Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200059
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200059.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu Ing. W. D.,
trvale bytom V. XX, XXX XX I. T., právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so
sídlomRačianska66,83102Bratislava,protižalovanémuFinančnémuriaditeľstvuSlovenskejrepubliky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného zo dňa 05. novembra 2012 pod č. 1100902/1126196/2012/CI na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej

časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Colného úradu v Prešove zo dňa 20. júna 2012
pod sp. zn. 9006231/1/1015089/2012 a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

V žalobe žalobca argumentoval tým, že považuje rozhodnutie za nezákonné a nezákonnosť vyššie
uvedených rozhodnutí podľa žalobcu je spôsobená tým, že rozhodnutia boli vydané v rozpore so
zákonom, vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec nesprávne právne posúdili.
Nezákonným spôsobom boli porušené podľa žalobcu jeho práva, hlavne s poukazom na to, že konanie
bolo začaté z úradnej povinnosti podľa § 2 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. a v takom prípade platí
vyhľadávacia zásada ( § 34 zákona č. 511/1992 Zb.) a správca dane aktívne zisťuje skutočnosti

smerujúce k preukázaniu protiprávneho konania žalovaného pričom je povinný dbať, aby skutočnosti
boli zistené čo najúplnejšie (§ 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. ). Nesprávnosť záverov žalovaného
žalobca vidí v porušení ustanovenia § 1a písm. c), § 5 ods. 5, § 29 ods. 1,3 a 8, § 34 ods. 1 zákona
č. 511/1992 Zb.

Podľa žalobcu procesná iniciatíva bola v rukách správcu dane, ktorý vykonáva vyhľadávaciu činnosť
podľa ustanovenia § 34 zákona č. 511/1992 Zb., s cieľom preukázať prípadné protiprávne konania,
pričom musí dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené

čo najúplnejšie (§ 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb.). Ide tu o rovinu „nachádzania“, kedy správca
dane zisťuje, či daňová povinnosť vôbec vznikla a ak vznikla, zisťuje a overuje podklady pre správne
určenie dane. V tejto súvislosti žalobca podotkol, že povinnosť uniesť dôkazné bremeno o vlastných
tvrdeniach daňového subjektu platí v tých etapách daňového konania, kedy skutkovým základom je
tvrdenie daňového subjektu o jeho daňovej povinnosti, ťažiskovo vo vyrubovacom konaní s poukazom
na ustanovenie § 38 zákona č. 511/1992 Zb., kedy je predkladané daňové priznanie, v ktorom daňový
subjekt tvrdí skutočnosti relevantné pre určenie dane a je povinný podľa § 29 ods.8 zákona č.511/1992 Zb. toto tvrdenie v prípade pochybností preukázať. V konaní začatom z úradnej povinnosti
však vyššie uvedené neplatí a procesná iniciatíva je na správcovi dane, ktorý vedie daňové konanie,
vyhľadáva dôkazy, vykonáva v súlade so základným cieľom správy daní správne zistiť a určiť daň a

zabezpečiť ich úhradu. Viazaný je pritom povinnosťou podľa ustanovenia § 29 ods.2 zákona č. 511/1
992 Zb. dbať, aby skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie, čo v
konečnom dôsledku znamená povinnosť a zodpovednosť správu dane nielen za spravodlivé konanie
ale aj za jeho spravodlivý výsledok. Daňový subjekt v konaní začatom na podnet správcu dane nie je
povinný „dokazovať“ tvrdenia správcu dane najmä za situácie, keď na podporu svojich tvrdení predložil

účtovné doklady, faktúru 35/06/2007 zo dňa 18. júna 2007, príjemku 06/2007 a výdajku 06.2007 riadne
zaevidované v účtovníctve žalobcu.

Protiprávnosť konania žalobcu podľa neho nebola preukázaná, pretože v prvom rade išlo o potrebu
zo strany colného úradu vyriešiť otázku, a teda predmetom dokazovania mala byť skutočnosť, či je
výroba liehu legálna v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu. Žalobca pritom
poukázal na postup správcu dane, ktorý podľa žalobcu nebol v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z.,

pretože ak boli spotrebiteľské balenia liehu opatrené pravými kontrolnými známkami, platí nevyvrátiteľná
právna domnienka, že spotrebiteľské balenia liehu boli v súlade so zákonom uvedené do daňového
voľného obehu. V tejto súvislosti poukázal žalobca na absolútne zlyhávanie funkcie kontrolných známok
v prípade, ak odberateľ nadobudne tovar s pravými kontrolnými známkami, teda má za to, že ide o
legálne vyrobený lieh, napriek tomu čelí obvineniam zo strany colných orgánov z porušovania predpisov

o SPD z liehu.

Ďalej poukázal žalobca na to, že ak chcel žalovaný naplniť zásadu materiálnej pravdy bol povinný zistiť,
či zo spotrebiteľského balenia liehu bola zaplatená a odvedená daň (§ 12 ods.1 písm. a) v spojení s §
13 ods.1 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. a teda či nedošlo k daňovému úniku. Tieto skutočnosti však
musí správca dane zistiť u daňového subjektu, ktorý uvádza lieh do daňového voľného obehu. Podľa

žalobcu takéto zisťovanie colný úrad u výrobcu liehu nevykonal, čím v danej právnej vecí porušil zásadu
materiálnej pravdy.

Žalobca ďalej dôvodil tým, že preverovanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu v súlade so Zákonom
o spotrebnej dani z liehu u daňového subjektu je potrebné vnímať v súvislosti s tým, či lieh bol alebo
nebol zdanený, teda v súvislosti s tým, či došlo alebo nedošlo k úniku na spotrebnej dani z liehu. Podľa

žalobcu tomu nasvedčuje aj konštrukcia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 70 ods.1 písm. g)
a skutkovej podstaty vzniku daňovej povinnosti podľa § 10 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej
dani z alkoholických nápojov, ktoré sú konštruované na rovnakom skutkovom základe iba s rozdielnymi
právnymi následkami.

Za situácie, ak colný úrad pri vyhľadávacej činnosti podľa § 34 zákona č. 511/1992 Zb. zistí nelegálnu

výrobu liehu, začne konanie voči skutočnému porušovateľovi zákona o SPD z liehu vo veci uloženia
pokuty, zdanenia tovaru, prípadne prepadnutia tovaru v prospech štátu. Colný úrad v danej právnej veci
postupoval naopak. Nezačal preverovanie od okamihu výroby a uvedenia liehu do daňového voľného
obehu ale postupoval tak, že začal preverovať konečných predajcov. Týmto postupom došlo k situácii,
kedysapredmetdokazovaniaposunulasprávcadanenamiestotoho,abypreukázalnelegálnosťpôvodu

a spôsobu nadobudnutia liehu v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a s tým
súvisiaci daňový únik na neodvedenej spotrebnej dani, preukázal podozrenie z daňových únikov na dani
z príjmov a DPH.

Podľa žalobcu Colný úrad Prešov v celom konaní nezistil a žalobcovi nepreukázal protiprávne konanie
a nelegálnosť nadobudnutia liehu podľa zákona o SPD z liehu a s tým spojený daňový únik. Žalobca

poukázal na obsah ustanovenia § 1 zákona č. 105/2004 Z.z. a vychádzajúc zo základnej situácie, ktorá
v celom konaní nebola sporná, žalobca nadobudol lieh s pravými kontrolnými známkami kúpou, za tovar
zaplatil kúpnu cenu, faktúru spolu s príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom zaevidoval do
svojho účtovníctva, preto podľa neho sa protiprávného konania dopustil. Tovar bol opatrený pravými
kontrolnými známkami, bol až do jeho uvoľnenia do daňového voľného obehu pod daňovým dozorom

colných orgánov, po uvoľnení do daňového voľného bola zaplatená spotrebná daň. V celom napadnutom
rozhodnutí žalovaného nie je uvedené jediné ustanovenie zákona č. 105/2004 Z.z., ktoré mal žalobca
porušiť. Žalobca má za to, že protiprávne konanie nebolo mu preukázané, a keďže nie je naplnený
znak protiprávnosti pri správnom delikte, nemožno uplatňovať zodpovednosť za konanie, ktoré sa po
formálnej stránke podobá správnemu deliktu.V tejto súvislosti s názorom žalovaného, podľa ktorého preukazovanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia
liehu je postavené na objektívnom stave zistených faktov, nie na striktnom posudzovaní formálne
listinného stavu dokumentov predkladaných daňovým subjektom v daňovom konaní, je potrebné uviesť,

že žalovaný na jednej strane uvádza, že preukazovanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu je
postavené na objektívnom stave zistených faktov, zároveň však žalovaný i napriek svojím deklaráciám
tieto obstarané a vykonané dôkazy hodnotí prísne formálne bez kontextu na zákon o spotrebnej dani
z liehu.

Poukaz žalovaného na judikatúru Českej republiky, konkrétne nález Ústavného súdu ČR sp. zn. ÚS

1841/07, ktorá sa týka DPH a nie danej veci je podľa žalobcu bezpredmetný.

Pri spotrebnej dane z minerálnych olejov, ktorá je jednorázová, platí sa daň na jednom stupni spravidla
pri uvedení do daňového voľného obehu, uvedením do daňového voľného obehu je daň voči štátu
už vysporiadaná. V danom prípade účtovný doklad nie je spôsobilý preukázať zaplatenie a odvedenie
spotrebnej dane pri uvedení liehu do daňového voľného obehu a v prípade ďalších dodaní liehu v
daňovom voľnom obehu na daňovom území platí, že spotrebná daň je súčasťou kúpnej ceny s

poukazom na ustanovenie § 3 ods.3 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách, rovnako však je každé ďalšie
dodanie liehu zaťažené daňou z pridanej hodnoty. Ak bol preukázaný nákup SBL a hotovostná platba
za tovar, ak boli vystavené účtovné doklady a zaevidované v účtovníctve, ak nebolo sporné, že SBL boli
opatrené pravými kontrolnými známkami a nebolo nijako preukázané, že došlo k daňovému úniku na
spotrebnej dani z liehu ide o podozrenie z daňových únikov na dani z príjmov a DPH.

V súvislosti s názorom žalovaného, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odvolateľ v daňovom
konaní predložením príslušných dokladov v daňovom konaní mohol nanajvýš preukázať iba systém
odberateľských vzťahov uvedených SBL od tretej osoby za protiplatbu v hotovosti avšak nepreukázal
nadobudnutie SBL v súlade so zákona č. 105/2004 Z.z. ako to uviedol žalobca v predchádzajúcom bode
žaloby, protiprávne konanie žalobcu preukazuje žalovaný.

Žalobca má za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pretože zistený skutkový stav nemožno
subsumovať pod skutkovú podstatu nepreukázania pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu v súlade
so Zákonom o spotrebnej dani z alkoholických nápojov uvedených v § 70 ods. 1 písm. g) zákona č.
530/2011Z.z..Podľažalobcuv daňovomkonanívprocesedokazovanianeboldodržanýzákonnýpostup
podľa ustanovenia § 2 ods.1 zákona v spojení s § 29 zákona č. 511/1992 Zb., bolo porušené právo na

spravodlivý proces podľa článku 46 ods.1 v spojení s čl.48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd. Zároveňžalobcapoukázalnato,ževdaňovom
konaní nebolo zákonným spôsobom zistené, že žalobca nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia
liehu, pritom poukázal na vykonané dokazovanie správcom dane a opätovne poukázal na dôvody,
ktoré uviedol v odvolaní. Hlavne zdôraznil, že žalovaný sa nedostatočne vyporiadal s výpoveďami N.

A., konateľa TATRA-el, s.r.o. a bývalého spoločníka TATRA-el, s.r.o. Ľuboša Kráľovenského. Zároveň
zdôraznil, že bol ukrátený na svojom práve byť prítomný na ústnom pojednávaní a klásť svedkovi L. A.
otázkyvzmysleustanovenia§15ods.5písm.e)zákonač.511/1992Zb.Žalobcanamietalhodnovernosť
a pravdivosť výpovede svedka A., ktorou popiera skutočnosti obchodovania obchodovania s liehom,
popiera existenciu všetkých osôb, ktoré sa zúčastnili na týchto aktivitách z dôvodov možného odhalenia

nelegálnych aktivít pri obchodovaní s liehom ako s dôvodmi jeho aktívnej účasti na týchto obchodoch.
Tým, že na ústnom pojednávaní dňa 10. augusta 2007 boli prítomní iba zástupcovia správcu dane, ktorí
kládli otázky a nebol prítomný žalobca, nemohol klásť otázky. Podľa ustanovenia § 15 ods.5 písm. e)
zákona č. 511/1992 Zb. bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods.1 a 48
ods.2 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa žalobcu proces

obstarávania a vykonávania dôkazov správcom dane vykazoval nedostatky, ktoré mali za následok, že
skutkový stav nebol spoľahlivo zistený, čo malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia, čím boli porušené
ustanovenia § 2 ods.1 v spojení s § 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb..

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 08. marca 2013 vyjadril žalovaný, ktorým poukázal
na právny a skutkový stav konania, ako aj na vydané rozhodnutie a vyjadril sa k jednotlivým námietkam

žalobcu v žalobe, na základe ktorých navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že Colný úrad Prešov, oddelenie výkonu a
podpory dňa 20. júna 2011 ( správne má byť 20. júna 2012 ) pod sp. zn. 9006231/1/1015089/2012 vydal
rozhodnutie o uložení pokuty, v ktorom rozhodol, že uznáva daňový subjekt fyzickú osobu oprávnenú

na podnikanie W. D., trvalý pobyt: V. XX, I. T., PSČ: 064 01, IČO: 40 715 841, DIČ: 1020003567
zodpovednou zo spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g) zákona č.
530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, pretože pri
daňovom dozore vykonanom dňa 08. augusta 2007 v čase o 11:20 hod. v garáži so súpisným číslom
XXXX, nachádzajúcom sa v I. T. pri V. ulici bol u neho zistený tento alkoholický nápoj ( lieh ):

Obchodný Objem Objem ROC Počet kusov Výrobca názov
v litroch alkoholu kontrolnej

známky

Borovička 1,0 40% 10403001000400 302 KASICO a.s.

Run 1,0 40% 10403001000400 166 KASICO a.s.

Bratislavská vod. jem. 1,0 40% 10403001000400 168 KASICO a.s.

