Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/203/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210578
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210578.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
1.045 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 9799/2009 o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
povinnou Ľ. L.U., G.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5371589. Tento procesný
postup odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nutnosťou
deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a nutnosťou

deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt.
Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo, právnej
istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu
amajetkovúškoduspôsobenúvpriamejpríčinnejsúvislostisporušenímtýchtopráv. Rozsudkomvoveci
samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy
1.045 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonanie exekúcie voči povinnej
Ľ. L.. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Lipt. Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Tunajší okresný súd o tejto žiadosti rozhodol poverením súdneho exekútora dňa 20.01.2010 po uplynutí
zákonom stanovenej doby, hoci ne existovala okolnosť umožňujúca exekučnému súdu postupovať so
zbytočnými prieťahmi. Okresný súd počas tohto obdobia nevykonával úkony, smerujúce k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05).
O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený

dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003
Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania
tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdeniaoznačil spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie
o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,

ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie
záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5581123 dlžníka A. Á., sp. zn. súdneho exekútora EX
10348/2010. Uviedol ďalej, že objektívne nemôže predložiť rovnopis návrhu na vykonanie exekúcie,
pretože ho pripojil súdny exekútor k žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd žalobcovi súdnu
spisovú značku neoznámil. Požiadavku na nahradenie nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že

nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej súdnej činnosti intenzity, ktorá
má za následok zbytočné prieťahy spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného.
Márnymplynutímčasubolireálneohrozenélegitímneočakávaniapoškodeného,žesprávnympostupom
súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Neskorým ukončením procedúry exekučným súdom došlo k
vyvolaniu rizíka zániku povinného, rizku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a k riziku insolvencie povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy

spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv
žalobcu spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp.
u členov jeho riadiacich orgánov, ako aj jeho majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové
omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej

príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu
na strane žalobcu aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov,

dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny
prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške cca 660 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie

jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu,
sumu 1.045 eur za 19 celých mesiacov. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako

592 dní.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 10NcC/75/2013-18 zo dňa 31.01.2013 rozhodol o nevylúčení
sudkyne Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Jany Haluškovej z prejednávania a rozhodovania veci.

Žalovaný písomnou replikou z 10.10.2013 navrhol zamietnutie žaloby pre nenaplnenie podmienok,
vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z., uplatniac si právo na náhradu trov konania. Poukázal na
zmätočnosť žaloby, najmä označenie povinného z exekučného konania odlišnými dátumami narodenia,
neuvedením súdnej spisovej značky exekučného konania, neuvedením relevantných skutkových
tvrdení, ako je dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody.

Žalobca nepriložil k žalobe jeden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik
škody aj nemajetkovej ujmy atď. Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti žalobcu na porušenie jeho
ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom SR (napr. sp. zn. II. ÚS 211/2012,
sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012) bolo neoznačenie spisových značiek exekučných
konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu. Nie

je jasný ani titul náhrady škody. Ani v rámci súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca
neuviedol,čivyužilmožnosťpodaniasťažnostinazbytočnéprieťahyvpríslušnýchkonaniachpredsedovi
okresného súdu alebo možnosť podania ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní; túto právomoc má iba predseda
súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody

je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba
na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom
514/2003 Z. z.. Na výzvu žalovaného na doplnenie žiadosti na predbežné prerokovanie nárokužalobca reagoval všeobecnými informáciami, čím zmaril možnosť predbežného prerokovania nároku
na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne
tri podmienky, a to nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou.
Žalobca označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej
lehote. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca dôkazy potrebné pre posúdenie tejto
otázky nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej

podmienky aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011
uvádza, že 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa
§ 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a
zmiery nimi schválené). V znení účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia
tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len

explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské
rozsudky. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého
Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.

Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Z
existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle §

9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre
ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom

rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia
ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol
námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo
k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda

3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná existencia škody
ani jej výška. Žalobca vyčíslil škodu paušalizáciou reálnych vecných nákladov bez uvedenia, či ide o
skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Žalobcovi náklady na prevádzkovanie, správu a údržbu informačného
systému vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej

súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu. K výške náhrady
nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z..
Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je
možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im
ujma priamo nevzniká. Žalobca zánik podnikateľských aktivít a plánov nekonkretizuje a nepreukazuje,

že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré
mravy a poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z
úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej
dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných
záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú

vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom
záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri jeho
spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné
konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.

Na pojednávaní dňa 17.10.2013 sa žalobca napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania
nezúčastnil,svojuneúčasťneospravedlnil.Žalovanýsvojuneúčasťospravedlnil,nepožiadalzdôležitého
dôvoduoodročeniepojednávaniaSúdpozistení,žesúsplnenépodmienkyprevykonaniepojednávania,vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané
dôkazy s poukazom na § 101 ods. 2 Obč. súd. por.. Žalobca elektronickým podaním zo 14.10.2013,
doručeným súdu 17.10.2013, navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm d/ a 109 ods.

2 písm. c/ Obč. súd. por. do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti
žalobcu, podanej pre porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu, osobitne na zákonného
sudcu a na spravodlivý súdny proces uznesením Krajského súdu v Źiline sp. zn. 10NcC/75/2013.
Tento návrh žalobcu bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Lipt.Mikuláš zo 17.10.2013 sp. zn.
8C/203/2012, vyhláseným na pojednávaní 17.10.2013. Vzhľadom na obsah meritórneho posúdenia

veci a zamietnutie nedôvodnej žaloby vo veci samej bolo nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo
veci samej na dobu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o neprerušení konania. Neúčelným a
nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o
základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku.
Navyše sa žalobca domáha, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je zodpovedný za
škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, ale v žalobe

samotnej tvrdí, že exekučný súd o tejto žiadosti rozhodol oneskorene. Ak by aj žaloba čo do základu
bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno

vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť

nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému

aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak

nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na

náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd po zistení skutkového stavu z pripojeného exekučného
spisu zn. 7Er/877/2009 tunajšieho okresného súdu žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho
dôkazného bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola
civilnoprávna zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle
ktorej dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať

navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá
účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti:
účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich
pravdivosť relevantnými dôkazmi.

Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods.
l zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti
poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti

SR. Žalobca tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, potvrdenie o prijatí ktorej
žalovaným je založené v spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho
úradného postupu v exekučnej veci vedenej voči A. Á.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012, žaloba bola súdu doručená27.09.2012, teda pred uplynutím lehoty 6 mesiacov, určených na predbežné prerokovanie nároku v § 16
ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení. Obidve strany sporu súd musí upozorniť na skutočnosť,
že v tomto súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity

(právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč.
zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré
pri postupe podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nekoná za štát, ale v rámci vlastných
kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnická
osoba. Pretoakžalobcatvrdí,žepotvrdenieoprijatípísomnejžiadostiopredbežnéprerokovanienároku

vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v súdnom spise Okresného súdu Lipt.
Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným zákonom č. 514/2003 Z. z. v platnom znení na jeho
prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Je potom bez právneho významu tvrdenie žalobcu, že
žalovaný do dňa podania žaloby na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku pozitívne nereagoval.
Rovnako žalovaný ( t. j. Slovenská republika) v písomnom vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012. Tieto žiadosti však zrejme boli doručené

Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré v tomto súdnom konaní koná za štát. Ak boli žiadosti žalobcu
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručené žalovanému namiesto toho, aby boli
doručené Ministerstvu spravodlivosti SR, potom nárok žalobcu nebol prerokovaný predbežne a žaloba je
zhľadiska§15zák.č.514/2003Z.z.podanápredčasne. Akbolitietožiadostidoručenékompetentnému
orgánu Ministerstvu spravodlivosti SR (lebo ani jedna strana sporu dôsledne nerozlišuje postavenie

