Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114207418
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114207418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne
zastúpený JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: O. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. X/XX, X., o zaplatenie 870,26 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 138,60 eur z a s t a v u j e .

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.12.2013 domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti zaplatiť sumu
vo výške 870,26 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 870,26 eur od 25.10.2012 do
zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 138,60 eur za obdobie 6 mesiacov od októbra 2012 do marca
2013.
Návrh odôvodnil tým, dňa 13.4.2011 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o
Spotrebiteľskom úvere č. 320121106 na čiastku 700,- eur za odplatu 266,- eur. Dlžník sa celkovú čiastku
966,- eur zaviazal uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, prvé tri vo výške 3,50 eur a pravidelných 10

splátok vo výške 95,55 eur so splatnosťou prvej splátky 10 dní od podpisu zmluvy, ostatných splátok
so splatnosťou do 30 dní po platnosti predchádzajúcej splátky s dohodou, že v prípade omeškania
troch mesiacov so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s
úrokmi z omeškania. Prevzatie sumy potvrdil odporca podpisom na zmluve. Odporca celkovo uhradil
95,74 eur, pričom posledná suma 45,24 eur bola uhradená 22.9.2012. Nakoľko odporca neplnil riadne a
včas, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka.
V oznámení o zosplatnení záväzku navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným ku

dňu 24.10.2012. Poukázal na to, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky, na základe
ktorých mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3,30% z istiny úveru za každý mesiac
omeškania, čo pri istine 700,- eur predstavuje 23,10 eur mesačne. Zmluvnú pokutu si uplatňuje do
dosiahnutia maximálne prípustnej výšky sankcií podľa § 3a ods. 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..

Vo vyjadrení na výzvu súdu zo dňa 11.9.2014 navrhovateľ uviedol, že potvrdenie prevzatia prostriedkov
podpisom na zmluve považuje za transparentný postup, pretože poskytuje hotovostný úver a teda

samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere je dokladom o poskytnutí úveru. Výpisom z účtu nedisponuje,
pretože prostriedky prerozdeľuje obchodný zástupca, ktorý ich získava naraz pre viac klientov. Aj
samotný doklad by predstavoval predtlačené tlačivo, pričom podpísanie prevzatia prostriedkov je
štandardným spôsobom právnych vzťahov. K úhradám prichádzalo výlučne pri osobnom stretnutí medziobchodným zástupcom a klientmi, kedy obchodný zástupca pri osobnej návšteve potvrdil prevzatie
čiastky podpisom s uvedením sumy a dátumu v Splátkovom kalendári, ktorý sa dlžník podľa dohody
zaviazal uschovávať počas celej doby platnosti záväzku. Po vykonaní dohody zaznamenáva obchodný

zástupca úhradu do informačného systému. Takýto systém je výhodnejší pre klienta, pretože klient
disponuje všetkými potvrdeniami, vie koľko uhradil a koľko má uhradiť. Uviedol, že účastníci uzavreli
aj zmluvu o poskytnutí domáceho servisu, ktorá však predstavuje samostatnú zmluvu, ktorej uzavretie
nikdy nebolo podmienkou pre poskytnutie úveru. Zmluva bola uzatváraná na osobitnom tlačive, ktoré
nikdy nebolo pripojené k žiadnej zmluve. Na podporu svojich tvrdení poukazoval na rozhodnutie

Slovenskej obchodnej inšpekcie a niektorých súdov.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, svoju neúčasť
ospravedlnil, nedostavili sa odporca, ktorý mal doručenie predvolania vykázané náhradným spôsobom.

Nakoľko súd nezistil dôvody pre odročenie pojednávania súd vec prejednal a rozhodol podľa § 101 ods.
2 O.s.p. neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav.

Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 32021106 uzavretou medzi navrhovateľom v zast.
Jurajom Obertom a odporcom ako dlžníkom mali byť poskytnuté odporcovi fin. prostriedky vo výške 700
eur za čo sa zaviazal zaplatiť odplatu vo výške 266 eur a to v 13 splátkach, prvé tri splátky po 3,50 eur,
10 splátok 95,55 eur, so splatnosťou prvej splátky 10 deň po uzavretí zmluvy a následne so splatnosťou
každej splátky 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pri určení priemernej RPMN 45,23 % a v

obchodným podmienkach uvedenej RPMN z úveru vo výške 67,70 %.
Navrhovateľ vyzval odporcu predžalobnou upomienkou zo dňa 9.10.2012 k úhrade dlžnej sumy. Podľa
poštového podacieho hárku bola zásielka odoslaná na adresu odporcu pod podacím č. 49449685.
Súd ďalej zistil, že navrhovateľ zaslal odporcovi oznámenie o zosplatnení záväzku listom zo dňa
26.2.2013 pod č. 49452460.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Zmluva o úvere a to aj zmluva o spotrebiteľskom úvere predstavuje na rozdiel od zmluvy o

pôžičke konsenzuálny kontrakt. To znamená, že zmluva umožňuje požiadať o poskytnutie peňažných
prostriedkov. Na rozdiel od zmluvy o úvere, predstavuje pôžička reálny kontrakt, ktorý sa prejavuje
vznikom zmluvy až reálnym odovzdaním peňazí, avšak pri pôžičke nie je predpokladané dohodnutie
odplaty za jej poskytnutie.
Podľa obsahu zmluvy a najmä znakov jej odplatnosti, medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o úvere,

pretože navrhovateľ sa domáhal popri dohodnutých úrokoch aj úhrady odplaty, ktorá presahuje sumu
úrokov (celková suma úrokov podľa výpočtov súdu pri zadaným zmluvných splátkach predstavuje
126,- eur, teda výška odplaty predstavuje 140,- eur eur), teda odplatnosť samotného úveru bola veľmi
výrazným nárokom definujúcim právny úkon. Na charakter zmluvy o úvere podľa názoru súdu poukazuje
aj fakt, že boli aspoň z časti aplikované ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a snaha veriteľa, aby sa zmluvný vzťah spravoval aj týmto zákonom. Pokiaľ by mal súd pripustiť
skutočnosť,abysaprávnyvzťahposudzovalakozmluvuopôžičke,užodpočiatkubymuselprihliadaťna
snahu veriteľa obchádzať zákon a dojednávať zmluvné ustanovenia v rozpore so záujmami spotrebiteľa
- dlžníka, ktoré sú príznačné pre iný typ právneho úkonu (zastretý právny úkon).

Navrhovateľ na výzvu súdu, aby preukázal poskytnutie úveru, prijatie splátok výpismi z účtu, účtovnými
dokladmi a pod. uviedol, že považuje za transparentné prehlásenie o prevzatí prostriedkov v zmluve a
vedenie úhrad na kartičke - splátkovom kalendári, kde má dlžník prehľad o všetkých transakciách.Súd však pri skúmaní zmluvných podmienok zistil, že prehlásenie o prevzatí hotovosti je súčasťou
úverovej zmluvy, kedy spotrebiteľ - dlžník nemá možnosť odmietnuť takéto prehlásenie, dokonca na
potvrdenie prehlásenia sa nevyžaduje jeho aktívna súčinnosť, a teda po podpise zmluvy ak mu nie sú a

nebudú vyplatené prostriedky v plnej výške, napríklad pri započítaní na iné záväzky voči navrhovateľovi
(aj neexistujúce), dostáva sa do dôkaznej núdze a takéto prehlásenie je preň nevyhovujúce. Naopak v
prípade riadneho vyhotovenia účtovného dokladu, musia byť dlžníkovi odovzdané prostriedky vo výške
na doklade, prípadne poskytnutie úveru je nárokovateľné, ak by malo dôjsť k započítaniu prostriedkov
na iné záväzky, muselo by sa tak stať osobitným úkonom, pričom všetky takéto skutočnosti poskytujú

