Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23C/398/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312226300
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2312226300.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta pred sudcom JUDr. Danielom Ilavským v právnej veci navrhovateľa: R. D., H..
X.X.XXXX, C. Š., Z..Q.. Š. XX/X, zast. Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Šaľa,
Štúrova 42, IČO: 36 866 296, proti odporcovi: Spoločenstvo vlastníkov bytov Kukučínova 540, so sídlom
Šaľa, Kukučínova 540/9, IČO: 36 097 586, zast. Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Šaľa, Hlavná 14, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.824,73 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ je p o v i n n ýzaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 523,76
Eur k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsvojímnávrhomdoručenýmsúdudňa12.10.2012žiadalsúd,abyodporcoviuložilpovinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.824,73 Eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania, počítaným zo sumy
1.824,73 Eur od 05.07.2012 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že v období od

25.05.2012 do 25.07.2012 bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to bytu č. XX, nachádzajúceho
sa na P.. poschodí vo vchode č. X, bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku
parc. č. XXX ako bytový dom, C. B., nachádzajúci sa ulici E. X N. Š., pozemku parc. č. XXX o
výmere XXX Z. - zastavané plochy a nádvoria vo výške spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX
a spoločných častí a zariadení domu vo výške spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX, ktoré sú
zapísané na Správe katastra Šaľa na F. Č.. XXXX. Navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosti na základe

KúpnejzmluvyzoXX.XX.XXXX,ktorejvkladbolpovolenýSprávoukatastraŠaľadňaXX.XX.XXXXS.Č..
N. - XXX/XX. Počínajúc dňom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti si svoje povinnosti voči
odporcovi riadne plnil a uhradil všetky odporcom predpísané zálohové platby riadne a včas. Navrhovateľ
uzavrel dňa XX.XX.XXXX s odporcom aj Zmluvu o poskytovaní plnenia, pričom odporca vystavil predpis
mesačných záloh už od XX.XX.XXXX. Navrhovateľ uhradil odporcovi všetky platby za obdobie od XX/
XXXX M. XX/XXXX riadne a včas v celkovej výške 3 x 120,01 Eur dňa 14.06.2012. Následne po
nadobudnutí svojho vlastníckeho práva mal navrhovateľ záujem nehnuteľnosť predať a uzavrel dňa

XX.XX.XXXX Kúpnu zmluvu s F. O., C. H. XXXX/XX, Š.. Na základe dohody navrhovateľa a kupujúcej
F. O. mala byť časť kúpnej ceny uhradená z prostriedkov bankového úveru poskytnutého jej z VÚB,
a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, ktorá si za účelom poskytnutia úveru zriadila na nehnuteľnosti záložné
právo, ktorého vklad bol Správou katastra Š. povolený dňa XX.XX.XXXX S. Č.. N. - XXXX/XXXX. Pani
F. O. nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra Š. S. Č.. N. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti

ďalej navrhovateľ dôvodil, že navrhovateľ na základe skutočnosti, že mal záujem uzavrieť kúpnu
zmluvu s p. F. O., žiadal odporcu o vydanie potvrdenia v zmysle ust. § 5 ods. 2 Zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, že nemá ako vlastník bytu nedoplatky na úhradáchdo fondu prevádzky, údržby a opráv. Odporca odmietol navrhovateľovi vystaviť takéto potvrdenie z
dôvodu, že podľa odporcu viaznu na byte nedoplatky pôvodných vlastníkov X. D. a jeho manželky vo
výške 1.950,-Eur, ktorá suma bola rozpísaná ako nedoplatok za rok 2011 vo výške 1.064,73 Eur a

zálohy na rok 2012 vo výške 800,-Eur, odpočet radiátorov vo výške 20,-Eur, pričom až do okamihu
úhrady týchto nákladov za tretie osoby zo strany navrhovateľa odporca potvrdenie nevystaví. Odporca
prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa XX.XX.XXXX označeným ako vyčíslenie nedoplatkov
za služby spojené s užívaním bytu č. XX, E. XXX/X oznámil, že v prípade, ak bude uhradená suma
vo výške 1.824,73 Eur vystaví odporca potvrdenie o tom, že navrhovateľ nemá žiadne nedoplatky na

úhradách odvádzaných do fondu prevádzky, údržby a opráv. Navrhovateľ spočiatku odmietol uhradiť
odporcovi akékoľvek záväzky za tretie osoby, avšak podľa jeho názoru hrozil reálny vznik škody tým, že
by Správa katastra Š. vkladové konanie vedené pod č. N. - XXXX/XXXX prerušila. Navrhovateľ v rámci
snahy o odvrátenie vzniku škody zaplatil odporcovi dňa 04.07.2012 dlžnú sumu vo výške 1.824,73 Eur.
Následne odporca vystavil navrhovateľovi dňa 04.07.2012 potvrdenie, v ktorom je uvedené ,,Úhrada
dlhu za X. D. B. G. D. je podmienkou vystavenia potvrdenia pre R. D., že nemá žiadne nedoplatky na

platbách do fondu prevádzky , údržby a opráv“. Navrhovateľ pre vysvetlenie ďalej uviedol, že nadobudol
byt do výlučného vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX od Obchodnej spoločnosti
Express credit, s.r.o. Š., ktorá byt predala v zmysle ust. § 151n ods. 6 OZ pri výkone záložného práva a
ktorá konala v mene a na účet pôvodných vlastníkov X. D. B. G. D., ako dlžníkov a záložných dlžníkov.
Dohodnutá kúpna cena bola vo výške 27.500,-Eur zo strany navrhovateľa riadne uhradená na bankový

účet záložného veriteľa. Záložný veriteľ svojim listom zo dňa 04.05.2012 oznámil odporcovi, že byt
bol pri výkone záložného práva predaný a novým vlastníkom bytu sa stal navrhovateľ, pričom záložný
veriteľ požiadal odporcu, aby pripravil pre navrhovateľa všetky listiny potrebné pre pristúpenie k zmluve
o založení spoločenstva vlastníkov bytov. Rovnako záložný veriteľ oznámil odporcovi, že v prípade,
ak eviduje pohľadávku voči dlžníkom, aby mu oznámil jej výšku a zákonom stanoveným spôsobom

spôsob jej výpočtu za účelom rozdelenia výťažku z predaja. Na základe toho odporca vyzval záložného
veriteľa na úhradu dlhu dlžníkov voči odporcovi vo výške 2.231,19 Eur a žiadal od záložného veriteľa,
aby tento dlh uhradil, pričom po úhrade pohľadávky odporca vystaví záložnému veriteľovi potvrdenie,
že dlžníci nemajú voči odporcovi žiadne záväzky. Záložný veriteľ následne svojim listom z 01.06.2012
oznámil odporcovi, že jeho pohľadávku voči dlžníkovi nie je možné uspokojiť, nakoľko ani pohľadávka

záložnéhoveriteľanebolauspokojenáajepotrebné,abysitútopohľadávkuuplatnilpriamovočidlžníkom
v súdnom konaní. V závere svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že týmto návrhom sa domáha vydania
bezdôvodného obohatenia voči odporcovi vo výške 1.824,73 Eur na tom skutkovom základe, že odporca
žiadal od navrhovateľa plnenie dlhu, na ktorého plnenie nemal právny nárok. Navrhovateľ v čase
vyžiadania potvrdenia od odporcu v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. h/ Zákona o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z. nebol dlžníkom odporcu, a ako vlastník mal všetky záväzky voči
odporcovi titulom úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv uhradené. Odporca odmietol navrhovateľovi
potvrdenie vydať z dôvodu, že odporca eviduje dlh voči pôvodným vlastníkom bytu - manželom D.,
čím mu odporca znemožnil realizáciu a výkon svojho vlastníckeho práva, keď navrhovateľ mal záujem
predať byt tretej osobe. Navrhovateľ ďalej uviedol, že skutočnosť, že odporca evidoval pohľadávku voči

pôvodným vlastníkom bytu, nie je dôvodom na to, aby mu nebolo vystavené potvrdenie v zmysle ust. §
5 ods. 2 písm. h/ zákona, hoci spĺňal zákonné podmienky na jeho vydanie a odporca konal svojvoľne.
Skutočnosť, že pri výkone záložného práva nebola uspokojená pohľadávka odporcu voči pôvodným
vlastníkom (dlžníkom) nie je dôvod na nevydanie takéhoto potvrdenia. Právne poukázal na ust. § 451
ods. 2 a § 456 a ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu výpis z katastra nehnuteľností pre okres Š., X. Š., E.. Ú. Š.,
N. T. F. Č.. XXXX - čiastočný zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o poskytovaní plnenia zo dňa XX.XX.XXXX,
evidenčný list bytu, predpis mesačných záloh, výpis z účtu navrhovateľa č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX
vedeného vo VÚB, a.s. Mlynské nivy 1, Bratislava za obdobie od XX.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX, výpis

z katastra nehnuteľností, a to čiastočný výpis z F. Č.. XXXX vytvorený cez katastrálny portál pre kat.
územie Š. zo dňa XX.XX.XXXX, Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva zo dňa XX.XX.XXXX,
Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX, list právneho zástupcu
navrhovateľa z XX.XX.XXXX, list právneho zástupcu odporcu z XX.XX.XXXX, potvrdenie o úhrade dlhu ,
potvrdenie od odporcu zo dňa XX.XX.XXXX, list zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX B.

XX.XX.XXXX.Na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom súd vo veci vydal Platobný rozkaz pod
č.k. 23C/398/2012 - 37 zo dňa 15.11.2012, ktorým rozhodnutím odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku aj s príslušenstvom.

Voči platobnému rozkazu podal odporca odpor podaním doručeným súdu dňa 09.010.2013, v ktorom
žiadal súd, aby predmetný platobný rozkaz zrušil a nariadil vo veci pojednávanie. V podanom odpore
uviedol, že sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že ako vlastník mal všetky záväzky voči odporcovi
uhradené, nakoľko podľa ust. § 7a ods. 2 a § 8a ods. 7 bytového zákona, dochádza k singulárnej

sukcesii, teda k prechodu pohľadávok i dlhov vzťahujúcich sa na prevádzaný byt alebo nebytový priestor
na nového nadobúdateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že správca môže v prípade vzniku nedoplatkov
tieto vymáhať od nového vlastníka bytu, alebo nebytového priestoru po prevode, alebo po prechode
vlastníckeho práva. Tým je v podstate vytvorená dôležitá zásada, podľa ktorej vznik záväzkov je podľa
právneho rámca zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov akcesoricky spojený nie s osobou
vlastníka bytu a nebytového priestoru, t.j. s personálnym substrátom, ale s vecným substrátom, ktorým je

existencia vecného práva k bytu alebo nebytovému priestoru. Z tohto dôvodu teda nesúhlasil s tvrdením
navrhovateľa, že v čase vyžiadania potvrdenia nebol dlžníkom odporcu, nakoľko mal všetky záväzky
voči odporcovi uhradené. Práve naopak v dôsledku singulárnej sukcesie bol povinný ako vlastník bytu
č. 16 uhradiť všetky nedoplatky, ktoré sa vzťahujú k tomuto bytu. Okrem toho odporca uviedol, že
ak by sa súd aj nestotožnil s týmto výkladom ustanovení Zákona o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov a plnenie sumy 1.824,73 Eur navrhovateľom by považoval za úhradu dlhu za pôvodných
vlastníkov t.j. manželov Hasprových, ako to prezentuje navrhovateľ, tak by ani v takom prípade nárok
navrhovateľa nebolo možné považovať za odôvodnený a to s prihliadnutím na ust. § 454 OZ, kedy by
za obohateného bolo treba považovať toho, za koho sa plnilo a nie toho, komu sa plnenie poskytlo, a
teda pasívne legitimovaným by v takomto prípade nemal byť odporca, ale pôvodný vlastník bytu, za

ktorého navrhovateľ plnil.

K podanému odporu sa vyjadril aj navrhovateľ, a to podaním doručeným súdu dňa 29.01.2013, v ktorom
žiadal súd, aby návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, nakoľko podľa jeho názoru na daný
skutkový stav nie je možné aplikovať ust. § 7a ods. 2 a ust. § 8a ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov, nakoľko tieto ustanovenia zákona sa týkajú založenia samotného spoločenstva
a prevodu a prechodu práv a záväzkov zo zmluvy o zriadení spoločenstva, ako aj povinnosti odvádzať
dohodnuté platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, no v žiadnom prípade nie je možné predmetné
ustanovenia zákona vzťahovať na úhradu nedoplatkov na odvodoch do fondu prevádzky , údržby a
opráv, ktoré sa vždy vzťahujú a zaväzujú konkrétneho vlastníka bytu a nie je možné ich spolu s bytom

prevádzať na právneho nástupcu, či už ide o právneho nástupcu prevodom alebo prechodom práva.
Uvedenému právnemu názoru navrhovateľa zodpovedá aj znenie ust. § 5 ods. 2 zákona, podľa ktorého
prílohou Zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je
vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že
vlastníkbytunemážiadnenedoplatkynaúhradáchzaplneniaspojenésužívanímbytualebonebytového

priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Teda, ak by názor odporcu bol správny, je právne
irelevantné vyžadovať ako zákonnú podmienku pri prevode vlastníctva bytu vystavenie potvrdenia
správcom o neexistencii nedoplatkov. V tejto súvislosti ďalej navrhovateľ dôvodil, že v danej veci vznikol
spor na základe odlišného právneho názoru navrhovateľa a odporcu, pričom táto odlišnosť je daná tým,
že podľa navrhovateľa sa pri nútenom výkone práva, pri uspokojovaní pohľadávky záložného veriteľa,

pri predaji zálohu zriadeného k bytu nevyžaduje a nie je možné aplikovať ustanovenie § 5 ods. 2 Zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a teda nie je potrebné, aby záložný veriteľ, ktorý konal v
mene a na účet dlžníka v zmysle ust. § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, predkladal pri vkladovom
konaní vyhlásenie správcu bytového domu, nakoľko podľa navrhovateľa je potrebné práve prihliadať na
skutočnosť, že predaj zálohu v zmysle ust. § 151 l a nasledujúcich Občianskeho zákonníka predstavuje

nútený predaj, a teda záložný veriteľ, ktorý je prvý v poradí pri výkone svojho záložného práva a
začatie výkonu záložného práva riadne oznámil, nie je a nemôže byť obmedzený ust. § 5 ods. 2 Zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa jeho názoru pohľadávka odporcu voči pôvodným
vlastníkom bytu - manželom D., je pohľadávkou, ktorú si mal odporca uspokojovať voči dlžníkovi a
neprenášať ju na navrhovateľa, ktorého pod hrozbou prerušenia vkladného konania, (ktoré bolo začaté

a vedené) ,,prinútil“ poskytnúť odporcovi peňažné prostriedky na ktoré nemal žiadny zákonný nárok a
pod hrozbou vzniku škody mu odmietol vystaviť potvrdenie o neexistencii nedoplatkov navrhovateľa na
byte, (ktorý v čase podania žiadosti o vystavenie potvrdenia odporcu žiadne nemal). Z uvedeného je
podľa navrhovateľa možné poskytnuté plnenie odporcovi právne podriadiť, nielen pod ust. § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, ako plnenie bez právneho dôvodu, ale aj ako plnenie získané z nepoctivých
zdrojov, nakoľko navrhovateľ plnenie poskytol v tiesni, pričom v hrozbe tiesne poskytol plnenie, ktoré
by odporcovi za iných skutkových okolností neposkytol. Podľa navrhovateľa je potrebné sa v konaní

zaoberať právnou otázku, či zákonné záložné právo spoločenstva predchádza zmluvne zriadenému
záložnému právu, resp. či ho predchádza v prípade, ak jeho vznik nebol v katastri nehnuteľností
v zmysle § 151 e ods. 1 zákona riadne registrovaný, ktorá podmienka v prípade odporcu splnená
nebola. Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, navrhovateľ uviedol, že skutkové
okolnosti uvedené v žalobe vylučujú, aby bolo možné plnenie posúdiť v zmysle ust. § 455 Občianskeho

zákonníka, nakoľko navrhovateľ odporcovi neposkytoval plnenie s cieľom, aby zanikol dlh manželov D.
voči odporcovi, a teda vôľa navrhovateľa nesmerovala k zániku dlhu iného, ale odporcovi plnil v tiesni,
pričom bez tohto plnenia by došlo k vzniku škody, ktorej vzniku sa o.i. navrhovateľ snažil zabrániť, a toto
plnenie je možné právne podriadiť pod plnenie v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako
plnenie bez právneho dôvodu, resp. ako plnenie získané z nepoctivých zdrojov.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 16.05.2013 navrhovateľ a jeho právny zástupca zotrvali na svojich
doterajších tvrdeniach, právna zástupkyňa navrhovateľa ďalej zdôraznila, že zo strany štatutárneho
zástupcu odporcu došlo k porušeniu povinnosti v zmysle Zákona o vlastníctve bytov § 5 ods. 2 ,
na základe žiadosti navrhovateľa vystaviť potvrdenie o tom, že navrhovateľ ako vlastník bytu nemá
nedoplatky na úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to napriek tomu, že navrhovateľ v

čase, keď takéto potvrdenie žiadal vystaviť, skutočne nemal žiadne nedoplatky. V tejto súvislosti ďalej
navrhovateľ dôvodil, že porušením povinností štatutárnym zástupcom odporcu došlo k situácii , kedy
hrozila reálna škoda na strane navrhovateľa, ktorá mala spočívať v prerušení katastrálneho konania,
kde jedným z dôsledkov bolo odstúpenie kupujúceho od kúpnej zmluvy, keď kúpna cena bola uhradená.
Rovnako tam hrozil vznik škody v podobe sankcií zo strany banky, ktoré by si mohla uplatniť voči

budúcemu kupujúcemu ako svojmu klientovi.