Spolu 636

ktoréhopôvodaspôsobnadobudnutiadaňovýsubjektnevedelpreukázaťvsúladesuvedenýmzákonom
a ktorý sa u neho nachádzal bez ohľadu na to, či nakladal s alkoholickým nápojom ako s vlastným. Za
uvedený správny delikt Colný úrad Prešov podľa ustanovenia § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.
z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov ukladá fyzickej osobe - W. D.

trvalý pobyt V. XX, I. T., PSČ: 064 01, IČO: 40 715 841, DIČ: 1020003567 pokutu vo výške 1.659,- Eur.
Uložená pokuta je v zmysle ustanovenia § 63 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovsplatnávlehote15dníododňanadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pokutu v celkovej výške 1659,- eur je daňový subjekt povinný uhradiť
na účet vedený v Štátnej pokladnici s uvedením variabilného symbolu a špecifického symbolu.

Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že pri svojom rozhodovaní vychádzal
zo Zápisnice z vykonaného daňového dozoru zn. 49388/2007-6292, z Protokolu o odovzdaní vecí zn.
462/2007/SCÚ Poprad zo dňa 08.08.2007, z Rozhodnutia Colného úradu Prešov, Stanica colného úradu
Poprad o zabezpečení tovaru zn. 49552/2007- 6292 zo dňa 09.08.2007, z podania PCÚ Poprad zn.
73909/2007-6292 zo dňa 26.11.2007 označeného ako „Dožiadanie - preverenie podkladov zo Zápisnice

o ústnom pojednávaní zn. 37924/2007-6038 zo dňa 10.08.2007 s N. A. - konateľom spoločnosti TATRA-
el, s.r.o., z podania CÚ Žilina zn. 325/2008- 6038 zo dňa 03.01.2008 označeného ako „Dožiadanie
- preverenie dokladov - odpoveď, z Výpisu z obchodného registra znejúceho na meno: TATRA-
el, s.r.o., z Úradného záznamu o podozrení z porušenia daňových predpisov zn. 5444/2008-6292-
INT-1 zo dňa 28.05.2008, z Rozhodnutia SCÚ Poprad o prepadnutí tovaru zn. 15158/2009-6292 zo

dňa 20.03.2009, z Rozhodnutia CRSR o potvrdení rozhodnutia o prepadnutí tovaru zn. 26308/2009
zo dňa 13.01.2011, z Rozsudku Krajského súdu v Prešove zn. 3S/9/2011-52 zo dňa 21.02.2012
o preskúmanie rozhodnutia CRSR zn. 26308/2009 zo dňa 13.01.2011, z podania CÚ Prešov zn.
9006231/1/33033/2012 zo dňa 27.01.2012 označeného ako „Oznámenie o začatí daňového konania vo
veci podozrenia z porušenia daňových predpisov a výzva na podanie písomného vyjadrenia", z podania

JUDr. Ondreja Krempaského - advokáta zo dňa 12.02.2012 označeného ako „Oznámenie" doručeného
na CÚ Prešov dňa 15.02.2012 a tam zaregistrovaného pod zn. 1/137254/2012, z podania CÚ Prešov zn.
9006231/1/155508/2012zodňa17.02.2012označenéhoako„Oznámenieozačatídaňovéhokonaniavo
veci podozrenia z porušenia daňových predpisov a výzva na podanie písomného vyjadrenia", z podania
JUDr. Ondreja Krempaského - advokáta zo dňa 28.02.2012 označeného ako „Vyjadrenie" doručeného

na CÚ Prešov dňa 05.03.2012 a tam zaregistrovaného pod zn. 1/351252/2012, z podania CÚ Prešov
zn. 9006231/1/565304/2012 zo dňa 21.03.2012 označeného ako „Výzva na zaslanie plnej moci , z
podania CÚ Prešov zn. 9006231/1/567789/2012 zo dňa 21.03.2012 označeného ako „Zaslanie podaní
na vedomie", z podania CÚ Prešov zn. 9006231/1/999111/2012 zo dňa 22.05.2012 označeného ako
„Výzva", z Výpisu zo živnostenského registra znejúceho na meno: W. D. - trvalý pobyt: V. XX, I. T., PSČ:XXX XX, IČO: 40 715 841, DIČ: 1020003567, ako aj z ďalšieho materiálu a skutočností zistených v
priebehu konania.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že colníci Colného úradu Prešov, Stanica colného úradu Poprad

vykonali dňa 08.08.2007 v čase o 11:20 hod. daňový dozor na mieste podnikania daňového subjektu t. j.
naadreseV.XX,XXXXXI.T.avskladovompriestoredaňovéhosubjektut.j.vgarážisosúpisnýmčíslom
XXXX. Výkon daňového dozoru bol zameraný na držbu liehu, spôsob nadobudnutia liehu a kontrolu
označovania spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou. V rámci daňového dozoru boli v garáži
so súpisným číslom XXXX v I. T. zistené tieto spotrebiteľské balenia lienu:

Obchodný Objem Objem ROC Počet kusov Výrobca názov
v litroch alkoholu kontrolnej

známky

Borovička 1,0 40% 10403001000400 302 KASICO a.s.

Run 1,0 40% 10403001000400 166 KASICO a.s.

Bratislavská vod. jem. 1,0 40% 10403001000400 168 KASICO a.s.

Spolu 636

Daňový subjekt ako doklad preukazujúci pôvod a spôsob nadobudnutia zistených SBL predložil faktúru
č. 35/06/07 zo dňa 18.06.2007 vystavenú spoločnosťou TATRA - el, s.r.o., A. Bernoláka 5158, 034
01 Ružomberok, IČO: 36 426 091, príjmový pokladničný doklad zn. P. zo dňa 18.06.2007 o zaplatení
sumy 190.552,50 Sk spoločnosti TATRA - el, s.r.o., príjemku na sklad zn. 06/2007 od spoločnosti

TATRA - el, s.r.o. zo dňa 18.06.2007, výdajku - prevodku zo skladu daňového subjektu zn. 06/2007
zo dňa 18.06.2007. Colný úrad Prešov mal dôvodné podozrenie, že zistené SBL súvisia s porušením
daňových predpisov, Colný úrad Prešov, Stanica colného úradu Poprad zistené SBL zabezpečil vydaním
Rozhodnutia o zabezpečení zn. 49552/2007-6292 zo dňa 09.08.2007, v ktorom daňový subjekt vyzval,
aby do 15 dní od jeho doručenia preukázal pôvod a spôsob nadobudnutia zistených SBL s poučením,

že inak rozhodne o prepadnutí zistených SBL v prospech štátu. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.09.2007. Vykonal rozsiahle dokazovanie výsledkom ktorého bolo spochybnenie
dokladov predložených daňovým subjektom. Na základe tohto dokazovania Colný úrad Prešov, SCÚ
Poprad dňa 20.03.2009 vydal rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie včas podaným odvolaním napadol
právny zástupca daňového subjektu. Colné riaditeľstvo preskúmalo dôvody podaného odvolania a

dňa 13.01.2011 vydalo Rozhodnutie zn. 26308/2009, ktorým odvolaním napadnuté Rozhodnutie CÚ
Prešov, SCÚ Poprad zn. 15158/2009-6292 zoo dňa 20.03.2009 potvrdilo. Predmetné rozhodnutie
CRSR nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2011. Žalobca podal žalobu dňa 28.02.2011, ktorou žiadal
preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu pri vydaní rozhodnutia, ako aj zákonnosť rozhodnutia
a postupu prvostupňového správneho orgánu. V predmetnej veci Krajský súd Prešov vydal dňa

