Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoZm/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512227463
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512227463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členov

senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, proti odporcovi: D. Q., L.. XX. XX. XXXX, T.. L. XXX, T., o
zaplatenie 2.268,- Eur s príslušenstvom a odmenou 7,56 Eur zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 1CbZm/91/2012-105 zo dňa 10. 02. 2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 1CbZm/91/2012-105
zo dňa 10. 02. 2014 p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm/405/2012-13 zo
dňa 27. 08. 2012 v celom rozsahu zrušil a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č. k.
1Zm/405/2012-13, vydaným súdom prvého stupňa dňa 27. 08. 2012, bol odporca zaviazaný, aby
navrhovateľovi zaplatil zmenkovú sumu 2.268,- Eur s úrokom 6 % ročne od 29. 05. 2012 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu 7,56 Eur a náhradu trov konania 136,50 Eur. Odporca podal v zákonnej lehote

námietky, pričom uviedol, že o žalovanej pohľadávke nevedel, o dlhu nebol informovaný, myslel si, že
má všetko uhradené, s navrhovateľom sa dohodol na urovnaní dlhu, podpísaná dohoda mu späť vrátená
nebola, ale nevie o čo vlastne ide, keď všetko uhradil. Navrhovateľovi už zaplatil dvakrát toľko, ako bol
úver, ktorý si vzal a žiadne podlžnosti nemá. K námietkam pripojil poštový peňažný poukaz o zaplatení
540,- Eur z 09. 04. 2010, výpis zo svojho bankového účtu zo dňa 04. 08. 2010 o úhrade sumy 1.350,-
Eur na účet navrhovateľa, list navrhovateľa zo dňa 26. 11. 2010 o určení podmienok, za ktorých bude
odpustená časť zmluvnej pokuty, dohodu o urovnaní a potvrdenie banky z 15. 02. 2011 o vklade 324,-

Eur na účet navrhovateľa. Navrhovateľ žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti. Uviedol,
že v dôsledku omeškania so zaplatením 3. a 5. splátky vznikol nárok na zmluvné pokuty, tie odporca
uhradil, preto neboli zahrnuté do zmenkovej sumy. Ďalšie zmluvné pokuty boli odporcovi vyfakturované
zaomeškaniesozaplatením7.a8.splátky,každávovýške324,-Eur.Preomeškaniesosplácanímdošlo
k zosplatneniu všetkých záväzkov zo zmluvy, a keďže odporca záväzok nesplnil, bola mu vyfakturovaná
zmluvná pokuta 1.620,- Eur. Zmenková suma zodpovedá týmto zmluvným pokutám. Na žiadosť odporcu
bol ochotný časť zmluvných pokút odpustiť, ale odporca podmienku uvedenú v liste z 26. 11. 2010 v

určenom termíne nesplnil, preto k uzavretiu dohody o urovnaní nedošlo.K vyjadreniu k námietkam navrhovateľ pripojil zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 106080-42306,
splátkový kalendár, tri faktúry, ktorými boli vyúčtované zmluvné pokuty v celkovej výške 2.268,- Eur a
kartu klienta. Dodatočne doplnil faktúry, ktorými boli vyúčtované všetky zmluvné pokuty a upomienky.

Z prvopisu zmenky, vystavenej v Rimavskej Sobote dňa 14. mája 2009, súd zistil, že sa odporca ako
vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť na rad navrhovateľa dňa 28. mája 2012 zmenkovú sumu 2.268,- Eur,
bez protestu.

Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č.
191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu navrhovateľ
svoje zmenkové práva preukázal.

Z listinných dôkazov je zrejmé, že zmenka bola vystavená vedome neúplná a údaje o zmenkovej sume
a dátume splatnosti v nej doplnil navrhovateľ. Zmenkou boli zabezpečené pohľadávky navrhovateľa zo

zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 106080 - 42306, ktorú účastníci uzavreli 14. 05. 2009. Podmienky, za
ktorých bol navrhovateľ oprávnený blankozmenku vyplniť, sú uvedené v bodoch 5.2 a 5.3 zmluvy.

