Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cbi/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113219671
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113219671.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci

žalobcu:Mgr.VladimírVanko,Lazovná38,97401BanskáBystrica,správcakonkurznejpodstatyúpadcu
SCRAPMET s.r.o. „v konkurze", so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 802 492,
zast. poverenou osobou Mgr. Peter Zemko, Radava 448, proti žalovanému: AOS Real s.r.o., so sídlom
Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 091 599, právne zast. Mgr. Miroslava Kováčiková,
Robotnícka 10, Banská Bystrica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 626,05 Eur na účet právnej zástupkyne
žalovaného, vedený vo Z., Q..A.., pobočka Banská Bystrica, č. účtu: XXX XXX XXX/XXXX v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažalobnýmnávrhomdoručenýmsúdudňa22.07.2013domáhalurčenianeúčinnostiprávneho
úkonu, a to kúpnej zmluvy zo dňa 16. 11. 2011, ktorú uzavrel úpadca so žalovaným, a v zmysle ktorej
prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a hnuteľnej veci, nachádzajúcich sa na katastrálnom území
Brezno, obec Brezno, okres Brezno, evidovaných Správou katastra Brezno na liste vlastníctva Č..
XXXXX ako

1. pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o výmere 1 583 m2,
2. pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o výmere 5 256 m2,
3. pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o výmere 35 150 m2,
4. pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria

o výmere 14 011 m2,
5. pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o výmere 5 295m2,
6. pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria o výmere 3 908 m2,
7. pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria o výmere 5 165 m2,

8. pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere
5 m2,
9. pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere
5 m2,10. pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere
17 m2,
11. pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a

nádvoria o výmere 139 m2,
12. pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria o výmere 27 m2,
13. pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria o výmere 858 m2,

14. pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria o výmere 131 m2,
15. pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria o výmere 4 388 m2,
16. pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/X, druh pozemku: ostatné plochy o výmere
1 070 m2,

evidovaných Správou katastra Brezno na liste vlastníctva č. XXXXX ako:
17. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/23 k pozemku, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XX,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2,
18. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/23 k pozemku, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XX,

druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 646 m2,
19. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/23 k pozemku, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XX,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2,

evidovaných Správou katastra Brezno na liste vlastníctva č. XXXXX ako:

20. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/19 k pozemku, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XX,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 400 m2,
21. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/19 k pozemku, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XX,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 462 m2,

evidovaných Správou katastra Brezno na liste vlastníctva č. XXXXX ako:
22. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 k pozemku, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XX,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 052 m2,

evidovaných Správou katastra Brezno na liste vlastníctva č XXXXX ako:

23. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 k pozemku, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/XX,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 925 m2.

Vklad vlastníckeho práva k pozemkom bol príslušnou Správou katastra Brezno povolený dňa 28.
11. 2011 pod číslom konania V 2024/2011. Žalobca ďalej uviedol, že uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica zo dňa 13. 06. 2012 č. k. 2K 23/2012, bolo začaté konkurzné konania voči spoločnosti
SCRPAMET s.r.o. so sídlom Robotnícka 10, Banská Bystrica, IČO: 36 802 492, ktoré uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 162/2012 dňom 22. 08. 2012. Uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 16. 08. 2012, č. k. 2K 23/2012 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a za správcu
bola ustanovená JUDr. Zdenka Majerová Tökölyová, so sídlom v Banskej Bystrici, ktoré uznesenie bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku č. 162/2012 dňa 22. 08. 2012. Uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 28. 11. 2012 bola ustanovená správkyňa z funkcie odvolaná, pričom súd ustanovil
za nového správcu konkurznej podstaty Mgr. Vladimíra Vanka, ktoré uznesenie bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 234/20102, ktorý bol vydaný dňa 04. 12. 2012.

V zmysle § 44 ods. 1 Zákona č. 7/2005, v platnom znení, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom
podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku
vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Predmetom kúpnej zmluvy bola taktiež hnuteľná vec - železničná vlečka.

Žalobca v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z., v platnom znení, podal odporovaciu
žalobu voči učinenému úkonu úpadcu zo dňa 16. 11. 2011, ktorým bolo uzavretie vyššie citovanej kúpnej
zmluvy, a to v súlade s ustanovením § 58 ods. 1 Zákona o konkurze, keďže mal za to, že uvedenýmúkonom dlžník poskytol alebo zaviazal sa poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia
ako cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo mal získať. Žalobca poukázal, že úpadca previedol
kúpnou zmluvou vlastnícke právo k vyššie citovaným nehnuteľnostiam na žalovaného za dojednanú

kúpnu cenu vo výške 1,- Euro za m2 a táto kúpnu cenu je uvedená samostatne za každý prevádzaný
pozemok prípadne spoluvlastnícky podiel a jej výška je určená ako výmera pozemku vynásobená sumou
1,- Euro za m2, t. j. celkom 1 583,- Eur za výmeru pozemku 1 583 m2. Kúpna cena spoluvlastníckeho
podielu bola určená ako výmera pozemku vynásobená sumou 1,- Euro za m2 pozemku a vynásobená
zlomkom príslušného spoluvlastníckeho podielu a cena železničnej vlečky bola stanovená na sumu

28 000,- Eur. Podľa článku II. bod. 2 kúpnej zmluvy vyplývalo, že úpadca previedol vlastnícke právo k
pozemkom a železničnej vlečke na žalovaného za celkovú dohodnutú kúpnu cenu vo výške 106 234,-
Eur bez DPH, pričom kúpna cena za pozemky činila sumu 77 008,- Eur, kúpna cena za spoluvlastnícke
podiely k pozemkom v žalobe pod číslom 17 až 23 v sume 1 226,- Eur a kúpna cena za železničnú
vlečku bola dojednaná v sume 28 000,- Eur. Túto cenu bol žalovaný povinný uhradiť úpadcovi najneskôr
do 12 mesiacov od uzavretia kúpnej zmluvy. Pri určení obvyklej ceny plnenia určenej v zmysle § 58

ods. 1 Zákona o konkurze, správca poukazoval na znalecký posudok č. 21/2009 vyhotovený znaleckou
organizáciou GUROPEA TRADING spol. s r.o., so sídlom Trenčianske Teplice zo dňa 24. 11. 2009,
ktorý bol vypracovaný pre účely stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností - pozemkov a stavieb
vo vlastníctve spoločnosti KOVOD RECYCLING, s.r.o., ktorej konateľom je súčasný konateľ úpadcu.
Táto bola vlastníkom nehnuteľností bezprostredne susedných k prevádzaným pozemkov na základe

tejto kúpnej zmluvy. Znalec ohodnotil predmetný susedný pozemok sumou 8,36 Eur za m2. Potom pri
určení celkovej obvyklej hodnoty pozemkov uvedených v tejto žalobe pod číslom 1 až 16, ku ktorým
previedol úpadca vlastnícke právo na žalovaného, je potrebné vynásobiť celkovú výmeru prevádzaných
pozemkov hodnotou obdobných pozemkov určených znaleckým posudkom, teda celkom vo výške 643
786,88 Eur. Obvyklá hodnota týchto pozemkov prevádzaných kúpnou zmluvou zo dňa 16. 11. 2011

bola nižšia o sumu 566 778,88 Eur (rozdiel medzi cenou obdobných pozemkov určených znaleckým
posudkom a kúpnou cenou za pozemky dojednané v kúpnej zmluve).

Ďalej žalobca poukázal v súvislosti s ustanovením § 58 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií,
že tento právny úkon úpadca učinil počas úpadku, nakoľko úpadca v čase uzavretia kúpnej zmluvy

neplnil viac ako 30 dní po lehote splatnosti peňažné záväzky, t.j. bol platobne neschopný. Jednalo sa o
nasledovné peňažné záväzky voči veriteľom, a to:
a)HydraulikaPetrášs.r.o.,sosídlomPodhradí78,76326Luhačovice,Českárepublika,IČO:28340833
- pohľadávka vo výške 4 950,- Eur uplatnená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo
dňa 26. 09. 2012, právny dôvod: oprava rotavátoru vyúčtovaná faktúrou č. FVU1100151 zo dňa 26. 08.