štátu ako účastníka konania, za ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR a postavenie Ministerstva
spravodlivosti SR ako orgánu kompetentnému na konanie podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z.), potom
žalobca neuniesol na preukázanie tohto tvrdenia dôkazné bremeno. Žalobca v prvom rade ani netvrdil,
kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR ( nie na Slovenskú republiku) s
písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom

jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu
na náhradu škody nebol uspokojený, alebo bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne
oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Ak sa žalobca obrátil na kompetentný
orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou sa viacerých škodových prípadov, aj to mal jasne v žalobe
tvrdiť. Rovnako žalobca neoznačil dôkaz, ktorým by preukázal podanie písomnej žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku v súdenom prípade. Odkaz na iné súdne konanie (spis Okresného súdu Lipt.
Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci vedenej voči A. Á.)
je bez akéhokoľvek tvrdenia súvislotí súdeného prípadu s označeným súdnym konaním nedostatočné.
Navyše,niejevmožnostiachsúduzlustrovaťuvedenésúdnekonanie,pokiaľniejeoznačenéúčastníkmi
konania, predmetom konania a najmä spisovou značkou (ktorá žalobcovi ako účastníkovi súdneho

konania musí byť známa minimálne z písomného potvrdenia o prijatí žaloby vystaveného súdom).
Ak sú účastníkmi uvedeného súdneho konania žalobca a žalovaný, nie p. Árvai, rovnako súd nemá
povinnosť, ani možnosť lustrácie v niekoľkých stovkách súdnych spisov (v súdnom registri sú uvedení
účastníci konani, nie skutkové tvrdenia). Ak by aj súd vychádzal z toho, že žalovaný v písomnom
vyjadrení k žalobe dôsledne nerozlišuje konanie Ministerstva spravodlivosti SR za SR a Ministerstva

spravodlivosti SR, a teda prvé žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli
doručené Ministerstvu spravodlivosti SR 23.04.2012, potom je žaloba z čisto časového hľadiska podaná
predčasne. Ustanovenie § 16 ods. 4 označenej právnej úpravy oprávnenému subjektu dáva možnosť
obrátiť sa so svojím nárokom na náhradu škody na súd v prípade jeho neuspokojenia alebo čiastočného
uspokojenia do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo písomného oznámenia poškodenému, že

jeho nárok na náhradu škody nebude uspokojený. Keďže od 23.04.2012 (najskorší možný termín
podania písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) neuplynula do podania žaloby 27.09.2012
zákonná lehota 6 mesiacov, opäť možno prijať záver o jej predčasnom podaní.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu

Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
9799/2009. Žalobca tvrdí, že k povereniu súdneho exekútora došlo dňa 20.01.2010. Z pripojeného
spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 7Er/877/2009 je preukázané, že súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62 v jeho konaní vedenom pod sp. zn. EX 9799/09
dňa 28.10.2009 tunajšiemu okresnému súdu doručil žiadosť o udelenie poverenia v exekučnej veci

oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej Ľ. L.U., G.. XX.XX.XXXX pre vymoženie 1.561,48
€ s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného z 03.10.2009. Exekučným titulom je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922
761, Bratislava zo dňa 14.07.2009, sp. zn. SR 07562/09, vykonateľný 13.08.2009. Z rozsudku Stálehorozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. Bratislava, IČO: 35
922 761 sp. zn. SR 07562/09 zo 14.07.2009 je preukázané, že žalovaná Ľ. L. bola zaviazaná na
zaplatenie sumy 1.561,48 € a príslušenstva na základe návrhu žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava

z titulu zmluvy o úvere č. 5371589 zo dňa 28.10.2008. Tunajší okresný súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie dňa 20.01.2010, ale predtým požiadal dňa 13.11.2009 súdneho exekútora o predloženie
zmluvy o úvere č. 5371589 zo dňa 28.10.2008. Uznesenie č. k. 7Er/877/2009-14 zo dňa 14.04.2010
o zastavení exekúcie odvolací súd uznesením č. k. 10CoE/29/2011-36 zo dňa 30.09.2011 zrušil z
dôvodu,žeprvostupňovýsúdvychádzalzpredčasnéhoposúdeniaspotrebiteľskéhocharakteruúverovej