Na otázku sudcu, či je sporné, že navrhovateľ uhrádzal dlh X. D. a jeho manželky G. D. a že tento dlh
dňa XX.XX.XXXX voči odporcovi existoval, právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že tieto skutočnosti
nie sú sporné, že sa jednalo o dlh, ktorý mal vzniknúť manželom D., titulom nedoplatkov na úhradách

do fondu prevádzky, údržby a opráv. Na otázku sudcu, či navrhovateľ tento dlh manželov D. uhradil
v rozsahu 1.824,73 Eur ako dlh vlastný, alebo dlh cudzí, právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že
v čase úhrady tejto sumy túto neplatil s vôľou, aby zanikol dlh tretej osoby, a teda manželov D. voči
odporcovi, ale tento dlh plnil ako prevenciu pred hroziacou škodou. Na otázku sudcu, z akého právneho
dôvodu si navrhovateľ uplatňuje zaplatenie žalovanej sumy, právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že

si v návrhu uplatnené právo na zaplatenie sumy 1.824,73 Eur od odporcu uplatňuje na tom skutkovom
základe, že bez toho, aby navrhovateľ tieto peňažné prostriedky uhradil , by mu odporca nevystavil
potvrdenie potrebné pre vkladové konanie, a teda nemal inú možnosť, ak chcel zabrániť vzniku škody. V
tejto súvislosti poukázala aj na ust. § 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ten, komu hrozí zásah
do práva povinný urobiť také konanie, aby ho odvrátil.

Samotný navrhovateľ na tomto pojednávaní uviedol, že v čase, keď požadoval vyjadrenie od odporcu,
že nemá v súvislosti s týmto bytom žiadne záväzky voči odporcovi, tak kupujúca si už predmetný byt
prerábala a bolo to v období, kedy mal ústny prísľub od p. S., štat. zástupkyne odporcu, že takéto
vyjadrenie mu dňa 14.06.2012 vydá. Na pokyn p. S. vyplatil aj nájomné za tento byt a zaplatil za mesiac

júl 2012 nájomné vopred. Bola už podpísaná záložná aj úverová zmluva. Potvrdenie však od odporcu
nedostal, keďže p. S.É. mu nebrala telefón. Hovoril aj s pracovníkom banky p. E., ktorý poskytoval úver
kupujúcej a tento mu oznámil, že stačí podať do katastra návrh na vklad záložnej zmluvy a následne
je možné podať návrh na vklad kúpnej zmluvy aj v priebehu nasledujúceho týždňa. Dňa XX.XX.XXXX
podpísal kúpnu zmluvu, na základe ktorej bola uvoľnená časť peňažných prostriedkov vo výške 13.500,-

Eur, ktoré kupujúca mala našetrené a teda v tomto rozsahu jemu ako predávajúcemu kupujúca vyplatila
časť kúpnej ceny. Následne opätovne požadoval vydanie prehlásenia od p. S. a až vtedy začala p. S.
tvrdiť, že potvrdenie mu nevydá, nakoľko predchádzajúci nájomca mal dlh na nájomnom a službách
spojených s užívaním bytu, ktorý dlh požadovala zaplatiť. Následne korešpondoval so štatutárnym
zástupcom odporcu cestou svojho právneho zástupcu. Následne, keď informoval kupujúcu, že správca

požaduje vyplatiť takýto dlh, kupujúca odmietla podpísať súhlas s čerpaním úveru v banke a banka
tiež začala na neho tlačiť, aby podpísali čerpanie úveru. Následne dňa 28.06.2012 podpísala kupujúca
súhlas s čerpaním úveru a následne banka previedla zostatok kúpnej ceny na jeho účet. Podľa jeho
názoru už nebol krok späť, keďže kupujúca už do bytu investovala. Okrem toho štatutárny zástupcaodporcu mu tvrdil, že keďže má pohľadávku na byte, môže ho dať aj do dražby a podobne. Cítil, že bol
na neho vyvíjaný tlak, keďže v tejto banke má aj svoj účet a z tohto dôvodu potom záväzok pôvodných
dlžníkov uhradil. Na dokreslenie situácie ďalej uviedol, že mal vedomosť o tom, že odporca aj vydražil

byt vo vedľajšom vchode za nedoplatky. Preto si myslí, že hrozba bola reálna.

Právny zástupca odporcu na tomto pojednávaní zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, ďalej poukázal
na to, že Spoločenstvo vlastníkov bytov E.Č. XXX je malé spoločenstvo, zahŕňa len niekoľko vlastníkov a
väčšinou sú to dôchodcovia. Ak vznikne takýto nedoplatok, je to v podstate obrovská suma, ktorú musia

uhradiť zo svojich peňazí. Toto spoločenstvo malo dvoch neplatičov, jedným boli D. a druhým boli E..
Dlh, ktorý vznikol manželom D., títo nikdy nespochybnili, čo do výšky ani právneho dôvodu. Bol podaný
aj návrh na zaplatenie na súd, tento však bol následne vzatý späť, nakoľko nebolo zrejmé, kde sa tieto
osobynachádzajú,nakoľkosazdržiavalinaneznámommieste. Kprevoduvlastníckehoprávabytudošlo
bez toho, aby o tom malo spoločenstvo akúkoľvek informáciu. Bez toho, že by niekto spoločenstvo žiadal
o potvrdenie o nedoplatkoch. V súvislosti s úhradou nedoplatku komunikoval odporca so spoločnosťou

Express credit, ktorej konateľom bol navrhovateľ, pričom sa bavili o tom, že je tam nedoplatok, ktorý
vznikol manželom D. s tým, že tento nebol uhradený. Zvažovali podať návrh na prokuratúru, či bol ten
prevod v súlade so zákonom. Tvrdenie právnej zástupkyne navrhovateľa, že žalovaná suma je náhrada
súvisiacaspredchádzanímškody,považovalzaúčelovétvrdenie,ktoréprávnazástupkyňanavrhovateľa
predniesla potom, čo bol zo strany súdu prezentovaný právny názor v zmysle ust. § 100 ods. 1 O.s.p.,

pred začatím konania o tom, či podľa názoru súdu vlastník, resp. správca bytu, alebo spoločenstvo je
povinné vydať potvrdenie o nedoplatkoch vlastníka bytu v súvislosti s predajom tohto bytu. Keďže dlh
D. bol uhradený, tak následne nerobili ďalšie právne kroky vo vzťahu k pôvodnému prevodu, ktorým
nadobudol vlastnícke právo k spornému bytu navrhovateľ. Podľa názoru odporcu, odporca sa žiadnym
spôsobom neobohatil, má zaplatený len dlh, ktorý reálne existoval a ktorý vznikol vlastníkovi bytu č. XX.

Na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa, súd pripojil spisy Katastrálneho úradu v H., K. E. Š., Č..
N. - XXX/XXXX, N. - XXXX/XXXX, N. - XXXX/XXXX.

Štatutárna zástupkyňa odporcu na pojednávaní súdu konanom dňa 03.10.2013 uviedla, že vo februári

2012 jej vo večerných hodinách volal domov navrhovateľ a vytýkal jej, že nekoná v mene odporcu
voči neplatičom, teda manželom D., ktorí mali dlžoby za neuhradené nájomné a odplaty spojené s
užívaním bytu, pričom ona sama ho informovala, že manželov D. vyzývali na úhradu nedoplatkov aj
cez právneho zástupcu. Tým poukazovala na to, že navrhovateľ už vo februári 2012 vedel, že na
spornom byte, pôvodne patriacom D. je dlžoba. Dlh manželov D. sa riešil aj na valných zhromaždeniach,

o čom svedčia aj samotné zápisnice z valných zhromaždení spoločenstva vlastníkov bytov. Za rok
2011 mali manželia D. dlh vo výške 1.064,73 Eur. V roku 2012 pán D. sľúbil vyrovnať dlh ešte skôr
ako bude vyhotovené vyúčtovanie za rok 2012, avšak následne zistila, že sa chcel z bytu potajme
vysťahovať, keď ho pristihla, ako vynášajú nábytok z predmetného bytu. V tom čase boli ešte manželia
D. vlastníkmi predmetného bytu. O predaji tohto bytu bola štatutárna zástupkyňa odporcu informovaná

až neskôr, potom čo k samotnému predaju došlo. V čase predaja mali manželia D. voči odporcovi
dlh vo výške 1.864,73 Eur. Pokiaľ sa pýtala navrhovateľa, prečo tento dlh nebol uhradený pri prevode
vlastníckeho práva manželov D. k spornému bytu, tento jej uviedol, že sa medzičasom zmenil zákon
a kataster nepožadoval vydanie potvrdenia o úhradách nedoplatkov bývalých vlastníkov na nájomnom
alebo odplatách spojených s užívaním bytu. Pokiaľ sa informovala na príslušnom katastri nehnuteľností,

