Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/167/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212799
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912212799.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu:

Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcapodalnasúddňa27.09.2012žaloby,ktorébolivedenépodspisovýmiznačkami12C/167/2012,
12C/190/2012, 12C/200/2012, 12C/201/2012, 12C/249/2012 a 12C/250/2012. Vo všetkých týchto

veciach sa domáhal na žalovanom zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žaloby
odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu proti dlžníkom. Po podaní žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal
exekučný súd rozhodnúť o žiadostiach do 15 dní od ich doručení, pričom exekučným titulom vo všetkých
veciach sú vykonateľné rozhodnutia rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o zamietnutí žiadostí o
udelenie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Uznesením zo dňa 16. 09. 2014 č. 12C/167/2012-29 súd uvedené veci spojil na spoločné konanie ďalej
vedené pod spisovou značkou 12C/167/2012, keďže všetky sa týkajú tých istých účastníkov a právne
a skutkovo spolu súvisia.

Žalobu vo veci 12C/167/2012 (pred spojením) odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl.
Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkovi R. B.. Vec je

vedená u exekútora pod č. V. XXXXXXXXX. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia až 21. 03. 2012, hoci konanie začalo 29. 11. 2010, teda k rozhodnutiu o
žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 478 dní). Exekučný súd
vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu, t. j.
vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok zrealizoval úplný judiciálny

proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie
zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne vo veci rozhodol, čím porušil zásadu legality (čl.
2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie
jeho práva na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálnevyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci . Na jednej strane totiž existuje právne relevantný
exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty a na
druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej

veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. K vydaniu rozhodnutí o žiadostiach o udelenie poverení na vykonanie exekúcie pristúpil súd
až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Takto mu vznikla majetková
škoda 1.125,80 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi

zo záväzkového zmluvného vzťahu a zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 225,16
eur (t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom), pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd
rozhodol v zákonnej lehote, mohol uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho

zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky. Domáha sa teda náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota. Podľa § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu
škody, žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žaloby vo veciach pôvodne vedených pod č. 12C/190/2012, 12C/200/2012, 12C/201/2012,
12C/249/2012 a 12C/250/2012 odôvodnil tak isto ako vo veci 12C/167/2012 s nasledovnými rozdielmi:

Vo veci 12C/190/2012 ide o dlžníka F. F. a vec je vedená u exekútora pod č. V. XXXXX/XXXX. Súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 02. 08. 2011, hoci konanie začalo 30. 11. 2010,

teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 245 dní).
Domáhal sa preto zaplatenia majetkovej škody 3.861,75 eur a nemajetkovej ujmy 772,35 eur.

Vo veci 12C/200/2012 ide o dlžníka T. Q. a vec je vedená u exekútora pod č. V. XXXXX/XXXX. Súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 25. 07. 2011, hoci konanie začalo 18. 11. 2010,

teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 249 dní).
Domáhal sa preto zaplatenia majetkovej škody 2.985,59 eur a nemajetkovej ujmy 597,12 eur.

Vo veci 12C/201/2012 ide o dlžníka V. Q. a vec je vedená u exekútora pod č. V. XXXX/XXXX. Súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 19. 07. 2011, hoci konanie začalo 14. 07. 2010,

teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 370 dní).
Domáhal sa preto zaplatenia majetkovej škody 2.051,48 eur a nemajetkovej ujmy 410,30 eur.

Vo veci 12C/249/2012 ide o dlžníka B. L. a vec je vedená u exekútora pod č. V. XXXXX/XXXX. Súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 19. 07. 2011, hoci konanie začalo 06. 09. 2010,

teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 316 dní).
Domáhal sa preto zaplatenia majetkovej škody 1.607,88 eur a nemajetkovej ujmy 321,58 eur.

Vo veci 12C/250/2012 ide o dlžníka J. W. a vec je vedená u exekútora pod č. V. XXXXX/XXXX. Súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 25. 07. 2011, hoci konanie začalo 03. 11. 2010,

teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 264 dní).
Domáhal sa preto zaplatenia majetkovej škody 1.239,75 eur a nemajetkovej ujmy 247,95 eur.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd
pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie

konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím), uvádzané dôvody
však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd pojednával v
neprítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu.