21.02.2012 rozsudok zn. 3S 9/2011-52. Dôvodom pre vydanie rozhodnutí o zabezpečení a prepadnutí
zistených SBL ako aj dôvodom, pre ktorý sa Krajský súd v Prešove pri vydávaní rozsudku o preskúmaní
predmetných rozhodnutí priklonil na stranu colného riaditeľstva a colného úradu boli nasledujúce
skutočnosti, ktoré spochybňujú hodnovernosť účtovných dokladov predložených daňovým subjektom
ako dokladov preukazujúcich pôvod a spôsob nadobudnutia zistených SBL. Ide o podozrenie, že

zistené SBL sú označené kontrolnými známkami, ktoré unikli spoločnosti INTERVIN spol. s.r.o., nakoľko
uvedená spoločnosť odobrala na základe odberného poukazu kontrolné známky v počte 300.000
kusov, avšak 289 761 kusov kontrolných známok nezúčtovala, ale bol zistený predaj SBL s takto
označenými kontrolnými známkami. Ďalej išlo o nemožnosť preveriť účtovníctvo spoločnosti TATRA-el,
s.r.o., zaúčtovanie faktúry č. 35/06/07 zo dňa 18.06.2007, ktorú predložil daňový subjekt ako nadobúdací

doklad k zabezpečeným SBL z nasledovných dôvodov pôvodní spoločníci T. a S. J. spoločnosť TATRA
- el, s.r.o. previedli na N. A., podľa vyjadrenia T. J. všetky úkony a obchodné operácie za spoločnosť
TATRA- el, s.r.o. riadil na základe plnej moci od S. J. T. J., pričom konateľ S. J. za spoločnosť TATRA-
el, s.r.o., N. A. vo vyjadrení ku skutočnosti, že je konateľom spoločnosti TATRA - el, s.r.o., že mu boli
odovzdané účtovné doklady spoločnosti TATRA - el, s.r.o. uviedol, že nevie o tom, že je konateľom

spoločnosti TATRA - el, s.r.o., že žiadne účtovné doklady spoločnosti TATRA - el, s.r.o. mu odovzdanéneboli a že na predložených účtovných dokladoch sa nachádzajú podpisy, ktoré nie sú jeho. Zároveň
N. A. uviedol, že nesplnomocnil žiadnu osobu, aby konala namiesto neho za spoločnosť TATRA - el,
s.r.o.. N. A. ako jeden z dvoch konateľov spoločnosti TATRA - el, s.r.o. sa od 24.04.2007 do 17.10.2008

nachádzal vo vyšetrovacej väzbe, účtovné doklady spoločnosti TATRA - el, spol. s r.o. mu nikdy neboli
fyzickyodovzdané, naadresesídlaspoločnostiTATRA-el,s.r.o.podľaobchodnéhoregistrasauvedená
spoločnosť nenachádza. Adresa sídla je na faktúre č. 35/06/07 zo dňa 18.06.2007 ako aj na príjmovom
doklade uvedená nesprávne, preverenie obchodných aktivít spoločnosti TATRA - el, s r.o. preukázalo,
že na adrese jej sídla uvedeného v obchodnom registri uvedená spoločnosť nesídli, nakoľko nebytové

priestory nachádzajúce sa na tejto adrese má na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov
prenajaté S. P., N. XX, W., IČO: 40 397 751, DIČ: 1048164931, ktorý tam od 01.04.2005 prevádzkuje
pohostinské zariadenie - Reštaurácia TATRA, preverenie faktúr č. 33/05/07 zo dňa 29.05.2007 a č.
29/04/07 zo dňa 10.04.2007, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou TATRA - el, s r.o., a faktúry č.
2007149 zo dňa 20.06.2007, ktorú mal vystaviť daňový subjekt T. C. - NOBA - SMOKER, J. XXX,
XXX XX T., bolo preukázané, že všetky tieto faktúry vykazujú evidentné znaky zhody s preverovanou

faktúrou č. 35/06/07 zo dňa 18.06.2007 (forma faktúry, príjmového dokladu, písmo, odstupy písma, ako
aj veľkosť písma v hlavičke faktúry, zvýraznenie písma v rovnakých častiach faktúr,...), avšak podľa
bližšieho popisu predmetných faktúr je zrejmé, že faktúry boli vystavené rôznymi osobami, ktoré nemajú
oprávnenie konať za dané spoločnosti. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004
Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní

liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. (ďalej len „zákon č. 105/2004 Z. z.") v znení platnom
a účinnom v čase porušenia predpisov: „Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická
osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia
liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzaj a to bez ohľadu na to,
či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným.“ Na základe vyššie uvedeného vzniklo dôvodné

podozrenie o tom, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z. z.
Colný úrad poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1, 4 zákona č. 563/2009 Z.z., ako aj na obsah ustanovenia
§ 4 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Podľa colného úradu z ustanovenia § 24 ods. 1 písm.
c) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že vierohodnosť dokladov (faktúr,
výdavkových dokladov, príjmových dokladov a pod.) svojho účtovníctva ako záznamov, ktoré je povinný

viesť preukazuje daňový subjekt.

K meritu veci uviedol, že daňový subjekt síce predložil doklady na preukázanie pôvodu a spôsobu
nadobudnutia zistených SBL, avšak len predloženie takýchto dokladov samo o sebe nestačí. Takýto
doklad musí, okrem iného, vierohodne preukázať subjekt, ktorý tovar dodáva. Obchodný prípad
(obchodnoprávny vzťah) musí mať subjekty, ktoré sú identifikovateľné a musia mať oprávnenie

obchodovať s tovarom, ktorý je predmetom odberu a dodávky. Len v takom prípade je možné považovať
preukázanie potrebných dokladov za vierohodné ako pre daňové konanie, tak na preukázanie pôvodu
a spôsobu nadobudnutia tovaru.

Ďalej sa colný úrad zaoberal otázkou, ktorej vzhľadom na meritum veci, t.j. uznanie resp. neuznanie
zodpovednosti z deliktu nepreukázania pôvodu a spôsobu nadobudnutia zistených SBL, vyriešenie

považuje Colný úrad Prešov za podstatné je, či daňový subjekt preukázal alebo nepreukázal právne
relevantným spôsobom pôvod a spôsob nadobudnutia SBL. Správny orgán má za to, že daňový subjekt
nepreukázal v daňovom konaní vierohodnosť, správnosť a úplnosť dokladov, nakoľko subjekt uvedený
na dokladoch nebol totožný so skutočným dodávateľom tovaru, t.j. daňový subjekt nepreukázal, že
dodávateľom predmetného tovaru bola spoločnosť TATRA-el, s.r.o., resp. osoba oprávnená konať za

túto spoločnosť. Poukázal na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov na
ustanovenie § 10 ods. 1, ako aj § 32 ods. 1 písm. a). Ako je z posudzovaného prípadu zrejmé, najmä
z dokladov predložených odvolateľom, predloženú faktúru nemožno považovať za relevantný daňový
účtovný doklad, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, činnosť spoločnosti TATRA-el, s.r.o. resp. konanie
neznámej osoby alebo osôb bolo jednoznačne spochybnené a teda chýba účastník obchodného vzťahu.