z akého dôvodu povolili zmenu vlastníka, kataster zaujímalo len to, aká škoda vznikla v súvislosti s
prevodom predmetného bytu. Štatutárna zástupkyňa odporcu prehlásila, že navrhovateľa sa sústavne
pýtala, kto zaplatí dlh za D., pričom dňa 04.07.2012 jej navrhovateľ telefonoval, že sa pre ňu zastaví,
nakoľko mal záujem vyplatiť na účet spoločenstva sumu 1.864,73,-Eur ako dlh D. s tým, že požadoval
od štatutárnej zástupkyne odporcu , aby mu podpísala potvrdenie zo dňa 04.07.2012, ktoré si sám

aj pripravil. Z potvrdenia malo vyplynúť, že vyplatil sumu 1.864,73 Eur, čím zanikol dlh manželov D.
v celom rozsahu. Potom čo skutočne navrhovateľ uhradil predmetnú čiastku mu aj takéto potvrdenie
podpísala, zároveň sama iniciatívne vystavila potvrdenie v znení: ,, Spoločenstvo vlastníkov bytov
K 540, E. XXX/X,X Š. potvrdzuje, že pán R. D. vlastník bytu č. XX nemá žiadny dlh na nájomnom
voči spoločenstvu“. Potvrdenie bolo zo dňa 04.07.2012. Následne sa už nič nedialo a vec považovala

za skončenú. Na pojednávaní taktiež prehlásila, že prvý krát navrhovateľ pýtal od nej potvrdenie ,
že nemá žiadne dlžoby viažuce sa k predmetnému bytu č. XX bytového domu XXX H. E. V. N. Š.
cestou svojej právnej zástupkyne, a to písomným podaním, ktoré jej bolo doručené 26.06.2012 a bolo
označené, ako žiadosť o vystavenie potvrdenia o neexistencii nedoplatkov pre potreby katastrálnehokonania. Predtým ju navrhovateľ osobne o vystavenie takéhoto potvrdenia nežiadal. Poprela, že by
navrhovateľoviprisľúbila,žemuvydátakétopotvrdenieajbeztoho,žebyboliuhradenédlžobymanželov
D.. Zároveň potvrdila, že navrhovateľ bol vlastníkom bytu v mesiacoch apríl, máj a jún 2012. Zálohové

platby mu predpísala potom, čo podpísal zmluvu o poskytovaní plnenia, teda po dni 11.06.2012. Tieto
platby za obdobie mesiacov apríl, máj a jún 2012 navrhovateľ uhradil 15.06.2012 v celom rozsahu tak,
akobolipredpísané.Taktiežpotvrdila,žedňa26.06.2012malnavrhovateľvšetkouhradené.Požadované
potvrdenie na základe výzvy právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 26.06.2012 nevystavila z toho
dôvodu, lebo navrhovateľ chcel byt prepísať na inú osobu a podľa jej názoru na tomto byte bol dlh, a

to dlh D. a už z minulosti vedela, že keď byt predávali D., tak sa potvrdenie nežiadalo a byt sa aj tak
prepísal. Štatutárna zástupkyňa odporcu ďalej potvrdila, že navrhovateľ od nej žiadal vydanie potvrdenia
aj v období od 11.06.2012 do 26.06.2012, nakoľko bol poučený svojou právnou zástupkyňou, že mu
takéto potvrdenie má vydať. O tom, koľko krát bola požiadaná o vydanie potvrdenia, si nepamätala.
Pokiaľ ide o vymáhanie dlhu voči D. uviedla, že D. bola zaslaná výzva na zaplatenie a boli im zaslané
aj rôzne upomienky. Zároveň D. boli vyzývaní na každej schôdzi, aby svoje dlhy zaplatili. Žalobu o

zaplatenie nepodali, lebo čakali na vyúčtovanie, ale medzičasom došlo už k predaju bytu. Na kataster
neoznamovala začatie výkonu záložného práva, viaznuceho na predmetnom byte za účelom úhrady
dlhu manželov D.. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa, prečo štatutárna zástupkyňa odporcu
považovala navrhovateľa za osobu, ktorá mala dlh vyrovnať, táto uviedla, že robila tak z toho dôvodu,
lebo sa stal nadobúdateľom bytu. Kúpil ho v dražbe a už v minulosti mala skúsenosť pri inej dražbe, že

v prvom rade boli vyplatené dlhy spoločenstvu a napríklad dlhy banky zostali uspokojené len čiastočne.
Tedanechcela,abysaostatníčlenoviaspoločenstvanatentodlhskladali.Nažiadosťprávnehozástupcu
navrhovateľa súd vyžiadal od Všeobecnej úverovej banky, a.s. Zmluvu o poskytnutí flexihypotéky zo
dňa XX.XX.XXXX, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre poskytovanie hypotekárnych úverov
pre fyzické osoby, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX, Návrh na

vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX. Odporca predložil súdu listinu
nazvanú ,,Vyúčtovanie za obdobie 01-03/2012“, ,,Vyúčtovanie za rok 2011“, a listinu nazvanú ,,Penále
za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011“.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 28.11.2013 navrhovateľ doplnil svoju výpoveď z predchádzajúceho

pojednávania v tom zmysle, že dňa XX. B. XX.XX.XXXX požiadal p. S., aby mu pripravila potvrdenie,
resp. vyhlásenie o neexistencii dlhov s tým, že táto mu prisľúbila takéto vyhlásenie vyhotoviť na deň
14.06.2012, kedy si ho mal prevziať. Následne sa snažil skontaktovať s ňou 14.06.2012, avšak len
telefonicky a bezúspešne. Následne 18.06.2012 ju navštívil osobne u nej doma, kde mu odmietla takéto
vyhlásenie vydať. Odôvodnila to tým, že sú len malým spoločenstvom a peniaze, ktoré im dlžia manželia

D., im veľmi chýbajú. V tento týždeň ju ešte raz kontaktoval, keďže takéto potvrdenie potreboval a bol
zaskočený tým, že mu ho nevydá. Následne kontaktoval odporcu cestou svojho právneho zástupcu,
keďže mu odmietal odporca toto potvrdenie vydať a hrozila mu reálna škoda. Z tohto dôvodu sa to
muselo vyplatiť.

Štatutárna zástupkyňa odporcu na tomto pojednávaní uviedla, že nevie sa presne vyjadriť ohľadom
dátumov, kedy ju navrhovateľ žiadal o vydanie potvrdenia pre kataster pri zmene vlastníka. Zastavil sa
u nej viackrát, väčšinou chodil ohľadom bytu č. X, ktorý patril E.. Navrhovateľ sa jej vyhrážal, že zoberie
byt tak, ako zobral byt č. XX, keď ona sama nič nebude robiť. Priniesol jej výpis z katastra nehnuteľností
a preukázal jej , že on je vlastníkom bytu po D.. Sama sa nad tým čudovala, keďže dlh D. vyplatený

nebol a nevedela, prečo kataster zapísal zmenu vlastníka. Následne prišiel za ňou v júli , pričom presný
dátum uviesť nevedela a opätovne ju žiadal o vydanie potvrdenia, že nič nedlží na tomto byte. Ona mu
na to oznámila, že takéto potvrdenie vydať nevie. Dňa 04.07.2012 jej opätovne telefonoval a povedal, že
dlh D. vyplatí, pretože byt ďalej predáva a také potvrdenie potrebuje. Doniesol vlastné potvrdenie, ktoré
mu podpísala a následne mu vystavila aj potvrdenie, kde potvrdila za obdobie, čo on bol vlastníkom,

že nemá dlh na byte. Pri vystavení týchto potvrdení ju zobral do banky a pred ňou vyplatil dlh D.. Tým
považovala veci za uzavreté.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na tomto pojednávaní ďalej prehlásila, že nerozporuje, že navrhovateľ
zaplatil odporcovi sumu 1.824,73 Eur, avšak rozporuje, za čo to bolo zaplatené. Na otázku sudcu, či

považuje právna zástupkyňa navrhovateľa za sporné, že navrhovateľ uhradil dlh manželov D. v rozsahu
1.824,73 Eur, právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že pojednávanie žiada odročiť s tým, že sa
potrebuje s klientom poradiť, akým spôsobom bude viesť ďalej dokazovanie v tejto veci. Na otázkusudcu, z akého právneho dôvodu, resp. právneho titulu žiadala uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 1.824,73 Eur uviedla, že toto upresní v lehote 10 dní.

