Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 5, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14P/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216200232
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216200232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

starostlivosti o maloleté dieťa: I., O.. XX.Y. XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov: otec - navrhovateľ: G. I., O..
X.L. XXXX, V. XXX XX Č., a matka - odporkyňa: R. I., E.. D., O.. X.L. XXXX, V. P. N. XXX/XX, XXX XX
K. M. - E., o zvýšenie výživného na maloletú, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v znení:
Maloletý I., O.. C..Y. XXXX sa zveruje na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima pre
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, určené v ustanovení § 2, písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom
znení vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

Stretávanie sa matky s maloletým dieťaťom sa neurčuje a ponecháva sa na dohodu rodičov.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa s návrhom zo dňa 12.januára 2016 domáhal o úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu, a to o zverenie maloletého do jeho starostlivosti a určenie výživného. Svoj
návrh odôvodnil tým, že je spôsobilý maloleté dieťa vychovávať, maloleté dieťa žije s ním v spoločnej
domácnosti, stará sa oňho a vychováva ho sám, lebo odporkyňa je na psychiatrickom oddelení v P..

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom otca a matky maloletého dieťaťa a kolíznej
opatrovníčky a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: lekárskou
správou Nemocnice s poliklinikou Y. F. - detským oddelením, lustráciou navrhovateľa v registri sociálnej
poisťovne, správou psychiatrickej nemocnice z 19.januára 2016, správou ÚPSVaR o výchovnom
prostredí maloletého, rodným listom maloletého, správou obce K. M. z 2.februára 2016, sobášnym listom
navrhovateľa a odporkyne. Následne, v súlade s § 167 O. s. p. a v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. a §
118 ods. 4 O.s.p. súd vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené.

Podľa ust. § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviťvýkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška

jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Vovšetkýchpodstatnýchveciachsúvisiacichsvýkonomrodičovskýchprávapovinnostíbysamalimatka

a otec maloletých detí dohodnúť. Rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je
až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností. Keďže dohoda rodičov nahrádza rozhodnutie súdu, pre túto dohodu, ako aj pre rozhodovanie
súdu o schválení tejto dohody platia rovnaké zásady ako pre rozhodovanie súdu o úprave výkonurodičovských práv a povinností, to okrem iného znamená, že rodičia sa musia dohodnúť najmä o tom,
komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok a tiež, ako má ten z rodičov, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu. Subjektmi tejto dohody môžu byť len rodičia.
Súd pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletých detí, najmä na ich citové
väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné,
záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery
rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.).

Následne obaja rodičia sa zhodli na predloženej rodičovskej dohode o zverení maloletého do
starostlivosti otca, ako aj o určení výživného. Súd rozhodol o právach a povinnostiach rodičov k
maloletému dieťaťu schválením predloženej rodičovskej dohody, tak ako je vo výroku tohto rozsudku,
nakoľko nie je v rozpore zo zákonom a je v prospech maloletého dieťaťa.
Pričom súd zistil, že maloleté dieťa má toho času 1,5 mesiaca, je zdravé, dokrmované Nutrinolom,
pravidelne navštevuje detskú ambulanciu. Otec maloletého je samostatne zárobkovo činná osoba,

vykonáva murárske práce, jeho čistý mesačný príjem je 550 eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá,
nehnuteľnosť nevlastní. Matka trpí schizofréniou od roku 1994, je na invalidnom dôchodku, poberá 230
eur dôchodok, vlastní 1 podiel na rodičovskom rodinnom dome. Má tiež vyživovaciu povinnosť voči
staršiemu synovi G. Ľ. D., O.. XX.L. XXXX. Toho času býva u svojej matky aj so starším synom.

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Účastníci konania, po vyhlásení rozsudku a jeho krátkom odvodnení na pojednávaní, na ktorom boli

prítomní, po poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva odvolania. S poukazom na ust. § 157 ods.
3 O.s.p. súd v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia uviedol len predmet konania a ustanovenia
zákona, podľa ktorých rozhodol vo veci.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 O.s.p., a to tak že žiadnemu z účastníkov
konania nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať

i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa účastníci tohto práva výslovne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.