dlžníkovi väčší prehľad. Súd pritom z iných konaní zistil, že navrhovateľ poskytoval často tzv. reúvery,
dokonca boli jeho zástupcovia odmeňovaný za to osobitnou províziou, nároky svojvoľne zrážal bez
toho, aby bolo riadne vykonané vyúčtovania a započítanie, prostriedky započítaval aj na úhrady z tzv.
„domáceho servisu“.
Súd preto v inom konaní vyhlásil uvedené zmluvné ustanovenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Súdpritomzistil,ženavrhovateľakoveriteľvôbecnepostupujebežnýmatransparentnýmspôsobomako

iné banky a nebankové spoločnosti, ignoruje a obchádza ust. §10 zák. č. 431/2002 Z.z. a nevyhotovuje
účtovné doklady, takéto doklady neodovzdáva dlžníkom, dokonca súdu nepreukázal ani základné
účtovanie splátok v zmysle § 11 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, čím môže veľmi vážne poškodiť
záujmy dlžníka - spotrebiteľa, najmä ak dôjde k prípadnej strate „kartičky - splátkový kalendár“. Sú preto
v inom konaní vyhlásil zmluvnú podmienku, ktorou dlžník pri podpísaní úveru prehlasuje, že „prevzal

istinu v hotovosti pri podpise tejto zmluvy, čo potvrdzuje svojim podpisom na zmluve“, za neprijateľnú
zmluvnúpodmienku,rozhodnutiavšakvčasevyhláseniatohtorozsudkueštenenadobudloplatnosť.Súd
zdôrazňuje, že nezistil skutočnosti, pre ktoré by sa mal odchýliť od svojich úvah, najmä s poukazom na
konsenzuálny charakter zmluvy o úvere, pretože veriteľ prenáša dôkazné bremeno o tom, že mu neboli
vyplatené peňažné prostriedky v plnej výške na spotrebiteľa (pri úplnej absencii účtovných záznamov

na strane veriteľa) a obchádza zákon č. 431/2002 Z.z.. Ak má byť podľa ustanovení zmluvy o úvere
uzavretím zmluvy vzniknúť nárok na poskytnutie prostriedkov, nemôže dlžník už v zmluve prehlásiť,
že prostriedky v plnej výške prijal. Podľa názoru súdu, ak veriteľ vystaví účtovný doklad v zmysle
zákona č. §10 zák. č. 431/2002 Z.z., čo je nepochybne povinnosťou podnikateľa, musí takúto sumu
dať do rúk dlžníka (v súčasnej dobe je možné už len poskytnutie prostriedkov na účet) a v prípade

iných nárokov, je na vôli dlžníka či takéto z prijatých prostriedkov uhradí alebo nie, avšak veriteľ musí
opätovne vydať doklad o účtovnej transakcii, teda prijatí a odovzdaní peňazí a sprehľadniť finančný
pohyb. Naproti tomu, ak dlžník už pri podpise zmluvy prehlási, že prijal prostriedky v plnej výške, v
prípade odovzdania nižšej sumy po započítaní rôznych „nárokov“ (čo súd niekoľko krát v konaniach s
navrhovateľom zistil), vzhľadom na prípadnú dôkaznú núdzu a poukaz na rôzne ustanovenia zmluvy a

obchodných podmienok, je dlžník nútený prijať riešenie ponúkané veriteľom, ktoré nereflektuje ani len
na základné nároky spotrebiteľa. Podľa názoru súdu pritom nemožno opomenúť ani prípadnú prevenciu
pred daňovými únikmi.