zmluvy (v prípade jeho zistenia však bude námietka odvolateľa - oprávneného o neoprávnenosti rozsahu
prieskumu exekučného titulu neopodstatnená). Exekučné konanie Okresný súd Lipt. Mikuláš uznesením
č.k.7Er/877/2009-41zodňa10.08.2012zastavilpozisteníneplatnostidohodyorozhodcovskejdoložke;
toto rozhodnutie odvolací súd potvrdil uznesením č. k. 10CoE/14/2013-63, právoplatným 17.06.2013.
Postup exekučného súdu pri vydávaní tohto poverenia je potrebné posudzovať podľa §-u 44 ods. 2
Exekučnéhoporiadkuvspojenís§-om41ods.2písm.d/vplatnomznení(vzhľadomnato,ženovelizácia

Exekučného poriadku zákonom č. 102/2011 neobsahuje prechodné a záverečné ustanovenia), v zmysle
ktorého ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu;
to neplatí v prípade rozhodnutí rozhodcovských súdov. Exekučný titul vykonávaný v konaní sp. zn.
7Er/877/2009 Okresného súdu Lipt. Mikuláš je práve rozhodnutím rozhodcovského súdu, na ktoré

sa 15-dňová lehota na vydanie poverenia neaplikuje. Ako vyplýva z obsahu pripojeného exekučného
spisu 7Er/877/2009, pri vydávaní poverenia súd postupoval so všetkou opatrnosťou, preto požiadal
aj o zapožičanie rozhodcovského spisu za účelom zistenia súladu exekučného titulu so zákonom
a výsledkom jeho skúmania je zastavenie konania pre porušenie noriem spotrebiteľského práva
exekučným titulom. Počiatok žalobcom tvrdených ekonomických problémov treba hľadať v postupe a

pravidláchuzatváraniaúverovýchzmlúv,ktorýchtextypripravovalprávežalobca,avnáslednompostupe
vedenia rozhodcovského konania. Súd však zdôrazňuje, že môže pri posudzovaní nároku na náhradu
škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. len v prípade ich konštatovania či už vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom

konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca ani
v tejto časti žaloby nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a netvrdil ani nepreukázal kedy, ktorý štátny alebo
súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v exekučnom konaní, keďže rozhodovanie

o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu I.stupňa. Rovnako žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej
majetkovej škody 125 eur. Nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur na správu a údržbu vymáhanej
pohľadávky ani netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné
výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola žalobcom uhradená, alebo iné
výdavky, ktoré, kedy vznikli. Žalobca nepreukázal, za aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie

a správu informačného systému vyčíslené sumou 40 eur a na administratívne spracovanie, poštovné,
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške
15 eur. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcom je len v
rovine teoretických možných následkov, ku ktorým by mohlo, ale nemuselo dôjsť v prípade existencie
nesprávneho súdneho (úradného) postupu. Žalobca nepreukázal, že došlo k zániku povinného, k

zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s ním, k insolvencii povinného. Ak konaním súdu malo dôjsť
u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k vzniku frustrácie, úzkosti, pocitu
nespravodlivosti,neistoty,nedôveryvprávoavrovnosťspoločnosti,akofyzickéosobysamôžudomáhať
ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho
plánovanépodnikateľské aktivity aužvytvorenépodnikateľsképlányzaniklianitentozániknepreukázal.

Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku z realizovaného obchodu a hospodárskej
strate na žalobcu, kedy a v akej výške. Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal ani
ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Pre
nepresvedčivosť všeobecných skutkových tvrdení, uvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom
pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o

škode dozvedel, preto nebolo možné bližšie sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania.
Vzhľadom na ostatné dôvody pre zamietnutie žaloby bolo nadbytočným odročovanie pojednávania a
dokazovanie, či k premlčaniu žalovaného nároku došlo, alebo nie.Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný síce v písomnom vyjadrení z 10.10.2013 podal návrh na prisúdenie náhrady
vzniknutých trov, avšak v zákonnej lehote ich nevyčíslil.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.