2011 na sumu 4 950,- Eur, splatná 09. 09. 2011,
- pohľadávka vo výške 1 905,- Eur uplatnená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo
dňa 26. 09. 2012, právny dôvod: dodanie hydraulického válca vyúčtovaná faktúrou č. FVU1100144 zo
dňa 26. 08. 2011 na sumu 1 905,- Eur , splatná dňa 09. 09. 2011,
deň zistenia pohľadávok: 04. 10. 2012

b) Enviromentálny fond, so sídlom Bukureštská 4, 813 26 Bratislava, IČO: 30 796 491
- pohľadávka vo výške 1 000,- Eur uplatnená prihláškou pohľadávky zo dňa 12. 09. 2012, právny dôvod:
uložená pokuta za nedodržanie legislatívnych ustanovení zákona o odpadoch rozhodnutím zo dňa 17.
05. 2011 vykonateľným dňa 07. 07. 2011

deň zistenia pohľadávky: 21. 09. 2012

c) KOVOD, a.s., so sídlom Partizánska cesta 91, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 957
- pohľadávka vo výške 25 819,73 Eur uplatnená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo
dňa 02. 10. 2012, právny dôvod: dodanie železného šrotu vyúčtované faktúrou č. 1010100030 zo dňa

15. 12. 2010 na sumu 686 356,43 Eur (z ktorej neuhradená suma je vo výške 25 819,73 Eur), splatná
dňa 29. 12. 2010
deň zistenia pohľadávky: 03. 10. 2012

d) M 8 Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 44 768 176

- pohľadávka vo výške 157 150,- Eur uplatnená prihláškou pohľadávky zo dňa 01. 10. 2012, právny
dôvod: dodanie železného šrotu vyúčtované faktúrou č. 201001 zo dňa 31. 03. 2010 na sumu 820 000,-
Eur a príslušenstvo, splatná dňa 29. 06. 2010
deň zistenia pohľadávky: 03. 10. 2012.Zo zoznamu pohľadávok vyhotoveného v konkurznom konaní úpadcu vyplynulo, že celková zistená
suma pohľadávok veriteľov úpadcu je viac ako 1,5 milióna Eur, pričom trhová hodnota úpadcovho

majetku uvedeného v súpise majetku nie je podľa názoru správcu viac ako 30 000,- Eur. Potom ukrátenie
uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu spočíva v tom, že hodnota majetku úpadcu sa
uskutočnením právneho úkonu spočívajúceho v uzatvorení kúpnej zmluvy úpadcom zmenšila, a to o
sumu spočívajúcu v rozdiele medzi obvyklou cenou nehnuteľností a kúpnou cenou za nehnuteľností a
hnuteľnú vec dojednané v kúpnej zmluve zo dňa 16. 11. 2012, ktorá je nižšia o sumu 566 778,88 Eur. V

prípade, že by úpadca bol naďalej vlastníkom týchto nehnuteľností, ich predajom by sa dosiahlo vyššie
uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.

Žalobca ďalej poukazoval, že v súlade s ustanovením § 58 ods. 3 Zákona o konkurze, kúpna zmluva ako
právny úkon úpadcu bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania, keďže kúpna
zmluva bola uzavretá dňa 16. 11. 2011 a konkurzné konanie voči úpadcovi bolo začaté s účinkami ku

dňu 20. 06. 2012. Takisto lehota na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu úpadcu je zachovaná
i v spojitosti s ustanovením § 57 ods. 2 Zákona o konkurze. V prípade úspešnosti tejto žaloby ďalej
požadoval v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 Zákona o konkurze, vydanie peňažnej náhrady vo výške
566 778,88 Eur, ktorá spočívala v rozdiele medzi obvyklou cenou nehnuteľností a železničnej vlečky a
kúpnou cenou za ne dojednanou v kúpnej zmluve.

K žalobnému návrhu žalobca pripojil uznesenia tunajšieho súdu, ktorým bolo začaté konkurzne konanie
voči SCRPAMET s.r.o., Banská Bystrica, uznesenie o vyhlásení konkurzu ako i uznesenie o ustanovení
nového správcu konkurznej podstaty, kúpnu zmluvu zo dňa 16. 11. 2011, znalecký posudok č. 252/2010
zo dňa 15. 11. 2010, zoznam pohľadávok ako i prihlášky pohľadávok vyššie uvedených veriteľov.

Kžalobnémunávrhusavyjadrilžalovanývtomsmere,žepovažuježalobuzanedôvodnú,keďžežalobca
nepreukázal ani všeobecné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu ustanovené Zákonom o
konkurze a reštrukturalizácií v platnom znení, a to v zmysle ustanovení § 57 ako i 58 citovaného zákona,
pričom o existencií všetkých predpokladov je v tomto konaní dôkazné bremeno na žalobcovi.

S poukazom na ustanovenie § 121 O.s.p. ako i z predložených uznesení žalobcom vydaných tunajším
súdom pod č. k. 2K 23/2012, súd zistil, že konkurzné konanie voči spoločnosti SCRAPMET s.r.o.,
BanskáBystricabolozačatédňom22.08.2012,kedybolouvedenéuzneseniezverejnenévObchodnom
vestníku č. 162/2012, ku dňu 22. 08. 2012 bol na úpadcu vyhlásený konkurz, kedy opäť uvedené

uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 162/2012, pričom od vyhlásenia konkurzu v zmysle
uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 28. 11. 2012, bola z funkcie správcu úpadcu odvolaná JUDr. Zdenka
Majerová Tökölyová a ustanovený nový správca úpadcu Mgr. Vladimír Vanko. V súlade s ustanovením
§ 44 ods. 1 Zákona 7/2005 Z. z. v spojitosti s § 44 ods. 2 citovaného zákona prešlo oprávnenie úpadcu
nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich

sa tohto majetku vyhlásením konkurzu na správcu, pričom tento koná v mene a na účet úpadcu. Z
tohto dôvodu súd odvodzuje aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie odporovacej žaloby voči právnemu
úkonu úpadcu, ktorým bola kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným dňa 16. 11. 2011. Z
predloženej kúpnej zmluvy tunajší súd zistil, že v zmysle článku I/ bola spoločnosť SCRPAMET s.r.o.,
BanskáBystricavýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostízapísanýchvkatastrinehnuteľnostíSprávakatastra

Brezno, pre obec Brezno, katastrálne územie Brezno, na L. Č.. XXXXX, podielovým spoluvlastníkom
v príslušných spoluvlastníckych podieloch k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území
Brezno na listoch vlastníctva - L. Č. XXXXX, L. Č.. XXXXX, G. L. Č.. XXXXX, G. L. Č.. XXXXX
ako i to, že predmetom prevodu je aj hnuteľná vec- železničná vlečka, ktorej výlučným vlastníkom
bol predávajúci, za ktoré sa zaviazal v zmysle článku II kupujúci, t.j. žalovaný, uhradiť tam uvedenú

dohodnutú kúpnu cenu. Táto cena bola už podľa ním citovaného znaleckého posudku vyhotoveného
znaleckou organizáciou GUROPEA TRADING spol. s r.o. Trenčianske Teplice o 566 778,88 Eur nižšia,
než obvyklá cena . Zároveň tvrdil, že od dňa vyhotovenia tohto znaleckého posudku, do dňa uzavretia
kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným, nedošlo v danej lokalite k takej zmene pomerov na trhu
nehnuteľností, ktoré by znížili cenu prevádzanej nehnuteľnosti vrátane vlečky ocenenej v znaleckom

posudku. V zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z., mal žalobca za to, že uvedená
nehnuteľnosť bola prevedená úpadcom na žalovaného predmetnou kúpnou zmluvou za kúpnu cenu
bez primeraného protiplnenia. V zmysle článku IV. kúpnej zmluvy, bol žalovaný ako kupujúci oprávnenývstúpiť do užívania nehnuteľnosti popísaných v článku I zmluvy ako aj železničnej vlečky v deň povolenia
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho, t. j. dňom 28. 11. 2011.

Žalobca ďalej tvrdil, že uvedený právny úkon bol učinený úpadcom v čase, keď bol platobne neschopný,
t.j. bol v úpadku, na dôkaz čoho súdu predložil zoznam pohľadávok z účtovníctva úpadcu vyhotoveného
v konkurznom konaní na dôkaz toho, že úpadca neplnil viac ako 30 dní po lehote splatnosti peňažné
záväzkyvočiveriteľom.JednalosaoveriteľovHydraulikaPetrášs.r.o.,sosídlomvLuhačoviciach,Česká
republika,ktorýmalvočiúpadcovipohľadávkuvovýške4950,-Eurztituluopravyrotavátoruvyúčtovanej

faktúrou č. FVU1100151 zo dňa 26. 08. 2011 v sume 4 950,- Eur splatnou 09. 09. 2011, ako i pohľadávku
vo výške 1 905,- Eur z titulu dodania hydraulického valca vyúčtovanú faktúrou č. FVU1100144 zo
dňa 26. 08. 2011 v sume 1 905,- Eur splatnou 09. 09. 2011, ktoré si uplatnil súhrnnou prihláškou
nezabezpečených pohľadávok zo dňa 26. 09. 2012, ďalej sa jednalo o veriteľa Enviromentálny fond, so
sídlom Bukureštská 4, Bratislava, ktorý mal voči úpadcovi pohľadávku vo výške 1 000,- Eur za uloženú
pokutu za nedodržanie legislatívnych ustanovení zákona o odpadoch v zmysle rozhodnutia zo dňa 17.

05. 2011 vykonateľným dňa 07. 07. 2011, uplatnený prihláškou zo dňa 12. 09. 2012, pohľadávka veriteľa
KOVOD, a.s., Banská Bystrica, ktorý mal voči úpadcovi pohľadávku vo výške 25 819,73 Eur uplatnenú
súhrnnouprihláškounezabezpečenýchpohľadávokzodňa02.10.2012ztituludodaniaželeznéhošrotu,
ktorýbolvyúčtovanýfaktúrouč.1010100030zodňa15.12.2010vsume686356,43Eur,zktorejúpadca
neuhradil sumu 25 819,73 Eur, splatnou dňa 29. 12. 2010, pohľadávka veriteľa M 8 Slovakia, spol. s r.o.,

Bratislava, ktorý mal voči úpadcovi pohľadávku vo výške 157 150,- Eur, uplatnenú prihláškou z 01. 10.
20102, z titulu dodania železného šrotu vyúčtovaným faktúrou č. 201001 zo dňa 31. 03. 2010 na sumu
820 000,- Eur a príslušenstvom, ktorá bola splatná dňa 29. 06. 2010. Ďalej žalobca poukázal, že zo
zoznamu pohľadávok vyplýva, že celková suma pohľadávok veriteľov úpadcu je viac ako 1,5 milióna Eur,
pričomtrhováhodnotaúpadcovhomajetkuuvedenéhovsúpisemajetkuniejepodľanázorusprávcuviac

ako 30 000,- Eur. Tvrdil, že hodnota majetku úpadcu sa uskutočnením predmetného právneho úkonu
spočívajúceho v uzavretí kúpnej zmluvy úpadcom zmenšil, a to o sumu 566 778,88 Eur, ktorú žiadal
následne vydať ako peňažnú náhradu do všeobecnej podstaty úpadcu.

Žalovaný súdu predložil listinný dôkaz, a to účtovný zápis z účtovníctva úpadcu, z ktorého je zrejmé,

že kúpna cena bola zaplatená v splátkach, a to dňa 02. 12. 2011 vo výške 57 480,80 Eur a 06.
12. 2011 v sume 40 000,- Eur a 07. 12. 2011 v sume 23 000,- Eur a 15. 12. 2011 v sume 7 000,-
Eur. Zároveň predložil do súdneho spisu kúpnu zmluvu, na základe ktorej spoločnosť SCRAPMET
nadobudla do svojho vlastníctva predmetné pozemky od predávajúceho - spoločnosti LINEM s.r.o.,
Banská Bystrica, kde kúpna cena bola dojednaná za predmetná pozemky, takisto vo výške 1,- Euro za

m2. Spoločnosť SCRAPMET odpredala predmetné pozemky za rovnakú kúpnu cenu ako ich nadobudla
v roku 2009. Z tohto dôvodu poukázal, že nie je splnená podmienka neprimeranosti poskytnutého
plnenia. K znaleckému posudku, na ktorý odkazoval žalobca, žalovaný uviedol, že bol vypracovaný
v novembri 2009, t. j. 2 roky pred vykonaním napadnutého právneho úkonu, pričom predmetom
znaleckého posudku, respektíve posudzovania všeobecnej hodnoty nehnuteľností v ňom uvedených,

nie je ani jedna nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy. Tvrdil, že kúpna cena, ktorá bola
dojednaná v napadnutej kúpnej zmluve bola primeraná a zodpovedala aktuálnemu stavu na trhu s
nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, o čom predložil súdu vyjadrenie realitnej kancelárie k trhovej
cene predmetných nehnuteľností v danom čase, a ktorý zahrnul aj stagnujúci dopyt po nehnuteľnosti
podobného typu v danom regióne. Predmetom kúpnej zmluvy boli bývalé priestory Mostárne Brezno,

teda jeho pozemky, na ktorých už dlhšiu dobu nevykonával žiadnu činnosť a nebolo ich možné v roku
2011 získať za kúpnu cenu, ktorú uvádzal žalobca vo svojej žalobe. Predmetom kúpnej zmluvy boli aj
spoluvlastnícke podiely k pozemkom, ktoré boli to prístupovou cestou. Bolo potrebné preto osobitne
posudzovať jednotlivé pozemky, ich charakter a spôsob využitia a preto nie je možné sa len odvolávať
na predložený znalecký posudok žalobcom, ktorý žalovaný namietol. K svojim tvrdeniam predložil

vyjadrenie k trhovej cene nehnuteľností od realitnej kancelárie LUX s.r.o., Horná Banská Bystrica, ako i
kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi LINEM s.r.o. a úpadcom zo dňa 20. 07. 2009, rozhodnutia Krajského
súdu Žilina 13CoKr 6/2013, 43CoKr 42/2012- rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica.

Ďalej súdu predložil súvahu majetku úpadcu ku dňu 30. 11. 2011, z ktorej tunajší súd zistil, že vlastné

imanie spoločnosti úpadcu k 30. 11. 2011 bolo vo výške 2 102 610,- Eur. K súvahe pripojil i zoznam
záväzkov ku dňu 30. 11. 2011, kde sú záväzky na riadku 107 (3 858 194,- Eur) ako i zoznam pohľadávok
úpadcu ku dňu 30. 11. 2011, uvedené v riadku 47 (4 246 763,- Eur), ďalej zoznam materiálu, ktorý je v
súvahe uvedený na riadku 32 (56 656,- Eur) a zoznam tovaru, alebo tzv. inventúrne zostatky k tomutodátumu uvedené v riadku 36 (671 983,- Eur). Do súdneho spisu založil aj sumár hmotného majetku
úpadcu, a to položkovitý a jednak zoznam, v ktorom je jednotlivý majetok vymenovaný konkrétne.
Uvedenými listinnými dôkazmi žalovaný mienil poukázať na tú skutočnosť, že i v prípade dojednania

nižšej kúpnej ceny za nehnuteľnosti než uvádza žalobca v znaleckom posudku neznamená automaticky,
že takáto kúpna cena je nižšia než skutočná trhová cena v čase a mieste vykonania právneho úkonu.

Na preukázanie svojich tvrdení o tom, že možno odporovať len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý
ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, poukázal na komentár

o konkurze od JUDr. Ďuricu z roku 2012, z ktorého vyplýva, že odporovateľnosť predpokladá, že
právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho
právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec,
alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné
úspešne sa domáhať jeho odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na
uspokojenie pohľadávky, alebo týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky

veriteľa. Listinnými dôkazmi vyššie citovanými takisto sa žalovaný snažil preukázať tú skutočnosť, že
aj po vykonaní napadnutého právneho úkonu, spoločnosť úpadcu vlastnila taký majetok, z ktorého bol
schopný uspokojiť konkurzných veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania,
a ktoré vznikli pred účinnosťou napadnutého právneho úkonu. Opätovne poukázal na publikáciu
Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únií od JUDr. Ďuricu, v ktorom autor konštatuje na strane

317, „aj keď Zákon o konkurze a reštrukturalizácií ako predpoklad odporovateľnosti ustanovuje ukrátenie
prihlásenej pohľadávky, opäť je potrené dovolať sa logického výkladu, podľa ktorého nie je možné ukrátiť
uspokojenie pohľadávky, ktorá vôbec nevznikla“. Z tohto žalovaný dôvodil, že možno zobrať do úvahy
len tie pohľadávky, ktoré boli prihlásené do konkurzného konania, a ktoré vznikli pred dňom účinnosti
napadnutého právneho úkonu, t.j. len pohľadávky uvedené v žalobnom návrhu pod písmenom a), b), c),

d), ktoré sú pohľadávkami veriteľov, ktorí prihlásili svoju pohľadávku do konkurzného konania a spĺňajú
aj tú podmienku, že vznikli pred vykonaním napadnutého právneho úkonu. Tieto tvoria hodnotu cca 190
000,- Eur, pričom majetok žalovaného v čase vykonania úkonu bol vyšší než pohľadávky týchto veriteľov.

Z rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica o vyrubení rozdielu dane č. 9600403/5/1766245/2012/

Pau zo dňa 16. 07. 2011 vyrubil tento orgán úpadcovi rozdiel dane v sume 811 798,64 Eur na dani z
pridanej hodnoty, za zdaňovacie obdobie november 2011, keď rozdiel dane bol splatný do 15 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia.

Ako listinný dôkaz na svoje tvrdenia v konaní žalobca označil a predložil aj záznam rozpravy zo

schvaľovacej schôdze dlžníka KOVOD RECYCLING, s.r.o., v reštrukturalizácií, Banská Bystrica zo dňa
15. 07. 2010, obsahujúci vyjadrenie konateľa úpadcu týkajúce sa pošredovanej frakcie. Inventúrne
zostatky úpadcu ku dňu 30. 11. 2011, súvahu úpadcu zostavenú ku dňu 30. 12. 2011, poznámky
individuálnej účtovnej závierky zostavenej k 31. 12. 2011, mesačnú závierku úpadcu za mesiac
november 2011, mesačnú závierku úpadcu za mesiac december 2012, výkaz ziskov a strát úpadcu k

22. 08. 2012, výkaz ziskov a strát úpadcu k 31. 12. 2012.

Žalovaný predložil súdu dopyt žalovaného Finančnej správe Slovenskej republiky zo dňa 07. 05. 2014,
odpoveď Finančnej správy na dopyt odporcu, daňové priznanie úpadcu k DPH za zdaňovacie obdobie
november 2011, rozpisy dodávok pošredovanej frakcie a rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.

zn. 25CoKR 2/2014, ako i rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 61Cbi 12/2013 zo dňa
10. 09. 2014, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 64Cbi 9/2013 zo dňa 15. 12. 2014 a
na žiadosť žalovaného súd vykonal i svedecké výpovede svedkýň Q. C., T.. P. L..

Žalobca poukázal na skutočnosť, že pohľadávky 4 veriteľov, ktoré boli uvedené v návrhu boli uvedené

príkladmo, pričom žalobca ako dôkaz predložil tiež zoznam pohľadávok, z ktorého vyplýva, že veriteľ
Daňový úrad Banská Bystrica si prihláškou do konkurzného konania úpadcu prihlásil pohľadávku až
vo výške 1 033 658,20 Eur, pričom právnym dôvodom časti tejto pohľadávky vo výške 811 517,51 Eur
je neuhradená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011. Uvedená pohľadávka
vznikla daňovou povinnosťou úpadcu pri vykonávaní dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, na základe

ktorej úpadca pri podávaní daňového priznania pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2011 uviedol vlastnú daňovú povinnosť len vo výške 51 853,56 Eur, pričom správna daňová
povinnosť zistená správcom dane pri daňovej kontrole úpadcu bola vo výške 863 652,20 Eur. Tento
rozdiel vznikol tak, že úpadca vyhotovil účtovný doklad, a to faktúru s dňom dodania 11. 11. 2011, v ktorejuviedol daň z pridanej hodnoty vo výške 51 853,56 Eur, avšak správca dane vyhodnotil túto daňovú
povinnosť ako nesprávnu a Rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane zo dňa 16. 07. 2012 vyrubil úpadcovi
správnu výšku dane. Žalobca mal za to, že dňa 11. 11. 2011 vznikla úpadcovi daňová povinnosť vo výške

863 652,20 Eur a nie vo výške 51 853,56 Eur. Potom hodnota prihlásených pohľadávok konkurzných
veriteľov existujúcich v čase účinnosti kúpnej zmluvy je vo výške 1 002 342,24 Eur, nakoľko k hodnote
pohľadávok 4 veriteľov uvedených v návrhu je potrebné pripočítať hodnotu pohľadávky veriteľa Daňový
úrad Banská Bystrica, týkajúcu sa vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2011, ktorá taktiež vznikla pred uzavretím kúpnej zmluvy. Žalobca mal preto za to, že je

splnený predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu, keďže preukázal vznik viacerých pohľadávok
veriteľov pred uzavretím kúpnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol
rozdiel medzi majetkom a záväzkami úpadcu vo výške 2 102 610,- Eur ako je uvedené v riadku 67
súvahy úpadcu ku dňu 30. 11. 2011, keďže zo súvahy úpadcu ku dňu 31. 12. 2011 v riadku 67 vyplýva,
že vlastné imanie úpadcu je záporné, a to vo výške - 1 432 973,- Eur. Hodnota vlastného imania
úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 nemohla teda objektívne dosahovať sumu 2 102 610,- Eur, nakoľko za

jeden mesiac nie je objektívne možné s prihliadnutím na predmet podnikania úpadcu a hodnotu jeho
majetku, zmena hodnoty majetku vo výške 3 526 583,- Eur. Žalobca poukazoval aj na poznámky
individuálnej účtovnej závierky úpadcu zostavenej ku dňu 31. 12. 2011, a to na časť E, z ktorých je
zrejmé, že úpadca k 31. 12. 2011 nedokázal uspokojovať svoje záväzky, pričom išlo o obdobie, ktoré
je iba jeden mesiac po zostavení súvahy, ktorú predložil žalovaný, taktiež je zrejmé, že úpadca už

prestal vykonávať ekonomickú činnosť. Podľa súvahy úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 evidoval úpadca
tovar v celkovej hodnote 671 983,- Eur podľa riadku 36 danej súvahy. Naproti tomu iba o jeden mesiac
neskôr evidoval v súvahe ku dňu 31. 12. 2011 tovar iba v celkovej hodnote 48 674,- Eur. Uvedený
rozdiel vznikol tak, že k tomuto tovaru bola vytvorená opravná položka vo výške 612 375,- Eur, a tento
tovar v skutočnosti nebol majetkom úpadcu, ktorý by bolo možné odplatne previesť na tretiu osobu a

zo získaného plnenia uspokojiť veriteľov úpadcu, ale išlo o tovar, ktorý nie je možné speňažiť. Ďalej
poukázal, že zo sumy 671 983,- Eur tvorí pošredová frakcia sumu vo výške 610 371,- Eur, pričom táto
frakcia je odpadom, ktorý nie je možné v súčasnosti využiť, respektíve speňažiť, a preto predstavuje
pasívum úpadcu. Skutočná hodnota tovaru úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 bola iba vo výške 59 608,- a
teda rozdiel v hodnote tejto časti majetku úpadcu je 612 375,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že hodnota

tovaru uvedená v súvahe úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 nebola reálna a trhová, ale bola iba účtovnou
položkou, ktorá neodzrkadľovala skutočný stav majetku úpadcu. Podľa súvahy úpadcu ku dňu 30. 11.
2011 evidoval úpadca samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí v celkovej výške 835 476,-
Eur podľa riadku 14 danej súvahy. V tejto sme bola zahrnutá aj hodnota hnuteľných vecí, ktoré neboli
vo vlastníctve úpadcu, ale boli do majetku úpadcu zahrnuté z dôvodu ich finančného leasingu. Úpadca

evidoval 4 hnuteľné veci v celkovej hodnote 793 236,37 Eur, ktoré neboli v jeho vlastníctve a nebolo
možné ich speňažiť, keďže išlo o hnuteľné veci, o ktorých účtoval úpadca ako o majetku iba z dôvodu
ich finančného leasingu. Toto tvrdenie preukazuje aj súvaha úpadcu zostavená ku dňu 31. 12. 2011, v
ktorej evidoval úpadca samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí iba v celkovej hodnote 94
427,- Eur. Rozdiel vznikol tak, že dňa 31. 12. 2011 uzavrel úpadca dve zmluvy o zámene účastníkov

leasingovej zmluvy, na základe ktorých úpadca bezodplatne postúpil práva z leasingových zmlúv na
tretiu osobu. Skutočná hodnota samostatných hnuteľných veci a súborov hnuteľných vecí úpadcu ku
dňu 30. 11. 2011 tak bola iba v hodnote 42 239,63 Eur. Na základe uvedeného, rozdiel medzi hodnotou
tovaru a samostatných hnuteľných vecí a súborov hnuteľných vecí evidovaných úpadcom v súvahe
ku dňu 30. 11. 2011 a skutočnou trhovou hodnotou tovaru a samostatných hnuteľných vecí a súborov