Colný úrad Prešov zdôraznil skutočnosť, že pod zákonnosťou pôvodu SBL, resp. spôsobu ich
nadobudnutia sa nebude pre účely zákona č. 105/2004 Z. z. rozumieť iba postup daňového subjektu
pri samotnej kúpe SBL, ale vo všeobecnosti akékoľvek nakladanie s predmetnými SBL daňovým
subjektom,jehododávateľom,čitretímiosobamipreddodanímSBLdaňovémusubjektu.Daňovýsubjekt
z pozície svojho dôkazného bremena sa mohol liberovať, resp. zabrániť prepadnutiu predmetných

SBL, ak by jednoznačne, bez pochýb a objektívne preukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutiaSBL v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z., poprípade skutočnosť, že zistené SBL pochádzajú od
údajného dodávateľa TATRA-el, s.r.o. Daňový subjekt bol pritom povinný preukazovať svoje tvrdenia
bez akýchkoľvek pochybností a nejasností. Skutočnosti, že spoločnosť TATRA-el, s.r.o. disponovala

oprávnením na predaj liehu v daňovom voľnom obehu, že predmetná faktúra č. 35/06/2007 zo dňa
18.06.2007 spĺňala náležitosti účtovného záznamu a že daňový subjekt si ju zaúčtoval vo svojom
účtovníctve, z pozície premís dokazovania ešte neznamená (vzhľadom na všetky skutočnosti zistené
Colným úradom Prešov), že faktúra je dôkazom toho, že ju skutočne aj spoločnosť TATRA-el, s.r.o.
vydala resp. že práve spoločnosť TATRA-el, s.r.o. dodala predmetné SBL daňovému subjektu. Colný

úrad poukazuje na ustanovenie § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z.z. . o spotrebnej dani z
liehu a o zmene a doplnení zákona podľa ktorého správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo
fyzická osoba - podnikateľ ak po i) nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob
nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez
ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným. Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 písm.
i) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z.

o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase
porušenia predpisov, colný úrad uloží pokutu vo výške 50 % dane pripadajúcej na množstvo zisteného
liehu, najmenej však 50 000 Sk, za správny delikt podľa odseku 1 písm. i), a taký lieh zabezpečí. Podľa
článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, trestnosť činu sa posudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak

je to pre páchateľa priaznivejšie.

Správny orgán ďalej poukázal na obsah ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z. o
spotrebnej dani z alkoholických nápojov znení neskorších predpisov, ako aj na ustanovenie § 70 ods. 2
písm. g) citovaného zákona a na základe doposiaľ zisteného skutkového stavu dospel ku skutkovému
záveru, že daňový subjekt nevedel preukázať v súlade so zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia

tohto alkoholického nápoja u neho zisteného, ktorý sa u neho nachádzal dňa 08.08.2007 o 11:20 hod,
v garáži so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcom sa v I. T. pri V. ulici a to konkrétne D., Rum,
Bratislavská vodka jemná, v objeme 1,0 l, v počte spolu 636 kusov, spoločnosť kontrolnej známky
bola uvedená KASICO, a.s., a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickým nápojom
ako s vlastným. Na základe tohto skutkového záveru Colný úrad Prešov dospel k právnemu záveru,

že daňový subjekt sa vyššie opísaným konaním dopustil správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 70
ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pri ukladaní pokuty postupoval
Colný úrad Prešov podľa výpočtu stanoveného v § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. v znení
neskorších predpisov teda podľa neskoršieho zákona, ktorý je pre daňový subjekt priaznivejší. Pritom
však Colný úrad Prešov vychádzal z ustanovenia § 5 a § 6 zákona č. 105/2004 Z. z. v znení platnom a

účinnom v čase porušenia predpisov, podľa ktorých bola stanovená nižšia sadzba spotrebnej dane ako
podľa zákona platného a účinného v čase vydania tohto rozhodnutia, pretože tým je aj nižšia pokuta,
ktorá sa odvíja od sadzby spotrebnej dane a z tohto pohľadu je to pre daňový subjekt priaznivejšie. V
závere rozhodnutia poukázal správny orgán na spôsob výpočtu v zmysle citovaných ustanovení zákona
č. 105/2004 Z.z., ako aj podľa ustanovení Zákona o dani z alkoholických nápojov v znení neskorších

predpisov.

Uložená pokuta je v zmysle ustanovenia § 63 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov splatná v lehote 15
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O odvolaní žalobcu, ktoré obsahovalo identické skutočnosti ako sú uvádzané v žalobe, rozhodol

žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 05. novembra 2012 pod č. 1100902/1 126196/2012/CI
rozhodol podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Colného úradu Prešov zn.
9006231/1/1015089/2012 zo dňa 20. 06. 2011, napadnuté odvolaním fyzickej osoby podnikateľa: Ing.
W. D., V. č. XX, XXX XX I.B., IČO: 40 715 841, DIČ: 1020003567 potvrdil.

Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný ako odvolací orgán tak, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenie
vydaného napadnutého rozhodnutia podľa § 74 § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) po stránke skutkovej, právnej a formálnej, v rozsahu požadovanom v podanomodvolaní, pričom dospel k záveru, že Colný úrad Prešov vydal rozhodnutie zn. 9006231/1/1015089/2012
zo dňa 20. 06. 2011 v súlade so zákonom. Žalovaný poukázal v celom rozsahu na obsah odvolania, ako
ajnapostupsprávnehoorgánu,ktorýpredchádzalvydaniuprvostupňovéhorozhodnutia,akoajnaobsah

prvostupňového rozhodnutia vydaného Colným úradom Prešov. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na
to, že Najvyšší súd SR v odvolacom konaní vydal rozsudok sp. zn. 3 Sžf/52/2012 zo dňa 11. 09. 2012,
ktorým NS SR odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/9/2011 - 52 zo
dňa 21. 02. 2012 potvrdil. Ďalej žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ nevedel
preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia SBL zistených v jeho prevádzke, colný úrad vyhodnotil

daný stav ako rozporný s daňovými právnymi predpismi, o čom spísal úradný záznam o podozrení z
porušenia daňových predpisov zo dňa 28. 05. 2007 a začal vo veci s odvolateľom daňové konanie pre
podozrenie z porušenia daňových predpisov, o čom informoval odvolateľa písomným oznámením zn.
9006231/1/155508/2012 zo dňa 17. 02. 2012, s výzvou na vyjadrenie sa k prípadu. Odvolateľ na výzvu
colného úradu reagoval písomným vyjadrením zo dňa 28. 02. 2012, ktorého obsah je obdobný vyššie
citovaným námietkam odvolania a po zhrnutí skutkového a právneho stavu vydal colný úrad rozhodnutie

zn.9006231/1/1015089/2012zodňa20.06.2011,ktorýmpodľaustanovenia§70ods.2písm.g)zákona
č. 530/2011 Z. z. uložil odvolateľovi pokutu vo výške 1.659,69 Eur, a to z dôvodu, že odvolateľ nevedel
preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u neho zisteného, čím sa dopustil správneho deliktu
podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z..

