Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/400/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109225387
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5109225387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky: R. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry
Čadca, v konaní o zaplatenie 1.659,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 10C/27/2010-102 zo dňa 5. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči odporcovi
zaplatenia istiny vo výške 1.659,70 eur s príslušenstvom, odporcovi náhradu trov nepriznal.

Rozsudok okresného súdu sa opiera o ust. § 27b ods. 1, § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2008. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k
záveru, že navrhovateľka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy u odporcu na predbežné prerokovanie
uplatnila.

Navrhovateľku ďalej v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať kumulatívne splnenie všetkých
základných predpokladov, za ktorých vzniká zodpovednosť štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z., a to porušenie právnej povinnosti, ktoré spočíva v nesprávnom úradnom postupe, vznik a
existenciu ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom a príčinnú súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a ujmou, ktorá porušením vznikla a zároveň, keďže v danom konaní ide o nárok
na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľku zaťažovalo i dôkazné bremeno preukázať,

že samotné konštatovanie porušenia práva by nebolo dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
spôsobenú ujmu a zároveň by ani túto ujmu nebolo možné uspokojiť inak (napr. formou ospravedlnenia).

Pokiaľ ide o prvý predpoklad, a to porušenie právnej povinnosti spočívajúcej v nesprávnom úradnom
postupe, zákon č. 514/2003 Z. z. v § 9 ods. 1 za nesprávny úradný postup považuje i zbytočné prieťahy.
Navrhovateľka nečinnosť Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod spisovou značkou 8C 308/2005
za ňou tvrdené obdobie od 12.12.2005 do 08.12.2008 preukazovala spisovým materiálom vedeným pod

uvedenou spisovou značkou.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch súd môže
vychádzať iba z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnostina prieťahy, z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti,
ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie bez
zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým

bolo konštatované, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Okresný súd Žilina v zastúpení podpredsedom
súdu v odpovedi k sťažnosti navrhovateľky vedenej pod 1SprS/360/2008 zo dňa 20.11.2008 vyhodnotil
túto sťažnosť ako čiastočne dôvodnú, uviedol, že vo veci došlo k určitému zdržaniu, za ktoré sa

navrhovateľke v mene Okresného súdu Žilina ospravedlňuje. Navrhovateľka tak v časti, v ktorej
podpredseda Okresného súdu Žilina v odpovedi na jej sťažnosť, vyhodnotil túto sťažnosť ako dôvodnú,
uvedený predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu splnila.

Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti štátu je vznik a existencia škody (ujmy). Navrhovateľka si v
konaní uplatnila nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.659,70 eur, čo odôvodňovala

tým, že jej energia, či už fyzická alebo mentálna, jej čas a povinnosť zaoberať sa predmetnými vecami je
určitá hodnota, ktorú zohľadňuje priznanie finančného zadosťučinenia, ako aj navrhovateľka tento nárok
odôvodnila jej právnou neistotou počas uvedeného obdobia a tým, že nemohla dostať sumu, ktorá bola
bezdôvodným obohatením odporcu v konaní 8C 308/2005. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, túto
navrhovateľka vyčíslila ako trojnásobok výšky odškodnenia priznávaného Ústavným súdom Slovenskej

republiky za jeden rok prieťahov.

Súd po zhodnotení všetkých v konaní vykonaných dôkazov, a to každého jednotlivo i v ich vzájomných
súvislostiach, dospel k záveru, že navrhovateľka dôkazné bremeno preukázať nemajetkovú ujmu a s
tým spojený nárok na peňažnú náhradu ako zmiernenie nemajetkovej ujmy v konaní nepreukázala.

Navrhovateľka v konaní nepredložila žiadny právne relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, k akým
negatívnym dôsledkom v jej súkromnom a spoločenskom živote v dôsledku konania vedeného pred
Okresným súdom Žilina pod spisovou 8C 308/2005 došlo a akej intenzity je tento negatívny dopad
na jednotlivé stránky jej života, ako aj nepreukázala, že samotné ospravedlnenie sa podpredsedu
Okresného súdu Žilina nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie či zmiernenie

jej ujmy. Pritom iba samotné porušenie povinnosti konať bez zbytočných prieťahov bez toho, aby
navrhovateľka negatívny dopad porušenia tejto povinnosti na nej nemajetkovú sféru preukázala, nemá
automaticky za následok priznanie nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy. Preto i samotné
konštatovanie Okresného súdu Žilina o čiastočnej dôvodnosti sťažnosti navrhovateľky samo osebe
nezakladá automaticky nárok navrhovateľky na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy.

