Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607208381
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:4607208381.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, pobočka
Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: SEMONT SHOES, s.r.o., IČO: 36 698 920,
so sídlom Bošany, Jána Bottu 423/47, t.č. vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie 2.415,45 eur
s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 07.
augusta 2014, č. k. 5Er/1537/2008 - 17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť
nahradiť X.. O. B., súdnej exekútorke so sídlom exekútorského úradu v Nitre, Štefánikova 49, trovy
exekúcie vo výške 74,35 eur vrátane DPH, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 16.07.2007,

doručeným exekútorskému úradu dňa 18.07.2007, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie
pre vymoženie sumy 2.415,45 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Topoľčany č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 17.05.2007, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.06.2007 a vykonateľnosť dňa 06.07.2007. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa
23.07.2007 X.. O. B., súdnu exekútorku so sídlom v Nitre. Súdna exekútorka doručila
súdu dňa 23.06.2014 podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 19.06.2014 podľa § 57 ods.

1 písm. h/ Exekučného poriadku spolu s vyúčtovaním trov exekúcie. V podnete uviedla, že povinný
bol dňa 14.11.2013 vymazaný z obchodného registra, čím došlo k zániku právnickej osoby z dôvodu
nemajetnosti a procesná spôsobilosť povinného zanikla. Zároveň si uplatnila trovy exekúcie vo výške
74,35 eur a k povinnosti uhradiť trovy exekúcie žiadala zaviazať oprávneného. Súd šetrením zistil, že
povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/89/2012-25 zo dňa 25.09.2013 zrušený
bez likvidácie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2013. Povinný bol dňa 31.05.2014 "ex

offo" vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín a od 14.11.2013 bol zrušený. A keďže
povinný zanikol bez likvidácie, nezostal mu žiadny majetok postihnuteľný exekúciou, a preto súd podľa
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku musel exekúciu zastaviť. Súd preskúmal príslušný spisový
materiál a podanie súdnej exekútorky, ktorým si vyúčtovala trovy exekúcie v celkovej výške 74,35 eur
a zistil, že návrh súdnej exekútorky na priznanie trov exekúcie je dôvodný. Podľa § 14 ods. 1 písm.
b/, ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. priznal súd súdnej exekútorke paušálnu odmenu

vo výške 39,84 eur za 12 úkonov exekučnej činnosti (á 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej
činnosti) tak, ako si súdna exekútorka uplatnila vo vyúčtovaní, a to za tieto úkony exekučnej činnosti:
1/ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2/ doručenie príkazu na začatie exekúcie, 3/ doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, 4/ doručenie exekučného príkazu, 5/ každé zisťovanie účtu povinného
(3x daňový úrad 24.07.2007, 25.02.2009, 20.05.2010, 1x elektronická lustrácia 21.01.2013), 6/ každé
ďalšie zisťovanie majetku povinného (3x dopravný inšpektorát 24.07.2007, 25.02.2009, 20.05.2010,

1x kataster). Vykonanie týchto úkonov, za ktoré súd súdnej exekútorke priznal paušálnu odmenu, je
preukázané listinami, ktoré sú založené v exekučnom spise. Podľa § 22 citovanej vyhlášky priznal súdsúdnej exekútorke aj náhradu hotových výdavkov v uplatnenej výške 22,12 eur, a to za elektronickú
lustráciu bánk vo výške 0,70 eur a za poštovné vo výške 21,42 eur. Súd priznal súdnej exekútorke
náhraduhotovýchvýdavkovza elektronickúlustráciubánk,nakoľkozúradnejčinnostisúdujeznáme,že

za elektronickú lustráciu bánk je poplatok vo výške 0,70 eur, pričom súdna exekútorka listinou založenou
v exekučnom spise preukázala, že túto elektronickú lustráciu vykonala. Taktiež súd priznal súdnej
exekútorke náhradu hotových výdavkov za poštovné, nakoľko uplatnená výška hotových výdavkov
za poštovné je primeraná k dĺžke trvania exekučného konania, ktoré sa začalo v roku 2007, no
predovšetkým je primeraná k počtu úkonov, ktoré súdna exekútorka vykonala v exekučnom konaní za

účelom vymoženia pohľadávky oprávneného. Trovy exekúcie spolu predstavujú sumu 61,96 eur bez
DPH(39,84eur+22,12eur).Súdnaexekútorkajeplatiteľomdanezpridanejhodnoty(DPH),pričom20%
DPH zo sumy 61,96 eur je 12,39 eur. Trovy exekúcie teda celkovo predstavujú sumu 74,35 eur vrátane
DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,
podľa ktorého ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, súd
k náhrade nevyhnutných trov exekúcie vo výške 74,35 eur vrátane DPH zaviazal oprávneného, keďže

povinný zanikol bez likvidácie a nezostal mu žiadny majetok postihnuteľný exekúciou.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa o zastavení exekúcie povinný neexistoval, pretože bol už viac ako dva mesiace vymazaný

z obchodného registra. Zastával názor, že nakoľko povinný výmazom z obchodného registra stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania, bol v predmetnej veci daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
Namietal, že v čase podania návrhu na exekúciu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať výmaz
povinného z obchodného registra, v dôsledku čoho svojim konaním nezapríčinil zastavenie exekučného

konania, keď s dostatočným časovým odstupom pred zrušením a výmazom povinného z obchodného
registra podal návrh na začatie exekučného konania. Ďalej uviedol, že v prípade zániku povinného z
dôvodu jeho výmazu z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov
exekúcie súdnemu exekútorovi, čo vyplýva z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto možnosť
pripúšťa aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. III ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008.

Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Súdna exekútorka v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že súd prvého stupňa
správne posúdil dôvod zastavenia exekúcie, keďže v predmetnej veci zániku povinného a jeho strate
spôsobilosti na právne úkony predchádzala skutočnosť, že dlžník je nemajetný a preto práve nedostatok

majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.09.2006, sp. zn. II ÚS 49/06.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné

ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, proti rozhodnutiam podľa § 57
ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ a k/ je prípustné odvolanie.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.

Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 1, podľa ktorého, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie a v § 203 ods. 2, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.07.2007, doručeným súdnej
exekútorke X. O. B. dňa 18.07.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie

2.415,45 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Topoľčany č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 17.05.2007, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.06.2007 a vykonateľnosť dňa 06.07.2007.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu

Trenčín č. k. 28CbR/89/2012-25 zo dňa 25.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2013,
súd zrušil bez likvidácie spoločnosť SEMONT SHOES, s.r.o., IČO: 36 698 920, so sídlom v Bošanoch,
Jána Bottu 423/47, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, v oddieli Sro, vo vložke
číslo 19179/R. Povinný bol následne dňa 31.05.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra
2011) bolo v predmetnej veci potrebné zaoberať sa tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného
z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle §
57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia

exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách
exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ust. § 68 Obchodného zákonníka
vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však
musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak
spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie,

zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného
vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená,
že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd
Trenčín uznesením č. k. 28CbR/89/2012-25 zo dňa 25.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
14.11.2013, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia

žiaden majetok. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Následnesúdprvéhostupňasprávnerozhodolajotrovách exekúcie,ktoréjepovinnýznášaťoprávnený,
aj keď zastavenie exekúcie procesne nezavinil, pretože v danej veci bolo exekučné konanie zastavené
pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Súd prvého stupňa pri ustálení výšky

trov exekúcie postupoval podľa príslušnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v príslušnom znení, pričom samotnú výšku
trov exekúcie oprávnený vo svojom odvolaní ani nenamietal.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1

O.s.p. ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .