Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/25/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610212427
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2610212427.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú E. V., nar. XX.X.XXXX
a maloletého F. V., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: F. V., nar. X.X.XXXX, bytom O. č. XXX/XX, Q.,
t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, zastúpený Mgr. Romanom Tomanom, PhD.,
advokátom, Rudnayovo námestie 1, Bratislava a Mgr. E. V., nar. X.X.XXXX, bytom G. č. XX, Q., o návrhu
otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti
rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 31. januára 2012, č.k. 11P/102/2010 - 63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zvýšenia výživného m e n í tak, že
návrh matky na zvýšenie výživného zamieta a v časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného
p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, č.k.
3C/64/1999-22 zo dňa 29.4.1999 v časti vyživovacej povinnosti tak, že zvýšil výživné otca na mal. E. zo
sumy 33,19 eur na sumu 100 eur mesačne a na mal. F. zo sumy 29,87 eur na sumu 80 eur mesačne
s účinnosťou od 17.10.2011. Zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 17.10.2011
do 31.1.2012 na mal. E. v sume 231,60 eur a mal. F. v sume 173,78 eur, ktorý určil otcovi zaplatiť
najneskôr do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Návrh otca na zníženie
výživného zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec sa domáhal zníženia výživného na
maloleté deti z celkovej sumy 63,06 eur na sumu 50,76 eur mesačne. Návrh odôvodnil aj tým, že je
už piaty rok vo väzbe a nemá žiadny príjem. Matka si podala návrh na zvýšenie výživného, a to na
mal. E. na sumu 150 eur a mal. F. na sumu 100 eur mesačne od 1.11.2008. Súd prvého stupňa po
vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa §§ 78 ods. 1, § 62 a § 75 ods. 1 Zákona
o rodine dospel k záveru, že prišlo k podstatným zmenám pomerov od posledného rozhodnutia o
výživnom, odôvodňujúcim zmenu výživného, keď od posledného rozhodovania o výživnom uplynula
doba vyše 12 rokov, za ktorú dobu sa podstatne zmenili pomery, najmä na strane maloletých detí. Obe
začali navštevovať základnú školu, maloletá E. dokonca od 1.9.2011 strednú školu, v dôsledku čoho sa
podstatne zvýšili výdaje matky na zabezpečovanie potrieb detí. U matky prišlo k podstatnému nárastu
príjmu, keď v čase poslednej úpravy bola na materskej dovolenke a momentálne je riadne zamestnaná
s priemerným čistým mesačným zárobkom 650 eur. Otec maloletých je už 5 rokov bez príjmu, najskôr
bol vo väzbe od r. 2006 a momentálne je vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť, pričom mu bol
uložený vysoký trest v trvaní 24 rokov nepodmienečne. Súd dospel k záveru, že doposiaľ určené výživné
nepostačuje na pokrytie odôvodnených potrieb maloletých detí, preto výživné zvýšil od podania návrhu.

Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z úvahy pri zohľadnení, že v prípade, keby otec detí
nepáchal trestnú činnosť, jeho priemerný mesačný príjem mohol byť minimálne taký istý, ako má matka,
t.j. v sume približne 700 eur netto mesačne. Pri takomto predpokladanom príjme po zaplatení výživného
zvýšeného v sume 180 eur by mu zostala ešte suma, ktorá vysoko presahuje sumu životného minima,
určenú na jednu plnoletú osobu vo výške 189,83 eur. Otec maloletých je rozvedený a má ešte jednu
vyživovaciu povinnosť v súdom nezistenej výške. Keďže výživné súd určil spätne od podania návrhu,
vznikol otcovi do rozhodovania súdu prvého stupňa nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú E.
231,60 eur a mal. F. 173,78 eur. Vzhľadom na celkovú výšku nedoplatku súd určil, že tento nedoplatok
je otec povinný zaplatiť najneskôr do jedného mesiaca k rukám matky.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletých
detí. Uviedol, že ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine sa nevzťahuje na situácie, keď rodič
vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko v takomto prípade sa nevzdáva výhodnejšieho
zamestnania. Navyše, podľa judikatúry základom pre nové určenie výživného otca, ktorý je vo výkone
trestu je celkový príjem, ktorý otec dosahuje. Nakoľko je vo výkone trestu a bez akéhokoľvek príjmu,
výživné malo byť určené vo výške 30 % zo sumy životného minima. Rovnako záver súdu, že jeho
priemerný mesačný príjem, keby nepáchal trestnú činnosť, mohol byť minimálne taký istý ako má matka,
teda 700 eur mesačne netto je výlučne hypoteticky arbitrárny, pričom súd vôbec nezohľadnil dosiahnutú
úroveň vzdelania oboch rodičov. Poukázal na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Z rozsudku však vôbec nie je zrejmé, z akej jeho životnej úrovne súd vychádza, keď nevlastní
žiadny majetok a od 3.10.2006, kedy bol vzatý do väzby, je bez akéhokoľvek príjmu. Z rozsudku tiež nie
je vôbec zrejmé, ako súd ustálil odôvodnené potreby jeho maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom znížil, a to na
maloletú E. na sumu 26 eur a na mal. F. takisto na sumu 26 eur mesačne a návrh matky na zvýšenie
výživného aby zamietol.

Matka maloletých v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, keď
súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vec posúdil správne i po právnej stránke.