Právny zástupca odporcu žiadal súd, aby rozhodol na tomto nariadenom pojednávaní, nakoľko z podaní
právnej zástupkyne navrhovateľa vyplýva, že nerozporovala skutočnosti, že sumu 1.824,73 Eur vyplatil
navrhovateľ odporcovi ako dlh manželov D.. Nasvedčujú tomu všetky jej vyjadrenia, či už písomné,
alebo na pojednávaniach. Návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Nakoľko súd sa stotožnil s názorom
právneho zástupcu odporcu, že v tomto štádiu konania bolo všetkým zrejmé, že sumu 1824,73 Eur

navrhovateľ vymáha od odporcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia, k čomu smerovalo aj
doposiaľ vykonané dokazovanie, súd návrh na odročenie pojednávania zamietol a dokazovanie vyhlásil
za ukončené. Súd teda v záujem hospodárnosti konania nevyhovel požiadavke právnej zástupkyne
navrhovateľa na bezúčelné odročovanie pojednávania za účelom vytvárania jej ďalšieho priestoru na
zamýšľanie sa nad prípadnou zmenou právnej kvalifikácie uplatneného nároku. Už na pojednávaní
konanom dňa 16.5.2013 jej súd dal možnosť vzhľadom na jej výpoveď na tomto pojednávaní právne

kvalifikovať uplatnené nároky, pričom sama uviedla, že právne posúdenie skutkových okolností je vecou
súdu a prípadnú zmenu právnej kvalifikácie uplatneného nároku a s tým súvisiace návrhy na doplnenie
dokazovania neoznámila súdu ani počas ďalších šesť mesiacov.

Z výpisu z LV č. XXXX - čiastočný pre kat. územie Š. T. M. XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhovateľ bol

výlučným vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúcom sa na P.. poschodí vo vchode č. X, bytového domu
súp. čísla XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXX, bytový dom nachádzajúci sa na ulici E. X N.
Š., pozemku parc. č. XXX o výmere XXX Z. - zastavané plochy a nádvoria vo výške spoluvlastníckeho
podielu XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu spoločných častí a zariadení domu vo výške
spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX.

Zo Zmluvy o poskytovaní plnenia uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa XX.XX.XXXX
súd zistil, že navrhovateľ bol povinný platiť za služby spojené s bývaním mesačné zálohy od 01.05.2012
vo výške 120,01 Eur. Z výpisu z účtu navrhovateľa vedeného vo VÚB, a.s. Mlynské nivy 1, Bratislava,
č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie od 07.06.2012 do 30.06.2012 súd zistil, že dňa 14.06.2012

navrhovateľ vykonal úhradu vo výške 360,03 Eur v prospech účtu odporcu.

Z čiastočného výpisu LV č. XXXX vytvoreného cez katastrálny portál pre kat. územie Š. zo dňa
XX.XX.XXXXsúdzistil,ževýlučnýmvlastníkomvyššiecitovanéhobytu,akoajspoluvlastníckehopodielu
na pozemku a na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bola ku dňu vyhotovenia tohto výpisu

p. F. O., C. H. XXXX/XX, Š.. Na predmetných nehnuteľnostiach viazlo záložné právo v prospech VÚB,
a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/
XXXXXX/XX-XXX/XXX podľa č. N. XXXX/XXXX T. M. XX.XX.XXXX, ako aj záložné právo v prospech
Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov E. XXX.

Z Návrhu na vklad vlastníckeho práva adresovaného Katastrálnemu úradu Nitra, K. E. Š. T. M.
XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhovateľ ako predávajúci a F. O., C. H. XXXX/XX, Š., požiadali Správu
katastra Š. M. XX.XX.XXXX na povolenie vkladu vlastníckeho práva k vyššie citovanému bytu a
spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstva bytového
domu, ako aj spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku v prospech kupujúcej F. O..

Z Návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 14.06.2012 súd zistil, že
Všeobecné úverová banka, a.s. Mlynské nivy 1, Bratislava a navrhovateľ požiadali o vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností, kde predmetom záložného práva boli vyššie citované nehnuteľnosti.
Záložné právo sa malo zriadiť na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, vzniknuté podľa Zmluvy

o poskytnutí flexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX T. M. XX.XX.XXXX.

Z Listu právneho zástupcu navrhovateľa, adresovaného odporcovi z 21.06.2012 súd zistil, že právny
zástupca navrhovateľa vyzval odporcu, aby vydal navrhovateľovi potvrdenie o tom, že má všetky
platby voči spoločenstvu uhradené. Zároveň týmto listom mu oznámil, že nevydaním potvrdenia,

navrhovateľovi bráni v prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu, hoci navrhovateľ si svoju
zákonnú povinnosť splnil a všetky platby riadne a včas uhradil.Z Listu právneho zástupcu odporcu, adresovaného spoločnosti Express credit, s.r.o., C. XXXX/XX, Š.
T. XX.XX.XXXX súd zistil, že právny zástupca odporcu predmetnej spoločnosti oznámil, že v dôsledku
neplnenia si svojich povinností X. D. B. G. D. voči SVB, pohľadávka spoločenstva voči vlastníkom bytu

č. XX H. P.. poschodí vo vchode č. X, je vo výške 1.824,73 Eur. Táto čiastka pozostáva z nedoplatku
za služby spojené s užívaním bytu vo výške 1.064,73 Eur ako to vyplýva z účtovania za rok 2011 a
z neuhradených zálohových platieb za mesiac január 2012 až apríl 2012 vo výške 760,-Eur. Týmto
listom zároveň odporca požiadal o uhradenie dlžnej čiastky vo výške 1.824,73 Eur. Zároveň oznámil
spoločnosti Express credit, s.r.o. , že po obdŕžaní tejto finančnej čiastky vystaví potvrdenie o tom, že voči

vlastníkovi bytu č. XX H. P.. poschodí vo vchode č. X, neeviduje žiadne nedoplatky za služby spojené
s užívaním bytu, ktoré potvrdenie bude možné použiť ako prílohu k návrhu na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností v prospech nového vlastníka.

Z Potvrdenie o úhrade zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhovateľ uhradil odporcovi čiastku 1.824,73
Eur. Z potvrdenia odporcu zo 04.07.2012 súd zistil, že odporca potvrdil, že navrhovateľ ako vlastník

sporného bytu uhradil dňa 04.07.2012 sumu vo výške 1.824,73 Eur ako dlh X. D., nar. XX.XX.XXXX B. G.
D., H.. XX.XX.XXXX, ako pôvodných vlastníkov bytu titulom nedoplatkov za služby spojené s užívaním
bytu M. XX.XX.XXXX, t.j. nedoplatku vo výške 1.064,73 Eur z vyúčtovania za rok 2011 a nedoplatku na
zálohových platbách za mesiace 01/2012 až 04/2012 vo výške 760,-Eur. Z potvrdenia je ďalej zrejmé,
že odporca potvrdzuje, že zaplatením sumy 1.824,73 Eur zanikol dlh X. D. B. G. D. N. K. v celom rozsahu

a že navrhovateľ ako vlastník bytu má ku dňu vystavenia potvrdenia uhradené všetky platby do fondu
prevádzky, údržby a opráv a SVB voči nemu neeviduje žiadny nedoplatok a úhrada dlhu za X. D. B. G.
D. je podmienkou vystavenia potvrdenia pre navrhovateľa, že nemá žiadne nedoplatky na platbách do
fondu prevádzky, údržby a opráv.

Z Oznámenia o výkone záložného práva a žiadosti o vyhotovenie dokladov potrebných pre nového
vlastníka pre ujatie sa výkonu vlastníckeho práva adresovaného spoločnosťou Express credit, s.r.o.
odporcovi zo dňa 04.05.2012 súd zistil, že predmetná spoločnosť žiadala odporcu, aby pripravili
pre nového vlastníka, teda navrhovateľa, všetky listiny potrebné k pristúpeniu k zmluve o založení
spoločenstva vlastníkov bytov. Zároveň vyzvala odporcu, aby spoločnosti Express credit, s.r.o. oznámil,

či odporca eviduje nevyplatenú pohľadávku voči pôvodným vlastníkom bytu, v kladnom prípade, v akej
výške, ako aj zákonnom stanovený spôsob výpočtu, a to za účelom rozdelenia výťažku z predaja
nehnuteľnosti.

Z Listu právneho zástupcu odporcu adresovaného spoločnosti Express credit, s.r.o. zo 14.05.2012 súd

zistil, že odporca oznámil tejto spoločnosti, že v dôsledku neplnenia si svojich povinností X. D. B. G. D.
voči SVB pohľadávka odporcu voči vlastníkom bytu č. XX, H. P.. poschodí vo vchode č. X je vo výške
2.231,19 Eur, ktorá suma pozostáva z nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu vo výške 1.064,73
Eur,akotovyplývazvyúčtovaniazarok2011,zneuhradenýchzálohovýchplatiebzamesiacjanuár2012
až máj 2012 vo výške 960,-Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 206,46 Eur. Zároveň z potvrdenia

je zrejmé, že predmetná spoločnosť bola vyzvaná k úhrade tejto dlžnej čiastky.

