Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215200403
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215200403.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Y. podnik V., a.s., so sídlom v V., D. 1, C.: XX XXX
XXX, zastúpeného JUDr. X. M., advokátom so sídlom v V., O.. A. V. X - N proti odporcovi E. V., bytom
V., E. XX, o zaplatenie 70,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 26. októbra 2015, č.k. 6C/64/2015-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p

o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 70,50 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 28,50 Eur ( z toho 16,50 Eur ako náhradu

zaplateného súdneho poplatku a 12 Eur z titulu náhrady trov právneho zastúpenia), k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Návrhom podaným dňa 11.02.2015
navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 70,50 Eur a trovy konania. Súd prvého
stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a konštatoval, že odporca dňa
03.07.2014 cestoval v Bratislave linkou č. 99 mestskej hromadnej dopravy. Pri kontrole revízorom
sa nepreukázal platným cestovným lístkom ani iným platným cestovným dokladom. Na základe tejto

skutočnosti revízor spísal záznam - hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok a uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť postih vo výške 70 Eur a cenu cestovného lístka v sume 0,70 Eur, ktorú
však odporca nezaplatil na mieste a neurobil tak ani po dodatočnej písomnej výzve navrhovateľa.
Právne poukázal na § 760 ,§ 772 Obč. zákonníka v spojení so zákonom č. 56/2012 Z.z. o cestnej
doprave. Dospel k záveru, že odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľom uplatňovanú sumu, a
to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Odporca cestoval bez cestovného lístka, preto bol

povinný zaplatiť navrhovateľovi cestovné vo výške 0,70 Eur a postih (úhradu) vo výške 70 Eur. Súd preto
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi celkovo sumu 70,70 Eur. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak
sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Keďže v tomto prípade ide o drobný spor, súd priznal navrhovateľovi v plnej výške len nárok na úhradu
zaplateného súdneho poplatku (16,50 eur). Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, súd
zistil,ževtomtokonaníideoformulárovúžalobu(t.j.žalobusrovnakýmobsahom,kdesapraktickymení

len meno cestujúceho a dátum jazdy) a takýchto žalôb podal navrhovateľ zastúpený tým istým právnym
zástupcom len na tunajšom súde niekoľko, preto súd rozhodol trovy právneho zastúpenia primerane
znížiť, a to na úroveň 20 % zo sumy, na ktorú by mal právny zástupca navrhovateľa nárok - teda z
odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom a podanie návrhu
na súd - 2 x 16,60 Eur + 2 x paušálna náhrada nákladov po 8,39 Eur + DPH 20 %), t. j. 20 % zo sumy
59,98 Eur = 12 Eur. Súd nepriznal náhradu trov za navrhovateľom uplatnený úkon právnej služby -

pokus o zmier, keďže v tomto prípade nejde o náklady súvisiace priamo so súdnym konaním, preto ich
nemožno uplatniť ako trovy právneho zastúpenia.Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania nesprávne

aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., rozhodol nesprávne o primeranom znížení trov konania a
neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, uplatnených v návrhu na začatie
konaniavovecisamej.Považovalzanepochybné,žepredmetnúvecjemožnépovažovaťzadrobnýspor
podľa § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné
v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä rozhodnutia

Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/32/2009, sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj iných zmeňujúcich v
obdobných prípadoch. V zmysle dôvodovej správy k z.č. 384/2008 Z.z. , ktorým bol s účinnosťou od
15.10.2008 zmenený a doplnený O.s.p. môže súd pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré súd
voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Vytýkal súdu, že v odôvodnení rozsudku
nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania, a to len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke

neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho
zastúpenia a istiny. Domnieval, sa že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického
výkladu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako
samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom

odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách konania
rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti o výsledok konania a priznať
navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V
prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu
a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poukazoval na to, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný
a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať
sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv.
drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z

11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode
29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Poukázal na to, že Krajský
súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení sp. zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý
bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu
(okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v

označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 87,88 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uplatnil si aj náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 20,03 Eur.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výroku o náhrade
trov konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a

dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,

môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp.
ichnáhradu.Naprotiustanoveniu§150ods.1O.s.p.,ktorépresúddávatakútomožnosťvovýnimočných
prípadochhodnýchosobitnéhozreteľa,aplikáciaustanovenia§150ods.2O.s.p.jezákonomviazanálen

na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy
konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom
konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné skúmať pomery účastníkov
konania.V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 70,70
Eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1.000 Eur a nejde o vec

uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia
§ 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhovateľ, ktorý bol vo veci samej
úspešný, a ktorému by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, si uplatnil trovy v celkovej
výške 104,38 Eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania predstavuje 16,50
Eur a trovy právneho zastúpenia 89,96 Eur. V pomere k predmetu konania 70,70 Eur tak celkové

uplatnené trovy konania navrhovateľa predstavujú takmer 2-násobok sumy uplatnenej pohľadávky a
v tomto zmysle sa preto aj odvolaciemu súdu javia ako neprimerané. Je pritom potrebné prihliadnuť
nie len na trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní, ale aj na ostatné uplatnené trovy konania
navrhovateľa, teda aj trovy zaplateného súdneho poplatku. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nijakým
spôsobom nerozlišuje medzi trovami právneho zastúpenia účastníka konania a ostatnými trovami
účastníka konania a hovorí len o trovách konania ako takých. Je nepochybné, že ak by zákonodarca

chcel týmto spôsobom rozlišovať trovy konania účastníka, tak by priamo stanovil, že neprimeranosť
sa skúma v pomere k predmetu konania len pri trovách právneho zastúpenia účastníka. Okrem toho
ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ale aj § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako neodvodzuje možnosť zníženia,
prípadne nepriznania náhrady len na trovy právneho zastúpenia účastníka, ale na trovy účastníka ako
také, teda bez ohľadu na to, čím sú tvorené. Gramatický a logický výklad ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.

takto podľa odvolacieho súdu vedie k tomu, že neprimeranosť v pomere k predmetu konania sa skúma
pri účastníkom uplatnených celkových trovách konania a rovnako tak sa aj rozhodne v rozhodnutí súdu
o znížení, či nepriznaní náhrady, týka sa celých uplatnených trov konania.

V danej veci preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené

všetky podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania.
Miera zníženia náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako o nej rozhodol súd prvého stupňa, sa nejaví
ako neprimeraná a odvolací súd sa s ňou plne stotožňuje.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku o

náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .