Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414200022
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414200022.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:

TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne zastúpený
JUDr.AlanomStrelákom,advokátom,Navŕšku12,Bratislava,protiodporcom:1/S.Z.,H..XX.XX.XXXX,
2/ C. L., H.. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. XXX/X, Ž. H. D., v konaní o zaplatenie 873,60 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 569,60
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.06.2012 do zaplatenia, to všetko v pravidelných
mesačných splátkach po 50,- Eur mesačne splatných vždy do 20. dňa príslušného mesiaca s tým,

že prvá splátka je splatnou v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne
právoplatnosť, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

III. Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo
výške 9,04 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 18,77 Eur ich zaplatením právnemu zástupcovi

navrhovateľa JUDr. Alanovi Strelákovi, advokátovi, Na vŕšku 12, Bratislava, v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 20.12.2013 žiadal navrhovateľ uložiť odporcom 1/ a 2/ povinnosť
zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 873,60 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 21.06.2012
do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu v sume 132,- Eur. Návrh odôvodnil tým, že s odporcami ako
dlžníkmi uzavrel dňa 10.10.2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 800,- Eur za odplatu 304,-
Eur. Úver mali odporcovia splatiť v 13 mesačných splátkach, no uhradili len sumu 230,40 Eur. Pretože
nesplácali podľa splátkového kalendára, po predchádzajúcom upozornení im listom zo dňa 09.07.2012

oznámil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20.06.2012. V dôsledku oneskorených úhrad mu tiež podľa
obchodných podmienok vznikol voči odporcom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Odporca 1/ potvrdil, že dostal od navrhovateľa sumu 800,- Eur a z nej uhradili len 230,40 Eur. Spolu
s odporkyňou 2/, ktorá sa k meritu veci nevyjadrila, žiadali vzhľadom na svoju nepriaznivú príjmovú a
finančnú situáciu o možnosť zaplatiť dlh v splátkach.

Na pojednávaní dňa 22.12.2015 súd s použitím ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého právny zástupca zobral termín
pojednávania na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní.Súd vykonal dokazovanie navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420112322 datovanej dňom 10.10.2011 navrhovateľ

poskytol odporcom ako spoludlžníkom úver vo výške 800,- Eur. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov
za úrok vo výške 20 % a okrem toho si navrhovateľ účtoval odmenu za poskytnutie úveru vo výške 18
%. V čl. II zmluvy sa odporcovia zaviazali uhradiť istinu 800,- Eur a odplatu 304,- Eur v 13 mesačných
splátkach.

Z charakteru zmluvy z hľadiska jej formy ako formulára pripraveného navrhovateľom ako aj z postavenia
jej účastníkov niet pochýb, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú (čo koniec koncov vyplýva aj z jej
samotného označenia ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

Ku dňu uzavretia zmluvy 10.10.2011 uvedený zákon v § 9 ods. 2 písm. f) ako náležitosť zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento
údaj v zmluve absentuje, pretože síce v Obchodných podmienkach (bod 2), ktoré sú na rubovej strane
zmluvy je uvedené, že „konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie
poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej
splatnosti úveru“, no takéto znenie nevyjadruje konkrétny deň, v ktorý má spotrebiteľ uhradiť poslednú

splátku. Platí to vo väzbe na skutočnosť, že splatnosť splátok úveru bola dohodnutá tak, že prvá splátka
je splatnou 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30.
deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, čo znamená, že veriteľ preniesol svoju povinnosť rešpektovať
jasné zákonné znenie na spotrebiteľa v tom smere, aby si tento sám vypočítaval, kedy nastane časový
okamih splatnosti poslednej splátky.

Okrem toho v čase uzavretia zmluvy citovaný zákon vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvedenie
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V predloženej zmluve je uvedený úrok 20 % z istiny 800,- Eur
a súčasne „odmena za poskytnutie úveru“ vo výške 18 % z istiny 800,- Eur, čo teda evokuje, že sa jedná
o peniaze poskytované pri 20 percentom úroku. Ako je však zo zmluvy zrejmé a potvrdil to aj odporca

1/, išlo o spotrebiteľský úver poskytovaný formou hotovostnej pôžičky (deklarácia v zmluve, že dlžník
potvrdzuje podpisom zmluvy prevzatie istiny) a preto podľa názoru súdu poplatkom za poskytnutie úveru
navrhovateľ v skutočnosti prekrýva reálnu úrokovú sadzbu úveru, ktorá tak predstavuje 38 %.