Z Listu spoločnosti Express credit, s.r.o. adresovaného právnemu zástupcovi odporcu z 01.06.2012 súd
zistil, že predmetná spoločnosť právnemu zástupcovi odporcu oznámila, že pri výkone záložného práva
bol vyššie citovaný byt č. XX H. E. V. N. Š., nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX predaný a

návrh na vklad bol správou katastra povolený dňa XX.XX.XXXX. Pohľadávku, ktorú si od nich odporca
uplatňuje nie je možné uhradiť, nakoľko pri výkone záložného práva nebola uspokojená ani pohľadávka
veriteľa voči dlžníkovi. Z tohto dôvodu predmetná spoločnosť odkázala odporcu na vymáhanie si tejto
pohľadávky priamo od dlžníkov.

Podľa ust. § § 451 Občianskeho zákonníka

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

Pre poriadok je potrebné uviesť, že v odseku 1 ust. § 451 OZ je vyjadrená všeobecná zásada, že
ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku
je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi

tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor
koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne
neustanovuje. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to:

1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku

nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad
domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému
uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný

len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.

2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.

3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale

potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§
36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740).

4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol
majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými

mravmi.

Pokiaľ ide o ust. § 454 Občianskeho zákonníka, je potrebné uviesť, že v danom prípade ide o ďalší
prípad bezdôvodného obohatenia doplňujúci prípady uvedené v § 451 ods.

Predpokladom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve skutočnosti:

1. predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám;
2. okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť ( R 1/1979).

Z vykonaného dokazovania, a to najmä z listinných dôkazov predložených, či už navrhovateľom, alebo
odporcom alebo obstaraných pre potreby tohto konania súdom mal súd za preukázané, že minimálne
od roku 2010 do 24.5.2012 boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, nachádzajúceho sa na P..
poschodí vo vchode č. X, bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXX ako
bytovýdom,C.B.,nachádzajúcisauliciE.XN.Š.,pozemkuparc.č.XXXX.N.XXXZ.-zastavanéplochy

a nádvoria vo výške spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX a spoločných častí a zariadení domu vo
výškespoluvlastníckehopodieluXXXX/XXXXXX,ktorésúzapísanénaSprávekatastraŠ.H.F.Č..XXXX
X. D., C. E. XXX/X, Š. a jeho manželka G. D., C. E. XXX/X, Š., ktorí ako vlastníci predmetného bytu boli
povinní na základe Zmluvy o poskytovaní plnenia uzatvorenej s odporcom, ako osobou vykonávajúcou
správu predmetného bytu, tomuto mesačne vopred poukazovať preddavky do fondu prevádzky údržby

a opráv a zálohové platby na spravovanie Spoločenstva vlastníkov bytov, a to vždy do 25. dňa v mesiaci
vopred. Riadnym neplnením si týchto ich povinností vyplývajúcich im z uzatvorenej zmluvy, im ku dňu
25.5.2012 vznikol voči odporcovi dlh v celkovej výške 1.824,73 Eur, ktorý dlh pozostával z nedoplatkuza služby spojené s užívaním bytu vo výške 1.064,73 Eur, ako to vyplýva z účtovania za rok 2011 a z
neuhradených zálohových platieb za mesiac január 2012 až apríl 2012 vo výške 760,-Eur.

Navrhovateľ nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy zo XX.XX.XXXX, ktorej
vkladbolpovolenýSprávoukatastraŠ.M.XX.XX.XXXX,podč.V-XXX/XX,pričomvýlučnýmvlastníkom
sporných nehnuteľností bol v období od 25.5.2012 do 25.7.2012. Navrhovateľ v čase kúpy bytu ako
konateľ a spoločník záložného veriteľa, ktorý byt predával mal nepochybne vedomosť o tom, že odporca
evidoval voči predávajúcim, ako bývalým vlastníkom predmetného bytu reálny dlh minimálne vo výške

1.824,73 Eur, ktorý dlh odporcovi nebol pred samotným predajom bytu uhradený, a to ani s časti.
Počnúc dňom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti si svoje povinnosti voči odporcovi riadne
splnil a uhradil všetky odporcom predpísané zálohové platby. Navrhovateľ uzavrel dňa XX.XX.XXXX s
odporcom aj Zmluvu o poskytovaní plnenia, pričom odporca mu vystavil predpis mesačných záloh už
od 01.05.2012. Navrhovateľ uhradil odporcovi všetky platby za obdobie od 05/2012 do 07/2012 riadne
a včas v celkovej výške 3 x 120,01 Eur dňa 14.06.2012. Následne po nadobudnutí svojho vlastníckeho

práva mal navrhovateľ záujem nehnuteľnosť predať a uzavrel dňa XX.XX.XXXX Kúpnu zmluvu s F. O.,
C. H. XXXX/XX, Š.Ľ.. Na základe dohody navrhovateľa a kupujúcej F. O. mala byť časť kúpnej ceny
uhradená z prostriedkov bankového úveru poskytnutého jej z VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava,
ktorá si za účelom poskytnutia úveru zriadila na nehnuteľnosti záložné právo, ktorého vklad bol Správou
katastra Š. povolený dňa XX.XX.XXXX, S. Č.. N. - XXXX/XXXX. Pani F. O. nadobudla vlastnícke právo k

nehnuteľnosti na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad bol povolený Správou katastra
Š., S. Č.. N. XXXX/XXXX zo dňa 25.07.2012. Na základe skutočnosti, že mal záujem uzavrieť kúpnu
zmluvu s p. F. O., navrhovateľ žiadal odporcu o vydanie potvrdenia v zmysle ust. § 5 ods. 2 Zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, že nemá ako vlastník bytu nedoplatky na
úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv. Odporca najskôr odmietol navrhovateľovi vystaviť takéto

potvrdenie z dôvodu, že podľa jeho názoru viazli na byte nedoplatky pôvodných vlastníkov X. D. a
jeho manželky vo výške 1.824,73 Eur ( pôvodne vyčíslené odporcom vo výške 1.950 Eur) s tým že
až do okamihu úhrady tohto dlhu odporca potvrdenie nevystaví . Odporca prostredníctvom právneho
zástupculistomzodňa21.06.2012označenýmakovyčíslenienedoplatkovzaslužbyspojenésužívaním
bytu Č.. XX, E. XXX/X oznámil, spoločnosti Express credit, s.r.o. so sídlom C. V..Č.. XXXX/XX, Š., že

v prípade, ak bude uhradená suma vo výške 1.824,73 Eur vystaví odporca vlastníkovi sporného bytu
potvrdenie o tom, že neeviduje žiadne nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu. Navrhovateľ
uhradil v prospech odporcu dňa 4.7.2012 sumu 1.824,73 Eur ako dlh X. D., H.. XX.X.XXXX a jeho
manželky G. D., H.. XX.X.XXXX ako pôvodných vlastníkov sporného bytu, ktorá suma pozostávala z
nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu vo výške 1.064,73 Eur, ako to vyplýva z vyúčtovania za

rok 2011 a z neuhradených zálohových platieb za mesiac január 2012 až apríl 2012 vo výške 760,-Eur.
Všetky tieto skutočnosti boli v tomto konaní nesporné.

Spornou zostala otázka, či odporca žiadal od navrhovateľa plnenie dlhu, na ktorého plnenie nemal
právny nárok ( viď strana 4 návrhu), alebo navrhovateľ plnil odporcovi bez právneho dôvodu, prípadne

odporca získal predmetné plnenie z nepoctivých zdrojov (nakoľko navrhovateľ plnenie poskytol v tiesni
vyvolanej hroziacou škodou ( viď čl. 3 podania navrhovateľa zo dňa 28.1.2013) a teda, či vznikla
povinnosť odporcu navrhovateľovi prijaté plnenie vrátiť.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne

preukázané, že dlh manželov D. voči odporcovi v celkovej výške 1.824,73 Eur bol dlhom reálnym, ktorý
ku dňu 4.7.2012 nebol splatený, a to ani len sčasti, z ktorého dôvodu sa súd potom nestotožnil s právnym
názoromnavrhovateľa,žeodporcažiadalodnavrhovateľaplneniedlhuna,ktoréhoplnenienemalprávny
nárok, prípadne, že navrhovateľ plnil odporcovi bez právneho dôvodu. O plnenie bez právneho dôvodu
ide totiž len tam, kde právny dôvod od začiatku neexistoval ( napr. plnenie poskytnuté omylom), prípadne

dodatočne odpadol, čo nepochybne v prejednávanej veci splnené nebolo. Z vykonaného dokazovania
totiž jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ dňa 4. 7. 2012 zaplatil odporcovi sumu 1.824,73 Eur ako dlh
X. D. H. XX.X.XXXX B. G. D. H. XX. X. XXXX ako pôvodných vlastníkov vyššie citovaného bytu, ktorý
im vznikol z dôvodu nedoplatkov za služby spojené s užívaním bytu do 16.4.2012, t. j. nedoplatku vo
výške 1.064,73 Eur z vyúčtovania za rok 2011 a nedoplatku na zálohových platbách za mesiac 01 /2012

až 04 /2012 vo výške 760 Eur, ako to vyplýva aj z potvrdenia spracovaného samotným navrhovateľom
dňa 4.7.2012, ktoré predložil odporcovi na podpísanie pri realizovaní platby. Právnym dôvodom plnenia
bolo totiž uhradenie reálneho dlhu. Nakoľko však navrhovateľ uhradil odporcovi dlh za manželov D. za
obohatených, a teda aj pasívne legitimovaných na vydanie obohatenia, bolo potrebné považovať tých zaktorých sa plnilo, teda manželov D. a nie toho komu sa plnilo, teda v tomto prípade odporcu. Súd posúdil
skutkové okolnosti podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka a návrh navrhovateľa voči odporcovi ako
nedôvodný zamietol.

Podľa ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 6 Občianskeho zákonníka, ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže
ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.

Podľa ust.§ 419 Občianskeho zákonníka, kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne
vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a
to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.

Podľa ust. § 420 ods.1) Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ust. § 442ods. 1) Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že odporca získal predmetné plnenie z nepoctivých zdrojov, nakoľko
odporcovi poskytol plnenie v tiesni vyvolanej hroziacou škodou je potrebné uviesť, že navrhovateľ
napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust.§ 120 ods.4 O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko

takéto jeho skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Podľa ustálenej súdnej praxe za
bezdôvodné obohatenie získané z nestatočných zdrojov treba považovať predovšetkým taký prospech,
ktorý bol získaný protiprávnym konaním postihnuteľným podľa konkrétnych právnych predpisov,
predovšetkým podľa predpisov trestného práva, prípadne prospech získaný konaním v priamom rozpore
s pravidlami občianskeho spolunažívania ( dobrými mravmi). Pri celkovom hodnotení nestatočnosti

zdrojov treba mať na zreteli, že tu platí domnienka statočnosti zdroja majetkového prospechu, a
preto nestatočnosť zdroja musí preukázať ten, kto sa domáha vydania neoprávneného majetkového
prospechu na základe ustanovení § 451 ods. 2 a § 456 Občianskeho zákonníka / R 25/1986/.
Ustanovenie § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka zakazuje taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v
rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej

spolupatričnosti. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva,
ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v
spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená.
Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností
môžu nadobudnúť povahu právnej normy. V rôznych obdobiach a za rôznych okolností sa mravné

pravidlá hodnotia rozdielne, t.j. podliehajú zmenám v závislosti od konkrétneho spoločenského vývoja.
Do popredia, teda nevystupuje, ani tak subjektívny názor účastníka, ako spoločenské, objektivizované
hodnotenie vykonané v konkrétnom čase a mieste.

Preto, pokiaľ navrhovateľ považoval požiadavku odporcu na úhradu dlhu manželov D. za plnenie

z nepoctivých zdrojov ( odporujúce dobrým mravom), súd sa s takýmto jeho tvrdením nestotožnil,
nakoľko odporca mal legitímne právo na úhradu jeho splatnej pohľadávky a navrhovateľ ako konateľ
a aj spoločník spoločnosti Express credit, s.r.o. C. V.. Č.. XXXX/XX, Š. ,ktorá v rámci výkonu svojho
záložného práva predala sporný byt manželov D., ako ich jediný nehnuteľný majetok vedel o existencii
takéhoto splatného dlhu manželov D. voči odporcovi a nič mu nebránilo v tom, aby konal v mene

dlžníkov tak, aby takýto dlh manželov D. odporcovi z výťažku z predaja bytu, teda z prostriedkov
samotných dlžníkov, bol splatený v celom rozsahu. Napriek tomu tak navrhovateľ nekonal, a tak aj jeho
zavinením predmetný dlh zostal neuhradený. Okrem toho navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by sa
samotný odporca pri inkasovaní pohľadávky manželov D. správal zavrhnutia hodným, ktoré konanie
by pre jeho rozpor s dobrými mravmi nemalo požívať právnu ochranu. Samotný zákon č. 182/1993

Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predpokladá pri zmluvnom prevode vlastníckeho
práva k bytu alebo nebytovému priestoru vystavenie vyhlásenia o tom, že vlastník bytu nemá žiadne
nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe
fondu prevádzky, údržby a opráv predsedom spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov vdome a nie samotným spoločenstvom, pričom pre takýto úkon nestanovuje žiadnu lehotu. Teda, pokiaľ
aj predsedníčka odporcu takéto potvrdenie vydala v lehote kratšej ako 15 dní odo dňa, čo bola o vydanie
takéhoto potvrdenia navrhovateľom písomne požiadaná ( písomná žiadosť zo dňa 21.6.2012 a vydanie

samotného potvrdenia dňa 4.7.2012), nemožno jej takéto konanie považovať za odporujúce dobrým
mravom. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že jej nepoctivým konaním bola požiadavka na prednostnú
úhradu dlhu manželov D., je potrebné uviesť, že samotný navrhovateľ vo svojej výzve zo dňa 21.6.2012
vyzval odporcu, aby mu oznámil, aké kroky má navrhovateľ vykonať, aby k vydaniu takéhoto vyhlásenia
došlo. Teda samotný navrhovateľ viedol odporcu k tomu, aby tento sformuloval svoje požiadavky, za

ktorých je vyhlásenie ochotný vystaviť, ktoré požiadavky potom navrhovateľ aj bez ďalších výhrad a
akéhokoľvek donucovania zo strany odporcu dobrovoľne, vedomý si skutočnosti, že uhrádza cudzí dlh,
v celom rozsahu aj splnil. Po takomto splnení požiadaviek odporcu tento navrhovateľovi požadované
vyhlásenie bezodkladne vystavil. Z tohto dôvodu súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol ani na takúto
námietku navrhovateľa, nakoľko v konaní odporcu, prípadne jeho štatutárneho zástupcu nevzhliadol
nepoctivé konanie odporujúce platným právnym predpisom alebo dobrým mravom. Súd nemal za

preukázané, že by odporca, prípadne jeho štatutárny zástupca konal pri vydávaní vyhlásenia v úmysle
privodiť navrhovateľovi škodu, prípadne inú ujmu na jeho právach, alebo v úmysle neoprávnene
zasahovať do jeho vlastníckych práv.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že konal v záujme odvrátenia hroziacej škody je potrebné uviesť, že

takéto svoje tvrdenie taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, nakoľko z vykonaného dokazovania
nebolo možné prijať záver, že by niekomu konaním, či nekonaním odporcu hrozila konkrétna
majetková ujma. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným
ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť

zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci
stav). Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody.
Navrhovateľ nepreukázal, že by mu konaním odporcu reálne hrozil vznik konkrétnej škody v zmysle
vyššie uvedeného vymedzenia. Ak by aj nevydaním požadovaného vyhlásenia navrhovateľovi predsa
len hrozila, prípadne vznikla škoda, za takúto škodu by zodpovedal výhradne ten, kto by eventuálne

porušil právnu povinnosť vyhlásenie vystaviť, pričom zákon takúto povinnosť neukladá odporcovi, ale
predsedovi spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ( § 5 ods.2 Zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), ktorý za takúto prípadnú škodu pri splnení zákonných
predpokladov uvedených v ust. § 7c ods.4 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov zodpovedá samostatne. Teda, pokiaľ by aj navrhovateľ mal záujem uplatniť si právo na

náhradu účelne vynaložených nákladov vzniknutých mu pri odvracaní hroziacej škody ako subjekt,
ktorý odvracal hroziacu škodu podľa ust.§ 419 Občianskeho zákonníka, pasívne legitimovaným by nebol
odporca ale ten, kto spôsobil hroziace nebezpečenstvo, prípadne v koho záujme tento subjekt konal. Z
týchto dôvodov súd pri svojom rozhodovaní v tejto veci neprihliadol ani na takúto námietku navrhovateľa,
ktorý dokonca si v tomto konaní podľa názoru súdu neuplatnil právo na náhradu škody, ani právo na

náhradu účelne vynaložených nákladov vzniknutých mu pri odvracaní hroziacej škody ako subjekt, ktorý
odvracal hroziacu škodu podľa ust.§ 419 Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 37 ods.1) Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že konal v tiesni je potrebné uviesť, že sloboda a vážnosť sú základné
náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto
podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo
výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Treba však

zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu
nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Tento
základný rámec slobody vôle sa však nedá absolutizovať. Jeho zúžením na nedovolený nátlak zo strany
protistojaceho účastníka právneho úkonu (najčastejšie zmluvy), prípadne tretej osoby by sa mohlo
dospieť k záveru o neslobode vôle aj v prípade, keď by išlo napríklad len o konanie v tiesni, ale nie

za nápadne nevýhodných podmienok, prípadne konajúci by sa dovolával neslobody, hoci právny úkon,
ktorý urobil, bol jeho povinnosťou a pritom druhý účastník by tvrdil, že sa nemohol slobodne rozhodnúť,
či právny úkon, ktorý bol povinný urobiť, urobí, alebo ho neurobí. Na slobodu vôle sa môže pôsobiťfyzickým donútením alebo psychickým donútením. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou
vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v prípade, keď:

