Rozsudok – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200458
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200458.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu

JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci navrhovateľa: R.. W. G., bytom E. Č..
XXXX/XX, XXX XX Z., zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
konajúci prostredníctvom JUDr. Zuzany Zimanovej, advokátky a konateľky, proti odporcovi: Okresný
úradBratislava,Staromestskáč.6,81440Bratislava,onezákonnýzásahodporcuvykonanýpodčíslom:
OU-BA-OVVS1- 2014/02759 zo dňa 14.02.2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh navrhovateľa zamieta.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Návrhom došlým na Krajský súd v Bratislave dňa 20.03.2014 sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku

postupom podľa § 250v a nasl. O.s.p., ktorým by súd zakázal odporcovi pokračovať v považovaní ho
za štátneho občana Slovenskej republiky a zároveň prikázal odporcovi zapísať stratu jeho štátneho
občianstva Slovenskej republiky do krajskej a ústrednej evidencie nadobudnutí a strát štátneho
občianstva Slovenskej republiky v konaní číslo OU-BA-OVVS1- 2014/02759 a zároveň žiadal priznať
náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 05.04.2013 nadobudol štátne občianstvo Seychelskej republiky a
týmto dňom stratil slovenské štátne občianstvo v súlade s § 9 ods. 16 zákona č. 40/1993 Z. z. a túto
skutočnosť oznámil Obvodnému úradu Bratislava, čím splnil všetky zákonné predpoklady preto, aby

došlo k zápisu do evidencie nadobudnutia a strát štátneho občianstva a to straty jeho Slovenského
štátneho občianstva ku dňu 05.04.2013. Skutočnosť, že ho odporca (Okresný úrad Bratislava) považuje
až do zápisu straty štátneho občianstva do ústrednej evidencie stále sa občana Slovenskej republiky je v
rozpore so zákonom o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktoré jasne určuje konštitutívnosť straty
štátneho občianstva momentom nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva dobrovoľne na základe
žiadosti.

Nadobudnutie štátneho občianstva Seychel oznámil Obvodnému úradu Bratislava dňa 30.08.2013.
Keďže sa mu podarilo získať apostille - osvedčenie originálu dokumentu o nadobudnutí seychelského

občianstva až dňa 05.12.2013, doručil ho odporcovi 11.12.2013. Súčasne v priebehu januára 2014
doručil aj apostille - osvedčenie rozhodnutia o odňatí seychelského občianstva zo dňa 24.06.2013, ktorébolo vyhotovené dňa 13.01.2014. Z obsahu rozhodnutia o odňatí seychelského občianstva je úplne
zrejmé, že toto nemá účinky ab initio (od počiatku) ani účinky ex tunc (spätne), ale pôsobí ex nunc (do
budúcnosti) a potom je zrejmé, že v dňoch 05.04.2013 až 24.06.2013 bol štátnym občanom Seychel.

Odporca ako jediný hlavný dôvod svojej úvahy o nezapísaní straty jeho Slovenského občianstva do
evidencie nadobudnutí a strát občianstva uviedol, že dokument o odňatí seychelského občianstva
zo dňa 05.04.2013 bol legalizovaný až dňa 05.12.2013 a teda až po vydaní rozhodnutia o odňatí
seychelského občianstva zo dňa 24.06.2013. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukazuje na to, že strata
štátneho občianstva Slovenskej republiky nastala už dňa 05.04.2013 bez ohľadu na to či bolo apostille

- osvedčenie originálu dokumentu vyhotovené až dňa 05.12.2013. Apostille - osvedčenie seychelského
orgánu malo len ten význam, že tento dokument bol použiteľný na území Slovenskej republiky.
Štátne občianstvo Slovenskej republiky sa však nestráca dňom osvedčenia seychelského dokumentu
o nadobudnutí občianstva, ale samotným nadobudnutím seychelského občianstva, čo nastalo dňa
05.04.2013. Orgány Slovenskej republiky nemohli až do 05.12.2013 zaevidovať stratu jeho štátneho
občianstva Slovenskej republiky, pretože nebol osvedčený dokument o nadobudnutí seychelského

štátneho občianstva.

