Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, April 7, 2013

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 3T/48/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111011206
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Hlaváčková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7111011206.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Hlaváčkovej a
prísediacich L. F. a U. F. v trestnej veci obž. C.. P. G. R. F.. na hlavnom pojednávaní konanom dňa
08.04.2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

C.. P. G., O.. XX.XX.XXXX X. G., Z. V. Š. Č.. XX, M.

G. Y., O.. XX.XX.XXXX X. E., Z. V. Š. Č.. XX, F.

u z n á v a j ú s a v i n n ý m i, ž e

X. C.. P. G.

- dňa X.X.XXXX v P. F. F. R..F.. V., P. H. Č.. X X. M., ako ručiteľ pri uzatváraní zmluvy o mimoriadnom
medziúvere Č.. XXXXXXXX X XX a stavebnom úvere Č.. XXXXXXX X XX vo výške 495.000,-
Sk/16.430,99 Eur, ktorú uzatvárala jeho manželka C.. K. G., uviedol nepravdivé údaje o svojom
zamestnávateľovi a príjme, čím uviedol P. F. F., R..F.. V. do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru a spôsobil tak celkovú škodu vo výške 23.810,44 Eur,

X. C.. P. G. R. G. Y. spoločným konaním

- obvinený C.. P. G. dňa XX.XX.XXXX v P. F. F.O. R..F.. V., P. M., O. H. H. Č.. X, požiadal o poskytnutie
úveru vo výške 500.000,- Sk /16.596,96 Eur, pričom k žiadosti o úver predložil nepravdivé potvrdenie o
zamestnávateľovi a príjme, podľa ktorého mal byť zamestnaný v spoločnosti H. F.. E.. D.., F. Č.. XXXX,
F. a obvinený G. Y. ako ručiteľ predmetného úveru predložil k žiadosti o úver nepravdivé potvrdenie
o zamestnávateľovi a príjme, podľa ktorého mal byť zamestnaný v spoločnosti O. F.. E.. D.., R. XX,
M., na základe čoho P. F. F. R.. F.. úver schválila a dňa XX.XX.XXXX uzavrela zmluvu o mimoriadnom
medziúvere XXXXXXX X XX a stavebnom úvere Č.. XXXXXXX X XX, čím takto svojím konaním uviedli
spoločnosť P. F. F. R..F.. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobili jej
škodu vo výške 24.048,67 Eur,

t e d a

obvinený C.. P. G. v bodoch 1, 2

- vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a tak mu spôsobil značnú škodu,

obvinený G. Y. v bode 2

- vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a tak mu spôsobil väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l i

C.. P. G. v bodoch 1, 2

- pokračujúci zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, v bode 2 formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

G. Y. v bode 2

- zločin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.
zákona,

z a t o s a o d s u d z u j e

obž. G. Y.

Podľa § 222 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. z dôvodov uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák. súd výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák. ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s
osobami, ktoré majú negatívny vplyv, alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom
čine.

obž. P. G.

Podľa § 222 ods. 4 s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j, § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 3 (troch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť G. I. F.. E.. D.. Ž., Z. X C.: XXXXXXXX s nárokom
na náhradu škody o d k a z u j e na občianskosúdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I. vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov, prečítaním a
oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný G. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spoluobžalovaný G. ho oslovil s ponukou, aby
vystupoval ako ručiteľ pri úverovej zmluve a zároveň ho požiadal, aby mu doniesol daňové priznanie.
Uvedené priznanie mu priniesol asi o týždeň, kedy mu G. oznámil, že sa úver vybavuje a že potvrdenie
bude postačujúce. Po čase sa opäť stretli, kedy mu oznámil, že úver je už vybavený a oslovil ho s
ponukou, že aj on môže mať vybavený úver v X. F. F. s cieľovou sumou 500.000,- Sk. Nakoľko s ponukou
súhlasil stretli sa s obžalovaným a prišli do P. F.Z. F., kde už boli pripravené doklady, ktoré si ani neprečítal
a ani nepredkladal, len všetko podpísal. Keď sa spoluobžalovanému asi po dvoch týždňoch ozval s tým,
že urgoval prácu, ktorú mu pred vybavovaním úveru sľúbil, G. mu opätovne povedal, že sa ozve a že tú
prácu dostane. Od uvedeného telefonátu sa mu viac neozval a keď mu volal, tak mu nedvíhal telefón.

Neskôr mu zo stavebnej sporiteľne prišli výzvy, z ktorých vyplynulo, že C.. G. úver neplatí. Po príchode
do pobočky F. F. mu túto skutočnosť potvrdili a neskôr mu zaslali oznámenie, že úverový prípad sa
postupuje inej firme, ktorá sa zaoberá vymáhaním pohľadávok od neplatičov. Po dlhšom čase sa stretol
aj s obžalovaným, ktorého nakontaktoval na zástupcu uvedenej firmy, asi jeden rok mu neprichádzali
žiadne výzvy a potom sa to znovu zopakovalo, nakoľko G. stále nič nevyplatil.

Na otázku prokurátora, aby objasnil výšku daňového priznania a či vedel o tom, že bolo predložené
aj potvrdenie o jeho zamestnaní vo firme O., obžalovaný uviedol, že daňové priznanie bolo veľmi
nízke, čomu sa tešil, pretože si myslel, že ho neschvália ako ručiteľa, a zároveň uviedol, že nemal
vedomosť o potvrdení o zamestnaní, ktoré predkladal G.. Nikde zamestnaný nebol, nakoľko v tom čase
bol živnostníkom.

Obžalovaný Y. v prípravnom konaní uviedol, že vedel pri uzatváraní úverovej zmluvy, kde vystupoval ako
ručiteľ, že je predkladané nepravdivé potvrdenie o jeho zamestnaní. Z uvedeného dôvodu bola výpoveď
obžalovaného z prípravného konania prečítaná, po prečítaní ktorej uviedol, že nebol zamestnaný a
pokiaľ takto vypovedal v prípravnom konaní, tak nevie to vysvetliť, že prečo to uviedol, asi mal trému.
Za mesiace U. R. R. XXXX jeho príjmy za mesiac sa rovnali minimálnej mzde. Svoj úver splácal v sume
5.800,- Sk mesačne, pri platení ktorého mu pomáhala aj jeho dcéra.

Svedkyňa U. U., pracovníčka P. F. F. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaného G. si pamätá ako
klienta, s ktorým riešili úver. Jej pracovná náplň spočívala v tom, že overila totožnosť účastníkov úveru,
zhromaždila doklady, v ktorých však pravosť nepreverovala. Všetky potvrdenia spolu so žiadosťou
zaslala do ústredia v V., ktorý úver schválilo. Svedkyňa sa pre odstup času už nepamätala, aké doklady
predkladal obžalovaný Y., resp. obž. G.Š..

Obžalovaný C.. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že potom ako doniesol doklady potrebné k
vybaveniu úveru mu pracovníčka povedala, že na základe týchto nespĺňa podmienky na jeho priznanie,
ale pokiaľ donesie potvrdenie o zamestnaní, ktoré môže byť aj nepravdivé, úver mu schvália, stačí, že

ho bude splácať. Tým mu naznačila, že pravosť potvrdenia nebudú preverovať. Následne urobil tak,
ako sa dohodol s pracovníčkou. Obžalovaný po nahliadnutí do čl. 90 spisu uviedol, že toto potvrdenie
vypisoval a aj ho predkladal, pričom potvrdenie o príjme na meno G. Y. nevyhotovoval. Nepozná nikoho
zo spoločnosti O. F.. E.. D.. Neskôr obžalovaný G. uviedol, že druhé potvrdenie do banky doniesol,
avšak si už nespomína, kto mu ho doručil. Prvý úver potreboval na kúpu bytu pre syna a druhý úver
potreboval na kúpu zariadenia do uvedeného bytu. Vo vzťahu k spoluobžalovanému Y. uviedol, že mu
len zopakoval to, čo mu hovorila pracovníčka F. F., t.j. že je možnosť doklady a na základe toho získať
úver, ktorý je potrebné len splácať.

Nakoľko medzi výpoveďou svedkyne U. U. a obžalovaného C.. G. sa vyskytli rozpory týkajúce sa
predkladania dokladov žiadosti o úvere a ich pravosti bola vykonaná konfrontácia. V rámci konfrontácie
obžalovaný uviedol, že svedkyňa U. U. za prítomnosti ešte inej pani mu uviedla, že môže doniesť
potvrdenie zo zamestnania o príjme, ktoré sa neskúma, pričom podstatné je, aby úver splácal. Svedkyňa
U. U. túto skutočnosť jednoznačne poprela a uviedla, že nemala kompetencie na skúmanie pravdivosti
predložených listín, ale mohla skúmať len ich úplnosť a to či sú doklady predložené v požadovanom
rozsahu.

Ďalej súd oboznámil listinné dôkazy a to návrhy zmlúv a zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere Č.. XXXXXXXXXXX a Č.. XXXXXXXXXX, výzvy na úhradu, oznámenia o odstúpení
od zmluvy. Z potvrdení o príjme pre zamestnancov predložených k uzavretiu úverových zmlúv vyplýva,
že C.. P. G. ako ručiteľ aj ako žiadateľ o úver predložil potvrdenia o príjme zamestnancov zo dňa
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX a výplatné listiny, v rámci ktorých bol vo vyššie uvedenom období
zamestnaný v spoločnosti H. F.. E.. D.. so sídlom na F. Č.. XXXX X. F.. Z oboznámenej správy
Sociálnej poisťovne pobočky Košice je zrejmé, že v uvedenej spoločnosti obžalovaný C.. G. nikdy nebol
registrovaný ako zamestnanec. Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Košice na Č.. XXX spisu vyplýva,
že C.. P. G. bol zamestnancom v pracovnom pomere od XX.XX.XXXX v spoločnosti T. P. F.. E.. D.., C.:
XXXXXXXX, B. XX, M., D. XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v spoločnosti G. F., F.. E.. D.., C.: XXXXXXXX,
U. Č.. XX, M. a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v spoločnosti L., F.. F. E.. D.., C.D.: XXXXXXXX, F.
P. X, V..

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad je zrejmé, že obžalovaný G. Y. bol zamestnancom od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX u F. W. N., D. XX, XXX XX P., C.: XXXXXXXX a od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX u zamestnávateľa D., F.. E.. D.., D. XX, XXX XX P., C.: XXXXXXXX. Z výpisu účtu Z. R.. F..,
ktorého majiteľkou je C.. K. G.C. vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola z P. F. F. prijatá suma 396.000,- Sk.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok Č.. XXX/XXXX vyplýva, že pohľadávka zo zmluvy Č.. XXXXXXXXXX
bola postúpená na spoločnosť W. M. F. F.. E.. D.., Ú. Č.. X, V., pričom vo veci prebieha exekučné konanie.

Vo veci pohľadávky P. F. F. R..F.. voči C.. K. G. a C.. P. G. bol vydaný Okresným súdom Košice I.
platobný rozkaz sp. zn. 15C/134/2008-52, ktorý nadobudol právoplatnosť Y. XX.XX.XXXX a následne
bola pohľadávka postúpená spoločnosti G. I. F.. E.. D.., Z. X, Ž..

Nakoľko procesné strany netrvali na výsluchu svedka V.. Ľ. M. a z písomných správ, resp. z
ospravedlnení o neúčastí na hlavnom pojednávaní opakovane vyplynulo, že náhradu škody nežiadajú,
nakoľko vzniknutú pohľadávku vo výške 19.966,57 Eur X. E.. XXXX postúpili spoločnosti W. F., súd
nevykonal dôkaz prečítaním výpovede uvedeného svedka z prípravného konania.

Podľa § 2 ods. 6 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetky okolnosti prípadu jednotlivo a v ich súhrnne
nezávisle od toho, činných obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní ako aj na verejnom alebo neverejnom
zasadnutí smie súd prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní vykonané.

Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zaistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov
podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por. súd dospel k záveru o vine
obžalovaných C.. P. G. a G. Y..

Možno teda konštatovať, že skutky, pre ktoré boli obžalovaní postavení pred súd sa stali a obžalovaný
C.. P. G. sa konaním popísanom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia dopustil v bodoch 1. a 2. rozsudku
pokračujúceho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, pričom v bode 2.
konal formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Obžalovaný G. Y. v bode 2. obžaloby naplnil
pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k
§ 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona po objektívnej stránke.

Subjektívna stránka konania obžalovaného C.. P. G., je daná v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák. s tým,
že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone spôsobiť ohrozenie záujmu chráneného
v trestnom zákone čím jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb prejavil vôľu spáchať trestný čin.
Vedomostnú zložku (páchateľ vedel, že svojím konaním môže takýto následok spôsobiť) síce zákon
výslovne neuvádza, ale na základe logického výkladu je zrejmé, že ak páchateľ niečo chce, musí mať
o tom aj vedomosť.

Subjektívna stránka konania obžalovaného G. Y. je daná v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. s tým, že
obžalovaný vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a prípad, že ho
spôsobí bol s tým uzrozumený.

Obžalovaný G. Y. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní sa priznal zo spáchania skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu, pričom prejavil aj snahu spôsobenú škodu nahradiť. V rámci hlavného pojednávania
uviedol, že sa necíti byť vinným a že nemal vedomosť o tom, že doklady, ktoré boli predložené k žiadosti
o úver - nepravdivé potvrdenie o zamestnávaní a príjme zo spoločnosti O. F.. E.. D.. M., sa nezakladá
na pravde. Nemal v úmysle P. F. F. uviesť do omylu, naopak do omylu ho uviedol spoluobžalovaný.

Obžalovaný C.. P. G. v rámci prípravného konania využil svoje právo v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1
Tr. por. a odoprel vypovedať. Zo spáchania skutku je usvedčovaný výpoveďou spoluobžalovaného G. Y.,
ktorý uviedol, že všetky záležitosti ohľadom vybavovania úveru vybavoval C.. G.Ý. a tento aj zabezpečil
potvrdenie od spoločnosti O. F.. E.. D.., R. Č.. XX, M.. Obžalovaný C.. G. v rámci konania pred súdom
pripustil, že doklady o príjme predkladal F. F. on a naviac aj potvrdenie o príjme na Č.. XX vypisoval
on. Vypisovanie druhého potvrdenia poprel, avšak na začiatku svojej výpovede pred súdom priznal
zabezpečovanie oboch úverových vzťahov. Nie je pravdou, že úvery, ktoré boli v banke vybraté nechcel
splácať, pretože mal rozpracovaných viacero podnikateľských aktivít, ktoré však bližšie špecifikovať
nedokázal.

V prípadoch, ako je posudzovaný, ak chýba priznane obžalovaných musí súd vyvodiť závery o
podvodnom úmysle páchateľa s okolnosti ich konania. V konkrétnom prípade je z vykonaného
dokazovania zrejmé, že doklady potvrdenie o príjme pre zamestnancov na Č.. XX-XX a potvrdenie o
príjme na Č.. XXX-XXX a XXX-XXX sú falošné. Uvedené vyplýva zo správ, resp. vyjadrení jednotlivých
dotknutých spoločností, ktoré boli uvedené na týchto potvrdeniach.

Ale predovšetkým z výpovede obžalovaného G. Y. z prípravného konania zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej
uviedol, že za ručiteľa G. nechcel ísť preto, lebo jeho plat by nepostačoval na schválenie úveru a nové
potvrdenie o príjme mu zabezpečil C.. G.. V spoločnosti O. F.. E.. D.., R. XX, M. nikdy nepracoval a
svoje konanie oľutoval.

To, že v rámci hlavného pojednávania už uviedol, že nemal vedomosť o falošných potvrdeniach súd
vyhodnotil ako tvrdenie tendenčné v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Obžalovaný C.. G. na hlavnom pojednávaní pripustil, že mal vedomosť o nepravosti dokladov - potvrdení
o príjme zo spoločnosti O. F.. E.. D.. M. a H. F.. E.. D.. F. predkladaných P. F. F., avšak poprel, že
tieto doklady vyhotovoval, pretože ich dostal od osoby, ktorú však neuviedol. Obžalovaný C.. G. v rámci
konania pred súdom nastolil obranu spočívajúcu v tom, že na takéto konanie ho v podstate naviedla
pracovníčka P. F. F., ktorá mu naznačila, že pravosť dokladov sa neskúma, nakoľko postačuje, že úvery
sa budú riadne splácať.

Svedkyňa - pracovníčka P. F. F. U. U. na hlavnom popísala vo všeobecnosti postup pri uzatváraní
úverových zmlúv a uviedla, že pravosť dokladov pri uzatváraní úverov neskúmala, ale žiadosti spolu s
dokladmi postúpila na ústredie. Tvrdenie obžalovaného C.. G. spočívajúce v tom, že mu mala poradiť,
že postačujú aj nepravé doklady len aby úver splácal jednoznačne poprela.

Na uvedenom tvrdení zotrvala aj pri vykonanej konfrontácii s obžalovaným C.. G..

Obžalovaní C.. P. G. a G. Y. z miesta svojho trvalého bydliska sú hodnotení všeobecne. Obžalovaný G. Y.
nemá záznam v registri trestov a obžalovanému C.. P. G. bolo uznesením Okresného súdu Košice I. sp.
zn. 6T 77/2004 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného
do 31.12.2005 zastavené trestné stíhanie a zároveň mu bola určená skúšobná doba do XX.XX.XXXX,
v rámci ktorej sa osvedčil.

Podľa § 23 ods. 1 r. zák. účelom trestu je chrániť spoločnosť pre páchateľmi trestných činov, zabrániť
odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým
výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti
trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme
záruku za nápravu páchateľa, vezme do úvahy tiež výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol a uloží trest
so zreteľom na túto okolnosť.

Podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

K znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu je potrebné, v prvom rade uviesť, že
len uvedenie určitých nepravdivých skutočností nie je možné, samo o sebe, považovať za „uvedenie
do omylu“ v zmysle základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu, pretože „uvádzanie, či
deklarovanie nepravdy“ nič nehovorí o tom, či tieto nepravdivé skutočnosti boli alebo mohli byť
aj objektívne spôsobilé oklamať klamanú (poškodenú) osobu (ide o posudzovanie spôsobilosti, či
nespôsobilosti použitého prostriedku oklamať poškodeného), respektíve, či k oklamaniu poškodeného
došlo len preto, že ten celkom (hrubo) zanedbal svoju povinnosť (a to buď všeobecnú prevenčnú
povinnosť vyplývajúcu z § 415 Občianskeho zákonníka, prípadne konkrétnu povinnosť vyplývajúcu zo
zmluvy, či pracovného zaradenia) a zjavne konal bez dodržania obvyklej miery opatrnosti (v takomto
prípade možno hovoriť o tom, že k škode na majetku poškodeného došlo výhradne v príčinnej súvislosti
s porušením povinnosti na strane poškodeného, t. j. s porušením obvyklej miery opatrnosti, pretože
za jej bežného dodržania by bolo vylúčené oklamanie poškodeného, teda išlo o konanie nespôsobilé
uviesť niekoho do omylu a spôsobilým sa stalo len a výlučne vďaka zjavnému porušeniu obvyklej miery
opatrnosti zo strany poškodeného).

Obvyklú, či bežnú mieru opatrnosti je možné definovať tak, že nejde o „uvedenie do omylu“ v zmysle
základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. ak nepravdivosť tvrdenia
je možné naprvý pohľad rozpoznať (podlieha preskúmavaniu klamanou osobou), prípadne, nepravdivosť
tvrdenia vôbec nie je spôsobilá vyvolať nesprávnu predstavu subjektu, ktorému je smerovaná.

Pri úverových „podvodoch“, keď napríklad žiadateľ o úver môže v žiadosti uvádzať akékoľvek nepravdy
(napríklad predloží nepravdivé potvrdenie od zamestnávateľa), pretože je povinnosťou poskytovateľov
úverov, aby si všetky žiadosti riadne preverovali (to vyplýva nielen zo všeobecnej prevenčnej povinnosti,
ale aj zo zásad obozretného podnikania bánk, z povinnosti štatutárov obchodných spoločností riadne
spravovať majetok obchodných spoločností a podobne). Ak si teda poskytovateľ úverov vôbec, resp.
nedôsledne preverí žiadosť o poskytnutie úveru a poskytne úver, hrubo poruší obvyklú, bežnú mieru
opatrnosti, ktorá sa v podobných obchodných prípadoch vyžaduje a dodržiava. Za takýchto okolností
riskuje (ide o prekročenie bežného komerčného rizika) a musí znášať následky svojho konania (či skôr
nekonania) sám, nakoľko, ak by dodržal obvyklú mieru opatrnosti, celkom určite by prípadnú nepravdu
uvedenú žiadateľom eliminoval a tým aj poskytnutie úveru a spôsobenie škody.

Pri rozhodovaní druhu a pri výmere trestu súd vychádzal z účelu trestu a zo zásah jeho ukladania.
Prihliadol pri tom na význam záujmov, ktorý obžalovaný svojim konaním porušili a v neposlednom rade
aj na to, v akom úmysle spáchali trestný čin.

Na obžalovaného C.. P. G. sa hľadí ako keby nebol doposiaľ súdne trestaný.

Na druhej strane trest pre trestný čin, z ktorého bol obžalovaný C.. P. G. uznaný vinným v rozmedzí od 5
do 12 rokov nepodmienečne bez použitia trest zmierňujúcich ustanovení podľa názoru okresného súdu
by bol pre neho neprimerane prísny. Účel trestu je možné dosiahnuť aj trestnom kratšieho trvania za
použitia § 39 ods. 1 Tr. zák., a to vzhľadom na okolnosti prípadu (všetky skutočnosti majúce vplyv na
posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, z ktorých bol obžalovaný uznaný vinným,
vrátane možnosti nápravy obžalovaného).

Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody je možné odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom
príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita naplnenia výrazne
vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a odôvodňujú miernejší postup pri ukladaní
trestu páchateľmi.

Prejednávaný prípad, čo do spôsobu spáchaného trestného činu a na to, že poškodená strana P. F. F.
nepostupovala v súlade so zásadou vigilantibus yura (právo pomáha ostražitým a bdelým), t.j. s náležitou
starostlivosťou, tzn. že prípad vybočuje z rámca obvyklých prípadov, ktorých mal zákonodarca na mysli
pri ustanovení tejto skutkovej podstaty trestného činu k takýmto prípadom patrí.

Pri úvahe o treste sa súd riadil vyššie uvedenými ustanoveniami a úvahami a dospel k záveru, že
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu predovšetkým pomery páchateľa aj na jeho osobu, na ktorú sa
hľadí ako by nebol súdne trestaný, spôsob vykonania činu, ako aj následok s jeho konania vyplývajúci,
že účel trestu stanovený zákon bude splnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody
za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu vo výmere 3 rokov.
Obžalovaného C.. P. G. pre účely výkonu tresty odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Pri rozhodovaní pri druhu a výmere trestu u obžalovaného G. Y. sa súd riadil vyššie uvedenými
ustanoveniami trestného zákona a dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu (iniciátorom
podvodného konania bol obž. G.), pomery páchateľa aj na jeho osobu (doposiaľ nebol súdne
trestaný), spôsob vykonania činu ako aj následok z jeho konaní vyplývajúci s prihliadnutím na prevahu
poľahčujúcich okolnosti je súd toho názoru, že účel trestu bude splnený uložením podmienečného
trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 3 rokov za
súčasného uloženia probačného dohľadu a stanovenia skúšobnej doby v trvaní troch rokov spolu s
uložením obmedzenia spočívajúcej v zákaze stretávania sa so spolupáchateľom na uvedenom trestnom
čine.

Pri rozhodovaní o nárokoch na náhradu škody súd vychádzal z nasledovných zistení:

P. F. F. R..F.. P. M., v rámci prípravného konania a aj hlavného pojednávania opakovane oznámila, že
si v trestnom konaní neuplatňuje nárok na náhradu škody, uvedené tiež vyplýva z písomných podaní
spomínanej poškodenej strany.

Spoločnosť G. I. F.. E.. D.. Ž., zastúpená JUDr. Rastislavom Hudákom, ktorá si uplatnila nárok na
náhradu škody, ktorá vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky Č.. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
postúpenou P. F. F. R.. F.., P. M. a ktorej predmetný nárok bol priznaný platobným rozkazom č. 15C
134/2008 zo dňa 20.04.2009 Okresným súdom Košice I. v znení uznesenia Okresného súdu Košice I. zo
dňa 9.7.2009, sa do skončenia hlavného pojednávania nevyjadrila v akej výške jej doposiaľ pohľadávka
bola uhradená.

Vzhľadom k tomu, že pre rozhodnutie o povinnosti na nárhadu škody vo vzťahu k spoločnosti G. I.. F..
E.. D.., Ž. by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania a
podstatne by ho predĺžilo, súd odkázal uvedenú poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody na
občiansko-súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 4, 2016. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.