Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/141/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200988
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200988.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek

senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: V. V., štátna príslušnosť
T. H., bytom A.C.K. XX, XXX XX A., zastúpený Advokátska kancelária Škamla, s.r.o. Makovického 15,
010 01 Žilina, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, so
sídlom v Bratislave, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/004682-002 zo dňa 02.05.2013 jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/004682-002 zo dňa 02.05.2013, ktorým
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č.p.: PPZ-
HCP-BA6-537-32/2013-Ž/Cec zo dňa 06.02.2013, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o udelenie trvalého
pobytu na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas a to z dôvodou bezpečnostného záujmu
Slovenskej republiky.
Podľa žalobcu správne orgány porušili ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď pred

vydaním napadnutého rozhodnutia mu neumožnili oboznámiť sa s utajovanými informáciami, ktoré boli
podkladom rozhodnutia žalovaného, vyjadriť sa k spôsobu ich zistenia, či možnosti ich doplnenia. Preto
vyslovuje pochybnosti vo vzťahu k relevancii daných informácií voči jeho osobe.
Podľa žalobcu z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa žalovaný oboznámil s obsahom
informácií, ktoré sa stali podkladom rozhodnutia. Uviedol, že žalovaný síce nemusí odôvodňovať svoje
rozhodnutie vo vzťahu ku konštatovaniu, že žalobca je osobou nebezpečnou, avšak sám má povinnosť
zisťovať skutočný stav veci, čo však z napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Takýto postup považuje

za svojvoľný zásah štátnych orgánov do práv žalobcu, pričom poukazuje na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky PL. ÚS 15/03. Namieta aj nedostatočné vyhodnotené otázky súkromného a
rodinného života žalobcu a poukazuje na to, že nemá žiaden záznam v registri trestov. Preto uvádza,
že ani z uvedeného dôvodu nemohli prevážiť záujmy spoločnosti nad záujmy súkromné. Preto považuje
zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas
podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 48/2002 o pobyte cudzincov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov)
v rozpore aj s článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor).

Je toho názoru že žalovaný nesprávne právne vec vyhodnotil, nezistil riadne skutkový stav veci, jeho
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a v konaní zistil vadu,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žiada rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie a priznať mu právo na náhradu trov konania.Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe doručenom súdu dňa 28.08.2013 zotrval na vydaných
napadnutých rozhodnutiach v celom rozsahu. Uviedol, že vykonal vo veci vlastné šetrenie a zistil, že

skutočnosti, ktoré boli dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky na neobmedzený čas pretrvávajú aj počas odvolacieho konania.
Žalovaný zdôraznil, že informácia so stupňom utajenia “Dôverné”, ktorá tvorila podklad pre negatívne
rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi mala zásadný význam pre rozhodnutie správnych orgánov. Jedná sa
o informáciu poskytnutú Slovenskou informačnou službou ako jediným oprávneným orgánom štátu, v

ktorého kompetencii je posudzovanie možného ohrozenia bezpečnosti štátu, a preto ju správne orgány
nemali dôvod spochybňovať.
Žalovaný tiež uviedol, že správnemu orgánu I. stupňa bolo v dňoch 05.03.2012 a 02.05.2012 doručené
stanovisko z ÚHCP PPZ, v zmysle ktorého účel na ktorý bolo žalobcovi udelené prvé povolenie na
trvalý pobyt (od 06.03.2007 do 06.03.2012) pominul. Žalovaný poukázal na obsah administratívneho
spisu, z ktorého podľa neho jednoznačne vyplýva, že neporušil v danom konaní zákonné postupy pri

zisťovaní skutkového stavu veci a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil v súlade s ustanovením § 120
ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, kde nie je mu daný priestor pre vlastnú úvahu a preto
existujúce utajované informácie ďalej neskúma. Uviedol, že do úvahy bral aj rodinný život žalobcu avšak
bol povinný zohľadniť skôr výnimku z pravidla článku 8 ods. 2 Dohovoru, keďže išlo o bezpečnostný
záujem Slovenskej republiky. Na základe týchto skutočností navrhol žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny
poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný

stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia (§ 244 ods. 1 O.s.p., § 250i ods. 3 O.s.p.).

