Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200230
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov

senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobkyne: S. C.A., X. XX, XXX XX
J., trvale bytom O., zastúpený advokátom Mgr. Miroslav Golian, advokát so sídlom Budatínska 16, 851
05 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície,
Hrobáková 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA2-2013/000687- 003 zo
dňa 19.01.2013 jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 11.02.2013 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia
žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/000687- 003 zo dňa 19.01.2013, ktorým zamietol jej odvolanie a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č.p.: PP-
HCP-BA6-Ž-3127-32/2012/Cec zo dňa 24.09.2012 o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného
pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania a to pre nesplnenie podmienky v zmysle
ustanovenia § 33 ods. 4 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), potvrdil. Právoplatnosť nadobudlo dňa 19.01.2013.

Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávny postup žalovaného i prvostupňového správneho orgánu,
keď rozhodnutie o zamietnutí jej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR za účelom
podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. bolo odôvodnené s poukazom
na ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z., hoci boli posudzované podnikateľské aktivity žalobkyne a
dosiahnutý príjem z tohto podnikania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, t. j. za obdobie r. 2011.
Mala za to, že pri rozhodovaní mali byť použité ustanovenia zákona č. 48/2002 Z. z., ktorý platil v období

posudzovaných podnikateľských aktivít žalobkyne, t. j. v r. 2011 (zákon č. 48/2002 Z. z.).Okrem toho
poukázala na to, že v roku 2011 spoločnosť SGM GROUP s.r.o., (kde je konateľkou a spoločníčkou s
50% podielom) mala čistý zisk XX.XXX,XX € z čoho polovica je XX.XXX,XX €. Z uvedeného vyplýva,
že príjem mala vyšší než je požadované zákonné minimum v sume XX.XXX,X €. Je toho názoru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je súladné so zákonom, ukrátilo ju na svojich právach, preto
navrhla ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznať jej náhradu trov konania.

Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k žalobe predloženom súdu dňa 20.03.2013 zotrval na
doterajších rozhodnutiach v celom rozsahu. Uviedol, že žalobkyňa mala na území Slovenskej republiky
udelenýprechodnýpobytnaúčelpodnikaniaod10.07.2008splatnosťoudo10.07.2012.Dňa25.05.2012
si podala žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania.Po vyhodnotení príslušných listinných dôkazov najmä dokladu potvrdzujúceho zdanený príjem z
podnikania za predchádzajúce daňové obdobie (2011) zistil, že daňový subjekt (SGM GROUP, s.r.o.)
vykázal základ dane vo výške XX.XXX,XX € a daň po úľavách a po zápočte dane vo výške X.XXX,XX €.

Z toho vyplýva, že zdanený príjem uvedenej spoločnosti bol vykázaný vo výške XX.XXX,XX €, pričom
žalobkyni pri 50% podiele zo zisku prináleží za uvedené obdobie čistý zisk len vo výške XX.XXX,XX
€. Žalovaný uviedol, že retroaktivita znamená spätnú pôsobnosť zákona. Zákaz retroaktivity znamená
uplatnenie zásady, že zákony majú platiť len pre budúcnosť. Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 01.01.2012. Žalobkyňa si podala žiadosť

o obnovenie prechodného pobytu dňa 25.05.2012, to znamená, že už za účinnosti nového zákona č.
404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vzhľadom na túto skutočnosť sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobkyne, že zákon vykazuje prvky
retroaktivity. Žalovaný uviedol, že náležité zvážil všetky zhromaždené podklady, ktoré súviseli s
rozhodovaním v uvedenej veci, pričom tieto hodnotil samostatne a v ich celkových súvislostiach a na

základe zistených a preukázateľných skutočností, dospel v rozhodovaní o veci samotnej k záveru, že
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je náležité odôvodnené a plne v súlade so zákonom o
pobyte cudzincov, a zároveň zistil, že nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, či inými všeobecne
záväznými právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky. Žiada žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny
poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom od 01. mája 2011) dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhejhlavyObčianskehosúdnehoporiadkujeposudzovať,čisprávnyorgánvecnepríslušnýnakonanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia či zistil vo veci skutočný stav, či
konalvsúčinnostisúčastníkmikonaniačirozhodnutiebolovydanévsúladesozákonmiainýmiprávnymi

predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti teda, či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánu či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym

orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodom
uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich
hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach § 247 ods. 1 OSP v spojení s § 249 ods. 2).

Podľa § 22 ods. 1 zákona prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody
na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 4, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý:
a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo
b) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom

vzťahu.

Podľa § 33 ods. 4 písm. c/ zákona policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak
štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu.

Podľa § 34 ods. 5 a 6 zákona štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie
prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. a/ preukázať zdanený príjem z tohto podnikania
za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak
nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zdanený príjem vo výške
dvojnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období.

Štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22
ods. 1 písm. b/ preukázať zdanený príjem z tohto podnikania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie
minimálne vo výške 60-násobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacieobdobie, je povinný preukázať zdanený príjem vo výške päťnásobku životného minima za každý mesiac
pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období.

Podľa§131ods.10zákonakonaniazačatépredúčinnosťoutohtozákonasadokončiapodľadoterajších
predpisov; podľa tohto zákona sa dokončia iba vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie.

Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobkyňa požiadala dňa 25.05.2012 o obnovenie
povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania o ktorej prvostupňový správny orgán rozhodol tak,

žejejžiadosťzamietolpodľa§34ods.10zákonaopobytecudzincov(účinnéhodo30.04.2013)zdôvodu
podľa § 33 ods. 4 zákona. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa
odvolanie, ktoré žalovaný zamietol a napadnuté rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Je nesporné, že žalobkyňa požiadala o obnovenie prechodného pobytu na území SR dňa 25.05.2012,
t. j. za účinnosti zákona č. 404/2011 Z. z. (účinný od 01.01.2012). Správne orgány preto postupovali

zákonne, keď predmetnú žiadosť žalobkyne, a teda aj splnenie podmienok na obnovenie prechodného
pobytu žalobkyne na území SR za účelom podnikania posudzovali podľa ustanovení zákona č. 404/2011
Z. z. účinného v dobe podania žiadosti.

Žalobkyňa bola ku svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu povinná predložiť listinné dôkazy

stanovené v § 34 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 404/2011 Z. z. a súčasne bola povinná v žiadosti o obnovenie
prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b/ (t. j. na účel podnikania) preukázať splnenie podmienok
stanovených v § 34 ods. 6 cit. zákona, t. j. preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti, v mene
ktorej koná, za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške 60-násobku životného minima.

V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je 50% spoločníčkou a konateľkou spoločnosti SGM GROUP
s.r.o., od 11.09.2008, ktorá v zdaňovacom období v roku 2011 mala po zdanení príjem XX.XXX,XX €.
Podľa potvrdenia Daňového úradu v Bratislave zo dňa 14.08.2012 jej podiel na zisku po zápočte dane
vo výške X.XXX,XX € bol XX.XXX,XX €.

Pre splnenie podmienky finančného zabezpečenia stanovenej v § 34 ods. 6 zákona č. 404/2011
Z. z. by mala žalobkyňa preukázať, že jej príjem po zdanení predstavuje XX. XXX,XX €, t. j. 60-
násobok životného minima, ktoré v rozhodnom období predstavovalo sumu XXX,XX €. Túto podmienku
finančného zabezpečenia však žalobkyňa preukázateľne nesplnila v zmysle § 34 ods. 6 zákona č.
404/2011 Z. z., a preto bolo potrebné jej žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel

podnikania zamietnuť.

K tvrdenej retroaktivite krajský súd uvádza, že nebol dôvod odkloniť sa od skôr vysloveného právneho
názoru k danej námietke, (vyjadreného v rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Sža/3/2013 zo dňa 19.03.2013, v
ktorom najvyšší súd uviedol: „Právna teória rozlišuje medzi retroaktivitou pravou a nepravou. O pravú

retroaktivitu, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ide vtedy, ak dochádza k spätnej úprave
právnych pomerov - teda ak súčasná platná a účinná právna úprava sa vzťahuje na skutočnosti a právne
vzťahy, ktoré vznikli už v minulosti. Takýmto spätným pôsobením novej právnej normy dôjde k zmene
právnych následkov, ktoré nastali pred nadobudnutím platnosti tejto právnej úpravy. Na rozdiel od pravej
retroaktivity u nepravej retroaktivity práva a povinnosti, ktoré subjekty nadobudli v minulosti, zostávajú

priznané, avšak môže dôjsť k ich zmene novou právnou úpravou. Vo svetle uvedeného sa odvolací súd
nestotožňuje s názorom žalobcov, že nová právna úprava pôsobí retroaktívne. Práva založené skorším
zákonom neboli novším zákonom spätne zrušené.

Boli len stanovené nové kritériá pre povolenie prechodného pobytu cudzinca na území Slovenskej

republiky a pre obnovu tohto povolenia (avšak do budúcnosti), ktoré v žiadnom prípade nemožno
považovať za retroaktívne - už vydané povolenia na prechodný pobyt ostali v platnosti bezo zmeny aj po
nadobudnutí účinnosti nového zákona (samotný zákon to rieši vo svojich prechodných ustanoveniach).
Zmena podmienok sa týka nových žiadostí o prechodný pobyt, resp. o obnovu pobytu, podaných po
nadobudnutí účinnosti nového zákona.“

Podľa krajského súdu správne orgány postupovali v súlade s § 33 ods. 4 písm. c/ zákona č. 404/2011
Z. z., keď žiadosť žalobkyne o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania zamietli, pričom
skutočnosť, že žiadosť žalobkyne bola podaná za účinnosti zákona č. 404/2011 Z. z. neumožňovalasprávnemuorgánupostupovaťprijejposudzovanípodľazákonač.48/2002Z.z.účinnéhodo31.12.2011
tak, ako to navrhovala žalobkyňa. Aplikácia uvedeného zákona č. 48/2002 Z. z. nebola možná ani z
dôvodu, že pri posudzovaní splnenia podmienok stanovených v § 34 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.

z. správne orgány vychádzali z údajov o výške zisku dosiahnutého za predchádzajúce zdaňovacie
obdobie (t. j. za r. 2011). Zákon č. 404/2011 Z. z. totiž neobsahujú prechodné ustanovenia umožňujúce
posudzovanie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podanej v r. 2012, t. j. za účinnosti zákona č.
404/2011 Z. z. účinného od 01.01.2012, v ktorej je predchádzajúcim zdaňovacím obdobím r. 2011, t. j.
obdobie, v ktorom bol ešte účinný zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, podľa predchádzajúcej

právnej úpravy. V ust. § 131 ods. 10 zákona č. 404/2011 Z. z. umožňuje podľa zákona č. 48/2002
Z. z. dokončiť len konania začaté pred účinnosťou zákona č. 404/2011 Z. z. (t. j. konanie začaté do
31.12.2011), čo však nie je prípad žalobkyne. Správne orgány teda nemohli v predmetnej veci aplikovať
iný, než platný a účinný zákon č. 404/2011 Z. z..

Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z

neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí
prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého
rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému

žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne,
dvojmo na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.