Žalovaný sa na výzvu súdu vo všetkých veciach (pred spojením) písomne vyjadril a žiadal každú žalobu

ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď
chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu
nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne
uplatnený na súde, lebo podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhraduškody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostrednývýrazvovydanomrozhodnutí,nemôžebyťnesprávnymúradnýmpostupom.Tiežnemôže

ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia
by musela byť konštatovať príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil
alebo zrušil. Aj lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia, a nie na vydanie rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti. Žalobca nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom kompetentným preskúmavať či došlo k zbytočným

prieťahom je ústavný súd. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal
jednakvznikajednakanivýškuškody.Priuplatnenínáhradynemajetkovejujmypoukázalnaskutočnosť,
že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch,
pričom žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splnenie
základnýchzákonnýchpodmienokprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z., preto
je právne neopodstatnená.

Svoju neúčasť na pojednávaní zástupca žalovaného ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní účastníkov aj s prílohami a

spisov 15Er/36/2011, 2Er/81/2011, 2Er/3154/2010, 2Er/2137/2010, 2Er/2898/2010 a 2Er/3157/2010
Okresného súdu Rimavská Sobota a vec posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo
veciach 15Er/36/2011, 2Er/81/2011, 2Er/3154/2010, 2Er/2137/2010, 2Er/2898/2010 a 2Er/3157/2010

(nevydanie rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok - nelegálneho postupu vykonaním opätovného posúdenia práv žalobcu) a na tomto základe
žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len

"zákon"), keď žalovaný na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k tvrdenej škode)
"štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,

komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na

a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom je
zodpovednosť objektívna, bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Na to, aby bolo možné
žalobcovipriznaťnáhraduškodyanemajetkovúpodľa§17zákona,muselibybyťkumulatívnesplnenétrizákladné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2/ nesprávny
úradný postup orgánu štátu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."

Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§
115a O. s. p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a
predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a O. s. p."

Sporové konanie je ovládané takto ovládané prejednávacou zásadou, keď je na účastníkoch, aby tvrdili

a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná ako pravdivá. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho
neunesenia je účastníkov procesný neúspech.

Zo spisu 15Er/36/2011 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
vedeného pod spis. zn. V. XXXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/167/2012, súd zistil,
že dňa 29. 11. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie exekúcie a
na jej základe dňa 17. 01. 2011 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému R. B. pre vymoženie
1.298,09 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Uznesením
zo dňa 25. 08. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo rozhodcovský súd nielenže neskúmal
neprijateľné zmluvné podmienky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj

plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou a je v rozpore s § 52 a nasl. Obč. zák. a v rozpore s ustanoveniami
smernice 93/13/EHS.

Zo spisu 2Er/81/2011 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
vedeného pod spis. zn. V. XXXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/190/2012, súd zistil,
že dňa 30. 11. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie exekúcie a na
jej základe dňa 17. 01. 2011 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému F. F. pre vymoženie 1.011,22 eur

s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd výzvami zo dňa 04. 02.
2011 zisťoval, na výkon akého povolania bol zobratý úver, pričom oznámenie od oprávneného a povinnej
mu došlo v dňoch 11. 02. 2011 a 24. 02. 2011. Uznesením zo dňa 07. 06. 2011 súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu
zamietol, lebo dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je podľa § 53 ods.

5 Obč. zák. neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane
spotrebiteľov.

Zo spisu 2Er/3154/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vedeného pod spis. zn. V. XXXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/200/2012,

súd zistil, že dňa 18. 11. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie
exekúcie a na jej základe dňa 23. 12. 2010 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúcievovecižalobcuakooprávnenéhoprotipovinnémuT.Q.prevymoženie
768,99 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd výzvami zo
dňa 14. 01. 2011 zisťoval, na výkon akého povolania bol zobratý úver, pričom oznámenie od povinnej mu

došlo 21. 01. 2011 a od oprávneného až 15. 03. 2011, hoci lehota na oznámenie bola 10 dní. Uznesením
zo dňa 07. 06. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo dojednaná rozhodcovská doložka vpredmetnej spotrebiteľskej zmluve je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná, pričom toto ustanovenie je
v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov.

