Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. august 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/24/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709201509
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2709201509.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, 811
09 Bratislava, proti povinnému: S. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, XXX XX E., za účasti súdneho
exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 1Er/328/2009-47 zo dňa 20. októbra 2011 jednohlasne t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa 20.10.2011 súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil,
oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie
v sume 39,50 Eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak po preskúmaní
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave, č.k. SR 12022/08 zo dňa 03.

12. 2008. Súdu bola doručená zmluva o úvere č. 2280353, uzatvorená medzi účastníkmi exekučného
konania zo dňa 04. 03. 2008 ako aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy.
Súd zistil, že Všeobecné obchodné podmienky v článku 17. obsahujú rozhodcovskú doložku, ktorá
nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby prípadné spory s
veriteľom riešil

a) Pred Stálym rozhodcovským súdom,
b) pred príslušným súdom v SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.
Veriteľ si teda môže sám zvoliť súd, ktorý chce, nakoľko v praxi je to veriteľ, kto podáva návrh na začatie
konania. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4
písm. r) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku.

Súd posúdil toto ustanovenie podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých sa
zmluvnépodmienkynemôžuodchýliťvneprospechspotrebiteľa.Vprípadepochybnostíobsahutakýchto

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Tomuto posúdeniu súdu predchádza aj ustanovenie § 53 ods. 1, na základe ktorého spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa aplikoval aj európsku judikatúru, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienkypoužité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

Rozhodcovský rozsudok je síce podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom,

avšak podľa súdu prvého stupňa exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je
podľa § 57 ods. 1 písm. g) prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

Preto súd na základe vyššie uvedených skutočností vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné
konanie zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdnyexekútoržiadalpriznaťnáhradutrovexekučnéhokonaniavcelkovejsume43,45Eur,ktorévyčíslil
nasledovne:

1) v zmysle § 21a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. - odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie
do zápisnice 16,60 eur,
2) v zmysle § 15 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. - žiadosť o udelenie poverenia 1x, upovedomenie
o začatí exekúcie do zápisnice 1x, exekučný príkaz 1x, príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy
1x, exekučný príkaz zrážkami zo mzdy 1x,

3) podľa § 196 Exekučného poriadku si súdny exekútor uplatnil zvýšenie odmeny o 19 % DPH, t.j. 6,93
eur.
Exekučný súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie vo
výške 16,60 eur, nakoľko táto náhrada nevyplýva z tretieho oddielu vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z.,
ktorý rieši odmenu pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie,

teda nie je úkonom exekučnej činnosti. Preto exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie v celkovej sume 39,50 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Oprávnený poukázal na čl. 17 Rozhodcovskej doložky, podľa ktorého je znenie predmetnej doložky tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Preto táto doložka
nevyžaduje od spotrebiteľa, aby akýkoľvek spor riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa
nevýhradná (umožňuje pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom
alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
(Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, Justičná revue, 2008, č.

4, s. 616 a nasl.).

Z textu predmetnej doložky vyplýva, že zmluvné strany si dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci
súdu na riešenie sporov, teda strana, ktorá podá žalobu, má právo výberu, či ju podá na rozhodcovskom
súde podľa zákona o rozhodcovskom konaní alebo na všeobecnom súde podľa občianskeho súdneho

poriadku.

Prijatie uvedenej argumentácie exekučného súdu by podľa odvolateľa znamenalo úplné znemožnenie
využitia rozhodcovského konania. Avšak z § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom
prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť.

Oprávnenýpodotkol,žetzv.alternatívnerozhodcovskédoložkysúprávneprípustné,atojednakvzmysle
vnútroštátneho aj európskeho práva. Neprípustnosť rozhodcovského konania sa podľa smernice týka
iba toho konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy.Na záver oprávnený poukázal, že súd nemôže používať smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako prameň práva, ale musí aplikovať príslušný právny

predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.)

po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p., § 58 ods. 4 Exekučného poriadku) preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zobsahuspisuvyplýva,ženapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňavyhlásilexekúciuzaneprípustnú,
exekúciu zastavil, oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,50 Eur.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie v celom rozsahu.

Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) po preskúmaní uznesenia

v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav,
vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje.

Podľa rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom článku 17. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, v
závislosti od žalujúcej strany, na ktorom súde podá žalobu.

Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda
aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva,
že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje

hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp. rozhodcovského súdu
dodávateľom bol obsahom Všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, ktorá je
dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani rozhodcovskej
doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.

V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie
platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý
rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský
súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom

vybranéhorozhodcovskéhosúduobjektívne.Vzhľadomnavšetkytietodôvodypredmetnározhodcovská
doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, nakoľko
je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 4 OZ
neplatná a následkom je skutočnosť, podľa ktorej rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc rozhodovať
daný spor, predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale o
nulitný právny akt.Predmetná úverová zmluva je taktiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., čo vyplýva aj z obchodných podmienok. Úprava v OZ

je chápaná ako všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv a na určité druhy spotrebiteľských zmlúv
(napr. zmluva o spotrebiteľskom úvere) sa aplikuje aj ďalšia podrobnejšia a špecifickejšia úprava
stanovená v iných právnych predpisoch. Za takéhoto stavu je nanajvýš nelogické vytvárať dva režimy
spotrebiteľských zmlúv, kde na jedny sa bude aplikovať všeobecná úprava v OZ a spotrebiteľovi sa
bude poskytovať ochrana vyplývajúca z týchto ustanovení, kým na iné spotrebiteľské zmluvy sa táto

všeobecná úprava aplikovať nebude.

Po zhrnutí týchto všetkých skutočností možno dospieť len k tomu záveru, že predmetná zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je nevyhnutné použiť ustanovenia § 52 až 54 OZ účinné v čase
uzatvorenia zmluvy. Exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj z toho hľadiska, či
nezaväzuje spotrebiteľa na plnenie, ktoré je právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, teda

aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v OZ.

To, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú písané malými písmenami, naznačuje, že boli
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov, ktorí by potrebovali dlhší čas na celé prečítanie týchto
podmienok.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o
daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení neskorších predpisov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon

exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Odvolací súd preskúmal zákonnú požiadavku súdneho exekútora na priznanie fakturovaných súm a
zistil, že jednotlivé položky zodpovedajú všetkým skutočne vykonaným úkonom a boli uplatnené v
súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení

neskorších predpisov.

Súdnemu exekútorovi prislúcha paušálna odmena za úkony - žiadosť o udelenie poverenia,
upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz, príkaz na začatie
exekúcie zrážkami zo mzdy, exekučný príkaz zrážkami zo mzdy (6 x 3,32 eura). Súd nepriznal súdnemu

exekútoroviodmenuzaspísanienávrhunavykonanieexekúcievovýške16,60eur,nakoľkotátonáhrada
nevyplýva z tretieho oddielu vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., ktorý rieši odmenu pri vylúčení súdneho
exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie, teda nie je úkonom exekučnej činnosti, ktorý
sa odmeňuje podľa § 14 a § 15 tejto vyhlášky. Odmena exekútora teda predstavuje minimálnu sumu v
zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky 33,19 eur a nakoľko exekútor je platiteľom DPH, jeho odmena sa v zmysle

§ 196 Exekučného poriadku zvyšuje o 19 % DPH, teda o 6,31 eura. Súdnemu exekútorovi teda prináleží
odmena a náhrada trov exekučného konania v celkovej výšky 39,50 eur.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu

exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,50 eur, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Keďže odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), a samotný výrok o
povinnosti oprávneného zaplatiť náhradu trov exekúcie exekútorovi ani jej výška odvolaním napadnuté
neboli, nebol tento výrok predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z. z.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.