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich
hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2).

Predmetom súdneho prieskumu boli napadnuté rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
BA2-2013/004682-002 zo dňa 02.05.2013 a prvostupňového správneho orgánu Oddelenia cudzineckej
polície PZ Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA6-537-32/2013-Ž/Cec zo dňa 06.02.2013, ktorým zamietli
žiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas a to z

dôvodovbezpečnostnéhozáujmuSlovenskejrepublikypodľa§48ods.2písm.b)zákonač.48/2002Z.z.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť
o udelenie trvalého pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu,
verejný poriadok alebo verejné zdravie.

Podľa § 120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia
iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej repiubliky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny
príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.

Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca podal dňa 03.02.2012 na Oddelenie cudzineckej polície PZ
v Bratislave žiadosť o trvalý pobyt na neobmedzený čas (č. PPZ-HCP-BA6-Ž-782/2012) o ktorej
prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že ju zamietol podľa § 48 ods. 2 písm. c/ zákona o pobytecudzincov. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že žalobca má na území Slovenskej republiky
udelené prvé povolenie na trvalý pobyt od 06.03.2007 do 06.03.2012 avšak šetrením zistil, že žalobcovi
pominul účel na udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas. Rozhodnutím o odvolaní č.p.: PPZ-

HCP-BA2-2012/007992-002 zo dňa 30.10.2012 uvedené prvostupňové rozhodnutie žalovaný zrušil a
vec mu vrátil na nové konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatočné zistenie skutkového stavu
a zdôvodnenie. Zároveň mu nariadil pri vyhodnocovaní žiadosti prihliadnuť na § 48 ods. 1 zákona o
pobyte cudzincov (verejný záujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejnoého poriadku…záujmy
maloletého dieťaťa, osobné a rodinné pomery a iné). Žalovaný po opätovnom prešetrení žiadosti a po

vyhodnotení dokladov priložených k žiadosti zistil, že bola správnemu orgánu doručená informácia pod
č. 65/10-D-198-21/2012 zo dňa 10.10.2012 označená ako utajovaná písomnosť so stupňom utajenia
“Dôverné”, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba, z ktorej vyplýva, že existujú konkrétne
dôvody k aplikácii § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko sa jedná o bezpečnostný záujem
Slovenskej republiky. V danom čase získal aj ďalšiu informáciu dňa 15.10.2012 k osobe účastníka
konania z ÚBOK pod č.k.: PPZ-BOK-782/2012, ktorého obsahom je skutočnosť, že žalobca udržiava

kontakty so záujmovými osobami. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že právnemu zástupcovi
bola doručená dňa 03.01.2013 výzva (14.12.2012 pod č.p.: PPZ-HCP-BA6-Ž-782-27/2012) v tejto
súvislosti na zaujatie stanoviska (v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní)
k predmetným zisteniam. Právny zástupca žalobcu sa domáhal jednorázového oboznámenia sa s
utajovanými informáciami, čo mu však do vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného Slovenskou

informačnou službou umožnené nebolo. Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava rozhodnutím č.p.:
PPZ-HCP-BA6-537-32/2013-Ž/Cec zo dňa 06.02.2013, zamietlo žiadosť žalobcu o udelenie trvalého
pobytu na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas z dôvodou bezpečnostného záujmu
Slovenskej republiky podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 48/2002 Z.z., ktoré rozhodnutím č. PPZ-HCP-
BA2-2013/004682-002 zo dňa 02.05.2013 žalovaný potvrdil.

Podľa žalovaného rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom, a
preto ich potvrdil. Vzhľadom na charakter utajenia predmetnej informácie podanej oprávneným štátnym
orgánom nie je možné, aby jej obsah bol v rozhodnutí bližšie špecifikovaný.