Pokiaľ navrhovateľka v konaní uvádzala, že dané konanie nie je konaním o ochranu osobnosti, ale
ide o konanie o náhradu nemajetkovej ujmy, a teda nevie, prečo by sa mala vyjadrovať k tomu, ako
prišla k nejakej ujme na cti, súd vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu navrhovateľky uvádza, že hoc
právna úprava náhrady nemajetkovej ujmy obsiahnutá v § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného

do 31.12.2008 neobsahovala kritériá rozhodné pre posúdenie vzniku nároku na peňažnú náhradu
nemajetkovej ujmy a tieto kritériá priniesla až právna úprava účinná od 01.01.2009 zákonom č. 517/2008
Z. z., v zmysle ktorej sa výška nemajetkovej ujmy určuje najmä s prihliadnutím na osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť

následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení, neznamená to, že podľa právnej
úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. účinnej do 31.12.2008 vzniká nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej
ujmy automaticky. Naopak, aj v zmysle tejto úpravy účinnej do 31.12.2008 zaťažuje toho, kto tvrdí,
že mu bola spôsobená zbytočnými prieťahmi ujma, preukázať rozsah tejto ujmy, zmeny, ktoré v jeho
živote v dôsledku zbytočných prieťahov nastali a intenzitu týchto zmien. Uvedenú otázku vyriešila už

aplikačná prax a tieto závery aplikačnej praxe boli následne pretavené zákonodarcom do právneho
predpisu upravujúceho vznik zodpovednosti štátu za škodu účinného od 01.01.2009. Z tohto dôvodu
preto súd i návrh navrhovateľky na vykonanie dokazovania špecialistom na výklad zákonov zamietol
a tento návrh zamietol i z toho dôvodu, že výklad zákonov je základným oprávnením súdu pri výkone
jeho rozhodovacej činnosti. Rovnako tak pokiaľ navrhovateľka ňou uplatnený nárok na peňažnú náhradu

nemajetkovej ujmy odôvodňovala tým, že bola poškodená tým, že nemohla dostať sumu, ktorá bola
bezdôvodným obohatením Roľníckeho družstva Rudina a túto nemohla použiť pre seba, súd vo
vzťahu k uvedenému uvádza, že cieľom primeraného finančného odškodnenia nemajetkovej ujmy je
jej zmiernenie, nie prípadná náhrada majetkovej škody. S prihliadnutím k všetkým uvedeným dôvodomnavrhovateľka podľa názoru súdu tak v konaní vznik nemajetkovej ujmy odôvodňujúcej priznanie
peňažnej náhrady nepreukázala a v nadväznosti na uvedený záver súd zamietol i návrh navrhovateľky
na vykonanie dokazovania vykonaním dopytu na Ústavný súd Slovenskej republiky za účelom zistenia

náhrady za jeden rok prieťahov v konaní.

Nepreukázanie vzniku nemajetkovej ujmy odôvodňujúcej priznanie jej peňažnej náhrady má zároveň
za následok i nepreukázanie príčinnej súvislosti vyžadovanej medzi nesprávnym úradným postupom a
ujmou.

Z uvedených dôvodov, keďže navrhovateľka nepreukázala kumulatívne splnenie všetkých podmienok
na vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2008, súd
návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Odporca bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Prináležala by mu preto v súlade s ust. § 142 ods. 1

O. s. p. náhrada trov konania v plnej výške. Súd však v danom prípade vo vzťahu k trovám konania
aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. Dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý odporcovi náhradu
trov konania nepriznal, súd videl v samotnom predmete konania, a to i v nadväznosti na vyjadrenie
Okresného súdu Žilina, ktorý čiastočnú dôvodnosť sťažnosti navrhovateľky konštatoval, ako aj dôvod
hodný osobitného zreteľa videl v sociálnych pomeroch na strane navrhovateľky, ktorá je starobná

dôchodkyňa, ktorá podľa vlastného vyjadrenia je bez trvalého bydliska, a tým i bez trvalého zázemia. Z
uvedených dôvodov preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Má za to, že súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho posúdenia veci po právnej stránke.