hnuteľných vecí je vo výške 1 405 611,37 Eur. Podľa súvahy ku dňu 30. 11. 2011 evidoval úpadca
záväzky v celkovej hodnote 4 549 681 Eur, podľa riadku 88 danej súvahy. Z uvedených záväzkov tvorili
daňové záväzky a dotácie celkovú výšku 13 180,- Eur podľa riadku 115 danej súvahy. Naproti tomu v
súvahe ku dňu 31. 12. 2011, evidoval úpadca daňové záväzky a dotácie už v celkovej hodnote 1 048
281,- Eur. Uvedený rozdiel vznikol tak, že úpadca v súvahe ku dňu 30. 11. 2011 nezohľadnil svoj záväzok

vo výške 811 517,51 Eur. Rozdiel medzi hodnotou záväzkov evidovaných úpadcom v súvahe ku dňu 30.
11. 2011 a skutočnou hodnotou záväzkov ku dňu 30. 11. 2011 je tak vo výške 811 517,51 Eur. Na základe
predložených tvrdení a dôkazov žalobcu je potom možné konštatovať, že skutočná hodnota majetku
úpadcu nebola ku dňu 30. 11. 2011 vo výške 6 652 291,- Eur, ale vo výške najviac 5 246 679,63 Eur,
skutočná hodnota záväzkov úpadcu nebola ku dňu 30. 11. 2011 vo výške 4 549 681,- Eur, ale najmenej

vo výške 5 361 198,51 Eur a vlastné imanie úpadcu bolo ku dňu 30. 11. 2011 vo výške 2 102 610,- Eur,
ale v zápornej hodnote vo výške - 114 518,88 Eur. Úpadca v čase uzavretia kúpnej zmluvy už fakticky
prestal vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom za takých okolností bolo jeho povinnosťou podať včas
návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, čo však neuskutočnil. Potom podľa tvrdenia žalobcu jedostatočne preukázané, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy nepostačoval majetok úpadcu na úhradu
jeho všetkých záväzkov, a preto nie je možné ani prihliadať na rozhodnutia Krajského súdu Banská
Bystrica a Krajského súdu Žilina, predložené žalovaným v tomto konaní. Popiera i tvrdenia žalovaného,

keď tvrdí, že právnemu úkonu nemožno úspešne odporovať v prípade, ak hodnota zostávajúceho
dlžníkovho majetku postačuje na uspokojenie všetkých jeho záväzkov, čo podľa žalobcu nemá oporu
v zákone, ale je rozhodujúce, že veriteľ prihlásenej pohľadávky, ktorá vznikla pred uskutočneným
odporovateľným právnym úkonom, nebol nikdy dlžníkom uspokojený a právnym úkonom úpadcu došlo k
ukráteniu uspokojenia jeho prihlásenej pohľadávky. V prípade pravdivosti tvrdenia žalovaného o tom, že

úpadca evidoval po uzavretí kúpnej zmluvy majetok vyššej hodnoty ako všetky jeho záväzky, nemohlo
by dôjsť k neuspokojeniu pohľadávok veriteľov, ktorých žalobca uviedol v žalobe, nakoľko z jeho majetku
mohli a mali byť ich pohľadávky uspokojené. Žalobca ďalej trvá aj na svojom tvrdení o predloženom
dôkaze(znaleckýposudok),ktorýmurčilvšeobecnúhodnotunehnuteľností,ktorébolipredmetomkúpnej
zmluvy, pričom cenu určenú v tomto znaleckom posudku považuje za reálnu a trhovú.

Vo vyjadrení žalovaného doručené súdu dňa 10. 07. 2014 zaujal žalovaný stanovisko, že úpadca ako
mesačný platca DPH podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 dňa 27.
12. 2011 elektronickou formou v súlade s ustanovením § 78 ods. 2 Zákona o DPH (dňa 25. 12. 2011
bol deň pracovného pokoja, pričom prvý nasledujúci pracovný deň pripadol na deň 27. 12. 2011). V
zmysle § 2 písm. e) Daňového poriadku, podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie vznikla

správcovi dane daňová pohľadávka na dani z pridanej hodnoty. Úpadca zaplatil DPH v zákonnej lehote
v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o DPH. V prípade, že ak by sa úpadca dostal do omeškania
so zaplatením dane, daňovému úradu by vznikol po lehote splatnosti dane daňový nedoplatok. Tak ako
už žalovaný uvádzal, Daňový úrad Banská Bystrica po vykonaní daňovej kontroly určil rozhodnutím
zo dňa 16. 07. 2012 správnu výšku DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 a dorubil úpadcovi

rozdiel dane, a to vo výške 811 798,64 Eur. Keďže úpadca v lehote splatnosti rozhodnutia zo dňa
16. 07. 2012 nedoplatil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2011, Daňový úrad Banská
Bystrica si prihláškou prihlásil do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu pohľadávku,
ktorá predstavuje daňový nedoplatok na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 811
517,51 Eur. V zmysle § 2 písm. f) Daňového poriadku, daňovým nedoplatkom je dlžná suma po lehote

splatnosti dane, t.j. v tomto prípade po 27. 12. 2011. Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu účinnosti žalobou
napadnutej kúpnej zmluvy, t. j. ku dňu 23. 11. 2011, Daňovému úradu ešte nevznikla daňová pohľadávka
ani daňový nedoplatok voči úpadcovi na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011. V tomto smere
poukázal na dopyt na Finančnú správu SR zo dňa 07. 05. 2014, ktorá v odpovedi uviedla, že podaním
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom je uvedená vlastná daňová povinnosť platiteľa,

vzniká správcovi dane pohľadávka na dani z pridanej hodnoty a trvá až do vzniku daňového nedoplatku.
Nedoplatok je v zmysle ustanovenia § 2 písm. f) Daňového poriadku dlžná suma dane, po lehote
splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že až podaním daňového priznania vznikla Daňovému úradu Banská
Bystrica daňová pohľadávka k DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 voči úpadcovi a dňa 28. 12.
2011 sa z nej stal daňový nedoplatok. Dňa 23. 11. 2011, kedy došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom odporovanej kúpnej zmluvy, konkurzný veriteľ Daňový
úrad Banská Bystrica nemal voči úpadcovi daňovú pohľadávku na DPH, neevidoval voči úpadcovi ani
daňový nedoplatok. Z týchto skutočností potom odôvodnil záver, že hodnota prihlásených pohľadávok
konkurzných veriteľov existujúcich v čase účinnosti odporovanej kúpnej zmluvy, bol len vo výške 190
824,73 Eur, pričom pohľadávka Daňového úradu Banská Bystrica na DPH za zdaňovacie obdobie

november 2011 vznikla až dňa 27. 12. 2011, teda dňa 23. 11. 2011 ešte neexistovala. Žalovaný takisto
zotrval na svojom stanovisku o správnosti údajov uvedených v súvahe ku dňu 30. 11. 2011 vo výške
vlastného imania úpadcu ku uvedenému dňu, pričom poukázal, že daňové priznanie a súvaha k 31. 12.
2011 boli vypracované až v júni 2012, kedy bolo zrejmé, že spoločnosť úpadcu nebude pokračovať vo
svojej podnikateľskej činnosti, a preto kritéria pre vypracovanie tejto súvahy by boli omnoho prísnejšie,

než pri vypracovaní súvahy k 30. 11. 2011, ktorá bola vypracovaná v dvanástom mesiaci za predpokladu
pokračovania v podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu boli v súvahe ku dňu 31. 12. 2011 vytvorené
niektoré opravné položky, na ktoré poukázal žalobca. Bola vytvorená opravná položka vo výške 100%
nominálnej hodnoty na pohľadávky z obchodného styku úpadcu viac ako 365 dní po lehote splatnosti, na
pohľadávky voči zamestnancom a na pohľadávku z ručenia v sume 5 394 643,- Eur, pretože existovalo

riziko ich neuspokojenia a ich hodnota sa nepremietla do majetku spoločnosti ako jeho aktívum v súvahe
úpadcu vypracovanej k 31. 12. 2011, ale táto skutočnosť spôsobila zníženie hodnoty vlastného imania
úpadcu k 31. 12. 2011 v porovnaní so súvahou k 30. 11. 2011. Tieto pohľadávky však existovali a
boli vymožiteľné. Ďalej bola opravná položka vytvorená pri tovare pošredová frakcia, pričom v časevypracovania súvahy k 31. 12. 2011 bola už zohľadnená skutočnosť, že účtovná jednotka nebude ďalej
pokračovať vo svojej činnosti, t. j. nedokáže túto frakciu spracovať a vyťažiť z nej drahé kovy. V prípade
pokračovaniapodnikateľskejčinnostibyúpadcapošredovúfrakciuspracovalavyťažilznejfarebnékovy,

ktoré majú určitú hodnotu. Takýmto spôsobom úpadca spracovával a odpredával pre účely spracovania
pošredovú frakciu aj v minulosti. Vyjadrenia žalobcu k tejto otázke považoval za nepodložené a vytrhnuté
z kontextu, keďže sa týkalo inej obchodnej spoločnosti a ani nebolo preukázané, či uvedená spoločnosť
spracúvala rovnaký alebo iný odpad. Ďalej žalovaný poukázal, že predmety leasingu sa účtujú na
základe leasingovej zmluvy, a to do majetku spoločnosti, ktorá si ho prenajíma (úpadca), keďže jej

prináša ekonomické úžitky, a táto rozhoduje o jej využití a leasingová spoločnosť pohľadávku účtuje
voči nájomcovi na zaplatenie záväzkov z leasingovej zmluvy. Z tohto dôvodu úpadca na jednej strane
účtoval v aktívach majetok (predmet leasingu) a na druhej strane účtoval v záväzkoch záväzok zaplatiť
predmet leasingu, leasingové splátky a ostatné záväzky na peňažné plnenie z leasingovej zmluvy. Z toho
je zrejmé, že účtovanie o predmetoch leasingu nijako neobjektívne a nereálne nezvýšilo hodnotu aktív
úpadcu, pretože úpadca síce na jednej strane účtoval hodnotu o predmetoch leasingu na strane aktív,

ale zároveň účtoval hodnotu o svojich záväzkoch z leasingových zmlúv na strane pasív. Žalobca preto
nesprávne odpočítal hodnotu predmetov leasingu evidovaných v majetku úpadcu v sume 793 236,37
Eur z aktív úpadcu, avšak neodpočítal záväzky úpadcu z leasingových zmlúv na strane pasív úpadcu.
K námietke žalobcu, že úpadca v súvahe ku dňu 30. 11. 2011 neúčtoval na strane záväzkov o svojom
daňovom záväzku k DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 811 517,51 Eur žalovaný

uviedol, že úpadca tento daňový záväzok účtoval až v súvahe k 31. 12. 2011 z dôvodu, že daňová
kontrola prebehla u úpadcu až v roku 2012 a úpadca účtoval o svojom daňovom záväzku k súvahe k
31. 12. 2011 až na základe výsledkov tejto daňovej kontroly, ktorá určila, že úpadca nesprávne uviedol
výšku dane k DPH na faktúre vystavenej v novembri 2011. V prípade odpočítania dorubenej daňovej
povinnosti vo výške 811 517,51 Eur z hodnoty vlastného imania úpadcu ku dňu 30. 11. 2011, vlastné

imanie úpadcu by predstavovalo sumu 1 291 092,49 Eur, ktorá suma by postačovala na uspokojenie
konkurzných veriteľov, ktoré pohľadávky voči úpadcovi existovali ku dňu 28. 11. 2011 vo výške 190
824,73 Eur. Preto mal za to, že súvaha úpadcu k 30. 11. 2011 bola vypracovaná v súlade so skutočným
stavom, je pravdivá a odzrkadľuje skutočný stav majetku a vlastného imania úpadcu ako účtovnej
jednotky. Z nej vyplýva, že úpadca mal dostatok iného majetku postačujúce na uspokojenie veriteľov,

ktorý si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, a ktoré pohľadávky existovali v čase účinnosti kúpnej
zmluvy. Preto nie je splnená základná hmotnoprávna podmienka odporovania právneho úkonu v zmysle
§ 57 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, a teda nejedná sa o právny úkon dlžníka, ktorý
ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Na podporu svojich tvrdení
ďalej pripojil žalovaný i ďalšie rozhodnutia už vyššie citované, a to rozhodnutie Krajského súdu Banská

Bystrica, sp. zn. 25CoKR 2/2014, z ktorého vyplýva, že zmenšenie hodnoty majetku musí spôsobiť
ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov, avšak ak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie
pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť
odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno všetkých týchto skutočností je na správcovi. Ďalej
predložil i rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica 61Cbi 12/2013, v ktorom tunajší súd zamietol

žalobu, nakoľko mal preukázané, že existoval dostatok iného majetku, okrem toho, ktorý bol predmetom
napadnutej kúpnej zmluvy, a ktorý bol spôsobilý uspokojiť pohľadávky konkurzných veriteľov splatné
ku dňu účinnosti napadnutého právneho úkonu. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu neboli splnené
podmienky odporovateľnosti tohto právneho úkonu. Na vyjadrenie právneho záveru v obdobnej veci
predložil i rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica 64Cbi 9/2013 zo dňa 05. 12. 2014, ktoré však nie

je zatiaľ právoplatne skončené.

Tunajší súd na návrh žalovaného vypočul v konaní i svedkyne, a to Q. C., bývalú konateľku úpadcu,
ktorá ukončila funkciu konateľstva po vyhlásení konkurzu, ktorá uviedla, že okrem papierovej podoby
sa viedlo účtovníctvo i v elektronickej podobe, o ktoré vedenie správca nemal záujem. Potvrdila súdu,

že účtovná závierka za mesiac december 2011 sa vypracovala až v júni 2012 , z dôvodu vykonávania
dražby na nehnuteľnosť úpadcu a z dôvodu vykonania kontroly daňovým úradom na podnet úpadcu.
Na základe prevedenej kontroly potom Daňový úrad dovyrubil DPH z dražby nehnuteľnosti vo forme
rozhodnutia. Súdu ďalej potvrdila, že v roku 2012, t.j. v prvej polovici polroka 2012 bola utlmená činnosť
fungovania spoločnosti žalobcu, pričom v júni respektíve v júli 2012 bola vypracovávaná mesačná

súvaha za mesiac december 2011, kedy úpadca mal už vedomosť, že nebude pokračovať vo svojej
podnikateľskej činnosti. Potom audítor, ktorý vykonával audit ročnej závierky tejto spoločnosti dbal na to,
aby boli zohľadnené všetky riziká, a preto tam boli vytvorené i opravné položky také, ktoré by za bežného
chodu neboli tvorené. Súdu potvrdila, že za mesiac november vzniká daňovému úradu pohľadávka kudňu 25. 12. príslušného roka, preto pri dražbe uvedenej nehnuteľnosti v daňovom priznaní priznali DPH
z ceny uvedenej v znaleckom posudku, avšak daňový úrad až protokolom po ukončení daňovej kontroly
dovyrubil ďalšiu DPH, ktorú mal úpadca uhradiť. Po nahliadnutí do súvahy ku dňu 30. 11. 2011 potvrdila

jej správnosť, pričom potvrdila kladné imanie vo výške 2 102 610,- Eur. Pri pošredovej frakcií poukázala,
žeprivypracovávanísúvahyk31.12.2011,súvahaužzahŕňalariziko,žespoločnosťnebudepokračovať
v podnikateľskej činnosti a bola vytvorená opravná položka, ktorá predstavuje zaúčtovanie tohto rizika,
že sa pošredová frakcia nespracuje. Pokiaľ ide o leasingové zmluvy, predmet leasingu sa eviduje
v majetku nájomcu, vykonávajú sa z tohto majetku odpisy, pričom na druhej strane sa zaúčtovávajú

záväzky voči leasingovej spoločnosti v zmysle leasingovej zmluvy.

T.. P. L. súdu uviedla, že vykonávala audit riadnej účtovnej závierky spoločnosti SCRAPMET, zostavenej
k 31. 12. 2011, ktorá bola zostavená niekedy v júni 2012. Svedkyňa potvrdila, že k tomuto dátumu
sa hodnotili všetky informácie k dátumu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, pričom závery
posúdenia sa následne zverejňujú i v Obchodnom vestníku a audit sa ukladá s účtovnou závierkou do

