Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714207224
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714207224.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporkyni v rade 1/: Š. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. X, P., toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom Mestom Martin,
odporcovi v rade 2/: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ď.. D. XX, X., toho času na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníkom Mestom Martin a odporkyni v rade 3/: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X/XXX,
X., toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom Obcou Sučany, v konaní o zaplatenie 5
518,05 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia v rade 1/ a v rade 2/ spoločne a nerozdielne a odporkyňa v rade 3/ sú povinní zaplatiť
navrhovateľovi sumu 4 207,55 € a úrok z omeškania 8,25 % zo sumy 3 929,85 € od
19.12.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny 1 310,50 € a úrokov z omeškania 262,54 € sa zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 02.06.2014, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia dlhu, ktorý

vznikol z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom X. X. a odporkyňou v rad 1/,
odporcom v rade 2/, a to vo výške istiny 4 977,81 €. Dlh pozostáva z 57-ich dohodnutých mesačných
splátok vo výške 87,33 € splatných v období od 20.06.2010 do 20.02.2015. Navrhovateľ si uplatnil tento
nárok aj voči odporkyni v rade 3/, ktorá bola ručiteľkou úveru.

Pobyt odporcov sa zistiť nepodarilo, a preto im súd ustanovil opatrovníkov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, listinami založenými v
spise a zistil:

Právny predchodca navrhovateľa X. X., Y..X.., uzatvorila s odporkyňou v rade 1/ a odporcom v rade
2/ zmluvu o splátkovom úvere č. 0352138804, na základe ktorej poskytol úver vo výške 6 638,78 €.
Odporcovia sa zaviazali tento úver vrátiť s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 9,10 % ročne, a to
v mesačných splátkach vo výške 87,33 €. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na dňa 20.04.2005

a splatnosť poslednej splátky na dňa 20.02.2015. Splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá k 20.
dňu mesiaca. Na základe dohody o ručení zo dňa 09.03.2005 za dlh zo spornej úverovej zmluvy ručila
odporkyňa v rade 3/. Pohľadávku zo spornej úverovej zmluvy X. X., Y..X.., postúpila zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 15.10.2009 na navrhovateľa. Túto skutočnosť postupca odporcom oznámil, a tokaždému zvlášť. Odporcovia svoj záväzok z úverovej zmluvy riadne neplnili, a preto im vznikol ku dňu
15.10.2009 dlh na istine 9 664,49 € a úrok z omeškania k uvedenému dňu 1 216,54 €, teda celkovo
10 881,- €. Podaním zo dňa 29.11.2013, a to vo vzťahu ku každému z odporcov, navrhovateľ vyhlásil

mimoriadnu splatnosť celého dlhu z úverovej zmluvy a určil lehotu na plnenie 15 dní od doručenia listu.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že úrok z omeškania žiadajú po uplynutí tejto
pätnásťdňovej lehoty, teda od 19.12.2013. Navrhovateľ si z celkového dlhu 10 881,03 € uplatňuje len
právo na zaplatenie 57-ich splátok vo výške 87,30 €, ktorých splatnosť bola dohodnutá v období od
20.06.2010 do 20.02.2015, teda v celkovej sume 4 977,81 €. Navrhovateľ si uplatnil aj zákonný úrok z

omeškaniaztýchto 57-ichsplátok,ktorývnávrhupodrobnýmspôsobomšpecifikoval,atozaobdobieod
splatnosti týchto splátok do 18.12.2013, teda do splatnosti celého dlhu z úverovej zmluvy, a to vo výške
540,24 €. Celkovo si navrhovateľ uplatnil právo na zaplatenie sumy 5 518,05 € (4 977,81 € + 520,24 €).
Navrhovateľ si uplatnil aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania od nasledujúceho dňa po
splatnosti celého dlhu z úverovej zmluvy, teda od 19.12.2013 až do zaplatenia, a to z uplatnenej sumy
istiny 4 977,81 €.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom,
alebo na základe zákona.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaci odo dňa keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná, plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy,

prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.

Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 547 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť
ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.

Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sporná pohľadávka vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere uzatvorenej dňa 09.03.2005 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami v rade 1/ a
2/. Táto zmluva nebola v rozpore s ustanoveniami Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, ktoré majú
dispozitívny charakter. To znamená, že zmluvné strany sa môžu odchýliť od týchto ustanovení alebo
aplikáciu týchto ustanovení vylúčiť s výnimkou ustanovenia § 499, podľa ktorého za dojednanie záväzku

veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie
úveru je predmetom podnikania veriteľa. V danom prípade však bol úver poskytnutý bez poplatku
za spracovanie úveru. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená podľa dispozitívnych
ustanoveníObchodnéhozákonníka,neznamená,žeodporcovianemajúnároknaochranupodľaZákonač. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ani podľa Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa. Na vzťah medzi účastníkmi sa vzťahuje aj ustanovenie § 52 až § 60 Občianskeho
zákonníka. Občiansky zákonník obsahuje úpravu občiansko-právnych vzťahov, pokiaľ tieto vzťahy

neupravujú iné zákony alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná (článok
I. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Občiansky zákonník je všeobecným predpisom vo vzťahu ku
všetkým ostatným právnym predpisom z oblasti súkromného práva. Osobitným (špeciálnym) predpisom
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je Obchodný zákonník. Normy Občianskeho zákonníka je potrebné
vykladať tak, aby bol naplnený účel zákona, t. j. ochrana a rozvoj občianskych práv a slobôd, najmä

s ohľadom na ochranu osobnosti fyzických osôb a ochranu a nedotknuteľnosť vlastníckeho práva. Po
vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie bola podstatným spôsobom rozšírená ochrana práv
občanov ako spotrebiteľov.

Podľa článku VII. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a
Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, teda aj prednosť pred ustanoveniami

Občianskeho zákonníka.

Základom pre právnu úpravu spotrebiteľa na Slovenku je Smernica Rady č. 93/13 EHS zo dňa
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa článku II. písm. b) tejto smernice je spotrebiteľ akákoľvek osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich
tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom a podnikaniu. Cieľom tejto smernice
je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho partnera v zmluvnom vzťahu. V zmysle cieľov a účelu tejto
smernice je potrebné vykladať aj všetky vnútroštátne predpisy na ochranu spotrebiteľa. S týmto cieľom
harmonizuje aj ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie platí pre všetky typy
spotrebiteľských zmlúv, teda aj pre spotrebiteľské zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku, ako je

napríklad zmluva o úvere. Z týchto hľadísk je záver o tom, že by sa ustanovenia právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa vzťahovali len na niektoré spotrebiteľské zmluvy, neudržateľný. Neexistuje
žiadny logický dôvod konštatovať, že predpisy na ochranu práv spotrebiteľa sa v prípade uzatvorenia
úverovej zmluvy podľa ustanovení Obchodného zákonníka nevzťahujú, alebo že ochrana spotrebiteľa je
v týchto prípadoch obmedzená. Vylúčenie ochrany spotrebiteľa v prípade úverovej zmluvy uzatvorenej

podľa Obchodného zákonníka neobstojí aj preto, že všetky ustanovenia Obchodného zákonníka o
úverových zmluvách majú dispozitívny charakter (okrem ustanovenia § 499 o administratívnom poplatku
za spracovanie zmluvy).

Z týchto dôvodov nie je použitie všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, najmä čo sa

týka všeobecných ustanovení (tretia časť hlava I) a to zvlášť ustanovení o zabezpečení záväzkov,
o ručení a uznaní záväzku, ustanovenia o odstúpení od zmluvy, o omeškaní dlžníka, o premlčaní,
možné, pretože výrazným spôsobom zhoršujú postavenie spotrebiteľa ako účastníka úverovej zmluvy
v porovnaní s ostatnými spotrebiteľmi. Aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka by bola v danom
prípade v rozpore s európskymi zásadami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s ustanoveniami tuzemského

spotrebiteľského práva. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, je všeobecná premlčacia lehota štyri roky
a podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia lehota trojročná.

Zo smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že ochrana
spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov rovnako. Ani z tuzemských predpisov na ochranu

spotrebiteľa nevyplýva delenie spotrebiteľov na kategórie tak, že časť spotrebiteľov je chránená viac a
druhá menej (spotrebitelia pri poskytovaní finančných služieb).

Aj z ustanovenia § 5 Zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že pri poskytovaní
spotrebiteľských úverov sa všeobecné ustanovenia tretej časti prvej hlavy obchodného zákonníka

nepoužijú. Podľa § 5 citovaného zákona, ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru,
alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej
splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace, alebo dvoch splátok. Odkazová poznámka číslo 9 podčiarou sa odvoláva na použitie § 48 Občianskeho zákonníka v súvislosti s právom od úverovej zmluvy
odstúpiť.

Aplikácia ustanovení § 387 až § 401 Obchodného zákonníka o premlčaní, na spotrebiteľský vzťah nie
je možná, pretože postavenie spotrebiteľa zhoršuje, sťažuje a neslúži na jeho ochranu.

Ustanovenia Obchodného zákonníka § 497 až § 507 sú na úverový vzťah, ktorého účastníkom je
spotrebiteľ, použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľského práva uvedenej v Občianskom

zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie (Zákon o spotrebiteľských úveroch, Zákon
na ochranu spotrebiteľa). Na spotrebiteľský vzťah by sa mal v prvom rade aplikovať špeciálny právny
predpis akým je napríklad Zákon o spotrebiteľských úveroch a ak ten určitú otázku nerieši, alebo rieši len
čiastočne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva obsiahnutá v Občianskom zákonníku, a to
nielen ako doplnková právna úprava, ale ako korektív pre prípadné ďalšie použitie noriem obchodného
práva. To znamená, že ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú len v tom prípade, ak nie sú

v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov k nemu, ktoré slúžia
ochrane spotrebiteľa. Ustanovenia tretej časti prvej hlavy Obchodného zákonníka vhodným spôsobom
upravujú postavenie podnikateľov a ich obchodno-záväzkové vzťahy, ale na vzťahy zo spotrebiteľských
zmlúvsanehodia,pretoževoväčšineprípadovspotrebiteľaznevýhodňujú.Ztohtodôvodubolopotrebné
v danom prípade postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 100 ods. 1 a §

101 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka sa uplatnené právo navrhovateľa sčasti premlčalo, a to uplynutím
trojročnej premlčacej lehoty. Konkrétne došlo k premlčaniu práva na zaplatenie dvanástich splátok
navrhovateľa vo výške 87,33 € splatných v období od 20.06.2010 do 20.05.2011 v celkovej sume 1

310,50 € (87,33 x 12). Premlčané boli aj zákonné úroky z omeškania z týchto dvanástich mesačných
splátoksplatnýchvobdobíod20.06.2010do20.05.2011vovýške262,54€.Časťuplatnenejpohľadávky,
ktorá bola premlčaná uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, predstavovala sumu 1 573,04 € (premlčaná
istina 1 310,50 € + premlčané úroky z omeškania 262,54 €). Posledná z dvanástich premlčaných splátok
bola splatná dňa 20.05.2011. Navrhovateľ mohol uplatniť právo na jej zaplatenie v trojročnej premlčacej

lehote do 20.05.2014. Navrhovateľ však návrh doručil súdu až dňa 02.06.2014.

Súd navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie zostávajúcich 45 splátok úveru vo výške 87,33 €, ktorých
splatnosť bola dohodnutá od 20.06.2011 až do mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá na základe podaní
navrhovateľa zo dňa 29.11.2013 nastala dňa 18.12.2013 (45 splátok x 87,33 € = 3 929,85 €). Súd

priznal navrhovateľovi aj zákonný úrok z omeškania z týchto 45 splátok, a to tak, ako ho navrhovateľ
v návrhu podrobným spôsobom špecifikoval, a to v celkovej sume 277,70 €, t. j. celkovo súd priznal
navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 4 207,55 €. Táto suma pozostáva zo sumy istiny 3 929,85 € a
z vyčíslených zákonných úrokov z omeškania vo výške 277,70 €. Súd priznal navrhovateľovi aj zákonný
úrok z omeškania z nepremlčanej sumy istiny úveru 3 929,85 € od nasledujúceho dňa po vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru, teda od 19.12.2013 až do zaplatenia. V zostávajúcej časti, teda vo výške
istiny 1 310,50 € a úrokov z omeškania v sume 262,54 €, súd návrh navrhovateľa zamietol, pretože
bol premlčaný a súd podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je povinný z úradnej
povinnosti na premlčanie nároku vo vzťahu k spotrebiteľovi prihliadať.

Podľa § 5b citovaného zákona o ochrane spotrebiteľov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenia nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.2O.s.p..Podľacitovanéhoustanoveniaakmalúčastník
voveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnyzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Bolo preukázané, že z celkove uplatnenej sumy 5 518,05 €, súd priznal navrhovateľovi sumu 4 207,55
€ a jeho návrh v časti o zaplatenie sumy istiny 1 310,50 € a vyčíslených úrokov z omeškania vo výške
262,54 € zamietol. To znamená, že pomer úspechu a neúspechu bol 52,5 % (76,2 - 23,7). Pretožepomer úspechu a neúspechu bol približne rovnaký, súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).