Krajský v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou -
účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal
napadnutý rozsudok postupom podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania
podľa § 212 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním je
vecne správny v zamietajúcej časti zníženia výživného a nie je správny v časti zvýšenia výživného.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 11P/102/2010 je rozhodnutie o
zmene výživného na mal. deti E., nar. XX.X.XXXX a F., nar. XX.X.XXXX V., a to zvýšenie výživného na
základe návrhu matky a zníženie výživného na základe návrhu otca. Predmetom odvolacieho konania je
posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo výživné otca na maloleté
deti zvýšené, na maloletú E. na sumu 100 eur mesačne a maloletého F. na sumu 80 eur mesačne s
účinnosťou od 17.10.2011 a návrh otca na zníženie výživného bol zamietnutý.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

Výživné súd určí podľa stavu, zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného
je potrebné porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako aj nového
rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak sa pri rozhodovaní o
výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného
druhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prihliadne na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby
dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú
základnú mieru všetkých potrieb, nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti
a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,
ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre
určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z
rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

Odôvodnené potreby môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od
jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho
uplatnenia v spoločenskom živote. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému
zabezpečeniu výživy svojich detí, a to bez ohľadu na to, či s deťmi žili alebo nežili v spoločnej domácnosti.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v predmetnej veci bola vyživovacia povinnosť otca voči
maloletým deťom naposledy určená rozsudkom zo dňa 29.4.1999, č.k. 3C/64/1999-22 sumami 1.000
Sk, teda 33,19 eur na mal. E. a 900 Sk, teda 29,87 eur na mal. F., keď v tej dobe otec dosahoval príjem
408 eur mesačne, mal ešte vyživovaciu povinnosť voči mal. F. vo výške 39,83 eur. Matka maloletých
bola na materskej dovolenke, inú vyživovaciu povinnosť nemala. V súčasnosti maloletá E. navštevuje
2. ročník strednej školy a mal. F. 9. triedu základnej školy. Matka maloletých je riadne zamestnaná s
priemerným čistým mesačným zárobkom 650 eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloletých bol
3.10.2006 vzatý do väzby a od tej doby sa nachádzal vo väzbe, v súčasnosti vo výkone trestu, keď bol
odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 24 rokov nepodmienečne. Ústav na výkon trestu odňatia
slobody Leopoldov oznámil, že otec maloletých nebol doposiaľ zaradený v ústave do práce z dôvodu
nedostatku pracovných príležitostí, ktoré by mohol s ohľadom na jeho umiestnenie v maximálnom stupni
stráženia diferenciačnej skupine C vykonávať. Okrem maloletých detí má jednu vyživovaciu povinnosť,
a to voči mal. T., nar. XX.XX.XXXX vo výške 40 eur mesačne (na základe rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 6.7.2010, č.k. 11P/16/2010-30).

Vzhľadom k takto zistenému skutkovému stavu mal odvolací súd za to, že došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane všetkých účastníkov, na strane maloletých detí tým, že sú o 12 rokov staršie, v
dôsledku čoho sa úmerne veku zvýšili náklady spojené s ich výživou, na strane matky tým, že sa jej zvýšil
príjem, a to z rodičovského príspevku na 650 eur mesačne, počet vyživovacích povinností zostal u nej
nezmenený, na strane otca sa pomery zmenili tým, že sa mu znížil príjem zo sumy 408 eur, v podstate je
v súčasnosti bez príjmu. Počet vyživovacích povinností zostal nezmenený len s tým, že v čase skoršieho
rozhodovania mal vyživovaciu povinnosť voči maloletému F., v súčasnosti má vyživovaciu povinnosť
voči maloletému T. vo výške 40 eur mesačne. Odvolací súd mal za to, že nie je možné u otca striktne
aplikovať ust. § 75 ods. 1 veta druhá ZR o vzdaní sa výhodnejšieho zamestnania a tiež nie je správna
úvaha o tom, že ak by nebol odsúdený mohol dosahovať príjem približne vo výške ako matka. Je síce
pravdou, že otec maloletých spáchal trestnú činnosť, za túto však bol potrestaný tým, že bol odsúdený,
v dôsledku čoho sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v trvaní 24 rokov. Z oznámenia ústavu
však bolo oznámené, že otec maloletých nie je zamestnaný, nie však z dôvodu, že by nemal záujem o
prácu, ale z dôvodu, že ústav nemá preňho vhodné zamestnanie, takže z objektívnych dôvodov nie je
zamestnaný a je bez príjmu. Za takéhoto stavu mal odvolací súd za to, že nie je dôvodné a možné, i
keď sa pomery na strane maloletých detí zmenili tak, že tieto potreby podstatne vzrástli, zvýšiť výživné
otcovi, keď tento je bez príjmu. Na druhej strane však odvolací súd mal za to, že nie je dôvodné ani znížiť
otcovi výživné, keď toto mal určené pred 13-timi rokmi vo výškach 33,19 eur a 29,87 eur, čo nie je vysoké
výživné a aj z toho dôvodu, že je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že otec sa do tejto situácie, v ktorej
sa nachádza dostal tým, že úmyselne páchal trestnú činnosť, za čo nemôžu byť potrestané aj deti tým,
že by sa im ešte výživné v dôsledku tohto konania otca napriek tomu, že ich odôvodnené potreby vzrástli
znížilo. Preto odvolací súd mal za to, že je dôvodné ponechať vyživovaciu povinnosť vo výške, ako bola
naposledy určená, teda 33,19 eur na mal. E. a 29,87 na mal. F., v dôsledku čoho je dôvodné oba návrhy
otca na zníženie výživného a matky na zníženie výživného zamietnuť.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa v časti zvýšenia výživného podľa § 220 O.s.p. zmenil, tak, že návrh matky na zvýšenie
výživného zamietol a v časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného podľa § 219 ods.1 O.s.p.
potvrdil.

O práve na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1, 2 O.s.p. za použitia ust. §
146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.