Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6C/157/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206156
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2014:6812206156.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Petrom Kvietkom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Advokátskou kanceláriou so sídlom Bratislava,
Grösslingova č. 4, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, v konaní o náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 17.09.2012, ktorý bol Okresnému súdu Revúca doručený dňa 27.09.2012, sa
navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 175,- € z titulu majetkovej škody a sumy 940,44
€ z titulu nemajetkovej ujmy (zn. navrhovateľa ZE-5784-8634). Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým,
že ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym spôsobom súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 7260103 dlžníkom. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil exekučnej veci číslo EX 362/2004. Okresný súd Revúca ako exekučný súd poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č. 5608 009137. Navrhovateľ
pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo
naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, dňa 18.11.2010 spísal a exekučnému súdu
podal návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou
poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite, a teda že dôjde k reálnej zmene súdneho
exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Napriek tomu, že podaný návrh na zmenu
súdneho exekútora spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom,

respektíve Občianskym súdnym poriadkom, sa tak nestalo. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal
na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o zmene súdneho
exekútora, ktorá definuje dobu určenú na prijatie rozhodnutia, pričom odkázal na príslušné ustanovenie
Exekučného poriadku platného od 01.09.2005 a Exekučného poriadku platného od 01.12.2006.
Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy, navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že v exekučnom
konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená zákonná povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.Nakoľkovpredmetnomprípadeneexistujeokolnosť,ktorábyexekučnémusúduumožňovalapostupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora
pristúpil až po veľmi dlhej dobe, nie je nečinnosť okresného súdu ničím ospravedlniteľná. Navrhovateľ si

z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ zároveň uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca však na ňu do podania predmetného návrhu pozitívne
nereagoval.

Dňa 05. 03. 2013 bolo Okresnému súdu Revúca doručené písomné vyjadrenie odporcu k predmetnému
návrhu navrhovateľa, v ktorom odporca uviedol, že z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.
z., považuje návrh za právne neopodstatnený a žiada, aby ho súd v celom rozsahu zamietol. Odporca
zároveň poukázal na viaceré nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania. V
tejto súvislosti sa odporca domnieva, že hoci navrhovateľ uviedol časť dôkazov, v skutočnosti celú

dôkaznú povinnosť preniesol, a to napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám navrhovateľ, na
súd. Pokiaľ ide o podmienku uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, odporca uviedol, že nakoľko podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody je hmotnoprávnou podmienkou pre podanie návrhu na náhradu škody a poškodený sa práva na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich

mesiacov odo dňa prijatia takejto žiadosti, má za to, že v danom prípade ide o predčasne uplatnený
nárok, keďže žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu bola doručená dňa 23.
04. 2012, a teda vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27. 09. 2012 bol súdu doručený návrh na začatie
konania, je zrejmé, že navrhovateľ ho podal pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Odporca vo svojom
vyjadrení k návrhu súčasne informoval súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, adresovaným navrhovateľovi, tento odporcovi
neposkytol vcelku žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti, čím zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, a
preto odporca nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný. K navrhovateľom tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu, ktorý má spočívať v nerozhodnutí o návrhu na

zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, odporca uviedol, že nerozhodnutie o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom nie je vzhľadom na povahu
tohto úkonu možné považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Pokiaľ ide o
uvádzané prieťahy v konaní, odporca považoval za potrebné poznamenať, že navrhovateľ neuviedol
kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu.

Súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu navrhovateľa aplikujúc
ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Všetci účastníci mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Odporca
svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Návrh žiadal zamietnuť. Odročiť
pojednávanie nenavrhol. Právny zástupca navrhovateľa žiadal pojednávanie zrušiť z dôvodu porušenia

zásady nestrannosti súdu a sudcu. Súd však jeho žiadosť neakceptoval, pretože o jeho vznesenej
námietke zaujatosti už vo veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu súd
uznesením zamietol aj žiadosť navrhovateľa na prerušenie konania.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu na vec sa vzťahujúceho,

s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Revúca 6Er/350/2008 a písomných podaní účastníkov
aj s prílohami a vec posúdil takto:

Z exekučného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 6Er/350/2008 súd zistil, že dňa 20.02.2004 sa
začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom exekučné konanie na návrh oprávneného

- navrhovateľa proti povinnému W. Y., pre vymoženie sumy 179,25 € ( 5400,- Sk) s prísl., a to na
podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice N 5154/2003, NZ 112067/2003, spísanej na Notárskom
úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, dňa 29.11.2003. Dňa 11.03.2004 bola súdu doručená žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 362/04-9
Dk. Okresný súd Revúca vydal dňa 01.12.2004 poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola

Mihala na vykonanie vyššie uvedenej exekúcie. Dňa 22.11.2010 bol Okresnému súdu Revúca doručený
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súd výzvou, doručenou súdnemu exekútorovi JUDr.
Ing. Karolovi Mihalovi dňa 09.05.2011, žiadal predloženie vyúčtovania trov exekúcie a exekútorského
spisu. Uznesením č. k. 6Er/350/2008-32 zo dňa 03.05.2012 súd uvedenú exekúciu zastavil v zmysle§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 57 ods. 1, písm. a/ Exekučného poriadku a rozhodol o trovách
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa20.04.2013.Vodôvodnenípredmetnéhouzneseniasúduviedol,žejeneúčelnérozhodovaťonávrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko zastavenie exekúcie z úradnej moci má pred ním
prednosť.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 ( ďalej len Zákon o

zodpovednosti za škodu), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.