Proti zmenkovému platobnému rozkazu sa odporca bránil len námietkami, ktoré vyplývajú z ich
vzájomného mimozmenkového vzťahu, založeného zmluvou o revolvingovej pôžičke. Navrhovateľ je

prvým majiteľom zmenky, preto odporca ako vystaviteľ vlastnej zmenky má v zmysle čl. I. § 17
zmenkového zákona právo vzniesť kauzálne námietky bez toho, aby preukázal, že navrhovateľ konal
pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu.

Zo zmluvy o revolvingovej pôžičke súd zistil, že navrhovateľ poskytol odporcovi, ktorý v tom čase

podnikal ako živnostník, na účely výkonu podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 3.240,-
Eur a odporca sa zaviazal pôžičku splatiť v 24 mesačných splátkach po 135,- Eur podľa splátkového
kalendára, ktorý sa ako príloha č. 1 stal neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa splátkového kalendára
mal odporca splátky platiť vždy k 29. dňu (resp. vo februári k 28. dňu) v mesiaci, počnúc od 29. 06.
2009 do 29. 05. 2011.

Zaposkytnutiepôžičkybolavbode4.1zmluvydojednanázmluvnáodmena1.440,-Eur,ktorúsaodporca
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi ku dňu poskytnutia pôžičky. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v
zmysle bodu 9.1 započítali ku dňu poskytnutia pôžičky (proti pohľadávke odporcu na poskytnutie pôžičky
3.240,- Eur sa započítala pohľadávka navrhovateľa na zmluvnú odmenu 1.440,- Eur), takže navrhovateľ

v skutočnosti odporcovi vyplatil len rozdiel 1.800,- Eur.

Ako sankcie za omeškanie odporcu s úhradou splátok alebo iných peňažných záväzkov zo zmluvy boli
v článku 12. zmluvy dojednané zmluvné pokuty.

Podľa bodu 12.1 zmluvy bol navrhovateľ oprávnený požadovať jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške
10 % z nominálnej výšky pôžičky v prípade omeškania odporcu s úhradou splátky pôžičky o viac ako
15 dní po termíne splatnosti.

Zmluvné pokuty navrhovateľ vyúčtoval vo výške po 324,- Eur za omeškanie so zaplatením štyroch

splátok:
- faktúrou č. 909021873 z 15. 09. 2009 za omeškanie so zaplatením 3. splátky, ktorá bola zročná 29.
08. 2009 a podľa karty klienta ju odporca uhradil 17. 09. 2009 s omeškaním 19 dní
- faktúrou č. 909027634 z 15. 11. 2009 za omeškanie so zaplatením 5. splátky, ktorá bola zročná 29. 10.
2009 a podľa karty klienta ju odporca uhradil 16. 11. 2009 s omeškaním 18 dní

- faktúrou č. 910000175 zo 14. 01. 2010 za omeškanie so zaplatením 7. splátky, ktorá sa stala zročnou
29. 12. 2009 a odporca ju podľa karty klienta uhradil 27. 01. 2010 s omeškaním 29 dní a
- faktúrou č. 910001881 zo 14. 02. 2010 za omeškanie so zaplatením 8. splátky, ktorá sa stala zročnou
29. 01. 2010 a odporca ju podľa karty klienta uhradil 14. 04. 2010 s omeškaním 75 dní.

Omeškanie so zaplatením mesačnej splátky, trvajúce dlhšie ako 15 dní, bolo podľa bodu 12.3 písm. b)
zmluvy jedným z dôvodov, pre ktorý sa stali okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka zo zmluvy.Navrhovateľ považoval celý zvyšok dlhu za splatný dňom 15. 03. 2010 tým, že mu odporca 9. splátku,
zročnú 28. 02. 2010, neuhradil do 15 dní od splatnosti (splátka bola zaplatená až 14. 04. 2010 s
omeškaním 45 dní).

Vzhľadomnato,žeodporcacelýzvyšokdlhudo15dníodsplatnostinezaplatil,vyúčtovalmunavrhovateľ
faktúrou č. 910006495 z 31. 03. 2010, splatnou 10. 04. 2010, zmluvnú pokutu 1.620,- Eur, predstavujúcu
50 % z nominálnej výšky pôžičky.

Zmluvná pokuta pre tento prípad omeškania bola dojednaná v bode 12.4 zmluvy a v zmysle bodu 12.5
sa stala splatnou do 10 dní odo dňa vystavenia penalizačnej faktúry.

Podľa karty klienta odporca do dňa 05. 08. 2010 zaplatil navrhovateľovi celú dohodnutú sumu 3.240,-
Eur, zodpovedajúcu 24 splátkam po 135,- Eur. Neuhradené k tomuto dňu ostali už len zmluvné pokuty
v celkovej výške 2.916,- Eur (4 x 324,- Eur a 1.620,- Eur).

Z listu navrhovateľa zo dňa 26. 11. 2010 súd zistil, že odporca požiadal o odpustenie zmluvných pokút.
Navrhovateľ prejavil ochotu znížiť pohľadávku na čiastku 648,- Eur pod podmienkou, že mu odporca
túto sumu zaplatí do 26. 01. 2011, inak bude požadovať zmluvnú pokutu v pôvodnej výške. K oznámeniu
pripojil dve vyhotovenia dohody o urovnaní s pokynom, aby mu ich odporca podpísané vrátil s tým, že

po obdržaní 648,- Eur a odporcom podpísanej dohody o urovnaní, vráti odporcovi jedno podpísané
vyhotovenie dohody, čím definitívne prehlási, že od odporcu už sumu 2.268,- Eur nebude požadovať.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca síce sumu 648,- Eur navrhovateľovi zaplatil, ale do
určeného termínu poukázal len 324,- Eur a zvyšok bol na účet navrhovateľa vložený až 15. 02. 2011.

Pre nedodržanie určeného termínu úhrady navrhovateľ dohodu o urovnaní nepodpísal. Po vyše roku
využil oprávnenie a v blankozmenke doplnil dátum splatnosti 28. máj 2012 a zmenkovú sumu 2.268,-
Eur, rovnajúcu sa dvom zmluvným pokutám po 324,- Eur za omeškanie so zaplatením 7. a 8. splátky a
zmluvnej pokute 1.620,- Eur za omeškanie s úhradou predčasne splatného zvyšku dlhu.

Odporca namietal, že mu síce navrhovateľ podpísanú dohodu o urovnaní nevrátil, ale o neodpustení
sankcií ho neinformoval, nemohol preto vedieť, z akého dôvodu žiada zaplatenie zmenky. Pri výsluchu
na pojednávaní tvrdil, že sa s navrhovateľom dodatočne dohodol na zaplatení sumy 648,- Eur v dvoch
splátkach, navrhovateľ mu na to dal súhlas telefonicky.

Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že dohoda o urovnaní musí byť uzatvorená písomne (§ 585
ods. 2 Obč. zák.), ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou a písomnú formu musí mať aj
dohoda o vzdaní sa práva alebo odpustení dlhu. Nemôže byť písomná forma nahradená telefonickým
súhlasom.

Zmluva o revolvingovej pôžičke bola uzavretá účastníkmi konania ako podnikateľmi a z jej obsahu je
zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 265 Obch. zák.
a uviedol, že pre oblasť obchodno-právnych vzťahov je stanovené pravidlo, ktoré zakazuje zneužitie
práva. Toto pravidlo je okrem iného vyjadrené aj v tom, že sa právna ochrana neposkytuje takému

výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Právo nemôže byť vykonávané spôsobom,
ktorým je bezdôvodne upierané základné právo druhému účastníkovi záväzkového vzťahu, nemôže
viesť k jeho mimoriadnemu zaťaženiu, resp. k nevyváženosti vzájomných práv a povinností. O rozpor so
zásadami poctivého obchodného styku ide vždy vtedy, ak účastník právneho vzťahu pri presadzovaní
svojich záujmov zneužíva svoje práva na úkor druhej strany, ak výkon jeho práv jednoznačne smeruje

len k poškodeniu druhej strany s cieľom dostať ju do nepriaznivejšej situácie.

Súd prvého stupňa súčasne skonštatoval, že odporca nemal vynútiteľný nárok požadovať od
navrhovateľa, aby mu odpustil vyúčtované zmluvné pokuty, resp. uzavrel dohodu o urovnaní, ak odporca
v určenom termíne nesplnil podmienky, za ktorých bol navrhovateľ ochotný tak urobiť. V konečnom

dôsledku však odporca požadovanú sumu 648,- Eur navrhovateľovi zaplatil, aj keď jej časť 324,- Eur
s omeškaním 20 dní. Napriek tomu, že sa navrhovateľ rozhodol na zaplatení zvyšnej časti zmluvných
pokút trvať, odporcu o tom neinformoval a nedal mu možnosť vec vyriešiť inak. Na uplatnenie nárokuvyužil po viac než pätnástich mesiacoch zmenku, zjavne sa spoliehajúc na obmedzenú možnosť
argumentácie proti výške zmluvných pokút krytých zmenkou.

Zmluva o revolvingovej pôžičke navrhovateľovi umožňovala požadovať od odporcu za omeškanie so
splnením peňažných záväzkov zmluvné pokuty, v bodoch 5.2 a 5.3 písm. a) ho oprávňovala využiť
blankozmenku aj na uspokojenie pohľadávky zo zmluvných pokút, ale vzhľadom na okolnosti, za ktorých
k uplatneniu nároku došlo, považuje súd prvého stupňa tento výkon práva za odporujúci zásadám
poctivého obchodného styku, ktorý nemôže požívať právnu ochranu.

Prihliadnuť bolo potrebné aj k širším súvislostiam, síce odporcom nenamietaným, ktoré ale vyplynuli z
dôkazov predložených navrhovateľom na preukázanie jeho nároku.

Z ustanovenia bodu 12.3 písm. b) zmluvy vyplýva, že okamžitá splatnosť všetkých záväzkov nastáva
vtedy, ak sa dlžník dostal do omeškania so zaplatením mesačnej splátky a omeškanie trvá viac než

15 dní. Veriteľ teda nemá povinnosť uplatniť si predčasnú splatnosť osobitným právnym úkonom
adresovaným dlžníkovi, ani povinnosť vopred dlžníka informovať, ktorým dňom sa dlh stane predčasne
splatným a aká je jeho výška. Podľa navrhovateľa nastáva predčasná splatnosť priamo zo zmluvy už
tým, že dlžník mesačnú splátku do 15. dňa od splatnosti nezaplatil.

Pri takomto výklade bodu 12.3 písm. b) zmluvy by však odporca stratil výhodu splátok už dňa 13. 09.
2009, čo bol 15. deň omeškania so zaplatením 3. splátky. Navrhovateľovi by už preto nevzniklo právo
požadovať zaplatenie zmluvných pokút podľa bodu 12.1 zmluvy za omeškanie so zaplatením 5., 7. a
8. splátky, spolu vo výške 972,- Eur.

Navrhovateľ považuje dlh za predčasne splatný až dňom 15. 03. 2010 v súvislosti s oneskorenou
úhradou 9. splátky. Tento postup vysvetlil právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní tým, že bolo
len na rozhodnutí navrhovateľa, kedy si stratu splátok uplatní. Tvrdil, že odporca musel s možnosťou
predčasnej splatnosti celého zvyšku dlhu vždy počítať, ak sa s úhradou mesačnej splátky omeškal o
viac ako 15 dní, nielen preto, že vyplýva priamo zo zmluvy, ale aj preto, že bol o možnosti okamžitej

splatnosti informovaný pri vyúčtovaní každej zmluvnej pokuty.

V článku 2. pokusu o zmier zo dňa 15. 09. 2009, ktorého prílohou bola faktúra na zmluvnú pokutu za
omeškanie so zaplatením 3. splátky, navrhovateľ upozornil odporcu, že je oprávnený zosplatniť všetky
záväzky, ktoré sa majú stať splatnými v budúcnosti, v ktorom prípade bude požadovať ďalšiu zmluvnú

pokutu vo výške 50 % z výšky revolvingovej pôžičky. Na zaplatenie zmluvnej pokuty a všetkých doteraz
neuhradených splátok určil lehotu 3 pracovné dni s tým, že inak bude nútený ďalej postupovať podľa
čl. 2 tohto pokusu o zmier. Rovnaké upozornenie obsahovali aj pokusy o zmier zo dňa 15. 11. 2009,
14. 01. 2010 a 14. 02. 2010.