V rámci prieskumného konania sa krajský súd s predmetnou správou v režime utajenia so stupňom
„dôverné“ oboznámil za zachovania podmienok citovaného zákona ako aj Vykonávacej vyhlášky č.
338/2004 Z.z. v platnom znení.

Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v platnom znení, informačná

služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom policajného zboru a prokuratúre a to najmä o
páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie poskytuje iným štátnym orgánom ak ich
potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej činnosti.

Krajský súd dospel k názoru, že táto informácia podaná Slovenskou informačnou službou Úradu

hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR, mala práve charakter vety druhej, hore
citovaného zákonného ustanovenia. Iným štátnym orgánom v zmysle tohto zákonného ustanovenia je
v danom prípade i žalovaný, a to či už v prvom stupni alebo v odvolacom, pretože v danom prípade
nešlo o konanie ohľadne trestnej činnosti žalobcov ale o informácie, ktoré boli nutné na posúdenie, v
dôsledkoch ktorého má viesť k zamedzeniu protiústavnej alebo inej protiprávnej činnosti.

Vdanomprípadedošlokstretudvochzákladnýchprávaslobôdnastranežalobcunaprávonasúkromný
a rodinný život, ktorého sa žalobca domáha a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva pre
ochranu jeho bezpečnosti, verejného poriadku a pod. Pokiaľ správny orgán, ktorý zo zákona rozhoduje v
danej veci, dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, v odôvodnení

rozhodnutia v súlade s § 120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov uvedú iba skutočnosť, že
ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Preto súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že
vzhľadom k tomu, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí správny orgán
vo svojom rozhodnutí v prípade, že uprednostní záujem verejný, náležite odôvodniť, prečo došlo k
jeho uprednostneniu. V takomto prípade postačí, ak správny orgán uvedie v dôvodoch rozhodnutia iba

skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.Takémuto rozhodnutiu však musí predchádzať zisťovanie rozhodujúcich skutočností prostredníctvom
orgánov štátu, k tomu oprávnených za splnenia podmienky, že správne orgány rozhodujúce vo veci
povolenia trvalého pobytu na neurčitú dobu sú s konkrétnymi zisteniami orgánov štátu oboznámené.

Zákon o pobyte cudzincov nedefinuje pojem verejný záujem, ale ani pojmy ako je dôvodné podozrenie,
ohrozenie bezpečnosti štátu a pod. Teda ide o pojmy, ktoré platná právna úprava výslovne obsahovo
nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používajú. V každom
prípade však obsah týchto pojmov nesmie byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, s Ústavou, s

medzinárodnými zmluvami a dohodami.

Pokiaľ správne orgány pri posudzovaní žiadosti žalobcu vychádzali z informácie z Úradu hraničnej a
cudzineckej polície MV SR a Slovenskej informačnej služby a v rozhodnutí uviedli iba skutočnosť, že ide
o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, v takomto postupe nevidel ani súd žiadne pochybenie.

Nie je ani sporné, že účastník konania nebol oprávnený sa s informáciou v stupni utajenia „dôverné“
oboznámiť.

Toto právo majú súdy v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí a krajský súd sa s informáciou, na základe
ktorej správne orgány dospeli k záveru, že je naplnený zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 48

ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov oboznámil a dospel k záveru, že utajovaná skutočnosť mala
charakter konkrétneho vymenovania faktov, ktoré vedú k možnému záveru o nevhodnosti vyhovenia
žiadosti.

Poznanie konkrétnych dôvodov z ktorých informačná služba vychádza pri svojom závere o hrozbe

žalobcu pre bezpečnosť štátu je rozhodujúcim podkladom, z ktorého správny orgán pri posudzovaní
jeho žiadosti o trvalý pobyt vychádza.

Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z
neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí

prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého
rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP .

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému
žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom
Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.