Napokon ani RPMN vyžadovaná ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy nie je v zmluve obsiahnutá. RPMN (ročná
percentuálna miera nákladov) je údaj slúžiaci spotrebiteľovi na zorientovanie sa v ponukách rôznych
finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdenie výhodnosti poskytnutého úveru. Takýto údaj
obsahujú obchodné podmienky nachádzajúce sa na druhej strane zmluvy, no je uvedený všeobecne
pre splatnosť úveru na 7 mesiacov (66,19 %), resp. na 13 mesiacov (67,70 %) bez ohľadu na to, aká

suma a s akými splátkami je predmetom zmluvy. Odhliadnuc od toho je aj tak v konečnom dôsledku
neakceptovateľnou (a tým praktikou, ktorá nemôže požívať právnu ochranu) snaha navrhovateľa
obchádzať spotrebiteľským predpisom jasne vyžadovaný údaj spotrebiteľskej zmluvy jeho uvedením
v obchodných podmienkach, ktorých prioritným významom je doplnenie/spresnenie určitých menej
podstatných zložiek zmluvy. Už len samotný odkaz na obchodné podmienky (či rôzne prílohy,

sadzobníky,príkladyatď.)vnášadoprocesurozhodovaniaspotrebiteľanežiaduciprvokneurčitosti(resp.
nevedomosti), ktorého odstránenie je primárnym zámerom spotrebiteľskej ochrany prostredníctvom
uvedenej právnej normy.

Zhrnúc uvedené súd dospel k záveru, že kvôli absencii uvedených náležitostí v predloženej zmluve o

spotrebiteľskom úvere je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Preto pokiaľ
odporcovia vrátili zo sumy 800,- Eur iba 230,40 Eur, sú povinní uhradiť navrhovateľovi ešte zvyšok
v sume 569,60 Eur. Vzhľadom na to, že úver bol bezúročný a bez poplatkov, súd zamietol aj návrh
navrhovateľa ohľadne zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 132,- Eur, ktorú požadoval s odkazom na

bod 3 obchodných podmienok. Odhliadnuc od toho, že opätovne ako RPMN aj dojednanie o zmluvnej
pokute bolo inkorporované navrhovateľom do obchodných podmienok, z úveru nemá navrhovateľ právo
požadovať žiadne poplatky. To kvôli porušeniu povinnosti uviesť základné zmluvné náležitostí. Ak teda
navrhovateľ nemá nárok na žiadne poplatky zo zmluvy práve preto, že ako dodávateľ si nesplnilsvoje povinnosti, nemôžu byť odporcovia ako spotrebitelia sankcionovaní navrhovateľom ani zmluvnou
pokutou (majúcou právny základ v ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), ktorá je tiež v širšom
zmysle poplatkom súvisiacim s úverovou zmluvou.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c
uvedeného nariadenia (nakoľko išlo o úverový právny vzťah založený dňa 10.10.2011 majúci právny

základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka kedy je treba aplikovať úpravu § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 odkazujúcu na občianskoprávnu úpravu omeškania dlžníka).
Prechodné ustanovenie § 10c cit. nariadenia určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom od 01.01.2009 do
31.03.2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ požadoval úrok z omeškania od 21.06.2012 poukazujúc na to, že listom zo dňa 09.07.2012
zosplatnil úver ku dňu 20.06.2012. Bez ohľadu na to, či a kedy bol tento list odporcom doručený (lebo
z poštového podacieho hárku je zistiteľné len jeho odoslanie na poštovú prepravu), odporcovia už

dňom 21.06.2012 boli v omeškaní so zaplatením sumy 569,60 Eur, pretože podľa zmluvy mali zaplatiť
v jednotlivých splátkach k 20.06.2012 celkovo sumu 877,60 Eur (prvá splátka 4,- Eur + 8 splátok po
109,20 Eur), no uhradili dovtedy len 230,40 Eur. Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
(sadzba ECB ku dňu 21.06.2012 bola 1 %) zo sumy 569,60 Eur od 21.06.2012 do zaplatenia.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd vzhľadom na finančnú situáciu odporcov určil,
že dlžnú čiastku a jej príslušenstvo zaplatia navrhovateľovi v mesačných splátkach po 50,- Eur, čím by
v primeranej dobe do 18 mesiacov mal byť uhradený celý dlh.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na

čiastočný úspech oboch účastníkov konania. Navrhovateľ bol úspešný v sume 569,60 Eur, odporcovia
vo zvyšku v sume 436,- Eur (žalovaná suma 1.005,60 Eur (873,60 Eur plus 132,- Eur) mínus úspech
navrhovateľa v sume 569,60 Eur). Čistý úspech navrhovateľa potom v percentuálnom vyjadrení
predstavuje 13,2 % (úspech navrhovateľa po zaokrúhlení 56,6 % mínus úspech odporcov 43,4 %).

Náhradu trov konania súd priznal za súdny poplatok v sume 9,04 Eur (13,2 % zo súdneho poplatku
zaplateného za žalobný návrh v sume 68,50 Eur). Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal za
dva účelne vynaložené úkony právnej pomoci (pri hodnote jedného úkonu 51,45 Eur podľa § 9 ods. 1
a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov): 1. príprava a prevzatie
zastúpenia dňa 04.04.2013 v sume 51,45 Eur + režijný paušál 7,81 Eur, 2. vypracovanie žalobného

návrhu dňa 08.08.2013 v sume 51,45 Eur + režijný paušál 7,81 Eur, čo je spolu 118,52 Eur + 20 %
DPH v čiastke 23,70 Eur, spolu na trovách právneho zastúpenia 142,22 Eur. Z tejto sumy 13,2 % potom
predstavuje čiastku 18,77 Eur, ktorú sú odporcovia 1/ a 2/ povinní podľa § 149 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného

súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.