Zo spisu 2Er/2137/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vedeného pod spis. zn. V. XXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/201/2012,
súd zistil, že dňa 14. 07. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie
exekúcie a na jej základe dňa 25. 08. 2010 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému V. Q. pre

vymoženie 409,45 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave.
Súd si výzvou zo dňa 18. 10. 2011 vyžiadal predmetný rozhodcovský spis od Stáleho rozhodcovského
súdu, ktorý spis bol doručený súdu. Výzvami zo dňa 14. 01. 2011 súd zisťoval, na výkon akého
povolania bol zobratý úver, pričom oznámenie od oprávneného došlo súdu až 20. 05. 2011, hoci
lehota na oznámenie bola 10 dní. Uznesením zo dňa 06. 06. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo

dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák.
neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov.

Zo spisu 2Er/2898/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vedeného pod spis. zn. V. XXXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/249/2012,

súd zistil, že dňa 06. 09. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie
exekúcie a na jej základe dňa 26. 11. 2010 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému B. L. pre vymoženie
387,- eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Výzvami zo
dňa 14. 01. 2011 súd zisťoval, na výkon akého povolania bol zobratý úver, pričom oznámenie od

oprávneného došlo súdu až 20. 05. 2011, hoci lehota na oznámenie bola 10 dní. Uznesením zo dňa
06. 06. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so
smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov.

Zo spisu 2Er/3157/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vedeného pod spis. zn. V. XXXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/250/2012,
súd zistil, že dňa 03. 11. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie
exekúcie a na jej základe dňa 23. 12. 2010 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenianavykonanieexekúcievovecižalobcuakooprávnenéhoprotipovinnémuJ.W.prevymoženie
300,- eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Výzvami zo
dňa 14. 01. 2011 súd zisťoval, na výkon akého povolania bol zobratý úver, pričom oznámenie od
oprávneného došlo súdu až 15. 03 2011, hoci lehota na oznámenie bola 10 dní. Uznesením zo dňa
07. 06. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe

rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so
smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov.

Exekučným titulom vo všetkých veciach bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle ust. § 44

ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, jedná sa teda o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. v znení od 15. 12. 2009.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení v rozhodnom období (teda v znení od 01. 06. 2010) "súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie."

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Ex. por. podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
(c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici svykonateľnosťou súhlasila a (d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

V predmetných exekučných veciach žiadosti o udelenie poverenia na základe exekučných titulov -
rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu, podané na súd v dňoch (1) 17. 01. 2011, (2) 17. 01.
2011, (3) 13. 12. 2010, (4) 25. 08. 2010, (5) 26. 11. 2010 a (6) 23. 12. 2010 boli zamietnuté v
dňoch (1) 25. 08. 2011, (2) 07. 06. 2011, (3) 07. 06. 2011, (4) 06. 06. 2011, (5) 06. 06. 2011 a
(6) 07. 06. 2011. Na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti lehota (ako to vyplýva z vyššie citovaných

ustanovení Ex. por.) zákonom stanovená lehota nie je (lehota je len na vydanie poverenia a pod
slovné spojenie rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených je možné a potrebné
zahrnúť i rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcovskými súdmi), súd však bol povinný rozhodnúť o
žiadosti o udelenie poverenia bez zbytočných prieťahov. Exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať,
či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a v prípade zistenia, že nie
sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie

nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Preskúmanie všetkých náležitostí,
posúdenie exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi Európskej
únie vyžaduje istý čas. Preto pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy
na základe nesprávneho úradného postupu, a to nerozhodnutia v zákonnej lehote (táto nie je zákonom
daná) resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, žalobca tento nesprávny úradný postup

nepreukázal. Tiež nemožno opomenúť, že práve žalobca na výzvy súdu na výkon akého povolania bol
zobratý úver , ako je to uvedené pri jednotlivých exekučných spisoch, neoznámil tento údaj v danej
lehote 10 dní, ale s veľkým opozdením (viď napr. v 2Er/2137/2010 výzvu prevzal jeho zástupca 20. 01.
2011, oznámenie mal zaslať do 10 dní, ale urobil tak až listom zo dňa 16. 05. 2011, teda s opozdením
viac ako 3 mesiace).

