotrebiteľských vzťahoch použiteľné len vtedy a v
takom rozsahu, kde neodporujú obmedzeniam účelovo chrániacim právo spotrebiteľa. Vzhľadom na

účinnú námietku premlčania vznesenú odporkyňou súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Odporkyni
ako úspešnej účastníčke konania súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnila.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko odôvodnenie rozsudku
nie je dostatočné, keďže nie je jasné, akým spôsobom prvostupňový súd dospel k svojim záverom a
z toho dôvodu je rozsudok nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Súd prvého
stupňa v rámci svojej právnej argumentácie bez akéhokoľvek zdôvodnenia ustálil, že záväzkový vzťah,
ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom na základe zmluvy o úvere sa
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, je vzťahom občiansko-právnym, nakoľko sa jedná
o spotrebiteľskú zmluvu a preto je potrebné naň aplikovať ust. § 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a Občiansky zákonník. Navrhovateľ je toho právneho názoru, že zmluvný vzťah medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom bol založený zmluvou o úvere podľa ust. § 497 a násl.
Obchodného zákonníka a je teda vzťahom obchodno-právnym. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere
majú vždy charakter absolútnych obchodov, čo znamená, že vždy budú podliehať režimu Obchodného
zákonníka. Na záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere sa budú teda vždy aplikovať aj ustanovenia
Obchodného zákonníka, týkajúce sa dĺžky trvania, začiatku, plynutia a skončenia premlčacej doby.
Ak prvostupňový súd mal za to, že zmluva o úvere obsahovala akúkoľvek neprijateľnú podmienku
mal túto neprijateľnú podmienku uviesť vo výroku rozsudku, čo však neurobil, čím postupoval v
rozpore so zákonom a odňal tak navrhovateľovi možnosť domáhať sa preskúmania tejto neprijateľnosti
podmienky v odvolacom konaní v zmysle ust. § 153 ods. 4 O.s.p. a teda možnosť konať pred
súdom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 1Obdo/25/2012 zo dňa
31.07.2012. Zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase vzniku zmluvy o úvere t.j. ku dňu 05.10.2007
nešpecifikuje, ktorý zákon upravuje všeobecné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ani neustanovuje,
či sa práva a povinnosti ako aj ďalšie nároky zmluvných strán spotrebiteľskej zmluvy, ktoré nie sú
upravené v zákone o spotrebiteľských úveroch (napr. premlčanie, účinky odstúpenia od zmluvy a pod.)
má aplikovať Občiansky zákonníka alebo Obchodný zákonník príp. iný osobitný predpis. Z rozsudku
súdu prvého stupňa nie je jasné, na základe akého právneho posúdenia mali byť na daný skutkový
stav použité iba ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď už zákonodarca pri prijímaní zákonov o
spotrebiteľských úveroch predpokladal, že na spotrebiteľské zmluvy je možné použiť aj ustanovenia
obchodného zákonníka príp. iného právneho predpisu. Ďalej navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že
závery prvostupňového súdu ohľadne odstúpenia od predmetnej zmluvy a právne následky s tým
súvisiace vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. K účinku odstúpenia od zmluvy došlo
dňa 11.06.2009, nie dňa 01.06.2009 a to vzhľadom na čl. 12 bod 12.4 Všeobecných obchodných
podmienok, pretože k účinku odstúpenia došlo fikciou doručenia až dňa 11.06.2009. Navrhovateľ má za
to, že účinky odstúpenia od zmluvy o úvere je potrebné posudzovať v zmysle príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka, nakoľko ako bolo uvedené vyššie, zmluva o úvere sa ako tzv. absolútny
obchodno-právny vzťah spravuje režimom obchodného zákonníka a teda ust. § 349 ods. 1 veta prvá
Obchodného zákonníka a zmluva sa tak nezrušila od počiatku, ale zanikla ku dňu doručenia odstúpenia
od zmluvy t.j. dňa 11.06.2009. Navrhovateľ nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že mohol
uplatniť právo prvý krát na súde dňa 02.06.2009 a od tej doby sa počíta 3 - ročná premlčacia doba,
ktorá končí 02.06.2012. Je toho názoru, že na plynutie a koniec premlčacej doby je potrebné aplikovať
ust. § 397 Obchodného zákonníka a premlčacia doba tak mohla uplynúť najskôr dňa 11.06.2013, t.j.
uplynutím 4 rokov odo dňa odstúpenia od zmluvy. Na základe uvedeného sa tak nemožno stotožniť s
názorom súdu, že nárok navrhovateľa z titulu zmluvy o úvere je premlčaný. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/3337/2010. Navrhovateľ v závere svojho odvolania
uviedol, že v prípade, ak súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí ako vecne správny navrhuje, aby súd
vyslovil, že v predmetnej veci je proti rozsudku odvolacieho súdu prípustné dovolanie v zmysle ust. §
238 ods. 3 O.s.p., nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, lebo rieši právne
otázky, ktoré sú významné z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, ako i z hľadiska ochrany
spotrebiteľa a ide o riešenie nasledovných otázok: Akým právnym režimom sa spravuje zmluva o úvere,
v ktorej jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ; ako je potrebné nahliadať na určenie dĺžky premlčacej
doby pri zmluvách o úvere, v ktorej jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ konkrétne, či možno na
zmluvu o úvere aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka ohľadom dĺžky začiatku plynutia a trvania
premlčacej doby a či možno zákonné ustanovenie, ktoré stanovuje dĺžku premlčacej doby považovať za
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala. K odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.), zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156
ods. 3 O.s.p. , preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C/412/2013 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha od odporkyne zaplatenia sumy 1.073,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % od 12.06.2009 až do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý a závislý výrok o náhrade trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na zistenie skutkového
stavu, vo veci dostatočne aplikoval správne právne predpisy a zákonné ustanovenia, v dôsledku čoho
dospel k správnym záverom o nedôvodnosti uplatneného nároku o zaplatenie sumy 1.073,93 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 12.06.2009 až do zaplatenia.

