Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 21C/487/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315215683
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1315215683.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľky: F.. I. Ž., V.. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v G., V. XX, štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Ivetou Šteffekovou, advokátkou, so sídlom v
Bratislave, Orenburská ul. č. 15, proti odporcovi: Z.. O. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., V. XX, štátny
občan SR, o návrhu na vydanie hnuteľnej veci a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia
vo výške 33,- Eur na účet Okresného súdu Bratislava III do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na súd dňa 20.07.2015 sa navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi akokoľvek nakladať s finančnými prostriedkami vo výške
8.378,- Eur, ktoré sa pôvodne nachádzali na účte navrhovateľky č. účtu SK XX XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, peňažného ústavu VÚB, a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava 25, IČO: 31320155; s finančnými
prostriedkami vo výške 17.338,26 Eur na účte odporcu č.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
v peňažnom ústave Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, s

hnuteľnými vecami vo vlastníctve navrhovateľky: Zlatý snubný diamantový prsteň - biele zlato, Zlatý
pečatný prsteň, Zlatý prsteň zo súpravy /ako náušnice/, Zlatá retiazka z točených dielikov + Zlatý
náramok z točených dielikov, 4 prstene a 3 retiazky zo žltého zlata - nadobudnuté do roku 2002, ďalej
náhrdelník z čiernych perál z Maurícia, diamantový náušnice z bieleho zlata z Turecka, Zlatá súprava -
prívesok, náušnice, prsteň z českého granátu, Zlatý prsteň - žlté zlato s diamantom z Bratislavy, Zlatá
(žlté zlato) súprava /mašlička/, náhrdelník, náušnice, náramok z výstavy Incheba, Starožitný diamantový

prsteň /7 diamantov/ č. posudku 83/08, Investičný diamant kúpený 10.05.2011, Diamantový prsteň
Ranway kúpený 20.03.2011, Diamantový prsteň Kleopatra kúpený 12.03.2011, Diamantová súprava
Lucia - náušnice, prívesok, retiazka - kúpené 6.12.2011 spolu s certifikátmi k hnuteľným veciam od
spoločnostiDIAMONDSINTERNATIONALCORPORATION-D.I.C.SK,s.r.o.,IČO:36645974(ďalejlen
„Cennosti“), a to najmä tieto scudziť, založiť, previesť a prepísať na iné osoby, a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila

skutočnosťou, že jej manžel (ďalej len „odporca“) dňa 10.07.2015 náhle opustil spoločnú domácnosť na
V. W.. Č.. XX I. G., kde spoločne s navrhovateľkou užíva 3-izbový byt, ktorý je vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľky. Pre navrhovateľku bola uvedená skutočnosť prekvapením, nakoľko odporca ju predtým o
tomto svojom zámere neupovedomil, a už vôbec neriešil s navrhovateľkou ich spoločné veci. Ešte väčšie
sklamanie navrhovateľka zažila, keď zistila, že odporca predtým ako opustil spoločnú domácnosť, dňa
17.06.2015 navštívil peňažný ústav VÚB, a.s., obchodné miesto: Retailová pobočka RP III-BA-Kramáre,

Stromová 54, Bratislava, kde požiadal o znovuvydanie platobnej karty, vydanej k účtu číslo: N. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorej bol držiteľom na základe dispozičného oprávnenia, nakoľko majiteľkouúčtu č. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej len „účet“) je F.. I. Ž., teda navrhovateľka. Ako dôvod
opätovného vyžiadania uviedol „stratu karty“. Tieto peniaze boli spoločné, nakoľko na predmetný účel
bol poukazovaný dôchodok navrhovateľky zo Sociálnej poisťovni vo výške 466,- Eur ako aj príležitostné

príjmy navrhovateľky z firmy DIC, a. s., Agentúry AKO, Agentúry MVK, a. s. a podobne, manželove
dôchodky v celkovej výške cca 1.340,- Eur mesačne (z toho výsluhový dôchodok 662,87 Eur, sociálny
dôchodok 476,20 Eur a do asi r. 2020 z DDS Stabilita, a. s. 211,- Eur). Odporca (manžel) okrem toho
nemal žiadne iné príjmy a navrhovateľka dispozičné právo k účtu odporcovi dala cca v roku 2007 iba
z dôvodu jeho žiadosti, aby dvakrát neplatili poplatky za vedenie účtu rôznym bankám. Odporca dňa

10.07.2015 vybral osobne z pobočky Kramáre o cca 15.30 hod. sumu 7.588,- Eur, následne na to z tej
istej pobočky bankomatu 490,- Eur a dňa 11.07.2015 z bankomatu Tesco ešte sumu 300,- Eur. Uvádzaný
účet je produkt tzv. Flexi účet z ktorého navrhovateľka mesačne odvádza poplatky SIPO za byt I. G.,
SIPO za dom v S., ako aj ďalšie poplatky. Sumy nad 1.155,- Eur z tohto účtu sa denne prevádzajú na
sporiaci účet. Ku dňu 17.07.2015 po celkových prevodoch na Flexi účte ostalo 1.153,90 Eur vrátane
povoleného debetu, na sporiacom účte ku dňu 17.07.2015 je 189,32 Eur. Nakoľko trvalé príkazy neboli

ešte všetky realizované, navrhovateľka sa obáva, že na konci mesiaca ostane celkom bez finančných
prostriedkov. Odporca si založil v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., ešte v roku 2007 stavebné sporenie.
Na tento účet nedal navrhovateľke dispozičné právo, navrhovateľka mu však napriek tomu pomáhala
splácať. Na jeho stavebné sporenie za roky 2007 - 2014 každý rok uhrádzala cca 500 - 790 Eur, takže
k dnešnému dňu tam je cca 17.338,26 Eur. Naposledy navrhovateľka v prospech manžela a na jeho

požiadanie urobila vklad 24.07.2014 vo výške 10.000,- Eur z jej účtu, aby odporca dostal štátnu prémiu,
resp. z dôvodu lepšieho úročenia. Konečný zostatok k 31.12.2014 na účte Prvej stavebnej sporiteľni:
N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol teda 16.131,33 Eur. Napriek skutočnosti, že majiteľom účtu je
odporca (manžel), navrhovateľka má za to, že sumu 10.000,- Eur mu nedarovala, ale brala predmetný
účet ako spoločnú vec, pretože od roku 2007 sa na jeho plnení podieľala spoločne. Navrhovateľka ihneď

ako zistila vyššie uvedené skutočnosti (t.j., že jej manžel vybral peniaze z Flexi účtu), skontrolovala
ďalšie dokumenty a cennosti, pričom zistila, že odporca zobral aj spoločne nadobudnuté Cennosti
a aj osobný majetok navrhovateľky nadobudnutý od rodičov a od jej prvého manžela, ktorý zomrel
predtým, než sa navrhovateľka opätovne vydala za odporcu. Odporca si tak celkovo prisvojil šperky
a peniaze v hodnote 63.991,26 Eur. Dňa 14.07.2015 navrhovateľka požiadala odporcu o stretnutie s

cieľom zistiť dôvod, prečo tak (manžel) postupuje, či si uvedomuje, že navrhovateľku nechal celkom
bez prostriedkov, a že navrhovateľka nebude vedieť hradiť všetky výdavky len zo svojho dôchodku v
sume 466 Eur. Ako dôvod odporca uviedol, že navrhovateľke veci nevráti, naopak vyslovil ešte ďalšie
požiadavky, čo ešte chce. Podľa tvrdenia navrhovateľky, všetko si ponecháva ako nejakú poistku,
viac s navrhovateľkou nechce zotrvať a žiť v spoločnej domácnosti, ale vraj sa nechce ani rozviesť.

Navrhovateľka je presvedčená, že odporca (manžel) vie čo robí a nekoná náhodne, ale účelovo. Peniaze
zo stavebného sporenia považuje za svoje, hoci mu ich navrhovateľka splácala prevodom, čo vie aj
dokázať. Rovnako je navrhovateľka presvedčená, že manžela už neviaže k nej žiadny citový vzťah,
nakoľko odporca ju obviňuje z manipulatívnosti, no skôr jeho konanie je manipulatívne a určite nie je
náhodné. Na otázku navrhovateľky, kde býva, odporca povedal mená priateľov, ale adresu odmietol

uviesť. Navrhovateľka má za to, že odporca koná premyslene a cielene, nie je to len impulzívna reakcia.
Dokazuje to aj skutočnosť, akým spôsobom sa zmocnil ich spoločného majetku, keď si zobral aj zlatý
prsteň, ktorý dal navrhovateľke k zásnubám a ostatné šperky, ktoré jej daroval a ktoré navrhovateľka
užívala. Odporca dokonca zobral aj certifikáty k šperkom, aby navrhovateľka nemala dôkaz o ich cene.
Manželstvo účastníkov stále trvá. Obidvaja účastníci sú staršie osoby, navrhovateľka má vek 66 rokov a

odporca 68 rokov. Navrhovateľka ako aj manžel (odporca) majú zdravotné problémy. Pre navrhovateľku
je nepredstaviteľné, že odporca opustil spoločnú domácnosť, teda opustil navrhovateľku a zobral jej
všetky peniaze a cennosti, to všetko napriek skutočnosti, že vie že iný príjem toho času ako starobný
dôchodok navrhovateľka nemá. Naliehavosť nariadenia predbežného opatrenia navrhovateľka vidí v
skutočnosti, že ak dôjde k prepísaniu finančných prostriedkov na inú osobu, resp. inému scudzeniu

finančných prostriedkov, hnuteľných vecí - šperkov, tieto už nebudú môcť byť riešené podľa § 146 ods.
2, § 150 Občianskeho zákonníka, nakoľko už nebudú môcť byť predmetom BSM, hrozí tak reálna škoda
podľa § 420 Občianskeho zákonníka a nasl., ktorá bude ťažko vymožiteľná.