Skutočnosť, že dňa 24.06.2013 mu bolo seychelské občianstvo odňaté rozhodnutím s účinkami
ex nunc, nemôže nijako spôsobiť záver, že je štátnym občanom Slovenskej republiky, nakoľko
štátne občianstvo jednoznačne ku dňu 05.04.2003 stratil dobrovoľným nadobudnutím seychelského
občianstva registráciou na základe žiadosti.

Ďalší argument odporcu - poukazovanie na článok 4 písm. b) Európskeho dohovoru o občianstve
stanovujúceho princíp, že sa musí predchádzať stavu bez štátnej príslušnosti je rozvinutý v čl. 7
ods. 3 Európskeho dohovoru o občianstve, podľa ktorého zmluvný štát nesmie stanoviť vo svojom
vnútroštátnom práve stratu občianstva, ak dotknutá osoba by sa stala osobou bez občianstva, okrem
príkladov dobrovoľného nadobudnutia iného občianstva. Nadobudnutím seychelského občianstva sa

nestal osobou bez občianstva, pretože od 05.04.2013 mal seychelské občianstvo a zároveň stratil
slovenské občianstvo.

Odporca zároveň uviedol aj znenie článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o občianstve týkajúce sa
situácie, keď zmluvný štát umožní zrieknutie sa štátneho občianstva občanom ktorí ešte nezískali štátne
občianstvo iného štátu a mohli sa tak stať osobami bez občianstva, avšak toto ustanovenie je úplne

nepoužiteľné na jeho prípad, nakoľko nežiadal o prepustenie zo štátneho zväzku, ale oznamoval stratu
štátneho občianstva SR na základe dobrovoľného nadobudnutia seychelského občianstva.

Ohľadom argumentu odporcu článku 7 ods. 2 Dohovoru OSN o redukovaní počtu osôb bez štátnej
príslušnosti upozornil na nesprávny preklad slovenskej verzie uvedenej v Zbierke zákonov pod číslom
129/2001 Z. z., pričom platná je anglická verzia uverejnená v Zbierke zákonov pod tým istým číslom a

potom je zrejmé, že len vtedy nestrácal slovenské občianstvo, keď nenadobudol občianstvo Seychel.

Posledným argumentom odporcu bol článok 7 ods. 6 Dohovoru OSN o redukcii počtu osôb bez
štátnej príslušnosti, ktoré ustanovenie rešpektuje vyššie uvedené ustanovenie, nakoľko samotná strata
slovenského občianstva dňa 05.04.2013 nespôsobila, že sa stal osobou bez štátnej príslušnosti, keďže
toto spôsobilo až rozhodnutie seychelského orgánu o odňatí štátneho občianstva.

Záverom navrhovateľ poukázal na to, že základom úvahách odporcu bolo to, že má byť do okamihu
zápisu straty štátneho občianstva Slovenskej republiky do príslušnej evidencie stále považovaný za
štátneho občana Slovenskej republiky. Takáto úvaha je zjavne nepodložená zákonnými ustanoveniami,
nakoľko zápis do evidencie má iba deklaratórny účinok a strata štátneho občianstva dobrovoľným
nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe žiadosti sa uskutočňuje dňom nadobudnutia

cudzieho štátneho občianstva. Konštitutívnym prvkom je teda nadobudnutie cudzieho občianstvadobrovoľne na základe žiadosti a nie až zápis do príslušnej evidencie, ktoré má zjavne evidenčný
charakter.

Navrhovateľ zároveň poukázal na splnenie zákonnej podmienky vyčerpania prostriedkov, ktorých

použitie umožňuje osobitný predpis, keďže dňa 17.03.2014 podal voči postupu odporcu sťažnosť podľa
zákona č. 9/2010 Z. z. . Dňa 17.03.2014 navrhovateľ v danej veci podal podnet aj na prokuratúru napriek
tomu, že v zmysle ustálenej judikatúry nejde o efektívny prostriedok nápravy.