Podľa § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom

rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

Podľa§52aods.2Občianskehozákonníkaakvšakzpovahyzmlúvalebostranámznámehoúčeluzmlúv
uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé,
vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným

spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých
zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

Súd sa ďalej prejudiciálne zaoberal platnosťou tzv. „zmluvy o domácom servise“, ktorej uzavretie uviedol
navrhovateľ vo svojom vyjadrení, nakoľko takáto zmluva podľa vedomostí súdu z vlastnej praxe najmä

iných konaní s navrhovateľom súvisí práve so zmluvou o úvere, keďže na základe nej práve dlžník
platí poplatky, ktoré by neplatil, pokiaľ by neuzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, resp. zmluvu o
domácom servise síce môže uzatvárať na základe veriteľom poskytnutého a odporcom podpísaného
návrhu ako samostatnú zmluvu, ale uzatvára ju len preto, že zároveň alebo predom uzavrel zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Súd nezistil, že by vôbec niekto uzavrel len samostatnú zmluvu o domácom

servise, pretože takáto zmluva ani žiadne samostatné plnenie neposkytuje a neumožňuje poskytnúť.
Navrhovateľ súdu nezaslal rovnopis alebo kópiu zmluvy o domácom servise. Súd sa preto zaoberal
obsahom zmluvy o domácom servise ako právnym úkonom, ktorý posudzoval podľa obsahu
predloženého v iných konaniach, ktorý mimo výšky odplaty, bol úplne totožný, vyhotovený vždy napredtlačenom formulári. Súdu je z úradnej praxe a viacero konaní s navrhovateľom známe, že takáto
zmluvajeponúkanásúbežnesozmluvouoúvereakoajjesúduznámijejobsah,nakoľkosavždyjednáo
jeden totožný formulár. Predmetom servisu na základe zmluvy má byť „služba“ veriteľa voči dlžníkovi vo

forme poskytovania konzultačných a nadštandardných služieb, spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri
poskytnutí úveru na základe s ňou uzavieranej úverovej zmluvy, najmä služby spočívajúcej v preberaní
a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového
kalendára, upozornenia na termín splátky a na prípadné následky nesplácania (čl. I.). Za túto službu sa
podľa zmluvy sa odporca zaviazal zaplatiť poskytovateľovi odmenu v podstate vo výške troch splátok

úveru. Odplata mala byť uhrádzaná v troch splátkach rovnajúcich sa výške troch splátok úveru pod por.
č. 4 až 13., teda práve v takejto výška mala byť uhrádzaná 4. až 13. splátka. Pre prípad nesplnenia
uvedeného záväzku podľa čl. II zmluvy o domácom servise bol navrhovateľ oprávnený požadovať od
klienta jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 10 % z odmeny, splatnú v okamihu, keď sa klient dostane
do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Podľa čl. III. zmluvy, zmluva bola uzatvorená na dobu
neurčitú a zaniká písomnou dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov zmluvných strán v plnom

rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je predmetom domáceho servisu. Z obsahu zmluvy o domácom
servise, ďalej len ZoDS, je zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou, na zánik
ktorej, resp. na splnenie záväzkov z ktorej bol viazaný aj zánik tejto zmluvy. Teda podľa názoru súdu ide
o závislú zmluvu na príslušnú úverovú zmluvu, z ktorej plnenie nie je možné realizovať bez existencie
samotnej úverovej zmluvy. Uvedená skutočnosť je zvýraznená aj tým, že „cena služby“ dosahuje súčet

výšky troch mesačných splátok dohodnutých v danej úverovej zmluve, ktoré podľa zmluvy o úvere sú pri
úvere splácané len v sume 3,50 eur, pričom splátky ZoDS sú splatné v termíne splatnosti prvých troch
znížených splátok zmluvy o úvere.
Súd pritom nemohol opomenúť ani skutočnosť, že ani osobitne uzavretá zmluva o domácom servise
nepriniesla pre dlžníka viac práv a výhod, ako by mal, pokiaľ by zmluvu neuzavrel, pretože s poukazom