Právne posúdenie veci je činnosťou súdu spočívajúcou v podriadení zisteného skutkového stavu pod
príslušnú právnu normu, ktorá vedie k záverom o právach a povinnostiach účastníkov. Právne posúdenie
je nesprávne v prípade, ak súd na správne zistený skutkový stav aplikoval inú právnu normu, než ktorú
mal správne použiť alebo ak použil síce správnu právnu normu, ale nesprávne ju vyložil alebo pokiaľ zo
zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery, alebo pokiaľ právnu normu aplikoval pri absencii
zisteného skutkového stavu.
Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa spol. COFIDIS a.s. so sídlom Tover
15, Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 816 337, uzatvoril s odporkyňou dňa 05.10.2007 zmluvu o
revolvingovom úvere č. 70012557, na základe ktorej veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníčke na jej
bankový účet peňažné prostriedky úver vo výške 1.327,76 eur. Dlžník sa zaviazal splácať úver
aspoň minimálnymi splátkami vo výške 53,08 eur, ktorých splatnosť bola dohodnutá vždy v 15.deň
kalendárneho mesiaca, keď splatnosť prvej splátky úveru bola dohodnutá na 15.deň kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol uver poskytnutý. V zmysle bodu 12 a to 12.4 písomnosti
doručiteľa veriteľ dlžníkovi doručuje na adresu bydliska dlžníka uvedenú v zmluve o úvere alebo na
dresu, ktorý dlžník veriteľovi oznámil v súlade s týmto článkom VOP a to formou obyčajnej poštovej
zásielky. Zásielka zaslaná klientovi sa považuje za doručenú v okamžiku, keď klient zásielku prevzal
alebo sa zásielka zaslaná veriteľom na poslednú známu adresu klienta vráti veriteľovi ako nedoručená
alebo v ostatných prípadoch uplynutím 10 dní odo dňa odoslania zásielky klientom i v prípade, že
sa klient o zaslaní zásielky nedozvedel. Celková pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni predstavuje
sumu 1.073,93 eur ako nesplatenú časť úveru a zároveň si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania
podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka odo dňa nasledujúceho po dni odstúpenia od zmluvy
( 12.6.2009) vo výške 9 % ročne zo sumy 1.073,93 eur. Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že
odporkyňa tam uviedla adresu svojho bydliska R., č. XXX/XX. Z odstúpenia od zmluvy a od poistenia zo
dňa 01.06.2009 vyplýva, že spol. COFIDIS a.s. v zmysle čl. 8.4 Všeobecných obchodných podmienok
odstupuje od zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko došlo zo strany odporkyne k porušeniu čl. 4.1
VOP s tým, že jej aktuálny dlh voči veriteľovi predstavuje sumu 1.461,25 eur. Ďalej bolo odporkyni
oznámené, že odstúpenie od zmluvy je účinné momentom doručenia v súlade s bodom 12.4 VOP. Dňa
19.02.20009 uzatvoril veriteľ s navrhovateľom rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe
ktorej veriteľ postúpil navrhovateľovi súbor pohľadávok za dohodnutú odplatu, ktorej súčasťou je aj
prejednávaná pohľadávka. Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 09.07.2013 vyplýva, že odporkyňa uhradila
navrhovateľovi splátky vo výške 641,17 eur a to v období od 19.11.2007 až do 24.11.2008.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, (v znení účinnom ku dňu 05.10.2007), spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo
povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej
účet.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou
vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 05.10.2007 podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy
vystupoval v postavení dodávateľa, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov
a odporca vystupoval ako fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý poskytnuté peniaze použil na osobnú
spotrebu. Uvedená zmluva je štandardnou formulárovou, resp. typovou zmluvou v zmysle ust. § 23a
zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase jej uzavretia, ktorá je typická tým, že sa
uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, vzhľadom na formulárovú
predtlač. Teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne
v kľude a bez časového stretu podľa svojej predstavy naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikol.
Nemali by byť žiadne pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a
vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.

So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika aj záväzky náležite transponovať smernice
Európskej únie a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, teda aj
finančného spotrebiteľa, Európska únia prijala viaceré smernice, ktoré smerujú k ochrane spotrebiteľa,
pričom prevažnú väčšinu smerníc Slovenská republika preniesla do svojej legislatívy už pred vstupom
do Európskej únie (napríklad zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).

Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola
zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovaru alebo
pri poskytovaní služieb. Z tohto dôvodu právna úprava spotrebiteľských zmlúv obsahuje určité
odchýlky od ostatných záväzkových vzťahov, ktoré spočívajú v zásade zmluvnej autonómie a rovnosti
strán. Do právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv sa takto premieta snaha zákonodarcu vyrovnávať
takýmto spôsobom faktickú nerovnováhu, ktorá vzniká tým, že na druhej strane zmluvného vzťahu
je profesionálny účastník, ktorý navyše v mnohých prípadoch vystupuje ako monopolný dodávateľ,
prípadne ako účastník rôznych kartelových dohôd. Novelou ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. došlo k novému a presnejšiemu zadefinovaniu
základných pojmov a tiež k zavedeniu definície spotrebiteľských zmlúv. Podľa nového znenia citovaného
zákonného ustanovenia je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom podľa odseku 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z uvedeného možno vyvodiť, že spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá
sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v Smernici 93/13/
EHS bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným
osobitným zákonom. V ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zakotvené pravidlo o spôsobe
aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Zákon tu predpisuje povinnú
aplikáciu tých ustanovení zákona, ktoré upravujú právne vzťahy, ktorých je spotrebiteľ účastníkom,

ale len za podmienky, že tieto ustanovenia sú v prospech spotrebiteľa. Z ustanovenia § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj keby spotrebiteľ v spotrebiteľskej zmluve súhlasil, aby sa
právny vzťah dodávateľom riadil na základe ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka režimom
Obchodného zákonníka, nemôže si privodiť zhoršenie svojho právneho postavenia, ktoré mu garantuje
Občiansky zákonník, najmä prostredníctvom svojich ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Právna
úprava spotrebiteľských zmlúv sa dotýka aj právnej úpravy zmlúv, ktoré dodávatelia uzavreli so
spotrebiteľmi pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý s účinnosťou od 01.01.2008
nahradil ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka novým znením. Prechodné ustanovenie, ktoré
zavádza nepravú spätnú pôsobnosť tohto zákona, je obsiahnuté v ustanovení § 879j Občianskeho
zákonníka.

Námietka navrhovateľa, že v danom prípade preto nebolo možné aplikovať ustanovenie § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka na predmetnú zmluvu, pretože až od 01.01.2008 sú spotrebiteľskými zmluvami
i zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka, preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú a
stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového súdu, že v predmetnej veci je potrebné aplikovať v
otázke premlčania predpisy občianskeho práva, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a na vznesenú
námietku premlčania zo strany odporkyne aplikovať ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa, že k účinku odstúpenia od zmluvy došlo
dňa 11.06.2009 a nie dňa 01.06.2009 ako to uviedol súd prvého stupňa a to s prihliadnutím na čl. 12 bod
12.4 Všeobecných obchodných podmienok, pretože k účinku odstúpenia došlo fikciou doručenia až dňa
11.06.2009. Navrhovateľ tak mohol uplatniť právo prvý krát na súde dňa 12.06.2009 a od tej doby sa
počíta 3 - ročná premlčacia doba, ktorá končí 12.06.2012. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že navrhovateľ svoj nárok uplatnil na súde až dňa 7.6.2013 po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, súd
po prihliadnutí k vznesenej námietke premlčania preto správne tento nárok navrhovateľa zamietol.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa voči
odporkyni zamietol, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol aj v závislom výroku o
náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože si žiadne neuplatnila a taktiež jej nevyplývajú z obsahu spisu.

Navrhovateľ sa v odvolacom konaní domáhal aj pripustenia dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v prípade, ak by bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. Dovolanie žiadal pripustiť na
otázky: „Akým právnym režimom sa spravuje zmluva o úvere, v ktorej jednou zo zmluvných strán
je spotrebiteľ? Ako je potrebné nahliadať na určenie dĺžky premlčacej doby pri zmluvách o úvere,
v ktorej jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ konkrétne, či možno na zmluvu o úvere aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka ohľadom dĺžky začiatku plynutia a trvania premlčacej doby a
či možno zákonné ustanovenie, ktoré stanovuje dĺžku premlčacej doby považovať za neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka?“

Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vysloví vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu.

Odvolací súd je v danom prípade názoru, že návrhu navrhovateľa na pripustenie dovolania nebolo
možné vyhovieť, nakoľko v danej prejednávanej veci nejde o rozhodnutie zásadného právneho významu
a právna otázka v ňom riešená vychádza zo záverov ustálenej súdnej praxe.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.