2.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 05.05.2014. Poukázal na § 16 a ods. 3 zákona o štátnom
občianstve Slovenskej republiky, podľa ktorého pri konaniach o udelení štátneho občianstva, pri strate

štátneho občianstva a pri osvedčovaní štátneho občianstva Slovenskej republiky musia mať doklady
vydané cudzím štátom ďalšie overenie a musí byť priložené úradne osvedčený preklad do slovenského
jazyka.Potomlistinyvydanévcudzine,ktorésúplatnévkrajinevydaniaakoverejnélistinymajúdôkaznú
moc verejných listín v Slovenskej republike len, ak sú opatrené predpísanými osvedčeniami. Na to, aby
bol doklad, ktorým bolo udelené seychelské občianstvo navrhovateľovi platný na území Slovenska a

aby mal dôkaznú moc v konaní o zaevidovaní straty štátneho občianstva Slovenskej republiky musí byť
tento doklad preložený v zákonom požadovanej forme a opatrený osvedčením tzv. apostille.

Vyjadril nesúhlas s tvrdením navrhovateľa o tom, že Slovenská republika nemôže niesť zodpovednosť
za to, že Seychelská republika odňala štátne občianstvo navrhovateľovi s okamžitým účinkom dňa
24.06.2013 v čase, keď už nebol štátnym občanom Slovenskej republiky. Uznaním a zaevidovaním

straty štátneho občianstva Slovenska by boli porušené článok 4 písm. b) Európskeho dohovoru o
občianstve v spojení s článkom 7 ods. 2 a ods. 6 Dohovoru o redukovaní počtu osôb bez štátnej
príslušnosti ako aj článok 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Dňa 30.08.2013 prijal Obvodný
úradom Bratislava oznámenie navrhovateľa o strate jeho štátneho občianstva Slovenskej republiky a
po preskúmaní predložených dokladov zistil, že doklady nemajú zákonom požadovanú formu, nakoľko

doklady o nadobudnutí štátneho občianstva Seychelskej republiky nemali overenie (apostille). Uvedené
odporca listom zo dňa 04.09.2013 konštatoval a o tejto skutočnosti navrhovateľa informoval. Odporca
môže zapísať stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky do príslušnej evidencie až po predložení
všetkých dokladov potvrdzujúcich nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v zákonom požadovanej
forme. Do okamihu zápisu straty štátneho občianstva Slovenskej republiky do evidencie je dotknutá

osoba stále považovaná za štátneho občana Slovenskej republiky. Navrhovateľ doklad o nadobudnutí
štátneho občianstva Seychelskej republiky predložil v zákonom požadovanej forme až dňa 11.12.2013.

Na základe stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 05.02.2014 vyplynulo, že doklad
o nadobudnutí štátneho občianstva Seychelskej republiky bol legalizovaný dňa 05.12.2013, t. j. v čase
kedy navrhovateľ už nebolo štátnym občanom Seychel, nakoľko Minister vnútra a dopravy Seychel dňa

24.06.2013 rozhodol o odňatí štátneho občianstva navrhovateľovi a toto rozhodnutie bolo potvrdené
príslušným súdom. Túto skutočnosť navrhovateľa zastupujúca osoba odporcovi neoznámila a tento sa
dozvedel od orgánov činných v trestnom konaní.

Odporca záverom uviedol, že v danom prípade možno analogicky použiť ustanovenie § 8b zákona
o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktorým sa stanovuje podmienka, kedy nevznikne štátne

občianstvo Slovenskej republiky po prevzatí listiny o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky
a to, ak sa preukáže že vydanej listiny sa dosiahlo trestným činom.

3.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný prejednal vec v rozsahu a dôvodov
vyplývajúcich z návrhu (§ 250 O.s.p.) postupom podľa 5 hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250v a

nasl. O.s.p.) na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 14.05.2014, v neprítomnosti riadnepredvolaného a neospravedlneného odporcu (§ 250g ods.2 O.s.p.), oboznámil sa s obsahom
pripojeného administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že návrh dôvodný nie je.