na potvrdenia o splátke v „kartičke Splátkový kalendár“ je zrejmé, že výbery vždy musel realizovať
„obchodný zástupca“, tento podľa interných dokladov ich inkasoval, inkasovanú sumu používal na
úhradu svojich provízií a vyplatenie nových úverov. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako
finančné poradenstvo, správa majetku a pod., investovanie do cenných papierov, zastupovanie na burze
a pod.. Súd naviac všetky takéto služby poradenstva považoval, aj vzhľadom na finančnú a sociálnu

situáciu dlžníka, za nereálne. Súd ani v iných konaniach totiž nedokázal zistil skutočný rozdiel a výhodu
klienta, ktorému je poskytovaný domáci servis od klienta, ktorému takýto domáci servis poskytovaný
nebol podľa predchádzajúcich úverových zmlúv, najmä v takom rozsahu, aby bola dôvodná odplata vo
výške cca 1/3 úveru, resp. odplata prekračujúca výšku odplaty a úroku z úveru. Súd je taktiež názoru,
že nakoľko plnenia spojené s „domácim servisom“ súviseli zo zmluvou o spotrebiteľskom úvere, resp.

jej plnením, takéto náklady museli byť ako náklady spojené s úverom zahrnuté do RPMN čo však veriteľ
neurobil (§ 2 písm. g/ až i/ zák. č. 129/2010 Z.z.).

Súd preto takúto zmluvu považoval jednako za zmluvu spojenú so zmluvou o úvere (súd nezistil, že
by niekto uzavrel samostatne zmluvu o domácom servise, že by vôbec takéto služby boli samostatne

ponúkané) a zároveň za vyslovene účelový právny úkon v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu
úrokov a sankcií s cieľom obchádzať zákon. Zmluva o domácom servise neponúkala pre dlžníka žiadnu
pridanú hodnotu, len nepriamo navyšovala cenu úveru, ktorý bol prezentovaný ako úver pri 3 nepatrných
a 10 riadnych splátkach, ale vždy sa jednalo aj o 3 skryté splátky v ZoDS, ktoré navyše aj vychádzali
z ceny splátok úveru (3 x riadna splátka úveru). Na uvedenom názore súdu nič nemôže zmeniť ani

skutočnosť, že v niektorých prípadoch súdy považovali zmluvu za osobitný právny úkon, obdobne ako
aj prípadné názory Slovenskej obchodnej inšpekcie. Súd preto zmluvu o domácom servise považoval
za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd sa napokon zaoberal aj splnením podmienok v zmysle zák. o spotrebiteľských úveroch zák. č.

129/2010 Z.z..

Podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom vrozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.Súd rozsudkom č.k. 14C/86/2012-49 zo dňa 2.10.2012 vyhlásil zmluvnú podmienku, podľa ktorej v sume
poplatku za správu úveru je zahrnutá aj suma úrokov, ktoré majú byť zaplatené počas doby poskytnutia
úveru za neprijateľnú. Takéto rozhodnutie súd nepovažuje za svojvoľné, pretože navrhovateľom použitá

formulácia evokuje dojem, že hoci môžu sa zdať vysoké poplatky, tieto obsahujú už aj úrok, ktorý je
však už vyčíslený v poplatku za správu úveru a splátkach, hoci veriteľ vždy musí spotrebiteľa poučiť o
práve predčasného splatenia s tým, že úroky je možné účtovať len z požičanej sumy za obdobie úveru.
Takéto vyčíslovanie zložiek nemá reálny základ a je v rozpore s ust. Obchodného zákonníka ako aj
zákona č. 129/2010 Z.z.. Napriek tomu však odporca svojvoľne uplatňuje nároky z neprijateľnej zmluvnej

podmienky aj v iných konaniach, hoci zákon takéto konanie zakazuje.

