Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 27, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115202008
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4115202008.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040

01 Košice, IČO: 47 243 368, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, advokátska kancelária so
sídlom Janka Kráľa č. 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D.
č. XXX, XXX XX A., sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie 126,04 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 50 eur od 1.1.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou podanou dňa 2.2.2015 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 126,04 Eur a úrokov z omeškania vo výške 5,25% p.a. zo
sumy 61,04 Eur od 1.1.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Žalobca žalobný návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom

došlo dňa 16.12.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského veru, iného úveru a
pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len "Rámcová zmluva") a zároveň Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru (ďalej len "Zmluva"), a to tým, že žalovaná prijala návrh Rámcovej zmluvy a
Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III. bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol
žalovanej krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 50 Eur, o čom žalobca prikladá výpis z
bankového účtu.

Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa
na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť
o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským
účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním
predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu
Zmluvy spotrebi-teľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas

kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty.

Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 61,04 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru
a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 11,04Eur. Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN),
ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV. bod 8 Rámcovej zmluvy, pričom výpočet je vykonaný v súlade
s prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov. Percentuálna výška RPMN je uvedená v uzatvorenej Zmluve. Úver s príslušenstvom sa
stal splatný dňa 31.12.2013. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, v
zmysle čl. IV bod 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení
s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z
omeškania, ktorých výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5,25% p.a.
zo sumy 61,04 Eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia.

Žalobca priloženými písomnými výzvami vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku voči žalobcovi. V zmysle
čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy si žalobca uplatňuje voči žalovanej náhradu skutočne vynaložených
nákladovvcelkovejvýške65,00Eur,pričomžalovanýbolapreduzatvorenímRámcovejzmluvyaZmluvy

riadne oboznámená s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovanej splniť riadne a včas svoj
záväzok. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu vo výške 126,04 Eur s príslušenstvom.
Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávanie nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili.

Žalovaný, vypočutý ako účastník konania uviedol, že uzavrel so žalobcom zmluvu, išlo o internetovú

pôžičku, kde si vypísal tlačivá koncom roku 2013, na základe jeho žiadosti mu zaslali sumu vo výške 50
eur na jeho účet a mal ju vrátiť do mesiaca. Uviedol, že na to zabudol, potom ho kontaktovali vo februári
s tým, aby pôžičku vrátil, ale chceli uhradiť naraz 350 eur s tým, že v tom sú aj úroky. Žalobcovi nevrátil z
požičaných peňazí nič. Následne mu prišiel návrh na súd. Uviedol, že zarobí mesačne na brigádach asi
60 -80 eur, dokončieval si školu a preto nezaplatil žiadnu splátku. Navrhol , aby mu súd umožnil splácať

dlh v splátkach po 20 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením s listinných dôkazov predloženými
žalobcom výpis z obchodného registra navrhovateľa, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených

ďalších služieb, upomienkou o nezaplatení pohľadávky, upozornením na hrozbu exekúcie pohľadávky,
výpisom z bankového účtu a zistil tento skutkový a právny stav:
Účastníci daného konania uzatvorili prostredníctvom diaľkovej komunikácie rámcovú zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a dňa
16.12.2013 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaný prijal návrh rámcovej

zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. bod 3. rámcovej zmluvy, na základe ktorých
žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový úver vo výške 50.- Eur. Túto skutočnosť mal súd
za preukázanú z výpisu z bankového účtu žalobcu. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č.
266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku tým, že žalovaný sa zaregistroval
na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadal o

uzatvorenie zmluvy. Rámcová zmluva a zmluva nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu
obidvoma zmluvnými stranami s ich obsahom. Žalovaný ako spotrebiteľ vyjadril súhlas so zmluvou
formou elektronickej pošty. Vychádzajúc z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalovaný sa zaviazal vrátiť
žalobcovi celkovú čiastku 61,04 Eur, ktorú tvorí úver vo výške 50 Eur a poplatok za poskytnutie úveru,
ktorý bol vyjadrený pevnou sumou vo výške 11,04 Eur. Splatnosť úveru s príslušenstvom nastala dňom

31.12.2013. Poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný dlžnú sumu vo výške poskytnutého úveru t. j. 50,00
Eur v lehote splatnosti t.j. do 31.12.2013 dobrovoľne v prospech žalobcu neuhradil, súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú
sumu. Táto zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku. Žalovanému bola zo strany žalobcu týmto spôsobom poskytnutá suma

50,- € so splatnosťou do 31.12.2013. Z predmetnej zmluvy a jej obsahu súd zistil, že žalobca predmetný
úver označil ako bezúročný, vyjadril RPMN vo výške 535,3%, a uviedol celkové náklady, ktoré mali byť
tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 11,04 €. V rámcovej zmluve v čl.
IV bod 1 je dohodnuté, že klient sa zaväzuje zaplatiť poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím
úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti a je uvedená na

internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutí úveru.