Podľa § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych
orgánov.

Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť návrh navrhovateľa v intenciách uvedených námietok,
pričomsúddospelkzáveru,žemunemožnovyhovieť.Vzhľadomnanižšieuvedenénávrhsúdvyhodnotil
ako neprípustný a preto ho zamietol.

4.

Súd sa oboznámil s administratívnym spisom odporcu obsahujúcim: oznámenie navrhovateľa z
30.08.2013 o strate štátneho občianstva SR zaslané odporcovi, vyjadrenie odporcu z 04.09.2013,
odpoveď MV SR z 28.08.2013 na žiadosť odporcu, oznámenie navrhovateľa z 11.12.2013 o strate
štátneho občianstva SR, zaslanie dokumentov Prezídia PZ SR z 27.12.2013, stanovisko MV SR z
05.02.2014.

Oznámenie odporcu navrhovateľovi z 14.02.2014, pod číslom OU-BA-OVVSI-2014/02759, v ktorom mu
oznámil, že je štátnym občanom Slovenskej republiky a štátne občianstvo SR mu zostalo zachované.
Odporca uviedol dôvody, pre ktoré po obdržaní oznámenia navrhovateľa z 30.08.2013 o strate jeho
štátneho občianstva SR nezapísal stratu štátneho občianstva do ústrednej evidencie nadobudnutia
a straty štátneho občianstva SR (doklady Seychelskej republiky nemali zákonom požadovanú formu

- apostille podľa § 16a ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z.). Vyslovil názor, že až do okamihu zápisu
straty štátneho občianstva SR do príslušnej evidencie je osoba považovaná za štátneho občana SR.
Potom ako navrhovateľ predložil doklad o nadobudnutí štátneho občianstva Seychelskej republiky v
zákonom požadovanej forme (11.12.2013) požiadal Ministerstvo vnútra SR o stanovisko, v ktorom sa
skonštatovalo, že doklad o nadobudnutí štátneho občianstva Seychelskej republiky bol legalizovaný

05.12.2013, t. j. v čase kedy už nebol navrhovateľ štátnym občanom Seychelskej republiky, keďže
24.06.2013 Minister vnútra a dopravy Seychel rozhodol o odňatí navrhovateľovho štátneho občianstva.

V závere odporca poukázal na medzinárodné dohovory o štátnom občianstve, ktorými je Slovensko
viazané (Európsky dohovor o občianstve - čl. 4 písm. b, čl. 8 ods. 1, Dohovor o redukovaní počtu osôb
bez štátnej príslušnosti - čl. 7 ods. 2, 6).

Sťažnosť navrhovateľa z 13.03.2014 proti nezapísaniu straty štátneho občianstva SR do evidencie,
vyjadrenie odporcu k sťažnosti z 14.04.2014.

Na nariadenom pojednávaní prítomný právny zástupca navrhovateľa predniesol stanovisko a to aj ako
reakciu na písomné vyjadrenie odporcu k návrhu. V stanovisku (predloženom v písomnom vyhotovení
tvoriacom súčasť zápisnice z pojednávania) poukázal na tú skutočnosť, že dňa 05.04.2013 sa naplnila

dikcia § 9 ods. 16 zákona č. 40/1993 Z. z. a navrhovateľ stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
pretože týmto dňom jednoznačne nadobudol štátne občianstvo Seychel, ktoré mu bolo dňa 24.06.2013
odňaté a to s okamžitým účinkom odo dňa doručenia príkazu. Rozhodnutie o odňatí štátneho občianstva
Seychel navrhovateľovi jasne ukázalo, že občianstvo sa mu odňalo s okamžitým účinkom a teda nie
spätne.