Súd skúmaním obsahu zmluvy zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák.
č. 129/2010 Z.z., v obsahu samotnej zmluvy nebola uvedená RPMN ( v zmluve bola uvedená len
priemerná RPMN a RPMN zo spotrebiteľského úveru bola uvedená vo všeobecných podmienkach).
Súd pritom práve uvedenie RPMN ako jedného z hlavných indikátorov výhodnosti či nevýhodností úveru

pre porovnanie považuje za podstatný údaj zmluvy, ktorú nemožno bez následkov zaradiť napr. do
obchodných podmienok. Takéto zaradenie podstatnej náležitosti zmluvy do všeobecných podmienok
súd považuje za prekvapivé zmluvné dojednanie, pretože všeobecné obchodné podmienky slúžia pre
spresnenie a identifikáciu zmluvných dojednaní, prevzatie citácií zákona o povinnom poučení a pod..
Ak v obsahu zmluvy bola uvedená priemerná sadzba RPMN, musí byť pri tomto údaji uvedená aj

skutočná RPMN z úverového vzťahu, v opačnom prípade sa obchádza účel zákona v informovaní
spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ sa pri výhodnosti úveru bude spoliehať na údaj v znení zmluvy, kde
priemerná RPMN bude pôsobiť ako klamlivý údaj a nemá dôvod hľadať údaj o RPMN z úveru vo
všeobecných podmienkach. Obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho
úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu

akceptovať, obvykle bývajú vopred zverejnené.
Naviac tak ako súd v spojení so zmluvou o domácom servise a celkových nákladoch úveru konštatoval,
takéto náklady neboli zahrnuté do RPMN, následkom čoho bola výška RPMN určená v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z. z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať
spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto
konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení

vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Nakoľko s poukazom na uvedené zistenia súd preto podľa § 11 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. považoval
zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

Súd sa preto zaoberal nárokmi navrhovateľa voči odporcom. Navrhovateľ neuviedol súdu, v akej
výške prijal plnenie zo zmluvy o domácom servise, avšak na základe jeho prehlásení o podmienkach

predpokladal, že nároky uvádzané v zmluve o domácom servise boli v plnom rozsahu uhradené. Súd
ďalej vychádzal z tvrdení navrhovateľa, že odporca uhradil 95,74 eur.

Súd však žiadnym dôkazom nemal preukázané, v akej výške skutočne poskytol navrhovateľ prostriedky
odporcovi. Tento bol v konaní nečinný, v preukázaní poskytnutia prostriedkov bol nečinný aj odporca a

súd musí v konaní pokračovať napriek ich nečinnosti.
Súd pritom vyššie odôvodnil, rovnako ako aj v iných konaniach s navrhovateľom, že nie je možné pri
spotrebiteľskom úvere prihliadať na vyhlásenie v zmluve, ale nároky je potrebné preukázať aj iným
spôsobom. Súd považuje za nemožné, aby navrhovateľ nemal evidované účtovné prípady a pohyby,pohyb peňažných prostriedkov či už v časti nákladov či výnosov, avšak takéto skutočnosti neboli
preukázané a evidencia nebola súdu poskytnutá. Súd preto nepochybuje, že prostriedky v nejakej
čiastke, možno aj v plnej výške boli dlžníkovi poskytnuté, avšak súd skutočnú výšku nemal preukázanú

a takúto nemožno z vykonaného dokazovania ani zistiť, preto súd tvrdenia navrhovateľa o poskytnutí
prostriedkov a zostatku nemal preukázané.

Nakoľko súd nemal v konaní preukázané poskytnutie úveru v určitej výške, nemal a nemohol mať
preukázaný zostatok úveru, teda navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdeného nároku, súd návrh

zamietol.

Nakoľko navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty späť pred prvým pojednávaním,
súd konanie v časti o zaplatenie 138,60 eur zastavil.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 OSP, nakoľko však odporca si náhradu trov

konania neuplatnil a súd vznik trov konania na jeho strane nezistil, súd odporcovi právo na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).