Žalovaný sa vyjadril k námietkam odvolateľa v tom zmysle, že citoval ustanovenia § 47 ods. 1 písm.

i), ako aj ustanovenia § 47 ods. 2 písm. i) zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom k 08.08. 2007 a
zároveň ustanovenie § 70 ods. 1 písm. g) a § 70 ods. 2 písm. g), ako aj ustanovenia § 76 ods. 10 zákona
č. 530/2011 Z.z. v znení účinnom k 01.01.2012. Poukázal na obsah ustanovenia čl. 50 ods. 6 zákona č.
460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podľa ktorého „trestnosť činu
sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon

sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie“.

Odvolací orgán argumentoval ďalej tým, že hoci sa odvolateľ dopustil správneho deliktu v roku 2007, t. j.
v čase účinnosti zákona č. 105/2004 Z. z., colný úrad aplikoval pri sankcionovaní odvolateľa ustanovenia
zákona č. 530/2011 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2012, a to práve s prihliadnutím na citovaný čl. 50
ods. 6 druhá veta Ústavy SR v spojení s intertemporálnym ustanovením § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011

Z. z., nakoľko suma 1.659 Eur ukladaná podľa § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. je vyššia,
než suma 50.000,-Sk v prepočte na menu Euro s koeficientom 30,1260, ktorú stanovovalo ustanovenie
§ 47 ods. 2 písm. i) zákona č. 105/2004 Z. z. v znení účinnom k 08. 08. 2007.

Colný úrad uložil odvolateľovi v zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. v
spojení s intertemporálnym ustanovením § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z. pokutu vo výške 1.659

Eur za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g) zákona
č. 530/2011 Z. z.. Za daných zistení v priestoroch odvolateľa bolo na odvolateľovi preukázať colnému
úradu, že predmetné SBL nadobudol v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z., nakoľko v daňovom
konaní leží dôkazné bremeno na strane dotknutého účastníka konania, to znamená nutnosť na strane
daňového subjektu preukázať svoje tvrdenia, ktorými sa stavia na obranu v daňovom konaní. Uvedený

dôkaznýprincípvyplývanapr.ajzosamotnéhoustanovenia§70ods.2písm.g)zákonač.530/2001Z.z..
Odvolateľ teda pre účely svojho oslobodenia od sankčnej povinnosti bol povinný v konkrétnom daňovom
konaní relevantne, objektívne, bez pochýb a nevyvratiteľne preukázať svoje tvrdenia v súvislosti s
požiadavkou zákona, že predmetné SBL nadobudol v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z.. Podľa
žalovaného colný úrad v súvislosti s daňovým konaním vykonal množstvo dôkazných úkonov, v zmysle

ktorých bolo preukázané, že v období roku 2007 bola činnosť a prevádzkovanie spoločnosti TATRA - el,
s.r.o. a obchodné úkony súvisiace so spoločnosťou v rozpore nielen so zákonom č. 105/2004 Z. z., ale
aj so zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, či v rozpore so
zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov. Na dôvažok predmetom
uloženie pokuty v konkrétnom daňovom konaní nie je zistenie SBL s falzifikátmi kontrolných známok,

ale nepreukázanie pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia SBL v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z.
Z výpovedí svedkov a odvolateľa, zo skúmania predložených daňových a účtovných dokladov, bolo
preukázané neodvádzanie spotrebnej dane z liehu treťou osobou, konanie tretej osoby uvádzajúce
odberateľov do omylu jednaním za spoločnosť TATRA - el, s.r.o., či prevod vlastníctva spoločnosti
TATRA - el, s.r.o. na jej nového spoločníka a konateľa p. A., ktorý popiera svoju vedomosť o takomto

prevode a o konaní za túto spoločnosť. Z uvedeného je teda zrejmá nezákonnosť dodania vyššieuvedených SBL odvolateľovi. Taktiež žalovaný poukázal, že kolkové známky, ktoré boli nalepené na
SBL a na ktorých pravosť sa odvolateľ v námietkach odvoláva, sú predmetom dôvodného podozrenia
o nekalom nakladaní s nimi, práve v súvislosti so šetreniami správcu dane u spoločnosti MARKO

EFEKT s.r.o.. Kontrolné známky nalepené na zistených SBL unikli spoločnosti INTERVIN spol. s.r.o.,
keďže uvedená spoločnosť odobrala na základe odberného preukazu kontrolné známky v počte 300.000
kusov, avšak 289.761 kusov kontrolných známok nezúčtovala, pritom bol zistený predaj SBL s týmito
nezúčtovanými kontrolnými známkami. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že pre účely preukazovania
pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. nebolo možné vychádzať

iba z odvolateľom predložených účtovných dokladov, keďže pri skúmaní a hodnotení pôvodu alebo
spôsobu nadobudnutia liehu sa vychádza zo zásady materiálnej pravdy, t. j. zisťovaním skutočného
objektívneho stavu na základe všetkých dostupných a prípustných dôkazných prostriedkov, za použitia
logických premís objektívneho dokazovania. Preukazovanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu
je teda postavené na objektívnom stave zistených faktov, nie na striktnom posudzovaní formálneho
listinného stavu dokumentov predkladaných daňovým subjektom v daňovom konaní. Uvedené listiny v

kontexte ďalších skutočností môžu predstavovať jeden z podporných dôkazov pôvodu alebo spôsobu
nadobudnutia minerálneho oleja, avšak nemajú povahu absolútneho dôkazu, závery o objektívnych
skutočnostiach odporujúce listinám nebudú prispôsobované formálnemu stavu listín, ale naopak, budú
dané listiny spochybňovať.

Žalovaný v tomto kontexte poukázal aj na súdnu prax v Českej republike.

Podľa žalovaného odvolateľ predložením príslušných dokladov v daňovom konaní mohol nanajvýš
preukázať iba systém odberateľských vzťahov pri nákupe uvedených SBL, teda odber SBL od tretej
osoby na protiplatbu v hotovosti, avšak nepreukázal, vzhľadom na komplexné zistenia o spoločnosti
TATRA -el, s.r.o., nadobudnutie SBL v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z..

Na základe uvedeného teda colný úrad v súlade so zákonom pristúpil k sankcionovaniu odvolateľa v

zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. s odkazom na ustanovenie § 76 ods.
10 zákona č. 530/2011 Z. z., a to z dôvodu, že odvolateľ nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia
SBL zistené v jeho prevádzke v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z.. Colný úrad pritom konal zo
svojej úradnej povinnosti, keďže zákon č. 105/2004 Z. z. (530/2011 Z. z.) za skutkovej situácie zistenia
liehu u podnikajúceho daňového subjektu a bez preukázania jeho nadobudnutia v súlade so zákonom,

ukladá právo a zároveň povinnosť colnému úradu viesť s dotknutou osobou sankčné konanie a uložiť jej
pokutu. Zákon pritom stanovuje uvedený sankčný postup správcu dane bezvýnimočne a zároveň pevne
stanovuje výpočet výšky ukladanej pokuty vo výške 50 % zo spotrebnej dane pripadajúcej na zistený
lieh, s obligátnou minimálnou spodnou hranicou 1.659,96 Eur. Odvolací orgán v súvislosti s námietkami
odvolateľa poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžf/52/2012 zo dňa 11. 09. 2012, potvrdzujúci

odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu sp. zn. 3S/9/2011 - 52 zo dňa 21. 02. 2012, v
zmysle ktorého sa potvrdili skutkové a právne závery správcu dane konajúceho v totožnej skutkovej veci
v paralelnom daňovom konaní o prepadnutí SBL.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutia,
ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul

účastníkov konania ( právneho zástupcu žalobcu, ako aj povereného zástupcu žalovaného ), oboznámil
sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel senát krajského súdu k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, pretože a rozhodnutia a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

Predmetompreskúmaniasúrozhodnutiasprávnychorgánov,ktorépodľapríslušnýchustanovenízákona
č. 530/2011 Z.z., konkrétne § 70 ods. 1 písm. g) a § 70 ods. 2 písm. g) uložili za správny delikt žalobcovi

pokutu vo výške 1 659 Eur z dôvodu, že žalobca v konaní pred Colným úradom Prešov nepreukázal
v súlade s uvedeným zákonom pôvod a spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja ( liehu ) v počte
636 kusov SBL, ktoré boli u neho zistené pri vykonanom daňovom dozore dňa 08.08.2007 v čase o
11.20 hod v garáži so súp. č. XXXX v I. T. pri V. ulici. Podľa predložených listinných dôkazov faktúry
č. 35/06/07 zo dňa 18.06.2007 žalobca tvrdil, že spotrebiteľské balenie liehu v počte 636 ks nadobudol

od právnickej osoby TATRA - el. s.r.o., pričom výrobcom liehu bola podľa etikiet spoločnosť INTERVIN,s.r.o. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty za správny
delikt predchádzalo vydanie rozhodnutia zo dňa 13.01.2011 vydané Colným riaditeľstvom Slovenskej
republiky pod č. 26308/2009, ktorým CR potvrdilo rozhodnutie Colného úradu Prešov zo dňa 20.03.2009

pod č. 15158/2009-6292, ktorým colný úrad rozhodol o prepadnutí tovaru - spotrebiteľské balenie liehu
v celkovom množstve 636 ks v prospech štátu.

Podľa § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z.z., správneho deliktu sa dopustí právnická osoba
alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob
nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez

ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným.

Podľa § 47 ods. 2 písm. i) citovaného zákona, colný úrad uloží pokutu vo výške 50 % dane pripadajúcej
na množstvo zisteného liehu, najmenej však 1 659, 69 eura, za správny delikt podľa odseku 1 písm.
i), a taký lieh zabezpečí.

Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z., správneho deliktu sa dopustí právnická
osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo

spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej
nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným.

Podľa § 70 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, colný úrad uloží pokutu vo výške 50 % dane pripadajúcej
na množstvo zisteného alkoholického nápoja, za správny delikt podľa odseku 1 písm. g), najmenej však
331 eur pri alkoholickom nápoji, ktorým je pivo a víno, alebo najmenej 1 659 eur pri alkoholickom nápoji,

ktorým je lieh, a takýto alkoholický nápoj zabezpečí.

Podľa § 5 zákona č. 105/2004 Z.z., základom dane je množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100 %
alkoholu (ďalej len "hl a.") pri teplote 20C. Alkoholom na účely tohto zákona sa rozumie etylalkohol v
zmesi s inými alkoholmi a prchavými látkami, pričom objemová koncentrácia alkoholu sa zistí a vypočíta
spôsobom podľa osobitného predpisu. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby

dane. Odvodenou jednotkou množstva liehu je liter 100 % alkoholu (ďalej len "l a.") pri teplote 20C.
Základ dane v hl a. sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.

Podľa § 6 citovaného zákona, sadzba dane sa ustanovuje takto:

a) základná sadzba dane 1 080 eur/hl a.,

b) znížená sadzba dane 540 eur/hl a.

Znížená sadzba dane sa uplatní na lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie
ovocia najviac na množstvo 43 l a. z vyrobeného liehu pre jedného pestovateľa a jeho domácnosť na
daňovom území (ďalej len "domácnosť") za jedno výrobné obdobie za podmienok podľa tohto zákona.

Podľa § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2012, konanie o uložení
pokuty právoplatne neukončené k 31. decembru 2011 sa ukončí podľa § 70 a 71 predpisu účinného od

1. januára 2012, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie.

V zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že žalobca ako fyzická osoba -

podnikateľ, u ktorej boli nájdené spotrebiteľské balenia liehu, bol v konaní pred Colným úradom Prešovpovinný jednoznačne preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia liehu a zamestnanci správcu dane
preto oprávnene postupovali ak uvedený tovar najskôr zabezpečili a následne rozhodli, že tento tovar
prepadol v prospech štátu, pretože žalobca v danom konaní jednoznačne nepreukázal pôvod a spôsob

nadobudnutia tovaru v zmysle zákona č. 105/2004 Z.z., konkrétne s poukazom na obsah ustanovenia
§ 47 ods. 1 písm. i) citovaného zákona.

Aj keď žalobca jednak v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v žalobe poukazuje hlavne
na to, že pôvod a spôsob nadobudnutia spotrebiteľských balení liehu preukázal a to predložením
účtovných dokladov, konkrétne faktúry č. 35/06/07 zo dňa 18.06.2007 od spoločnosti TATRA - el., s.r.o.

ako aj príjmových a výdavkových dokladov, ktoré boli v súvislosti s touto faktúrou predložené, správny
orgán rozsiahlym dokazovaním a následne v rozhodnutí tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj
rozhodnutí žalovaného spochybnil toto tvrdenie žalobcu. Jednoznačne súd dospel k záveru v súlade s
vykonaným dokazovaním, že faktúra nebola vystavená platiteľom dane a teda zdaniteľné plnenie nebolo
uskutočnené spoločnosťou uvedenou ako dodávateľ na danej faktúre. Zdaniteľné plnenie preto nebolo
preukázané v súlade so zákonom a predmetnú faktúru nebolo možné považovať za právne irelevantný

dôkaz na základe čoho správne dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že daňový subjekt
jednoznačne v pôvodnom konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce na daňovom subjekte. Tento
s poukazom na obsah ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. mal jednoznačne preukázať
okrem tvrdení, ktorými spochybňoval postup colného úradu, nepredložil žiadne relevantné konkrétne
návrhy na vykonanie dôkazov a teda dôkazné bremeno v pôvodnom konaní neuniesol.

V tejto súvislosti mal súd z obsahu rozsiahleho dokazovania za jednoznačne preukázané, že na
základe uvedeného konania vedeného Colným úradom Prešov bol správny postup správneho orgánu,
ak na základe uvedených skutočností, ktoré boli jednoznačne preukázané a deklarované aj vydaným
rozhodnutím tak colného úradu a následne rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, ktoré rozhodnutie bol
predmetom preskúmania krajského súdu v konaní pod sp. zn. 3 S 9/2011 - 52 a na základe ktorého bol

vydaný rozsudok v predmetnej veci dňa 21.02.2012, ktorého správne závery boli následne potvrdené
aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Sžf/52/2012 zo dňa 11.09.2012.
Najvyšší súd sa tak isto stotožnil s postupom krajského súdu pri preskúmaní zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ktorým v súlade s rozhodnutím o prepadnutí 636 ks spotrebiteľského balenia
liehu boli spochybnené jednoznačne odvolacie námietky žalobcu v tom zmysle, že preukázal potrebné

skutočnosti o riadnom nadobudnutí 636 ks SBL.