V ďalšom poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.09.2014 sp. zn.
PL.ÚS 11/2012, ako aj vysvetlenie článku 4 písm. b) a článku 7 ods. 1 písm. a) a b) Európskeho
dohovoru o občianstve, s ktorých je zrejmé, že stratou slovenského občianstva nadobudnutímseychelského občianstva sa nesmie stať osoba bezobčanom, pričom toto bolo splnené, pretože
v okamihu straty slovenského občianstva navrhovateľ nadobudol seychelské občianstvo. Len v
prípade straty občianstva nadobudnutého nepravdivým vyhlásením je výslovne umožnený vznik

bezobčianstva. Navrhovateľ nadobudol seychelské občianstva v dôsledku nepravdivého vyhlásenia a
v tomto prípade ide o medzinárodnoprávnu výnimku, keď je umožnené urobiť osobu bezobčanom.
Neexistuje žiaden medzinárodný záväzok chrániť osoby pred vznikom bezobčianstva v dôsledku
odňatia štátneho občianstva získaného nepravdivým vyhlásením. Odporca sa potom nemôže domáhať
plnenia povinností, ktoré mu medzinárodné právo neukladá. Taktiež nie je možné trvať na tom, že

navrhovateľ je občanom Slovenskej republiky hoci u neho nastali zákonné predpoklady pre stratu
štátnehoobčianstvaSlovenskejrepublikylenpreto,žebysaneskôrstalbezobčanom.Aksaosobastane
bezobčanom v dôsledku nepravdivého vyhlásenia pri nadobudnutí tohto občianstva ide o medzinárodne
súladný výsledok, keď medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná umožňujú vznik
bezobčianstva a túto otázku v žiadnom prípade nemôžu posudzovať slovenské štátne orgány, ale mohli
by tak urobiť iba seychelské orgány.

Podľa článku 12 Európskeho dohovoru o občianstve podlieha rozhodnutie o ponechaní občianstva
administratívnemualebosúdnemuprieskumuarozhodnutieoponechaníobčianstvanavrhovateľanemá
žiadnu oporu v medzinárodnom práve a je v rozpore s vnútroštátnym právom Slovenskej republiky.

V danom prípade došlo k strate slovenského občianstva a následne k odňatiu seychelského občianstva
s okamžitým účinkom do budúcna. Potom evidovanie straty slovenského občianstva má len evidenčný

charakter bez akýchkoľvek právnych následkov, pretože k strate slovenského občianstva už došlo dňa
05.04.2013. Odporca bol povinný túto evidenciu vykonať a Slovenská republika nemôže zabrániť vzniku
stavu bezobčianstva navrhovateľa, ktoré vzniklo dňa 24.06.2013 rozhodnutím príslušných orgánov
Seychel o odňatí seychelského občianstva navrhovateľovi. Slovenská republika nemôže svojvoľne
priznať občianstvo osobe, ktorá ju o to nepožiadala. Argumentácia odporcu o tom, že až do okamihu

zápisu straty štátneho občianstva Slovenskej republiky do príslušnej evidencie je osoba považovaná
za štátneho občana Slovenskej republiky by znamenalo, že zápis straty štátneho občianstva by mal
konštitutívne účinky, čo však priamo odporuje zákonu č. 40/1993 Z. z. - § 9 ods. 16.

Postup v zmysle zákona č. 40/1993 Z. z. predpokladá, že ten, kto stratil štátne občianstvo Slovenskej
republiky dobrovoľným nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva je povinný túto skutočnosť oznámiť

