Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 26Sp/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200617
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3013200617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci

navrhovateľky Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi
Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor, so sídlom Trenčín, Piaristická 25, (predtým Správa katastra
Trenčín, so sídlom Trenčín, Piaristická 25), za účasti K. B., rod. A., bytom B. E. K., F. XXX/XX, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V XXXX/XXXX zo dňa 12. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V XXXX/XXXX zo dňa 12. júna 2013.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške
35,- euro, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/
XXXX-K. zo dňa 29. apríla 2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a K. B. ako
záložcom (v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 15. decembra 2011 splnomocnencom
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139),

predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č.
XXX, katastrálne územie Z., a to:
- rodinný dom s. č. XXX, na pozemku C KN, parcela č. XXX/X, v podiele 1,

- pozemok C KN, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 276 m2, v podiele 1,

- pozemok C KN, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 108 m2, v podiele 1.

Odporca vo svojom rozhodnutí ustálil, že Dohoda o splnomocnení (ktorou K. B. splnomocnila ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, aby v jej mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení záložného
práva) je absolútne neplatným právnym úkonom s odôvodnením, že Dohoda o splnomocnení zo dňa 15.
decembra 2011 bola spísaná ako predtlač, ktorú používa záložný veriteľ pri uzatváraní záložných zmlúv.
Dlžník si nevybral zástupcu sám, ale tento mu bol určený záložným veriteľom. Ide o typickú formulárovú
dohodu bez možnosti záložcu ovplyvniť jej obsah a zároveň aj výber zástupcu, ktorý háji jeho záujmy,

čo je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody
vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne)
záležitosti.Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedla, že dňa 29. apríla 2013 uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-
K. s K. B., ktorú zastupovalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva

podľa Dohody o splnomocnení č. XXXXXXXXX zo dňa 15. decembra
2011. Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným
v zmluve v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa na zabezpečenie jej pohľadávok voči K.
B. ako dlžníkovi (a záložcovi v jednej osobe), ktoré vznikli z Úverovej zmluvy, najmä pohľadávky
na vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1

a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a
2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona navrhovateľka tvrdila, že dohoda o
splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť).
K. B. ako záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sama rozhodla zabezpečiť
svoj záväzok zo zmluvy o úvere, a preto udelila ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci

plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy v jej vlastníctve, alebo spoluvlastníctve, ako aj na všetky právne
úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Navrhovateľka tvrdila, že splnomocnencovi
(ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci) vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene K.
B. (záložcu a zároveň splnomocniteľa), pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo K. B.

ako záložcovi. Navrhovateľka nesúhlasila so záverom odporcu, že sama navrhovateľka vopred určila
osobu, ktorá bude oprávnená za K. B. ako dlžníka konať, a že K. B. ako dlžník nemala možnosť sa sama
rozhodnúť, kto ju bude zastupovať. Podľa názoru navrhovateľky ide o ničím nepodložené predpoklady
odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľka nesúhlasila ani
s názorom odporcu, že záujmy splnomocnenca (ProHelp) boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa

(K. B.) v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nebola preukázaná existencia reálneho
rozporu. Splnomocnenec nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu (K. B.), čo vyplýva aj
zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa (K. B. ako záložcu) a na jej žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych
úkonoch obsiahnutých v dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Navrhovateľka

zdôraznila, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto
rozporu. Navrhovateľka ako veriteľ zastúpenie zástupcom od K. B. ako dlžníka nepožadovala ani jej
osobu zástupcu nenavrhovala. Dohoda o splnomocnení je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi splnomocniteľom (K. B. ako dlžníkom a záložcom) a splnomocnencom (ProHelp - združením
občianskoprávnej pomoci), ktorý je úplne nezávislým od navrhovateľky

ako veriteľa a jej zmluvnej dokumentácie. Ako v závere zdôraznila navrhovateľka, k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom pristupuje len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo
v omeškaní so splácaním svojho záväzku. V predmetnom prípade K. B. ako dlžník dlhodobo neplnila
svoje povinnosti riadne a včas a neplatila svoj dlh tak, ako bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami,
a preto navrhovateľka využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného

práva.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v
rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je

súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu
navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V XXXX/XXXX. zo dňa 12.
júna 2013, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad

Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-K. zo dňa 24. apríla 2013 uzatvorenej
medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a K. B. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody
o splnomocnení zo dňa 15. decembra 2011 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Z., a to

rodinný dom s. č. XXX na pozemku C KN, parcela č. XXX/X, v podiele 1, pozemok C KN, parcela č.
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 276 m2, v podiele 1 a pozemok C KN, parcela
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 108 m2, v podiele 1.Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka a K. B. uzavreli dňa 15. decembra 2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, pričom

výška úveru poskytnutá K. B. predstavovala sumu 400,- Eur, ktorú čiastku sa
zaviazala K. B. vrátiť navrhovateľke ako veriteľovi zvýšenú o poplatok v sume 392,- Eur. Úroky z
omeškania boli medzi navrhovateľkou a K. B. dojednané vo výške 0,25 % denne z omeškaných
platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od
omeškania až do zaplatenia. K. B. pri uzavieraní úverovej zmluvy s navrhovateľkou podpísala i

DohoduosplnomocnenípresplnomocnencaProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci.VDohodeo
splnomocnení splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby za účelom zabezpečenia
pohľadávky navrhovateľky ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jej mene záložnú zmluvu podľa
§ 552 OZ, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jej
vlastníctve, alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom
ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy. Združenie ProHelp malo poučiť K. B. ako dlžníka (splnomocniteľa)

o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo
vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-K. zo dňa
24. apríla 2013 uzavreli navrhovateľka ako záložný veriteľ a K. B. ako záložca v zastúpení ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vo
vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Z., a to rodinný dom s. č.

XXX na pozemku C KN, parcela č. XXX/X, v podiele 1, pozemok C KN, parcela č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 276 m2, v podiele 1 a pozemok C KN, parcela č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 108 m2, v podiele 1. Navrhovateľka podala u odporcu návrh na
vklad záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím zamietol.

Je zrejmé, že v prejednávanej veci je predmetom sporu táto otázka:

Či Dohodu o splnomocnení možno považovať za platný právny úkon, či táto dohoda bola zo strany
K. B. uzatvorená slobodne (či K. B. mala reálnu možnosť výberu splnomocnenca, a aj slobodnú vôľu
niekoho splnomocniť) a či záujmy splnomocnenca (ProHelp) nie sú v rozpore so záujmami K. B. ako

splnomocniteľa.

Odporca sa s vyššie uvedenými otázkami vo svojom rozhodnutí dôsledne, logicky a vyčerpávajúco
vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, žeby prekročil rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods.
1 zákona č. 162/1995 Z.z..

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava, alebo zákon.

Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom
rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam

do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom
práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva,

ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať
najmenej päť rokov.Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové
účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na
ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného

prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných
kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších
informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z.).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa,

alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,

menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh
účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia

sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej
základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami
sú:

a) verejná listina, alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k
nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje, alebo zlučuje, alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,

d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na
obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý
rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému
odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k
nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov

má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu
vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie
právneho úkonu medzi účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa
hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie Okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona
č. 162/1995 Z.z., ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho, alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii

rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam
do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je
miestne príslušný Okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,

pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania Okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti

príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..
Toznamená,ževkladovékonaniepredstavujerozhodovacíprocesnýpostup, priktoromokresný
úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto

rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o
zamietnutí návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v
zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v

Trenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako
orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

K spornej otázke pod bodom č. 1 krajský súd uvádza:

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona,
na základe rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme
1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného
štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj

zmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide,
a ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia
ďalej platí, že dohoda o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne,
zrozumiteľne, určite a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe

dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany K. B. ako
splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so
záujmami K. B..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé, že ide o

predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah K. B. nemohla žiadnym spôsobom
ovplyvniť a pozmeniť, tento mohla buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať, alebo odmietnuť s
tým, žeby jej nebol poskytnutý úver. K. B. nemala ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca.
Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje v
katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri

uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní
o vklad zmluvy o zriadení záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného
je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k uzavretiu
dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko i K. B. uzatvorila dohodu o
splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym

úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v
rozpore so záujmami K. B. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby
hájil záujem K. B., uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľku ako záložného

veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra
nehnuteľností, nemožno takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom
rozpore so záujmami splnomocniteľa (K. B.).

Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho i

správne závery. Námietka navrhovateľky v tomto smere teda nie je dôvodná.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-K. zo dňa 29.
apríla 2012. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto
súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou
napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je
právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach
rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, v obdobných veciach sa návrh na vklad zmluvy o zriadení

záložného práva zamieta. Neušlo pozornosti Krajského súdu v Trenčíne, že v postupe navrhovateľky
došlo časom k niektorým zmenám v skutkových okolnostiach (1. Dohoda o splnomocnení je
už na samostatnej listine, 2. nehnuteľnosti, ktoré majú byť založené sú už vyšpecifikované
v dohode o splnomocnení), avšak podstatné skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci,zostali nezmenené. Právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/30/2007 je potrebné preto stále považovať za aktuálne a aplikovateľné aj v prejednávanej veci.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol za použitia ust. § 2 ods. 4 veta
posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok

proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Navrhovateľka ako osoba podávajúca
opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorá nebola v konaní úspešná sa stala poplatníkom
okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči ktorému navrhovateľka neúspešne podala
opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške
35,- euro podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove
maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné
a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.