Súd aplikoval na daný prípad i Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľské zmluvy sú v právnom poriadku Slovenskejrepubliky upravené zákonom o ochrane spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom, pričom každý z týchto
zákonov upravuje časť problematiky a oba tieto zákony je potrebné aplikovať spoločne z dôvodov, aby
nedošlo k porušeniu práv priznaných spotrebiteľom pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv podľa práva

Európskeho spoločenstva.

Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré
môžumaťpovahuspotrebiteľskejzmluvy.Každázmluva,upravenázákonom,ajnepomenovanázmluva,
môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho

spoločenstva to zdôraznil právnym názorom "Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana
v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách
uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom".

Súd považuje za potrebné poukázať i na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde
je zakotvené výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého v

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Pre uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Súd nemusí
preskúmavať, taktiež ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že navrhovateľ pripravil do zmluvy
ustanovenie vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť,

že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex
offo vyložil predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom
na uvedené potom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto
neplatnosť je absolútna.

Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie sú: l) úver, ktorý
sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
b) finančnou službou služba poskytovaná
1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami,

2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou
zahraničného obchodníka s cennými papiermi,
3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej
správcovskej spoločnosti,
4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky,

5. doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,
6. inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou
zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí,
7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, alebo
8. inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode,

c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,

e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa
a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta,
telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg,
f) trvanlivým médiom nástroj alebo technický prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať jemu
adresovanú informáciu spôsobom umožňujúcim použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré

plní táto informácia, a umožňujúcim nezmenené reprodukovanie uloženej informácie, najmä technický
nosič informácií,g) prevádzkovateľom prevádzkovateľ alebo poskytovateľ prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorý v
rámcisvojhopodnikaniasprístupňujejedenaleboviaceroprostriedkovdiaľkovejkomunikácienapoužitie
dodávateľovi,

h) automatickým telefónnym volacím systémom systém, ktorý automaticky doručuje zaznamenanú
hlasovú správu,
i) sprostredkovateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je podľa osobitného zákona 8)
oprávnená vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie zmluvy na diaľku mal
príležitosť takú zmluvu uzavrieť,

j) zmluvnou pokutou sankcia alebo iné plnenie spojené s odstúpením od zmluvy na diaľku.

Podľa § 8 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne
vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na
diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a

ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako
spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o

a) dodávateľovi, a to
1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,
2. ďalšie kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené
v bode 1,

3. predmet podnikania alebo činnosti,
4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu, ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca,
označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa
podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné číslo, pod ktorým je v tomto verejnom
zozname alebo registri zapísaný,

5. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,
6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak

ide o fyzickú osobu, a ich právny vzťah k dodávateľovi,
7. názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa,
b) finančnej službe, a to uvedením
1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby,
2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených

spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu,
dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom,
3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká
súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá
od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie

je zárukou budúcich výnosov,
4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo
ním nie sú vyberané,
5. doby platnosti poskytnutých údajov,
6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby,

7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa
účtujú,
c) zmluve na diaľku, a to o
1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho
uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1, a o

dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy,
2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo
opakovane,3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich
zmluvných pokutách,
4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie

o odstúpení,
5. označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb
spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,
6. voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu,
7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas

trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu,
d) spôsobe vybavovania reklamácií a sťažností alebo o možnosti mimosúdneho vybavenia sťažností,
e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo systémy
náhrad podľa osobitných zákonov.

Podľa § 4 ods. 2 cit. zák. dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1

zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade
so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý
obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných

prostriedkov a lehotu splatnosti.Podľa § 53 ods. 10 OZ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je

povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 53a ods.2 OZ ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky,

dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 53b ods. 1 OZ ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania

a náklady spojené s jej uplatnením.