Okresnému úradu v sídle kraja z čoho vyplýva, že najprv nastane strata štátneho občianstva, ktorá
sa následne oznámi odporcovi, ktorý vykoná zápis straty štátneho občianstva do príslušnej evidencie
a to iba s deklaratórnymi účinkami. Argument odporcu o tom, že v čase oznámenia straty občianstva
Slovenska už nebol navrhovateľ občanom Seychel vedie k uplatneniu medzinárodných záväzkov
Slovenskej republiky (čl. 4 písm. b) Európskeho dohovoru o občianstve, čl. 7 ods. 2, 6 Dohovoru

o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti) bol nedostatočný pre odôvodnenie jeho postoja,
prečo považuje navrhovateľa za štátneho občana Slovenskej republiky, ak je odporca viazaný v prvom
rade zákonom a až v prípade prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonom je ju možné uplatniť
popri zákone. V prípade navrhovateľa žiaden medzinárodnoprávny záväzok Slovenskej republiky voči
navrhovateľovi, ktorý by nebol súčasne riešený vnútroštátnym právom neexistuje, pretože Slovenské

občianstvo stratil legálne nadobudnutím seychelského občianstva, ktoré mu bolo neskôr odňaté
v dôsledku nepravdivého vyhlásenia pri jeho nadobudnutí, čo je plne v súlade s seychelským a
medzinárodným právom.

5.

Podľa § 250v ods.1, 3, 4 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na

svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie
je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak takýto zásah alebo jeho dôsledky
trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí
byť v podaní do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však

do jedného roka odo dňa, keď nemu došlo.

Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie
orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán
verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva
navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u <.. platí

rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z. z. štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť

a) prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť,

b) nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle.

Podľa § 9 ods. 16 zákona č. 40/1993 Z. z. štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo
Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie

alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie
štátne občianstvo.

Podľa § 16a ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z. doklady k žiadosti podľa § 8, 9 a 9a žiadateľ predloží v
origináli alebo predloží ich úradne osvedčenú kópiu. Ak žiadateľ predloží doklady v origináli, obvodný
úrad v sídle kraja, diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky po overení údajov z

nich vyhotoví ich kópie a doklady vráti žiadateľovi. Doklady vydané cudzím štátom musia mať ďalšie
overenie, ak medzinárodná zmluva15) neustanovuje inak, a musí k nim byť priložený úradne osvedčený
preklad do slovenského jazyka.

Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 40/1993 Z. z. štátne občianstvo Slovenskej republiky nevznikne, ak sa po
prevzatí listiny o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky preukáže, že

a) doklady, na základe ktorých bola listina vydaná, sú sfalšované alebo pozmenené,

b) žiadateľ nie je osoba, ktorej doklady predložil,

c)listinabolavydanábezznalostiskutočností,ktorémohlimaťnarozhodnutiepodstatnývplyv,ažiadateľ
tieto skutočnosti neoznámil, hoci bol povinný ich oznámiť,

d) vydanie listiny sa dosiahlo trestným činom.

6.

Účelom konania pred nezákonným zásahom orgánov verejnej správy v správnom súdnictve podľa §
250v O.s.p. je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená
na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý
nie je rozhodnutím, pričom tento zásah bol zameraný proti nej alebo proti nej priamo vykonaný za

predpokladu, že takýto zásah alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie
je potom zárukou, že súd uložením povinnosti žalovanému nepokračovať v porušovaní práva žalobcu
a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie
nezákonného stavu vzniknutého protiprávnym konaním, prípadne nekonaním orgánu verejnej správy.Zmyslom právnej úpravy podľa § 250v O.s.p. je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred
takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale spočívajú
vo faktickej činnosti proti týmto subjektom a vyžadujú súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre žalobcu

spoločensky neprijateľného stavu. Pokiaľ § 250v ods. 3 O.s.p. upravuje podmienky prípustnosti návrhu
na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ide o kumulatívne stanovené podmienky
prípustnosti návrhu, ktorými sú jednak vyčerpanie dostupných opravných prostriedkov podaných s
cieľom nápravy dôsledkom nezákonného zásahu a jednak podanie návrhu v určenej subjektívnej a
objektívnej lehote.

Právna úprava v piatej časti O.s.p. ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých úkonov, pričom uvedená
skutočnosť platí aj pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánov verejnej správy podľa
§ 250v O.s.p.. V ods. 8 cit. ust. § 250v O.s.p. je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú
ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 250v pojem „zásah“ nedefinuje, pričom jeho definíciu neobsahujú ani
iné zákony. Ustálená judikatúra považuje za „nezákonný zásah“, resp. v širšom zmysle protiprávny útok

orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci
v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne. Musí ísť o priamy zásah
do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na
ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd
nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval

a ak je to možné, správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa §
250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo
právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.

Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu
súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať len v prípade, ak iná právna možnosť

ochrany chýba. Návrh proti nezákonnému zásahu nemôže byť považovaný za náhradu žaloby proti
rozhodnutiu správneho orgánu a nie je v procesnej dispozícii účastníka konania určiť, či podá návrh
podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p., alebo žalobu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. V prípade, ak
bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, je potrebné, aby sa žalobca domáhal súdnej ochrany
postupom podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti O.s.p..

Súd v prejednávanej veci musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný
zásah vymedzený v ust. § 250v O.s.p., pričom musí ísť o návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch a ide o nezákonný zásah
orgánu verejnej správy (jeho dôsledkom je zmena v postavení fyzickej alebo právnickej osoby), zásah
nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo proti nim

vykonaný, dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, žalobca vyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, žaloba bola podaná do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá
zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Predpokladom
vydania meritórneho vyhovujúceho rozhodnutia je splnenie podmienok konania stanovených v § 250v
O.s.p.

Náležitosťou návrhu o ochrane pred nezákonným zásahom je aj tvrdenie fyzickej alebo právnickej osoby
o ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch.

Súd musel skonštatovať, že v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení návrh na konanie o
nezákonnom zásahu orgánu verejnej správy (odporcu) bol podaný predčasne, keďže ho navrhovateľ
podal pred zaujatím stanoviska odporcu k nim podanej sťažnosti (písomnosť odporcu z 14.04.2014) a

to s poukazom na judikatúru uvádzanú samotným navrhovateľom (rozsudky NS SR sp. zn. 8Sžz1/2009,
3Sžz1/2009, 2Sžz 2/2013). Napriek tomu súd vec meritórne prejednal a to vzhľadom na následné
oznámenie odporcu zo dňa 14.04.2014 o nevyhovení jeho sťažnosti. Obe lehoty (subjektívna aobjektívna) na podanie návrhu boli zachované. Navrhovateľ podal aj opakovaný podnet na prokuratúru,
pričom Okresná prokuratúra aj Krajská prokuratúra jeho podnety zamietli.

Ďalšou zákonnou podmienkou na úspešné uplatnenie návrhu na odstránenie trvania nezákonného

zásahu je existencia stavu, kedy nie je dostupná iná právna možnosť ochrany účastníka konania voči
trvajúcemu nezákonnému zásahu správnym orgánom. Takouto formou ochrany je aj možnosť súdneho
prieskumu rozhodnutia vydaného správnym orgánom, a to postupom podľa druhej hlavy piatej časti
O.s.p. V danom prípade po doručení oznámenia navrhovateľa (z 30.08.2013 o strate jeho štátneho
občianstva SR) odporca po vykonaní dokazovania a po oboznámení sa so stanoviskom Ministerstva

vnútra SR rozhodol o nezapísaní straty štátneho občianstva SR navrhovateľa do príslušnej evidencie a
vydal vo veci dňa 14.02.2014 - oznámenie v konaní číslo OU-BA-OVVS1- 2014/02759, ktoré je možné
v zmysle ustálenej judikatúry pokladať za rozhodnutie orgánu verejnej správy, podliehajúce súdnemu
prieskumu podaním žaloby, keďže sa jednalo o individuálny správny akt voči navrhovateľovi. Takýto
postup mal zvoliť aj navrhovateľ, na rozdiel od ním zvoleného postupu podľa § 250v O.s.p.. Oznámenie
odporcu pritom obsahuje primerané odôvodnenie, v ktorom odporca ozrejmil dôvody, ktoré ho viedli k

jeho postoju. Obsahuje opis skutkového stavu veci, právne zdôvodnenie, citujúc použitie zákonných
ustanovení právnych predpisov a medzinárodných dohovorov, ktoré pri svojom postupe aplikoval, a bolo
teda preskúmateľné postupom podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p.

