Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/546/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233317
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4112233317.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ s. r. o so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. Advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Gr?sslingova 4, Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika
v zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobe podanej 01.10.2012 na Okresný súd Nitra domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie 175 eur z titulu majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov

na správu pohľadávky pracovnými výkonmi zamestnancov pomocou informačného systému 70 eur, ( na
udržiavanie a správu informačného systému 40 eur, na administráciu listín, komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom 50 eur a 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde ) a 885, 12 eur z titulu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní

nastania predpokladaných zmien v zákonom stanovenom čase, stratu dôvery v právo a spravodlivé
riešenie veci, vyvolenie rizík ohrozujúcich vymoženie pohľadávky. Táto škoda mu mala vzniknúť
z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na
rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Uviedol, že legitímne očakával, že mu súd
na jeho činnosť poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej
zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nesprávnym úradným postupom
však súd vystavil oprávnené záujmy žalobcu rizikám zániku povinného, zmareniu účelu konania pre

stratu kontaktu s povinným alebo riziku insolventnosti povinného. Márnym uplynutím času boli
reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané v § 44 ods. 8
Exekučného poriadku a správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť
k efektívnemu a účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného. Intenzita zásahu do práv a právom
chránených záujmov žalobcu nesprávnym úradným postupom je veľmi vysoká. Porušeniu povinnosti
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote sa snaží žalovaný zbaviť prenesením zodpovednosti
na samotného žalobcu, ktorý sa vraj nedostatočne sťažoval na nečinnosť. Výšku majetkovej škody

preukazuje znaleckým posudkom číslo 1/2014. K vyjadreniu žalovaného zaujal písomné stanovisko,
v ktorom tvrdí, že v žalobnom návrhu boli účastníci a aj konanie označení tak, aby ich bolo možné
identifikovať, zrejmý je aj titul nároku.Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 14.02.2014. Poukázal na vady žaloby a podanie žalobcu
považuje za zmätočné, pretože sú v ňom uvádzané nepresné a neúplné údaje
o exekučnej veci a navrhol postup podľa § 43 ods. 1 O. s. p. Namietol tiež, že žaloba bola podaná

predčasne, pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, keďže žalobca
žiadosť o predbežné prerokovanie podal 23.04.2012 a žaloba bola podaná skôr. Podľa žalobcu
rozhodnutiu súdu o zmene exekútora predchádzajú úkony, ktoré musí súd urobiť po podaní žiadosti na
zmenu exekútora a preto nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nemožno považovať automaticky
za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. Žalovaný tiež poukazuje na to, nie je jasný

ani titul nároku na náhradu škody a tiež, že žalobca ani riadne nepreukázal, že mu škoda vznikla a
tak nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy. K samotnému postupu súdu v exekučnej veci
uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na zmenu exekútora objektívne nedodržateľná vzhľadom na
úkony súdu spojené s týmto návrhom ako je doručenie návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov
pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu. Počas prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť
ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie.

Žalobca vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných nákladov v zmysle citovaného
ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Žalovaný namietal vyčíslenie majetkovej škody s tým, že je
potrebné preukázať skutočnú škodu listinami, skutočnosťami, čo žalobca neurobil. K nemajetkovej ujme
žalovaný mal za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd Slovenskej republiky,
prípadne Európsky súd pre ľudské práva, a prieťahy môžu byť konštatované v disciplinárnom konaní .

Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb,
keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade žalovaný poukazoval na
nie vždy legitímne postupy žalobcu vo vzťahu k spotrebiteľom. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal,
že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková
ujma, či majetková škoda.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne vykázané, neúčasť ospravedlnil
žalovaný, ktorý nežiadal pojednávanie odročiť. Žalobca sa neospravedlnil ( § 101 ods. 2 O. s. p. ).
Súd rozhodol na základe listinných dôkazov, ktoré dostatočne preukazujú skutočný stav. Žalovaný sa
písomne vyjadril k veci a žalobca zaujal písomné stanovisko k jeho vyjadreniu.

Krajský súd Nitra uznesením z 18.10.2012 č. k. 6NcC/66/2012 - 13 prikázal vec Okresnému súdu Levice.
Súd sa oboznámil so žalobou, uznesením ( čl. 13 ), vyjadrením žalovaného ( čl. 29 ), znaleckým
posudkom č. 1/2014 ( čl. 453 ), stanoviskom žalobcu ( čl. 90 ), so spisom Okresného súdu Nitra sp.
zn. 10Er/386/2005 a zistil tento skutkový stav:

Exekučná vec sa vedie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10Er/386/2005. Exekútor vedie vec pod sp.
zn. EX 2825/05. Návrh na zmenu exekútora podal oprávnený 22.11.2010 a exekučný súd uznesením
05.04.2012 č. k. 10Er/386/2005 - 19 návrh na zmenu exekútora zamietol a exekučné konanie zastavil.

Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pre nesprávny úradný postup,

ktorý podľa žalobcu spočíva v tom, že exekučný súd nerozhodol v 30 dňovej lehote o návrhu na zmenu
exekútora.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ( ďalej len „ Zákona „ ) o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( účinného v čase rozhodnom ) štát zodpovedá

za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2.
škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.
Podľa§17ods.1Zákona uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§17ods.3Zákonavýškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodseku2saurčujesprihliadnutím
najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len
„ Exekučný poriadok „ ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň

vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová

udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou
udalosťou) a vznikom škody , d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná

ako zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu ( poškodeného ) nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí
preukázať , že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť
za výsledok ) . Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 ústavy „ Každý má právo na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu verejnej
správy alebo nesprávnym úradným postupom" .
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Prizisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba ) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
jeho majetok by sa nezmenšil.

Vychádzajúc z uvedeného žalobca nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne
postupoval, čím mal zapríčiniť žalobcovi škodu v žalovanej výške, a že existuje príčinná súvislosť
medzi nesprávnym postupom a vznikom škody. Možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že súd o zmene
exekútora nerozhodol do 30 dní od dôjdenia návrhu, keďže návrh bol podaný 22.11.2010 a exekučný
súd rozhodol 05.04.2012, čo však bez ďalšieho nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

Súd musel zadovážiť od pôvodného exekútora jeho exekučný spis, ktorý bolo potrebné postúpiť novému
exekútorovi na ďalšie konanie, resp. rozhodnúť o trovách exekúcie. Súd je toho názoru, že nie je
preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti s rozhodovaním súdu. Nebolo
preukázané, že nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že nerozhodol v zákonnej
lehoteonávrhu vzniklažalobcovi majetkováškodaa nemajetkováujmavžalovanejvýške.Prizisťovaní

príčinnej súvislosti treba v dôsledku skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako
( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny
úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu
k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len,
týmto postupom, čiže postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j.

ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Žalobca nepreukázal,
že by mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla škoda a že vznik škody
je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Predložil
súdu znalecký posudok č. 1/2014, z ktorého je možné zistiť, že znalecký posudok sa zaoberá
rozborom celkových nákladov žalobcu ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s administratívnou činnosťou

spojenou so správou pohľadávok ( ako napr. náklady na mzdy zamestnancov, telekomunikačné a
poštovné náklady, na tlač a iné ), nezaoberá sa ale konkrétne nákladmi na predmetnú exekučnú
vec a nepreukazuje ani príčinnú súvislosť, že by tieto náklady boli škodou vzniknutou v dôsledku
nerozhodnutia o návrhu v lehote 30 dní. Keďže nebolo preukázané, že žalobcovi vznikla škoda
v žalovanej výške nesprávnym úradným postupom súdu, je znalecký posudok vo svojej podstate

bezpredmetný.Záveromsúdpoznamenáva,žeúlohousúdujespravodlivérozhodnutievcelomkontexte
vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré
nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho ktorého prípadu. O zmene exekútora rozhodol súd po
zadovážení potrebných náležitostí v primeranej lehote. Taktiež je treba poukázať na tú okolnosť, že
aj napriek tomu, že oprávnený navrhol zmenu exekútora, pôvodný exekútor bol oprávnený do času

rozhodnutia súdu o zmene vykonávať všetky úkony tak, aby sa nezmaril účel exekúcie.

Napokon súd skúmal, či žalobca svoj nárok uplatnil včas v trojročnej premlčacej dobe podľa § 19
a nasl. zák. č. 514/2003. Námietka premlčania vznesená žalovaným sa na daný nárok nevzťahuje,
pretože návrh o zmenu exekútora bol podaný 22.11.2010, exekučný súd rozhodol 05.04.2012 a

žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podal žalobca na súdu dňa 01.10.2012.
Predmetný nárok žalobcu na náhradu škody, súd nepovažoval za premlčaný. Podľa § 19 ods. 1
zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Z tohto dôvodu námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd neakceptoval. Žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku, podľa tvrdenia samotného žalovaného, podal žalobca 23.04.2012. Pokiaľ ide o

predčasnosť podania žaloby, na čo žalovaný poukázal vo svojom písomnom vyjadrení, súd zastáva
názor, že i keď žalobca podal žalobu k súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty odo dňa prijatia jeho
žiadostiopredbežnéprerokovanienároku,vsúčasnostiužtátolehota márneuplynula, keďžalovanýani
nepredložil dôkaz o tom, či a ako o žiadosti rozhodol. V čase podania žaloby k súdu síce šesťmesačná
zákonná lehota ešte neuplynula, avšak v čase rozhodovania súdu táto lehota márne uplynula. Vada

nedodržania lehoty sa tým zhojila a súd preto vo veci konal a rozhodol. Podľa súdu bol žalobný
návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 a nasl. O. s. p. Žalobca v petite žaloby uviedol čoho sa
domáha, voči komu a z akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale
na prípadné zamietnutie návrhu. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis.Žalobu súd považuje s poukazom na uvedené za nedôvodnú a preto ju zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní plný úspech,
nakoľko si však neuplatnil náhradu trov, súd mu ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 21.10.2015