Zdôrazňuje, že v období troch rokov sudca nevytýčil žiadne konanie, ani neurobil žiadny pohyb v spise.
Konať začal až po jej sťažnosti predsedovi súdu. Ignoruje fakt, že práve ňou doručené žiadosti o
nevytýčenie konania v určitých jednotlivých dňoch boli z jej strany súčinnosťou, aby sa predišlo vytýčeniu
konaniananiektorýzdní,vktorýchbymuselažiadaťoodročenie.Domáhalasanáhradynanemajetkovú
ujmu na Ústavnom súde SR, ktorý však jej podanie odmietol ako oneskorene podané. Škoda jej vznikla

tým, že si nemohla uplatniť u RD Rudina náhradu nájomného a riadnu zmluvu. Sudca ignoroval fakt, že
jej vlastníctvo je dokázané. Súdy ako okresný, tak aj Krajský súd v Žiline nekonali na základe dôkazov,
ktoré predložila. Ak súdy rozsudkami popreli jej vlastnícke právo, aj keď má list vlastníctva, ktoré ho
preukazuje, zabránili jej uplatniť si ho. Nemôže ísť o akúsi prezumpciu vzniku ujmy, ale o ujmu skutočnú.
Nesprávnym úradným postupom boli prieťahy v konaní zapríčinené 3-ročnou nečinnosťou Okresného

súdu Žilina, keď nebol urobený jediný úkon zo strany sudcu. Ústavný súd akceptuje nemajetkovú ujmu
bez toho, aby sa predkladali nejaké doklady. Niekoľkoročná právna neistota, ako aj priznanie Okresného
súdu Žilina, že k prieťahom došlo, je dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy. Predseda Okresného
súdu Žilina účelovo tvrdí, že tie vznikli aj jej pričinením, ako aj zaťaženosťou súdu. Ústavný súd SR vo
svojichrozhodnutiachtakétoúčelovévýhovorkyneakceptuje.Nesúhlasísargumentáciou,ženiejetakou

významnou osobou, aby uvedené konanie OS Žilina nejako významne zasiahlo do jej života. Tým jej súd
dáva najavo, že ako občan je menejcenná a má jej stačiť ospravedlnenie súdu. Týmto je zasahované do
jej osobnostných práv, kedy jej súdy dávajú na vedomie, že neplatí rovnosť pred zákonom. Poukazuje
aj na to, že sudcovia OS Žilina sa cítili zaujatými a táto vec bola prevedená do Čadce. Aj to poukazuje
na sudcovskú kolegialitu. Do konania vstúpila aj prokurátorka. Aj keď má právo na to zo zákona, ešte

v žiadnom prípade to na súdoch nezažila. Výšku nemajetkovej ujmy určila ako obvyklú, ktorú priznáva
Ústavný súd SR za 1 rok prieťahov v konaní. Aj toto musí byť súdu známe a výška nadväzuje na
stanovisko ES. Je preto nedôvodné tvrdenie, že z jej návrhu nie je možné riadne posúdiť uplatnený
nárok z hľadiska možností jeho uspokojenia. Na pojednávaní predniesla zmenu návrhu, že si uplatňuje
aj majetkovú ujmu. Tento návrh súd nepripustil. Je presvedčená, že dostatočne preukázala splnenie

podmienok na vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona 514/2003 Z. z. Všetko je v priamej
príčinnej súvislosti s konaním OS Žilina pod sp. zn. 8C/308/2005. Ak by súd nebol 3 roky nečinný vo
veci, bola by sa skôr domohla rozsudkov a nebola by v stave právnej neistoty. Do obstarávania dôkazov
musela investovať veľa energie, čo by v prípade plynulého konania nebolo nevyhnutné. Je presvedčená,
že priznanie nemajetkovej ujmy je v jej prípade spravodlivé a samotné ospravedlnenie súdu nestačí,

najmä ak súd účelovo presúva nezodpovedné konanie sudcu na jej osobu. Žiada o zrušenie rozhodnutia
Okresného súdu Čadca a vyhovenie jej návrhu tak, že jej bude priznaná nemajetková ujma vo výške
1.659,70 eur a trovy odvolacieho konania.Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v

rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219
ods. 1, 2 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav

veci a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu a na jeho závery poukazuje v
zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. bez toho, aby bolo žiaduce opakovať jeho vecne správnu argumentáciu.

Odvolanie navrhovateľky odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že väčšina odvolacích námietok navrhovateľky sa dotýka
vecného rozhodnutia vo veci samej v konaní, ktoré prebiehalo pred Okresným súdom Žilina pod
sp. zn. 8C/308/2005. Navrhovateľka prejavuje nespokojnosť s meritórnym rozhodnutím sporu, keď v
tomto konaní, v prvostupňovom ani odvolacom, nebola úspešná a jej nárok bol zamietnutý. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje, že rozhodnutia vydané v tomto konaní sú právoplatné, sú záväzné
pre účastníkov (teda aj navrhovateľku), štátne orgány a súd je pri prejednávaní tejto veci nimi viazaný( §
159 ods. 2 O. s. p.).

Predmetom uplatneného nároku je náhrada nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003

Z. z. účinného do 31.12.2008 z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Žilina vo vyššie
uvedenom konaní pod sp. zn. 8C/308/2005.

Okresný správne konštatoval, že k nesprávnemu úradnému postupu v predmetnom konaní zo strany
Okresného súdu Žilina došlo, a to 3-ročnou nečinnosťou Okresného súdu Žilina, keď okresný súd počas

troch rokov nerobil vo veci žiadne úkony smerujúce k vybaveniu veci a nenariaďoval pojednávania.
Nesprávny úradný postup Okresného súdu Žilina v danom prípade nie je medzi účastníkmi sporný.

Priznanie nemajetkovej ujmy v prípade nesprávneho úradného postupu však nie je pravidelným
následkom nesprávneho úradného postupu súdu, na ktorý by navrhovateľka mala nárok už v prípade

samotného konštatovania nesprávneho úradného postupu, ale musia byť splnené ďalšie podmienky
vzniku tohto nároku, ktoré navrhovateľka, ako to správne konštatoval okresný súd, nepreukázala. Nárok
na nemajetkovú ujmu mohol byť navrhovateľke priznaný iba v prípade, ak samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Navrhovateľka mala preto dôkazné bremeno preukázať, že v jej osobnej sfére nastala taká závažná
ujma, že samotné konštatovanie porušenia práva sa javí ako nedostatočné. Na túto skutočnosť
navrhovateľka nenavrhla a nepredložila žiadne dôkazy, pričom, ako to odvolací súd konštatoval,
preukázanie samotného nesprávneho úradného postupu nepostačuje.

Hoci ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2008 neustanovovalo bližšie kritériá,
na ktoré súd pri priznávaní zadosťučinenia prihliadne, tieto boli vytvorené súdnou praxou a judikatúrou.
Tieto kritériá, ktoré súdna prax vytvorila, boli následne aj včlenené do zákonného textu v ust. § 17 ods.
3 zákona č. 514/2003 Z. z., keď výška nemajetkovej ujmy sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu

poškodeného, jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Pri úvahe, či a v akej výške nárok na nemajetkovú ujmu priznať, musí všeobecný súd prihliadnuť

ku všetkým nepriaznivým následkom vyvolaným nesprávnym úradným postupom a zvážiť všetky
jeho negatívne dopady dotýkajúce sa najmä osobnostnej integrity konkrétneho poškodeného. Tieto
posudzuje súd najmä v intenciách životného postavenia poškodeného pred a po zásahu chybujúcich
orgánov verejnej moci.Odvolací súd nepochybuje o tom, že prieťahy v konaní sú nežiaducim javom, ktorý sa dotýka účastníka
súdneho konania a vytvára v jeho živote právnu neistotu. Prihliadnuc však na charakter sporu, v ktorom

k prieťahom došlo (uplatnenie majetkového práva), ako aj nedôvodnosť tohto nároku, konštatuje, že
nedošlo k takému zásahu do osobnostnej integrity navrhovateľky a jej súkromného života, pre ktorý by
bolo potrebné navrhovateľke priznať náhradu nemajetkovej ujmy. Ako okresný súd správne konštatoval,
navrhovateľka žiadne mimoriadne následky do svojej osobnostnej sféry nepreukázala.

Odvolací súd dáva do pozornosti navrhovateľky, že konanie v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., pokiaľ
ide o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, nemožno stotožňovať čo do jeho účelu a cieľa s konaním
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a priznávaním odškodnenia v tomto konaní. Koncepcia
zákona č. 514/2003 Z. z. vychádza z dikcie, že pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci
v prieťahoch v konaní, aj účastník občianskeho súdneho konania musí sa aktívne domáhať svojich
nárokov (nepopierajúc úlohu súdu ako orgánu verejnej moci postupovať v konaní bez prieťahov z

úradnej povinnosti) a využívať dostupné prostriedky, ktoré sú v prípade vyskytnutia sa prieťahov v
konaní spôsobilé dosiahnuť nápravu. Jedným z týchto prostriedkov je aj sťažnosť predsedovi súdu.
Navrhovateľka práve túto sťažnosť využila, kde predseda Okresného súdu Žilina skonštatoval prieťahy
v konaní, pričom po vybavení tejto sťažnosti došlo k zjednaniu nápravy, súd vo veci konal a v krátkom
čase meritórne rozhodol.

Aj s poukazom na uvedenú skutočnosť, zohľadniac výsledky dokazovania, keď navrhovateľka
nepreukázala akékoľvek nepriaznivé následky vo svojej osobnostnej sfére, odvolací súd dospel k
rovnakému záveru ako súd prvostupňový, že samotné konštatovanie práva je v danom prípade
postačujúcim zadosťučinením a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľke nevznikol.

Z uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, ako
vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1

O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania si však neuplatnil a z
obsahu spisu vznik trov na strane odporcu nevyplýva, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.