Obchodného registra. Svedkyňa L. O.otvrdila súdu, že účtovná závierka k 31. 12. 2011 bola zostavená
za predpokladu, že účtovná jednotka nebude pokračovať vo svojej činnosti, a preto sa použili prísnejšie
metódy na posúdenie vlastného majetku účtovnej jednotky. Pokiaľ ide o pohľadávku daňového úradu
k dani z DPH z dražby nehnuteľnosti úpadcu, svedkyňa uviedla, že daňová povinnosť pri predaji
nehnuteľnosti vzniká dňom zápisu vlastníckeho práva do katastra. Ak je však odovzdaná nehnuteľnosť

vydražiteľovi pred dňom zápisu vlastníckeho práva, tak daňová povinnosť vzniká dňom odovzdania
tejto nehnuteľnosti na užívanie. Keďže daňová povinnosť vznikla v novembri 2011, táto bola uvedená
v daňovom priznaní za mesiac november 2011, ktorú bol povinný podať úpadca do 25. 12. 2011.
Až podaním daňového priznania vzniká daňovému úradu pohľadávka voči daňovému subjektu. Súdu
potvrdila, že v prípade leasingových zmlúv, predmet leasingu si účtuje do aktív majetku nájomca ,

pričom záväzok splácať leasingové splátky, prípadne ďalšie nároky v zmysle leasingovej zmluvy sa
zaúčtovávajúdopasívtohtosubjektu.Kvytvoreniuopravnýchpoložiekvsúvahek31.12.2011svedkyňa
uviedla, že tieto sa vytvárajú na pohľadávky rizikové a pohľadávky sporné, pri ktorých sa vedie spor o ich
uznanie. Opravná položka sa vytvára na riziko, že pohľadávka nebude zaplatená. Opravná položka sa
nevytvára na pohľadávky nevymožiteľné, nakoľko tieto sa hneď odpisujú. S vytvorením opravnej položky

sa zohľadňuje riziko, pričom neznamená, že uvedená pohľadávka by nebola dôvodná. Jedná sa len o
prechodné zníženie hodnoty, nie trvalé, pričom v prípade uhradenia tejto pohľadávky sa opravná položka
zruší. Svedkyňa ďalej potvrdila, že predmetom auditu neboli účtovné závierky zostavované subjektom k
poslednému dátumu toho, ktorého mesiaca, zaoberala sa len zaúčtovanými účtovnými dokladmi, ktoré
sa napočítajú do zostavenej účtovnej závierky k určitému dátumu, skúma účtovné operácie, či tieto

verne zobrazujú skutočnosť, a či vedenie spoločnosti správne posúdilo riziká, ktoré existujú na zníženie
hodnoty majetku, prípadne či záväzky nie sú nadhodnotené, respektíve podhodnotené. Súdu potvrdila,
že má vedomosť, že k 31. 12. 2011 vykázala spoločnosť úpadcu záporné vlastné imanie.

Keďže účastníci konania nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd vo veci rozhodol.

Podľa § 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu
úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie

nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného
roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej

osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa § 57 ods. 4 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon
dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazalposkytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho
základe získal alebo má získať.

Podľa § 58 ods. 2 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol
urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 58 ods. 3 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas
jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré
boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny
úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak
ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku
dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne
poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak
sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich

namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu,
voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v
dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30. 09. 2012,

zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. 12. 2011,
platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej
lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Platiteľ registrovaný podľa § 5 a 6 nie je povinný podať daňové

priznanie, ak mu nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane,
s výnimkou platiteľa, ktorý je povinný platiť preddavok na daň podľa § 78a, a s výnimkou platiteľa, ktorý
v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo podľa § 47 alebo dodal tovar
podľa § 45.

Podľa § 78 ods. 7 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. 12.
2011, každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje
potrebné na výpočet celkovej dane a na výpočet celkovej odpočítateľnej dane vrátane celkovej hodnoty
tovarov a služieb vzťahujúcej sa na celkovú daň a na odpočítavanú daň a celkovej hodnoty tovarov a
služieb oslobodených od dane. Hodnota tovarov a služieb oslobodených od dane sa uvádza v daňovom

priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná. Údaje v daňovom priznaní sa
zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz v zmysle
uznesenia OS BB č. k. 2K 23/2012-88 zo dňa 16. 08. 2012, zverejnený v Obchodnom vestníku dňom 22.

08. 2013, a teda účinky vyhlásenia nastali dňom 23. 08. 2012. Takisto nebolo spornou skutočnosťou, že
správca úpadcu v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z., je aktívne legitimovaným
odporovať právnemu úkonu. Ani jeden z účastníkov konania nenamietal nesplnenie zákonnej lehoty na
vydanie uvedenej žaloby.

Podanoužalobousažalobcadomáhalodporovateľnostiprávnehoúkonu,atokúpnejzmluvyuzatvorenej
medziúpadcomakopredávajúcimažalovanýmakokupujúcimzodňa16.11.2011, atoztituluskutkovej
podstaty právneho úkonu bez primeraného protiplnenia. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že nie sú
splnené základné hmotnoprávne podmienky odporovania právneho úkonu, a to že právny úkon ukracujeuspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu, a
ktoré boli do konkurzného konania prihlásené a v konkurznom konaní zistené.

Základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu, a to bez ohľadu na
naplnenie ďalších zákonných predpokladov tej ktorej konkrétnej skutkovej podstaty odporovateľnosti
je, že ide o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka a odporovateľný právny úkon musí ukracovať
uspokojenie prihlásenej pohľadávky, nakoľko len takéto pohľadávky možno v konkurze uspokojovať.
Pohľadávku možno považovať za ukrátenú v dôsledku odporovateľného právneho úkonu len vtedy,

ak vznikla pred uskutočnením právneho úkonu dlžníka, alebo v čase od jeho vykonania do jeho
účinnosti. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky dochádza v zásade vtedy, keď v dôsledku napadnutého
právneho úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nie je možné uspokojiť splatné
pohľadávky veriteľov existujúce v čase vykonania úkonu, ktoré pohľadávky boli zároveň prihlásené aj do
konkurzného konania a boli v konkurznom konaní riadne zistené. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok
veriteľov dochádza tiež v prípade, aj keď sa nezmenší majetok dlžníka, ale napadnutý úkon sa ho

týka tak, že v jeho dôsledku nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov. Ukrátenie konkurzných
veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom riadne preukázaných,
pričom nepostačuje len tvrdenie skutočností, ktoré svedčia o splnení skutkovej podstaty niektorého z
odporovateľných právnych úkonov a následne skutočnosť ukrátenia veriteľov nahradiť len dohadmi a
predpokladmi.

Žalobca v konaní označil 4 pohľadávky konkurzných veriteľov, ktoré vznikli pred odporovaným právnym
úkonom, ktoré boli v konkurznom konaní riadne prihlásené a v konkurznom konaní zistené, a tieto
predstavujú sumu 190 824,73 Eur, ktorých existenciu právny dôvod ,ako i výšku nerozporoval ani
žalovaný. Žalobca v konaní tvrdil, že v čase vykonania odporovaného právneho úkonu existovala aj

prihlásená a zistená pohľadávka veriteľa Daňový úrad Banská Bystrica vo výške 811 517,51 Eur z titulu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011.

Žalovaný v konaní tvrdil, že táto pohľadávka vznikla žalobcovi až dňom 27. 12. 2011, kedy bol úpadca
povinný podať daňové priznanie za príslušný kalendárny mesiac, t.j. november 2011. V súlade s

ustanovením § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z., nebolo sporné, že za zdaňovacie
obdobie, ktorým bol kalendárny mesiac november 2011 si úpadca splnil svoju povinnosť podať daňové
priznanie dňa 27. 12. 2011, t.j. 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Súd pritom poukazuje,
že keďže posledný deň lehoty pripadol na lehotu 25. 12. 2011, najbližší pracovný deň bol utorok 27.
12. 2011, keď úpadca priznal vlastnú daňovú povinnosť v sume 95 140,84 Eur. Medzi účastníkmi

nebolo sporné, že Daňový úrad Banská Bystrica svojim rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane č.
9600403/5/1766245/2012/Pau zo dňa 16. 07. 2011 vyrubil úpadcovi rozdiel dane v sume 811 798,64
Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, ktorý rozdiel bol splatný do
15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Keďže daňová povinnosť vzniká platiteľovi
dane z pridanej hodnoty podať daňové priznanie zo zákona a vzniká i povinnosť daňovú povinnosť

zaplatiť, táto vzniká až po skončení zdaňovacieho obdobia, t.j. za mesiac november, vzniká daňová
povinnosť až 25. 12. 2011 (najneskôr 27. 12. 2011), súd sa preto nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že
ku dňu vzniku, respektíve účinnosti odporovateľného právneho úkonu existovala pohľadávka veriteľa
Daňový úrad Banská Bystrica z titulu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011,
z ktorého dôvodu súd považuje za právne irelevantné, či si túto povinnosť splnil úpadca v správnej

výške, respektíve Daňový úrad Banská Bystrica dovyrubil úpadcovi daňovú povinnosť k DPH v zmysle
svojho rozhodnutia. Táto daňová povinnosť úpadcu, a teda i pohľadávka daňového úradu vznikla až po
vykonaní odporovateľného právneho úkonu, ktorý bol vykonaný dňom 16. 11. 2011 s účinnosťou od 28.
11. 2011, a preto k tomuto dátumu pohľadávka veriteľa Daňového úradu Banská Bystrica z titulu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 neexistovala. Žalobca teda v konaní preukázal

len existenciu pohľadávok existujúcich v čase odporovaného úkonu riadne prihlásených do konkurzu a
v konkurze zistených len vo výške 190 824,73 Eur tak, ako ich špecifikoval v žalobnom návrhu.

Žalovaný sa v konaní ďalej bránil tým, že úpadca po účinnosti odporovaného právneho úkonu mal
dostatok majetku na uspokojenie konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky voči úpadcovi existovali

ku dňu účinnosti odporovaného právneho úkonu, pričom na dôkaz svojich tvrdení predložil súvahu
spoločnosti úvahu k 30. 11. 2011, z ktorej vyplývalo vlastné imanie úpadcu vo výške 2 102 610,- Eur
(rozdiel medzi majetkom úpadcu vo výške 6 652 291,- Eur a záväzkami vo výške 4 549 681,- Eur.
Žalobca namietal výšku vlastného imania ku dňu 30. 11. 2011, pričom vo svojich vyjadreniach uviedol,že táto bola vo výške najviac 5 246 679,63 Eur a skutočná hodnota záväzkov najmenej vo výške 5 361
198,51 Eur, keďže k záväzkom úpadcu patril aj záväzok z titulu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2011. Keďže tvrdenia žalobcu ohľadne záväzku úpadcu z titulu z dane z pridanej

hodnoty za november 2011 ku dňu účinnosti odporovaného právneho úkonu neexistoval, ku ktorému
dátumu bola vyhotovená i účtovná súvaha za mesiac november a žalobca existenciu iných záväzkov
právne relevantným spôsobom do účinnosti odporovaného právneho úkonu nepreukázal, napriek tomu,
že na ňom je dôkazné bremeno tak, ako to je uvádzané v rozhodnutiach súdov predložených žalovaným,
dospel súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi a aj výsluchmi svedkýň k tomu, že

údaje uvedené v súvahe za november 2011 sú správne a hodnota záväzkov úpadcu k 30. 11. 2011
zodpovedalahodnote4549681,-Eur.Keďževlastnéimanieúpadcuvovýške2102610,-Eurakorozdiel
aktív a pasív predstavoval dostatočný majetok na to, aby boli uspokojené pohľadávky veriteľov úpadcu,
ktorí si pohľadávky riadne do konkurzného konania prihlásili a existovali v čase účinnosti právneho
úkonu, ktoré mal súd za preukázané vo výške 190 824,73 Eur, žalovaný vyvrátil tvrdenia žalobcu
o tom, že došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov predmetným právnym

úkonom, čo je i základným predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby. Súd preto žalobu zamietol.
Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie uvedenej žaloby bolo posúdenie majetkového stavu úpadcu
pred vykonaním napadnutého právneho úkonu a po jeho vykonaní. Žalobcom konštatovaná následná
majetková situácia úpadcu po vyhlásení konkurzu je vo vzťahu k určeniu, či sa jedná o odporovateľný
právny úkon irelevantná, nakoľko rozhodujúci je majetkový stav úpadcu v čase pred a po nadobudnutí

účinnosti napadnutého právneho úkonu. V konečnom dôsledku je teda podstatné i zistenie rozdielu
majetkového stavu úpadcu priamo vyvolaného napadnutým právnym úkonom. Keďže úpadca kúpnou
zmluvou zo dňa 16. 11. 2011 uzavretou so žalovaným previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
a k železničnej vlečke o sumu 566 778,88 Eur nižšiu, než ako vyplýva podľa znaleckého posudku
vyhotoveného znaleckou organizáciou GUROPEA TRADING spol. s r.o., Trenčianske Teplice zo dňa 24.

11. 2009, i po vykonaní tohto úkonu mal úpadca dostatočný majetok, vzhľadom na výšku jeho vlastného
imaniapreuspokojeniepohľadávokveriteľov,ktorísiprihlásilisvojupohľadávkudokonkurznéhokonania
úpadcu, a ktoré existovali do účinnosti napadnutého právneho úkonu úpadcu. Takisto tunajší súd
poukazuje i na vyjadrenie Ing. L., ktorá vykonávala audit úpadcu za rok 20111, ktorá potvrdila súdu
záporné vlastné imanie k decembru 2011, a to z dôvodu, že mesačná závierka za mesiac december

2011 sa vykonala až v júni, respektíve v júli 2012, kedy bolo podľa výsledkov daňovej kontroly zrejmé, v
súvislostisdovyrubenímdaňovejpovinnostiúpadcovi,žetentonaďalejnebudevykonávaťpodnikateľskú
činnosť v roku 2012, a z ktorého dôvodu boli v mesačnej závierke za mesiac december 2012 vykonané
opravné položky, ktoré znížili aktíva úpadcu, ktoré by v prípade pokračovania podnikateľskej činnosti
neboli vytvorené. Ďalej takisto súd poukazuje, že pohľadávka daňového úradu vo výške 811 517,51 Eur

bola splatná až po rozhodnutí daňového úradu zo dňa 16. 07. 2012 v lehote 15 dní, a to za zdaňovacie
obdobie november 2011 a úpadca disponoval i vzhľadom k tejto skutočnosti dostatočným majetkom
iným, než ktorý tvoril predmet napadnutého právneho úkonu na to, aby boli uspokojení konkurzní
veritelia, ktorých pohľadávka vznikla do účinnosti napadnutého právneho úkonu.

O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému,
ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania, a to v celkovej výške 626,05 Eur.
Trovy právneho zastúpenia žalovaného pozostávajú za nasledovné úkony právnej služby v roku 2013:
1.prevzatieaprípravaprávnehozastúpeniavráteneprvejporadysklientom,odmenuvovýške60,08Eur
2.30.07.2013-písomnépodanienasúd-odvolanieprotiuzneseniuonariadenípredbežnéhoopatrenia,

odmenu vo výške 60,08 Eur
3. 16. 10. 2013- písomné podanie na súd vo veci samej- vyjadrenie k žalobnému návrhu, odmenu vo
výške 60,08 Eur. Čo predstavuje celkom za rok 2013 sumu 180,24 Eur.

V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.,

základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2013 je 60,08 Eur.

V zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., je výška režijného
paušálu za každý úkon právnej služby v roku 2013 vo výške 7,81 Eur.

Za úkony právnej služby v roku 2014:
4. 30. 01. 2014 - účasť na pojednávaní na OS BB odmenu vo výške 61,85 Eur,
5. 10. 07. 2014 -písomné podanie na súd vo veci samej, odmena vo výške 61,85 Eur,6. 07. 11. 2014- ďalšia porada/rokovanie s klientom v trvaní od 08.00 hod. do 09.15 hod., odmenu vo
výške 61,85 Eur,
7. 12. 11. 2014 - písomné podanie na súd vo veci samej, odmena vo výške 61,85 Eur,

8. 13. 11. 2014 - účasť na pojednávaní na OS BB odmenu vo výške 61,85 Eur. Čo predstavuje celkom
za rok 2014 sumu 309,25 Eur.

Vzmysle§11ods.1písm.a)VyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSRč.655/2004Z.z.,základnásadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2014 je 61,85 Eur.

V zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., je výška režijného
paušálu za každý úkon právnej služby v roku 2014 vo výške 8,04 Eur.

Za úkony právnej služby v roku 2015:
9. 26. 01. 2015- účasť na pojednávaní na OS BB odmenu vo výške 64,54 Eur, čo predstavuje celkom

za rok 2015 odmenu 64,54 Eur.

Vzmysle§11ods.1písm.a)VyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSRč.655/2004Z.z.,základnásadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2015 je 64,54 Eur.

V zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., je výška režijného
paušálu za každý úkon právnej služby v roku 2015 vo výške 8,39 Eur.

Žalovaný teda za 9 úkonov právnej služby si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 554,03 Eur, ku
ktorým žiadal priznať 3 x 7,81 Eur, 5 x 8,04 Eur a 1 x 8,39 Eur režijný paušál, celkom 72,02 Eur, ktoré

tvoria potom celkové trovy právneho zastúpenia vo výške 626,05 Eur. Keďže tieto trovy boli vyčíslené
právnou zástupkyňou žalovaného v správnej výške v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z. z., tunajší súd ich priznal právnej zástupkyni žalovaného, respektíve žalovanému v celom
rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia vo vyhotovení dvojmo
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané
a datované.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), ak rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z..