Podľa§9ods.1a2Zákonaozodpovednostizaškodu,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 Zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Súd konštatuje, že návrh bol v zmysle ustanovení § 42 a § 79 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O. s. p.) dostatočne špecifikovaný. Súd mal ako dôkaz k
dispozícii exekučný spis Okresného súdu Revúca, spis. zn. 6Er/350/2008. Z návrhu na začatie konania,
ako aj z vyjadrenia odporcu k návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody adresovanou odporcovi ešte pred podaním návrhu na začatie konania
domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody. Odo dňa prijatia predmetnej žiadosti už uplynula lehota

šiestich mesiacov, navrhovateľ sa teda nároku na náhradu škody domáha na súde. Súd má za to,
že navrhovateľ podaním písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody splnil
povinnosť vyplývajúcu zo zákona o zodpovednosti za škodu.

V zmysle Zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej

moci pri výkone verejnej moci len za súčasného splnenia nasledujúcich troch podmienok: 1) nezákonné
rozhodnutie, respektíve nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, respektíve nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nesprávnym
úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania,
predovšetkým ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok,

či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Za nesprávny úradný postup je však možné považovať aj nekonanie (nečinnosť) príslušného
orgánu (nevykonávanie úradného postupu), porušenie povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať určité
rozhodnutie (či už meritórne alebo nie) v zákonom určenej lehote, či nevydanie rozhodnutia.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 175,- € a nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 940,44 € a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v súdnom exekučnom konaní v
zákonom stanovenej lehote.Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že dňa 22.11.2010 bol Okresnému súdu Revúca doručený
návrh oprávneného - navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 6 Exekučného

poriadku, pričom vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 11.03.2004 je
potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení účinnom do 31.08.2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a
súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako
keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Vyššie uvedená právna norma neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora,
k tomuto došlo až s účinnosťou 01.09.2005. S poukazom na ustanovenie § 238 ods.1 Zákona č.

233/1995 Z. z. konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005 ak
ods. 2 neustanovuje inak.

Ustanovenie § 238 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. taxatívne vymedzuje ustanovenia Exekučného
poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005, avšak s výnimkou ustanovenia § 44

ods. 7 Exekučného poriadku.

Taktiež úprava obsiahnutá v ustanovení § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006 sa
nevzťahuje na konania, ktoré sa začali pred 01.12.2006, ako to vyplýva z ustanovenia § 240 ods. 1 a
2 zákona č. 233/1995 Z. z.

Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15,
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie

zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Podľa názoru súdu dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo

môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne.

Ústavný súd SR v náleze zo dňa 13. júla 2000, sp. zn. I. ÚS 5/2000, konštatoval, že by nebolo možné
pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve s ohľadom na jej mimosúdny
spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na

ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať.

Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného
a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu so zákonom, preskúmal

notársku zápisnicu notárky JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 5154/2003, NZ 112067/2003, zo dňa 29.11.2003,
na podklade ktorej sa predmetná exekúcia vedie, a dospel k záveru, že nie je vykonateľná z dôvodu
absencie súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou. V tomto prípade na základe notárskej zápisnice ako
exekučného titulu nedošlo k splneniu predpísaných náležitostí vykonateľnosti, a teda oprávnenej osobe
nebolo možné priznať právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Uvedené právne úvahy exekučného súdu sú obsahom uznesenia č.k. 6Er/350/2008-32, zo dňa
03.05.2012, ktorým predmetnú exekúciu z úradnej moci zastavil v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku. V odôvodnení predmetného uznesenia súd konštatoval, že oprávnený podaním zo dňa
22.11.2010 žiadal zmenu súdneho exekútora, ale vzhľadom na skutočnosť, že súd exekúciu zastavil,

rozhodovaťopodanomnávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútorabybolozbytočnéaneúčelné.

Súd uvádza, že pokiaľ by exekučný súd návrhu oprávneného o zmenu súdneho exekútora vyhovel
a následne, po právoplatnosti tohto uznesenia, rozhodol o zastavení danej exekúcie, daný postup bybol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže jeho výsledok by bol identický s aplikovaným
postupom exekučného súdu.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že rozhodnutím exekučného súdu o zastavení danej
exekúcie, odpadol predmet konania o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Teda súd
nemalzapreukázanýnesprávnyúradnýpostup(existenciuprieťahovvpredmetnomexekučnomkonaní)
ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Vzhľadom k tomu, že súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní)
ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Pre úplnosť súd dodáva, že navrhovateľ vo svojom petite žiadal o veci rozhodnúť najprv tzv.

medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O. s. p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre
postup podľa § 152 ods. 2 O. s. p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania.
Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o
veci samej.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.