Podľa ust. § 5 ods. 1 a 2 O.s.p., súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom
konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený
advokátom.

Poučovacia povinnosť sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých využitie (realizácia)
alebo splnenie (rešpektovanie) má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizácie základného
práva na súdnu ochranu. Z tohto dôvodu má poučovacia povinnosť základný zmysel pri začatí

občianskeho súdneho konania, pri zmenách jeho predmetu a účastníkov, pri skúmaní procesných
podmienok a napokon aj pred rozhodnutím súdu o veci. Prax najvyššieho súdu preto trvá na poučení
o náležitostiach žaloby, o správnej formulácii návrhu na rozhodnutí vo veci samej a v priebehu konania
aj na takom poučení, ktoré účastníkovi umožní pokračovanie v konaní a dosiahnutie rozhodnutia v
merite veci. Žalobná žiadosť (petit) je náležitosťou žaloby a jej formulovanie je procesnou povinnosťou

účastníka. Z tohto hľadiska je súd povinný poučiť účastníka o správnom znení petitu, avšak len za
podmienky, ak navrhovateľ nie je zastúpený advokátom.

V preskúmavanej veci navrhovateľ zastúpený advokátom trval na žalobnom petite, (upravenom na
pojednávaní),ktorýmžiadalsúd,abyzakázalodporcovipokračovaťvpovažovaníhozaštátnehoobčana
Slovenskej republiky a zároveň prikázal odporcovi zapísať stratu jeho štátneho občianstva Slovenskej

republiky do krajskej a ústrednej evidencie nadobudnutí a strát štátneho občianstva Slovenskej republiky
v konaní číslo OU-BA-OVVS1- 2014/02759.

Podľa názoru súdu, nie je v jeho právomoci nariadiť odporcovi, aby prestal považovať navrhovateľa za
štátneho občana Slovenskej republiky, pretože „považovanie“ nemožno chápať ako nezákonný priamy
zásah (útok) do práv navrhovateľa. Povinnosť zapísať stratu občianstva navrhovateľa do krajskej a

ústrednej evidencie nadobudnutí a strát štátneho občianstva Slovenskej republiky, by podľa názoru súdu
mohla byť predmetom súdneho konania v rámci prieskumu oznámenia odporcu zo dňa 14.02.2014
( oznámenie v konaní číslo OU-BA-OVVS1- 2014/02759), podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p.,
výsledkom ktorého by mohol byť výrok o zrušení predmetného oznámenia a v následnej povinnosti
správneho orgánu, pokračovať v konaní o žiadosti navrhovateľa podľa vyslovenej právnej úvahy súdu.

Takúto povinnosť však nemožno stotožniť za obnovenie stavu pred zásahom, tak ako to predpokladá
§250v O.s.p.Sámnavrhovateľvosvojomstanoviskutvrdil,žeoznámeniemálendeklaratórnyúčinokbezakýchkoľvek
konštitutívnych účinkov, čo podporuje názor súdu, že ho nemožno považovať za priamy zásah ani za
útokvzmysledefiníciepodľa§250vods.1O.s.p.Vpreskúmavanejvecitedanedošlopostupomodporcu

k útoku, ani k žiadnemu priamemu zásahu do práv a záujmov navrhovateľa, doručením oznámenia
nedošlokžiadnejzmenevjehopostavení,akémalpredjehovydaním,apretonebolisplnenépodmienky
na to, aby súd návrhu vyhovel.

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave návrh ako nedôvodný zamietol podľa ust. § 250v ods.
4 O.s.p.

Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľa§250vods.5O.s.p.avkonaníneúspešnémunavrhovateľovi

právo na ním uplatnenú náhradu trov konania mu nepriznal, odporcovi právo na náhradu trov konania
v správnom súdnictve zásadne neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7

O.s.p.).