Odporca síce musel už na základe zmluvy s predčasnou splatnosťou dlhu počítať, ale ak rozhodnutie,
kedy sa strata výhody splátok uplatní, záviselo len od vôle navrhovateľa, nemal možnosť zistiť, či a kedy
sa navrhovateľ rozhodol dlh zosplatniť. V pokusoch o zmier odporcu neupozornil, že svoje oprávnenie
využije pri nasledujúcom viac než 15 dní trvajúcom omeškaní s úhradou mesačnej splátky, ale vtedy, ak
mu do 3 pracovných dní nezaplatí zmluvné pokuty a všetky doteraz neuhradené splátky.

O tom, že sa dlh stal predčasne splatný, sa odporca dozvedel až z pokusu o zmier zo dňa 31. 03.
2010, ktorého prílohou bola faktúra č. 910006495 na zmluvnú pokutu určenú podľa bodu 12.4 zmluvy. V
pokuse o zmier navrhovateľ vyčíslil svoju pohľadávku, ktorá pozostávala zo sumy neuhradených splátok
vo výške 2.295,- Eur, neuhradených zmluvných pokút vo výške 1.296,- Eur a neuhradenej 50 % zmluvnej

pokuty 1.620,- Eur (ktorá v tom čase ešte nebola splatná).

Právo požadovať zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky pôžičky mal navrhovateľ v zmysle
bodu 12.4 zmluvy v prípade omeškania dlžníka so splnením záväzku podľa bodu 12.3 písm. b) o
viac ako 15 dní po termíne splatnosti. Keďže sa odporca o povinnosti zaplatiť celý zvyšok dlhu, ktorý

sa stal splatný 15. 03. 2010, nedozvedel, nemohol navrhovateľ ani očakávať, že lehotu splatnosti
dodrží. Ak za týchto podmienok navrhovateľ vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 50 % nominálnej výšky
pôžičky, nie je možné výkon jeho subjektívneho práva hodnotiť inak ako zneužitie práva, t. j. vedomú
snahu neodôvodnene poškodiť odporcu na jeho právach. Za výkon práva poškodzujúci odporcu nadnevyhnutne potrebnú mieru považuje súd aj požadovanie zmluvných pokút za omeškanie so zaplatením
ďalších splátok v čase, kedy sa podľa bodu 12.3 písm. b) zmluvy už považoval dlh za predčasne splatný,
resp. kedy navrhovateľovi nič nebránilo toto oprávnenie využiť.

Súd prvého stupňa však súčasne upozornil, že v žiadnom prípade nemieni bagatelizovať závažnosť
konania odporcu, ktorý opakovane porušil svoje povinnosti, avšak aj napriek uvedenému hore uvedené
skutočnosti podľa názoru súdu potvrdzujú šikanózny výkon práva pri uplatnení zmluvných sankcií, ktoré
nie je možné ospravedlniť len tým, že sankcie zavinil odporca svojim omeškaním. Vzhľadom k tomu,

že súd prvého stupňa dospel k záveru, že pohľadávka zo zmluvy o pôžičke vznikla výkonom práva
odporujúcim zásadám poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu ochranu, preto nie je možné
priznať uvedenej pohľadávke ani právo zo zmenky, ktorá takúto pohľadávku zabezpečuje. Z týchto
dôvodov preto zmenkový platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa
ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím
súdu prvého stupňa nesúhlasí. Uviedol, že postup súdu považuje za nesprávny a nezákonný, keď súd
prvého stupňa nezohľadnil povahu konania určenú ust. § 175 O.s.p. v skutkových pomeroch, ktoré
boli vymedzené podanými námietkami proti zmenkovému platobnému rozkazu. Odporca v podaných
námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uviedol, že svoj záväzok voči navrhovateľovi si

splnil a odkázal na dohodu o urovnaní. Predmetom konania o námietkach podaných proti zmenkovému
platobnému rozkazu tak bolo, či k zániku pohľadávky zabezpečenej zmenkou došlo alebo nie. V danom
prípade sa teda jedná o námietku zániku kauzálnej pohľadávky, ktorý bol zabezpečený prostredníctvom
zmenky. V tomto smere bolo v konaní dokazovaním preukázané, že k zániku kauzálnej pohľadávky
nedošlo a táto stále existuje. K zániku zabezpečenej pohľadávky nedošlo výhradne z dôvodov na strane

odporcu. Odporca na základe listu zo dňa 26. 11. 2010 vedel, že z celkovej sumy zmluvných sankcií
2.916,- Eur mu postačí uhradiť sumu 648,- Eur do dňa 26. 01. 2011 a zvyšná časť nárokov z uvedenej
sumy od neho nebude uplatnená. Má za to, že odporca porušenie uvedenej zásady nenamietal a preto
je otázne pripustenie možnosti súdu prihliadať na uvedenú zásadu ex offo. Tu navrhovateľ uvádza, že
súd sa má zaoberať námietkami len v rozsahu skutočností vyplývajúcich zo zmenkových námietok a to

i v súvislosti s posudzovaním okolností týkajúcich sa zásady poctivého obchodného styku.

Prostredníctvom zásady poctivého obchodného styku bolo možné v konaní o námietkach v tomto
prípade sa zaoberať len tým čo v námietkach je uvedené, teda aké boli okolnosti, pre ktoré nedošlo
k vyrovnaniu záväzkov na zmluvné sankcie zo strany odporcu. Uvádza, že na základe žiadosti

odporcu navrhovateľ umožnil vyrovnanie záväzkov ohľadne pokút tým, že podmienil uhradenie časti
sankcií v dohodnutej lehote. Aj napriek podstatnému zníženiu nároku navrhovateľ poskytol odporcovi
nadštandardne dlhú lehotu na splatenie požadovanej sankcie. Odporca možnosť nevyužil. Súd sa touto
skutočnosťou vôbec nezaoberal, naopak navrhovateľovi vytýkal ešte aj to, že odporcovi nedal ďalšiu
možnosťnasplneniejehozáväzkov(cit.„napriektomu,žesanavrhovateľrozhodolnazaplateniezvyšnej

časti zmluvných pokút trvať, odporcu o tom neinformoval a nedal mu možnosť vyriešiť túto situáciu
inak“). Navrhovateľovi nie je zrejmé, aké ďalšie informovanie mal vykonať. V liste zo dňa 26. 11. 2010
sa výslovne uvádza, že v prípade, že predmetná suma do stanoveného termínu nebude uhradená
na účet, bude od odporcu požadované uhradenie celej aktuálnej pohľadávky. Má za to, že zásadu
poctivého obchodného styku je potrebné aplikovať rovnako k obom účastníkom zmluvného vzťahu.

Opätovne zdôrazňuje, že jedinými skutkovými okolnosťami v podaných námietkach bolo tvrdenie o
zániku záväzkov s poukazom na list zo dňa 26. 11. 2010 a dohodu o urovnaní. Zásadu poctivého
obchodného styku je potrebné dať do súvisu s tým, či došlo alebo nedošlo k zániku daných záväzkov a z
akých dôvodov. Záver súdu, že uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu je výkon práva, ktorý má poškodiť
druhú zmluvnú stranu, navrhovateľ namieta. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa

zmeniť a zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti. Súčasne si uplatňuje aj trovy konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne dňa 09. 06. 2014 vyjadril odporca, ktorý uviedol, že súd prvého
stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a žiada rozhodnutie súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa
ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.Odvolacísúdsaoboznámilsobsahomspisu,pričomzistil,žesúdprvéhostupňadostatočnýmspôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý veľmi
podrobne uviedol v napadnutom rozhodnutí, prečo výkon práva navrhovateľa považuje za v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku a teda za taký výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu.

Zásady poctivého obchodného styku totiž tvoria súčasť všeobecných morálnych zásad alebo noriem
obsiahnutých všeobecne v pojme dobré mravy a sú len ich konkretizáciou pre oblasť obchodno-
záväzkových vzťahov. Právna úprava je stanovená v § 265 Obch. zák., v zmysle ktorého výkon
práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Treba

zdôrazniť, že citované ustanovenie nerieši platnosť právneho úkonu rozporného so zásadami poctivého
obchodnéhostyku,aleumožňujeneposkytnutieprávnejochranytakémuvýkonuprávaatoajzasituácie,
že právo vychádza z platného právneho úkonu. Pokiaľ teda pri výkone práva z inak platného právneho
úkonu dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, prichádza do úvahy aplikácia § 265
Obch. zák. a súd výkon práva odmietne.

Navrhovateľ v podanom odvolaní namieta, že súd prvého stupňa prekročil obsah a rozsah podaných
námietok zo strany odporcu, ktorý výkon práva navrhovateľa v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku nenamietal a súd sa aj napriek tomu touto otázkou zaoberal a pre tento dôvod návrh
navrhovateľa zamietol.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poctivý obchodný styk a teda posudzovanie výkonu práva,
či je v súlade alebo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, je výlučne otázkou právnou
a nie skutkovou. Preto z týchto dôvodov odporca nemusel tento výkon práva v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku v námietkach uvádzať. V danom prípade je postačujúce, keď sa uvedú

také skutočnosti, na základe ktorých je tento záver možné vyvodiť, nakoľko súd pozná právo a práve
súd vyhodnocuje a posudzuje, či výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
tak ako tomu bolo i v tomto prípade.

Navrhovateľ uvádza, že pre odporcu boli jasne stanovené podmienky v akej lehote a v akej výške majú

byť vyúčtované sankcie zo zmluvy uhradené. Zdôraznil, že jeho krok voči odporcovi bol ústretový a
tento zmluvne dojednané podmienky v stanovenej lehote nedodržal. V tejto súvislosti odvolací súd po
preskúmaní listu zo dňa 26. 11. 2010 uvádza, že navrhovateľ síce uviedol v texte listu, že sankciu vo
výške 648,- Eur je potrebné uhradiť do 26. 01. 2011 s poučením, že v prípade, že do stanoveného
termínu nebude uhradené na účet, bude požadované uhradenie celej aktuálnej pohľadávky, avšak

súčasne v závere predmetného listu uvádza, že po obdržaní sumy 648,- Eur bude odporcovi doručená
podpísaná dohoda o urovnaní spolu s prehlásením, že sankciu vo výške 2.268,- Eur už nebude
navrhovateľ požadovať. Vychádzajúc zo správania sa samotného odporcu, že tento uhradil vyčíslenú
sankciu vo výške 648,- Eur v celosti, tak ako navrhol navrhovateľ, avšak pri časti vyúčtovanej sankcii s
niekoľkodňovým omeškaním mal za to, že uhradením v celosti, tak ako je upravené v poslednom odseku

predmetného listu, mu bude zaslaný exemplár dohody o urovnaní v písomnej forme a zvyšná časť
požadovanej sankcie bude odpustená. Tým, že navrhovateľ po obdržaní platby 648,- Eur (teda aj časti
platby, ktorá už bola uhradená s oneskorením) na uhradení zvyšnej časti dlhu netrval, túto skutočnosť
odporcovi neoznámil, odporca mal možnosť domnievať, že týmto si svoj dlh voči navrhovateľovi splnila nepodnikal ďalšie kroky. K tomuto záveru v zásade prišiel súd prvého stupňa, tak ako i uviedol v
napadnutom rozsudku.

Berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu a berúc do úvahy skutočnosti, ktoré uviedol odvolací
súd vyššie, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade výkon práva navrhovateľa nepožíva
právnu ochranu vzhľadom k tomu, že je to výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. S týmto záverom, ktorý uviedol súd prvého stupňa, sa v plnom rozsahu stotožňuje i
odvolací súd a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. z

dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa ako i z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd, v celom rozsahu
ako vecne správne potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaust.§224ods.1O.s.p.vspojenísust.§142
ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporca bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu právo
na náhradu trov odvolacieho konania, avšak odporcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.