Pokiaľ žalobca v žalobách uvádza dátumy začatia konania a dátumy rozhodnutia s výpočtami dní
omeškania (ako je to rozpísané vyššie), súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žaloby
tvrdiac, že exekučný súd nevydal rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase
bez zbytočných prieťahov, na tomto základe aj uplatňuje náhradu škody. Nie je preto možné súdu

pričítať čas od podaní návrhov exekútorovi do podania žiadostí exekútora súdu o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (exekútor má podľa § 44 ods. 1 Ex. por. predložiť návrh s exekučným titulom a
žiadosťou o vydanie poverenia na súd do 15 dní, čo súd nemohol ovplyvniť a žalobca ani netvrdí, že by
zo strany exekútora došlo k nejakému porušeniu povinnosti) a tiež nezodpovedajú skutočnosti tvrdenia
žalobcu o tom, kedy došlo k rozhodnutiam o žiadosti. Nejde teda v žiadnom prípade o taký časový úsek,

ako to tvrdí žalobca, teda tvrdenia v žalobe nezodpovedajú skutočnosti. Nie je ani jasné, na základe
čoho pripisuje žalobca opozdenie ním spôsobené (nereagovanie včas na výzvy) exekučnému súdu, keď
aj túto dobu započítal do tvrdenej doby omeškania s rozhodnutím.

Súd postupoval v súlade s právnymi predpismi, keď skúmal predložené exekučné tituly, a to

rozhodcovské rozsudky podľa § 44 ods. 2 Ex. por. Na podporu tohto súd tu poukazuje napr. na
uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo1/2012,podľaktorého"skúmanímplatnostirozhodcovskej
doložky(dohodnutejvspotrebiteľskejveci,t.j.vovecivyplývajúcejzospotrebiteľskéhoprávnehovzťahu,
ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie

vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či
tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom". Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6 Cdo 135/2012 "iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu
na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok,
akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý." Z odôvodnenia vyplýva, že "keďže exekučný súd zistil už pri

postupe podľa § 44 ods. 2 Ex. por., že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého
oprávneným je v rozpore so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie."

Súd vo veci rozhodoval aj s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v tom, že

je potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonusúdu. Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I. ÚS 70/02).

Tiež z odôvodnenia uznesenia zn. II.ÚS 245/2013-17, ktorým Ústavný súd SR odmietol sťažnosti
žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv, vyplýva, že žalobca pred okresným súdom
inicioval značne vysoký počet exekučných konaní (stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov
v typovo obdobných veciach). Tento fakt je nevyhnutné vziať do úvahy a to smerom ku kritériám
posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. Povinnosť všeobecného súdu

vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní sťažovateľa (žalobcu) ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť
vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania sťažovateľa. V takýchto prípadoch je možné z ústavného
hľadiska akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Ústavný súd konštatoval, že
povinnosť okresného súdu vysporiadať sa so všetkými návrhmi sťažovateľa sa tak nevyhnutne dostáva
do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov a v
primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred dotknutým súdom uchádzajú o

súdnu ochranu. Poukázal aj na obdobný názor v rozhodnutí sp. zn. II ÚS 64/97.

Súd ďalej poznamenáva, že žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje aj náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch , by musel v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej
(podnikateľskej) oblasti a to v bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením

právnej povinnosti orgánom verejnej moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov tiež
nepreukázal.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučných veciach, na základe ktorých žalobu podal, boli splnené
zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, keď nepreukázal kumulatívne splnenie

všetkých troch základných podmienok (nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť
- ako je to rozpísané vyššie), súd žalobu podľa § 17 zákona ako neodôvodnenú zamietol, keďže pre
priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy by museli byť splnené (kumulatívne) všetky tri vyššie
uvádzané zákonné podmienky.

K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody
a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola
dostatočnýmspôsobomidentifikovaná.Keďžalobabolazamietnutáakoneodôvodnená,nie jedôvodani
na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona riadne predbežne prerokovaná.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada
trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy
nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu
trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy
vznikli.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučných veciach, na základe ktorých žalobu podal, boli splnené
zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, keď nepreukázal kumulatívne splnenie
všetkých troch základných podmienok (nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť
- ako je to rozpísané vyššie), súd žalobu podľa § 17 zákona ako neodôvodnenú zamietol, keďže pre
priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy by museli byť splnené (kumulatívne) všetky tri vyššie

uvádzané zákonné podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.