V odseku 3 je príslušenstvo pohľadávky vymedzené taxatívne. Pozostáva z úrokov (napr. dohodnutých
pri vkladoch alebo pôžičkách v peňažných ústavoch), ďalej z úrokov z omeškania (napr. § 517 ods. 2),
prípadne z poplatku z omeškania, ak tak ustanovuje zákon v súvislosti s omeškaním dlžníka (napr. §

697), a napokon z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky; medzi tieto náklady treba zahrnúť aj
prípadné trovy súdneho konania. Úroky i úroky z omeškania sa upínajú (viažu), rovnako ako poplatok
z omeškania, iba k pohľadávke.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Vzmysle§517ods.2Občianskehozákonníka,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

V zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nie zmluvou o
poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom na ust. § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.,
pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu 15 dní, t.j. splatnosť bola
dohodnutá do 3 mesiacov. Zmluvný vzťah sa preto nespravuje ustanoveniami tohto právneho predpisu,

ale táto skutočnosť neznamená, že oprávňuje veriteľa k ľubovôli pri uvedení zmluvných podmienok,
ktoré nesmú byť v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. o spotrebiteľských
zmluvách,pretožeideospotrebiteľskúzmluvu. Súdpoukazujenarozpor uvedenývpredmetnejzmluve,kde je poskytnutie peňažných prostriedkov bez úroku, avšak veriteľ si zároveň uplatňuje príslušenstvo,
ktoré majú tvoriť celkové náklady spočívajúce v poplatku.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, ktorá sa však neriadi ustanoveniami zákona o spotrebi-teľských úveroch, nakoľko ide o úver
so splatnosťou do 3 mesiacov a teda predmetná zmluva svojim obsahom je zmluvou o úvere podľa §
497 Obchodného zákonníka.

Na základe zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 50,- €, ktorý mal splatnosť do
15 dní, pričom predmetný úver bol bezúročný ako vyplýva z ustanovení rámcovej zmluvy, avšak podľa
ustanovení § 497 Obchodného zákonníka sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho požiadanie
peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje vrátiť a zaplatiť úroky, ktoré podľa obsahu
zmluvy medzi účastníkmi konania neboli dohodnuté, pretože úver je bezúročný ako uvádza žalobca.
Ďalej v zmluve sú celkové náklady vyjadrené percentuálne vo výške 535,3%, avšak následne z obsahu

zmluvy sú uvedené vo výške 11,04 € s odkazom na § 2 psím. g) Zákona . Súd v danom prípade
dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na takto ním zmätočne uvádzanú sumu poplatku vo výške
11,04 €, keď v predmetnej zmluve uvádza, že jeho celkové náklady sú vyjadrené percentuálne, avšak
následne odporujúce ustanovenia zmluvy uvádzajú výšku poplatku za poskytnutie úveru 11,04€. Takéto
dojednaniasúpodľanázorusúduvrozporesustanoveniami§52anasledujúceObčianskehozákonníka,

pretože vyjadrujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a teda podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovenia zmluvy žalobcu spôsobujú značnú nerovnováhu zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, náklady žalobcu nie sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.
Ustanovenia zmluvy si navzájom odporujú a v rozpore so zákonom a odporujúco je vyjadrená aj RPMN
vo výške 535,3 %, ktorá je neprípustná a neprimeraná a nie je v súlade s maximálnou výškou odplaty pri

poskytovaníspotrebiteľskýchúverov.Súdpretožalobcovi priznalibavýškuposkytnutéhoúveruvovýške
50- €, pričom ním požadovaný poplatok za poskytnutie úveru a vyčíslené náklady v zmysle čl. IV bod 5
súd nepriznal, nakoľko tieto zmluvné podmienky sú v rozpore so zákonom, pretože v zmysle uvedených
zmluvných dojednaní je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich
vymáhaním, pričom žalobca nepreukázal, aké skutočné náklady mu z vypracovaním upomienok a

urgencií vznikli a žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ustanovenia zmluvy, ktoré sa týkali
výšky týchto nákladov, preto súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktorými sa tento zmluvný vzťah spravuje, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, že tieto ustanovenia neboli
dojednané individuálne a sú neplatné. Navyše žalobcom požadované skutočné náklady vo výške 65,-
€ podľa čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy ako náklady spojené s vymáhaním neboli preukázané žiadnym

objektívnym dôkazom, preukazujúcim dôvodnosť ako aj vznik týchto nákladov, preto ich súd považoval
za nepreukázané, nadhodnotené a teda aj nedôvodné.

Dlžnú sumu súd zaviazal žalovaného zaplatiť s 5,25 % zákonným úrokom z omeškania ročne v súlade
s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení,

a to od 1.1.2014 (t.j. dňom nasledujúcim po splatnosti úveru ) do zaplatenia.

Vo zvyšku súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že v konaní úspešnejšiemu žalovanému

náhradu trov konania nepriznal, lebo ich nežiadal priznať. Žalobca mal v konaní úspech, ktorý
predstavuje 39,50 % a úspech žalovaného predstavuje 60,50%, celkový úspech žalovaného tak
predstavuje 21 % . Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil.