Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Koman

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/85/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713204479
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8713204479.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa:

1) X. C., P.. XX.X.XXXX, V.. U. A. Ú. E. H. J. N. Z. E., 2) D. C., P.. XX.XX.XXXX, Y. E., X. XX, proti
odporcovi: Ľ. D., P.. X.X.XXXX, Y. E., D. 3170/31, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinnosti k
maloletému Tomášovi Goleňovi, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že odporca Ľ. D., P.. X.X.XXXX je otcom maloletého X. C., P.. XX.X.XXXX z matky
D. C., P.. XX.XX.XXXX.

Súd z v e r u j e maloletého X.Á. C. do osobnej starostlivosti matky D. C. a z a v ä z u j e otca
Ľ. D. prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne počnúc dňom narodenia vždy k 15.
dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Zaostalé výživné vo výške 3 658,06 eur je otec povinný uhradiť

k rukám matky formou pravidelných mesačných splátok vo výške 200,- eur, spolu s bežným výživným
do úplného zaplatenia.

Otec j e p o v i n n ý nahradiť matke časť nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške
400,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 282,- eur na účet Okresného súdu Poprad
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok vo výške 66,-
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným dňa 2.4.2013 sa navrhovateľ prostredníctvom zákonnej zástupkyne domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým bude určené, že odporca je jeho otcom. Dôvodom podania návrhu je

skutočnosť, že matka navrhovateľa sa od januára 2012 intímne stýkala s odporcom, pričom maloletý
navrhovateľ sa narodil dňa 22.1.2013. Vylúčila, že by sa v čase počatia navrhovateľa stýkala s iným
mužom.

Odporca sa vyjadril tak, že otcovstvo navrhovateľa neuznal a súčasne uviedol, že sa zrieka rodičovských
práv. Uviedol, že matka navrhovateľa prostredníctvom svojich známych vyvíja nátlak na odporcu, a že
vzájomný vzťah odporcu a matky navrhovateľa netrval tak dlho. Uviedol, že nebol informovaný ani o
tehotenstve ani o narodení dieťaťa.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky navrhovateľa, znaleckým posudkom prof. Z.. Y., E.
a ďalšími dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

Maloletý navrhovateľ sa narodil dňa 22.1.2013 matke, ktorá ako biologického otca označila odporcu.

Uviedla, že s označeným biologickým otcom žila od januára roku 2012 do 15.7.2012, kedy odporca
opustil spoločnú domácnosť s vyjadrením, že si nájde takú ženu, ktorá nemôže mať deti. Pritom
v mesiaci apríl 2012 mu matka navrhovateľa oznámila svoje tehotenstvo. Po opustení spoločnej
domácnosti odporca odmietol s matkou navrhovateľa komunikovať a kontaktovať sa, odmietol, že by
bol biologickým otcom maloletého navrhovateľa. S ohľadom na uvedené súd vo veci nariadil znalecké
dokazovanie a zo znaleckého posudku prof. Z.. G. Y., E. Č.. XX/XXXX zistil, že pravdepodobnosť

otcovstva odporcu vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov má číselnú
hodnotu W = 99,99999 %. Otcovstvo odporcu k maloletému navrhovateľovi preto možno považovať za
prakticky dokázané. K záverom znaleckého dokazovania sa odporca nevyjadril. S ohľadom na výsledok
znaleckého dokazovania matka maloletého navrhovateľa súdu predložila na preukázanie výdavkov
spojených s tehotenstvom, pôrodom a následne zabezpečovaním výživy a starostlivosti maloletého

navrhovateľa a navrhla, aby bol odporca zaviazaný nahradiť alikvotnú časť detskej výbavičky a súčasne
zaviazaný prispievať na výživu maloletého navrhovateľa sumou 200,- eur mesačne, pričom uvedený
návrh odôvodnila tým, že je na rodičovskom príspevku, nemá žiaden príjem a je v zlej sociálnej situácii
a poskytnutím výživného sa skvalitnia pomery, v ktorých maloletých navrhovateľ vyrastá.

Podľa § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive

maloletého dieťaťa.

Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) sa otcovstvo určuje na základe
domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím
súdu.

Podľa § 94 zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,

matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje
muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako
stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods.1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 74 zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie
po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a
poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
amajetkovépomerypovinnéhoprihliadnesúdajvtedy,aksapovinnývzdábezdôležitéhovýhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 84 zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od

ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa. Pri
určovaní vyživovacej povinnosti treba prihliadnuť na to, či v posudzovanom období neplnil vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu iný muž, pričom v ním plnenom rozsahu vyživovacia povinnosť súdom určeného

otca zanikla.

S ohľadom na záver znaleckého dokazovania je nepochybné, že znaleckým skúmaním bolo
konštatované, že otcovstvo odporcu k maloletému navrhovateľovi je prakticky dokázané s
pravdepodobnosťou na 99.99999 %. S ohľadom na uvedenú skutočnosť súd v tejto časti návrhu vyhovel
a určil, že odporca je biologickým otcom maloletého navrhovateľa. Nakoľko starostlivosť o maloletého

navrhovateľazabezpečujematkaanebolizistenézávadyčinedostatkyvposkytovanejstarostlivosti,súd
maloletého navrhovateľa zveril do osobnej starostlivosti matky a súčasne odporcu zaviazal povinnosťou
prispievaťnavýživumaloletéhonavrhovateľasumou200,-eurmesačneasúčasneurčilzaostalévýživné
v celkovej sume 3.658,06 eur, vypočítané od doby narodenia do dátumu rozhodnutia súdu, ktoré je
odporca povinný hrdiť formou pravidelných mesačných splátok spolu s bežným výživným vo výške 200,-

eur až do úplného zaplatenia. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti súd zohľadnil, že matke
navrhovateľa pred pôrodom i po ňom prostriedky poskytnuté neboli. Taktiež odporca napriek výzve
predložiť prehľad svojich príjmov, na túto výzvu nereagoval a výšku svojich príjmov nepreukázal.

Vzhľadom na skutočnosť, že v súvislosti s tehotenstvom ani pôrodom sa odporca žiadnym spôsobom
nepodieľal na zabezpečení základných potrieb tehotnej matky, či matky po pôrode a táto preukázala

jednotlivé vynaložené náklady na nákup detskej výbavičky a ďalších potrebných vecí, súd odporcu
zaviazal povinnosťou náhrady časti nákladov v sume 400,- eur, pričom uvedenú sumu súd považuje za
primeranú, i keď uvedená suma nepredstavuje polovicu skutočne vynaložených nákladov.O povinnosti úhrady súdneho poplatku súd rozhodol podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb.,
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, a s ohľadom na oslobodenie navrhovateľky
od povinnosti úhrady súdneho poplatku uložil povinnosť náhrady súdneho poplatku odporcovi.

O trovách štátu súd rozhodol v zmysle ust. § 148 O.s.p. s tým, že vzhľadom na odmietavý postoj odporcu
podoručenínávrhuvovecisamejbolopotrebnévovecinariadiťznaleckédokazovanieaodporcajetakto
povinný zaplatiť trovy znaleckého dokazovania, ktoré ustanovená znalkyňa vyčíslila na sumu 414,80 eur,
pričom odporca v zmysle uznesenia súdu o nariadení znaleckého dokazovania uhradil preddavok vo
výške 200,- eur. Zostatok v sume 214,80 eur je odporca povinný štátu nahradiť do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.