1. je protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať. Možno teda usúdiť, že nejde
o bezprávnu vyhrážku, ak veriteľ hrozí dlžníkovi, u ktorého zistil zvýhodnenie iného veriteľa, trestným
oznámením pre uvedený trestný čin alebo mu pohrozí exekúciou predajom domu a pod. Inak však
treba posudzovať hrozbou trestným stíhaním, v podstate oprávneným, ak by sa takouto hrozbou chcelo
dosiahnuť uzavretie napríklad darovacej zmluvy. V takom prípade by išlo o bezprávnu vyhrážku a

darovacia zmluva by bola neplatná;

2. vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí. Dôvodná obava vyžaduje intenzívne pôsobenie
okolností použitých ako bezprávne vyhrážanie sa. Pri posudzovaní dôvodnosti obavy preto nemožno
v celom rozsahu zohľadniť subjektívny postoj, povahu adresáta bezprávnej vyhrážky, ale treba
optimalizovať vzťah medzi okolnosťami vyvolávajúcimi dôvodnú obavu a subjektom, ktorý je pod ich

tlakom,

3.jeadresná,toznamená,žesmerujevočitomu,nakomsaprávnyúkonvynucuje.Predmetomvyhrážky
nemusí byť v každom prípade konajúci, stačí, ak sa týka blízkej osoby.

Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by navrhovateľ pri platení dlhu manželov D.
v zmysle vyššie uvedeného konal v tiesni.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd v záujme predídeniu akýchkoľvek pochybností o právnom
dôvode, na základe ktorého navrhovateľ požadoval plnenie od odporcu na pojednávaní súdu vyzval

navrhovateľa na právne zdôvodnenie uplatneného nároku, pričom právny zástupca navrhovateľa
na konkrétnu otázku sudcu, z akého právneho dôvodu si uplatňuje právo na zaplatenie žalovanej
sumy, len bez ďalšieho konštatoval, že právne posúdenie skutkových okolností je vecou súdu, a
že navrhovateľ len chcel zabrániť vzniku škody a konal v súlade s ust. § 6 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého je ten, komu hrozí zásah do práva ( nie škoda - poznámka súdu), povinný urobiť

také konanie, aby ho odvrátil. Pre poriadok súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že
predmetné ust. § 6 Občianskeho zákonníka zakotvuje bez ďalšieho len právo toho, kto je ohrozený
na svojpomocné odvrátenie bezprostredne hroziaceho neoprávneného zásahu do práva, a to bez
akýchkoľvek majetkových nárokov takto konajúcej osoby.

Pokiaľ ide o námietku odporcu, že podľa ust. § 7a ods. 2 a § 8a ods. 7 bytového zákona, dochádza
k singulárnej sukcesii, teda k prechodu pohľadávok i dlhov vzťahujúcich sa na prevádzaný byt alebo
nebytový priestor na nového nadobúdateľa, teda že správca môže v prípade vzniku nedoplatkov
tieto vymáhať od nového vlastníka bytu, alebo nebytového priestoru po prevode, alebo po prechode
vlastníckeho práva, že tým je v podstate vytvorená dôležitá zásada, podľa ktorej vznik záväzkov je podľa

právneho rámca zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov akcesoricky spojený nie s osobou
vlastníka bytu a nebytového priestoru, t.j. s personálnym substrátom, ale s vecným substrátom, ktorým
je existencia vecného práva k bytu alebo nebytovému priestoru je potrebné uviesť, že súd sa s takýmto
jeho právnym názorom nestotožnil a pri svojom rozhodovaní na takúto námietku neprihliadol.

Podľa ust. §5 ods 2 prvá veta Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je
vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že
vlastníkbytunemážiadnenedoplatkynaúhradáchzaplneniaspojenésužívanímbytualebonebytového
priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu.

Podľa ust. §7a ods.2 a ust. § 8a ods.7 Zákona č. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v
dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol

byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný
pristúpiť k zmluve o spoločenstve. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru na
nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o
spoločenstve; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytualebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu
a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom
vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

Podľa názoru súdu zákonné pravidlo vyjadrujúce skutočnosť, že s prevodom alebo s prechodom
vlastníckeho práva k bytu, alebo nebytovému priestoru prechádzajú na nového vlastníka bytu, alebo
nebytového priestoru práva a povinnosti zo zmluvy o spoločenstve treba vykladať tak, že na takýto
prevod alebo prechod práv sa nevyžaduje ďalší právny úkon, ako napr. uzatvorenie ďalšej zmluvy o

spoločenstve, ale tento prechod alebo prevod práv apriori pôsobí na nového vlastníka, avšak len do
budúcna. V zásade nie spätne - retroaktívne. Zákon retroaktivitu pripúšťa, len vo vzťahu k právnym
úkonom týkajúcim sa domu , spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a
pozemku, ktoré boli vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového
priestoru v dome. Vo vzťahu k záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy o spoločenstve, prípadne o výkone
správy nehovorí o ich prechode, ale len o ich zániku a to v tom zmysle, že zanikajú až ich usporiadaním.

Nakoľko samotný zákon neobsahuje ustanovenia bližšie upravujúce takýto zánik záväzkov, bude podľa
názoru súdu potrebné posúdiť zánik jednotlivých konkrétnych záväzkov podľa noriem občianskeho
práva, a to najmä jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka o zániku občianskoprávnych
záväzkov ( ust. §§ 559 - 587 Občianskeho zákonníka). Ak by zákon predpokladal prechod nedoplatkov
na úhradách za plnenia spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu

prevádzky, údržby a opráv na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v prvom rade by to
jednoznačne zakotvil do znenia zákona. Okrem toho by potom nemalo opodstatnenie, aby podľa ust. §
5 ods.2, prvá veta Zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prílohou zmluvy
o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru bolo vyhlásenie
správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník

bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového
priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd
sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že ust. § 7a ods.2 a § 8a ods.7 citovaného zákona
nie je možné vzťahovať na povinnosť úhrady nedoplatkov na odvodoch do fondu prevádzky, údržby
a opráv. Z logického výkladu týchto ustanovení podľa názoru súdu možno dospieť k záveru, že

zákon bráni prevodu alebo prechodu vlastníctva bytu, alebo nebytového priestoru v dome na nového
vlastníka bytu, alebo nebytového priestoru v dome bez usporiadania záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy
o spoločenstve, keď ako prílohu takejto zmluvy stanovuje aj vyššie citované vyhlásenie správcu, alebo
predsedu spoločenstva. Z logického výkladu ust. § 7a ods.2 a § 8a ods.7 citovaného zákona ďalej
nepochybne vyplýva, že prevod alebo prechod bytu alebo nebytového priestoru na nového vlastníka

má také účinky ako odstúpenie od zmluvy o spoločenstve alebo výkone správy, teda spôsobuje zánik
všetkých práv a povinností pôvodného vlastníka z týchto zmlúv, ale povinnosť uhradiť nedoplatky, ktoré
vznikli v minulosti zostáva pôvodnému dlžníkovi zachovaná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
podľa názoru súdu, nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového
priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv nemožno považovať v zmysle vyššie uvedeného

za povinnosť zo zmluvy o spoločenstve, ale len za dôsledok jej porušenia. Pre poriadok je potrebné
uviesť, že takýto prechod peňažných dlhov na nového vlastníka sporného bytu nevyplýva ani zo Zmluvy
o poskytovaní plnenia zo dňa 11.6.2012 a ani z Kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorou navrhovateľ
nadobudol vlastnícke právo k spornému bytu. Vzhľadom na vyššie uvedené potom podľa názoru súdu
navrhovateľ neplnil vlastný dlh, ktorý na neho prešiel spolu s vlastníckym právom k bytu, ako to tvrdil

odporca, ale nepochybne dlh manželov D..

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kedy odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, súd priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vyčíslených

v súlade ust. § 2, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ § 15, § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o náhradách a odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to pri hodnote jedného
úkonu vychádzajúc zo žalovanej sumy 1.824,73 Eur vo výške 81,33 Eur + 7,81 Eur režijný paušál , teda
jeden úkon v sume 89,14 Eur, a to za prípravu a prevzatie veci 03.01.2013 v sume 89,14 Eur, spísanie
odporu z 09.01.2013 v sume 89,14 Eur, účasť na pojednávaní dňa 16.05.2013 v sume 89,14 Eur, účasť

na pojednávaní dňa 03.10.2013 v sume 89,14 Eur, účasť na pojednávaní dňa 28.11.2013 v sume 89,14
Eur, teda spolu 445,70 Eur a náhradu za stratu času v súlade s ust. § 17 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby v celkovej výške 78,06 Eur (3 x 2 x
1 hodiny /13,01 Eur), teda trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 523,76 Eur.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.