Návrhom vo veci samej sa navrhovateľka domáha voči odporcovi vydania vyššie špecifikovaných

hnuteľných vecí - finančných prostriedkov a Cenností, ktorých sa odporca svojvoľne zmocnil (t.j.
bezdôvodne sa obohatil na úkor navrhovateľky), a ktoré majú byť predmetom BSM.Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi
účastníkmi formou predbežného opatrenia navrhovateľ predložil Potvrdenie o vykonaní znovu vydania
platobnej karty zo dňa 17.06.2015, Potvrdenie VÚB banky, a.s. z Flexi účtu ku dňu 17.07.2015,

Potvrdenie VÚB banky, a.s. zo sporiaceho účtu ku dňu 17.07.2015, História transakcií z Flexi účtu ku
dňu 17.07.2015, História transakcií zo sporiaceho účtu ku dňu 17.07.2015, Výpis z účtu Prvej stavebnej
sporiteľne, a.s. z 31.01.2015 za rok 2014, Výpisy z účtu navrhovateľky vedeného vo VÚB banke,
a.s. ( prevody od r. 2007 - 2015), Výpisy zo stavebného sporenia PSS od r. 2007-2013, Posudok na
šperk č. 83/08 z 17.09.2008, Faktúra č. 01109176 zo dňa 19.10.2011 (Runway), Príjmový pokladničný

doklad z 19.10.2011 (Runway), Faktúra č. 01112021 zo dňa 06.12.2011, Príjmový pokladničný doklad
zo dňa 19.08.2010, Faktúra č. 100835 zo dňa 19.08.2010 (Kleopatra), Príjmový pokladničný doklad na
investičný diamant zo dňa 10.05.2011. S uvedenými listinnými dôkazmi sa súd pre posúdenie potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov oboznámil.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo

zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie

o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie

a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z

manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. 3)

Predmetom návrhu je nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania, v súvislosti s obavou, že
by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 102 ods. 1. O.s.p.), ako vyplýva z obsahu spisu a
odôvodnenia návrhu.

Účelom predbežného opatrenia je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov
účastníkov občianskeho súdneho konania. Ide o opatrenie predstavujúce dočasnú úpravu pomerov
účastníkov alebo zabezpečujúce výkon súdneho rozhodnutia. Pri úprave pomerov nemôže ísť o úpravu
iba faktických pomerov účastníkov, ale najmä o úpravu právnych pomerov, i keď len predbežnú.
Dočasnáúpravapomerovpredbežnýmopatrenímmusíbyťnaliehaváapotrebnáamusíbyťodôvodnená

individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu.

Pri nariadení predbežného opatrenia súd vždy skúma otázku jeho prípustnosti a dôvodnosti. Z povahy
predbežného opatrenia vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel maťzistené pri rozhodovaní o veci samej. Spravidla preto postačuje osvedčenie potreby dočasnej úpravy,
teda osvedčenie nároku a jeho prípadného ohrozenia. Navrhovateľ predbežného opatrenia teda musí
(pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný) osvedčiť tak svoj nárok voči odporcovi alebo

porušenie práva odporcom, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo
obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia t.j. pravdepodobnosť jeho ohrozenia.

Súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí vždy vziať do úvahy, že tieto opatrenia upravujú
pomery len predbežne alebo zabezpečujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Súd preto môže

nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie tohto účelu, nesmie voliť
predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne a dokonca nezvratne zasahovalo do práv
odporcu, resp. tretej osoby.

Súd posúdil návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti
nároku navrhovateľa, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného

opatrenia a osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy podľa § 75 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Navrhovateľka nariadenie predbežného opatrenia odôvodňovala potrebou dočasnej úpravy pomerov
medzi účastníkmi konania, nakoľko existuje dôvodná obava, že odporca uskutoční prevody finančných

prostriedkov patriacich do BSM na inú osobu, resp. dôjde k inému scudzeniu finančných prostriedkov a
hnuteľných vecí (šperkov), a tieto už nebudú môcť byť riešené podľa § 146 ods. 2, § 150 Občianskeho
zákonníka, nakoľko už nebudú môcť byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej
len „BSM“), a teda hrozí reálna škoda podľa § 420 Občianskeho zákonníka a nasl., ktorá bude ťažko
vymožiteľná. Súd po zistení skutkových okolností popísaných v návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia je toho názoru, že navrhovateľka dostatočným spôsobom neosvedčila naliehavosť potreby
dočasnejúpravyprávnychvzťahovmedziúčastníkmikonania,nakoľkopredloženýmilistinnýmidôkazmi,
ktoré boli súčasťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súdu nepreukázala, že odporca reálne
uskutočňuje úkony, ktorými prevádza hnuteľný majetok - finančné prostriedky, príp. ďalšie hnuteľné
veci patriace do BSM účastníkov na tretie osoby. Samotný výber finančných prostriedkov v hotovosti

odporcom z Flexi účtu, ktorého majiteľom je navrhovateľka, nepreukazuje úmysel odporcu cielene
zúžiť rozsah BSM účastníkov. V tejto súvislosti zároveň súd poukazuje aj na to, že majetkové vzťahy
účastníkov, ktoré sa týkajú ich finančných prostriedkov nadobudnutých počas manželstva, t.j. patriacich
do BSM sa riešia v rámci vyporiadania BSM po rozvode manželstva účastníkov. Rovnako skutočnosť,
že odporca disponuje s osobným majetkom (šperkami), ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky,

bez jej výslovného súhlasu síce odporuje dobrým spoločenským mravom, ako aj dobrým manželským
vzťahom medzi účastníkmi, avšak navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi žiadnym spôsobom
neosvedčila, že reálne (skutočne) dochádza zo strany odporcu k úmyselnému scudzovaniu (prevodu)
tohto jej hnuteľného majetku na tretie osoby. V zmysle § 145 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak
ide o vybavovanie iných než bežných vecí (napr. prevod iných než bežných vecí na tretie osoby), na

platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú obaja manželia ako účastníci, resp. pokiaľ jeden z
nich nekoná na základe plnomocenstva ako zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch
manželov, inak je takýto právny úkon neplatný. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenie sa teda
navrhovateľka môže domáhať žalobným návrhom v prípade, ak by odporca skutočne previedol vyššiu
sumu peňažných prostriedkov, resp. spoločné hnuteľné veci, ktoré nie sú bežnými vecami na tretie

osoby, neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Zákaz nakladania s vecami (hnuteľným a nehnuteľným
majetkom) alebo právami možno uložiť len takým spôsobom, aby nebola narušená činnosť účastníka,
ktorá je nevyhnutná na plnenie jeho povinností voči tretím osobám alebo aby ho neobmedzoval
v ekonomickej činnosti, čo by v konečnom dôsledku mohlo negatívne ovplyvniť uspokojenie práva
účastníka, ktorý návrh podal. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého

obsahuje priamo zákon (§ 123 Občianskeho zákonníka). Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba
rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie
je závislá od žiadnej inej moci, kohokoľvek k tej istej veci. Oprávnenie vlastníka nakladať s predmetom
vlastníckeho práva má ústavný základ a opiera sa o tom, že každému je dovolené konať to, čo nie je
zákonom zakázané. Ústavne sa vychádza z toho, že nenakladanie s vecami a právami je nesporne

zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavou zaručených práv. Podľa článku 20 ods. 4
ÚstavySR,nútenéobmedzenievlastníckehoprávajemožnéibavnevyhnutnejmiere.Predpokladompre
vyhovenienávrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniaje,žezavzniknutejsituácieneexistujúvážnejšie
pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, t.j. že reálne hrozí nebezpečenstvo, že ak by k dočasnejúprave nedošlo, hrozí v budúcnosti možnosť nenapraviteľného alebo ťažko napraviteľného stavu. Toto
nebezpečenstvo však musí hroziť reálne a bezprostredne, t.j. navrhovateľka musí v rámci návrhu,
prípadne príloh k nemu osvedčiť reálnu (skutočnú) a bezprostrednú existenciu takých konkrétnych

úkonov odporcu, ktoré odôvodňujú naliehavosť dočasnej úpravy. Z listinných dôkazov, ktoré predložila
navrhovateľka však existencia takýchto konkrétnych reálnych úkonov odporcu s cieľom znížiť spoločný
majetok účastníkov patriacich do BSM, resp. ukrátiť navrhovateľku na majetku v jej výlučnom vlastníctve
nevyplýva. Nakoľko teda nie je osvedčený predpoklad existencie nebezpečenstva bezprostrednej
hroziacej reálnej ujmy, ktorá by navrhovateľke mohla vzniknúť, súd vzhľadom na uvedené je toho

právneho názoru, že navrhovateľka dostatočným spôsobom neosvedčila potrebu dočasnej úpravy
právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol
s poukazom na ust. § 75 O.s.p..

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 € súd rozhodol podľa § 5 ods. 1 písm. a/
zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení

(ďalej len „ZSP“) v spojitosti s položkou 1, písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou ZSP.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko
však v konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, súd mu preto náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch
rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III..

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 a nasl. O.s.p.).