Senát krajského súdu sa ďalej nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že nebol dostatočne zistený
skutkový stav a že konaním správnych orgánov bol porušený § 2 ods. 1 v spojení s § 29 zákona č.
511/1992 Zb., následne čl. 46 ods. 1 v nadväznosti na čl. 48 ods. 2 ÚStavy Slovenskej republiky, ak aj
čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a slobode. V tom zmysle, že tak ako to aj krajský súd vyššie uvádzal,

žalobca žiadnymi konkrétnymi návrhmi na vykonanie dokazovania, či preukázanie tej skutočnosti, že
faktúra č. 35/06/07 bola skutočne vystavená spoločnosťou TATRA-el s.r.o. neuviedol, práve naopak na
základe rozsiahleho dokazovania a šetrenia Colného úradu Prešov boli vypočutí tak svedkovia, ako aj
samotný odvolateľ a v konaní bolo jednoznačne zistené, že spoločnosť TATRA-el, s.r.o. spornú faktúru
č. 35/06/07 nevystavila a k takémuto záveru dospel aj súd po vyhodnotení výsluchu svedka N. A., ako

aj ostatných svedkov, ktorí boli vypočutí v predmetnom konaní.

Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že v konaní bolo porušené žalobcove právo
ohľadom účasti pri výsluchu svedka N. A., pretože ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu tak
žalobca, ani jeho právny zástupca sa uvedenej účasti na výpovedi svedka v priebehu konania pred
prvostupňovým správnym orgánom ani nedomáhali.

Rovnako ako uvádzal žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj súd je názoru, že žalobca
jednoznačne nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia 636 ks SBL a preto aj podľa súdu prvostupňový
správny orgán postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 105/2004 Z.z., pretože
žalobca sa dopustil správneho deliktu. V zmysle ustanovenia § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z.z. na
toto porušenie bolo aplikované ustanovenia zákona č. 530/2011 Z.z., pretože pokiaľ konanie o uložení

pokuty nebolo právoplatne ukončené k 31.12.2011, toto konanie sa ukončí podľa § 70 a § 71 predpisuúčinného od 01. januára 2012, ak je to pre právnickú alebo fyzickú osobu priaznivejšie. Zároveň súd
musí konštatovať, že správny orgán postupoval v tomto konaní aj v zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorej trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného

v čas, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Ako vyplýva z výpočtu uloženej sankcie podľa príslušných ustanovení zákona č. 105/2004 Z.z, by
bola táto sankcia vyššia a preto použil správny orgán príslušné ustanovenia zákona č. 530/2011 Z.z.,
pretože suma ukladaná v súlade s ustanovením § 70 ods. 2 písm. g) citovaného zákona vo výške 1 659
Eur je priaznivejšia pre žalobcu. Čo sa týka výšky pokuty, ohľadom tejto senát krajského súdu nemal

žiadne pochybnosti čo sa týka jej správnosti, pretože bola ukladaná práve v súlade s vyššie citovanými
ustanoveniami zákona č. 530/2011 Z.z..

Čo sa týka námietok žalobcu, že colný úrad mu jednoznačne nepreukázal protiprávnosť konania vo
veci pravosti kontrolných známok, aj súd je toho názoru, že colný úrad rozsiahlym dokazovaním, v
rámci ktorého spochybnil práve doklady predložené žalobcom, ktoré predložil za účelom preukázania
pôvodu a spôsobu nadobudnutia boli závery správneho orgánu v celom rozsahu preukázané. Na

týchto skutočnostiach nemení nič ani pravosť, resp. nepravosť kontrolnej známky, pretože SBL boli
síce označené pravými kontrolnými známkami, pri ktorých však v rozpore so zákonom nedošlo k ich
zúčtovaniu a odovzdaniu colnému úradu na zničenie a preto takéto kontrolné známky sa potom používali
na označenie SBL vrátane tých SBL, ktoré boli zabezpečené u žalobcu v počte 636 ks. V súvislosti
s týmito tvrdeniami žalobcu aj súd musí argumentovať zistenými skutočnosťami colného úradu, že pri

zisťovaní pôvodu SBL už v samotnom rozhodnutí tak colný úrad a aj žalovaný konštatoval, že kontrolné
známky nalepené na zistených SBL predstavovali známky odobraté spoločnosťou MARKO EFEKT,
s.r.o. kde správca dane v zmysle skutkového preverovania nadobudol podozrenie o zneužití uvedených
kontrolných známok, pretože nebolo celkovo zúčtovaných 996 900 ks, ktoré boli od spoločnosti
odobrané. Týmito tvrdeniami teda ani podľa názoru súdu žalobca jednoznačne nevyvrátil potrebu

preukázať zákonný pôvod a spôsob nadobudnutia liehu žalobcom, tak ako to ukladá ustanovenie § 47
ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z.z

Napokon čo sa týka nepreukázania pôvodu a spôsobu nadobudnutia SBL v súlade so zákonom, táto
skutočnosť bola jednoznačne potvrdená aj v konaní pred krajským súdom vo veci 3S 9/2011, ktorý
sa jednoznačne stotožnil s tým, že správny orgán nepochybil ak tvrdil, že žalobca dôkazné bremeno

povinnosti preukázať zákonný pôvod a spôsob nadobudnutia SBL v počte 636 ks neuniesol.

Taktiež ani námietka žalobcu o nepreverovaní faktúry navrhovanej žalobcom v daňovom konaní v
účtovníctve spoločnosti TATRA - el, s.r.o. je podľa názoru neopodstatnená, pretože ak pôvodný majiteľ
spoločnosti tvrdil, že spoločnosť previedol na ďalšiu tretiu osobu a odovzdal jej účtovné doklady a táto
osobacelútransakciuprevoduspoločnostiaodovzdaniapoprela,jeobjektívnenemožnécolnýmúradom

preveriť účtovníctvo spoločnosti TATRA-el, s.r.o., nakoľko nedisponoval colný úrad týmito účtovnými
dokladmi.

Čo sa týka námietok žalobcu, že nebol prítomný pri výpovediach svedkov, teda účastník na ústnych
pojednávaniach a bolo porušené ustanovenie §15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb., k tomuto
senát krajského súdu opätovne poukazuje na to, že konkrétny výsluch svedkov bol súčasťou skutkových

zistení colného úradu a v tom čase kedy bol vypočúvaný svedok N. A. dožiadaným colným úradom,
žalobca nikdy počas celého konania pred colným úradom, ani v podanom odvolaní voči rozhodnutiu
colného úradu nenamietal skutočnosť, že nebol pri výsluchu niektorého z týchto svedkov. Uvedené
žalobca namietal až v uvádzanom súdnom konaní týkajúceho sa rozhodnutia o prepadnutí SBL a to
konkrétne pred súdom vo veci 3 S 9/2011. Uvedené výpovede pritom colný úrad oprávnene použil

ako zákonne získané dôkazy v súlade s ustanovením § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. a voči nim
nenamietal žalobca nikdy nič.Na základe týchto skutočností preto senát krajského súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku a žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na príslušné ustanovenie § 250j ods. 1
O.s.p.

Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. nakoľko žalobca v konaní
nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania, preto
rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Senát krajského súdu sa na rozhodnutí uzniesol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.