Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204861
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514204861.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnému: Q. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX, o vymoženie 247,97 eur s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/548/2014-20 zo dňa
9.12.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie

príslušenstva pohľadávky na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn.
SR 6278/06, ktorý dňa 29.11.2006 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Lustráciou v súdnom registri
súd zistil, že tejto exekučnej veci predchádza exekučné konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn.
3Er/189/2007, ktorého účastníkmi boli tí istí účastníci konania, ako je tomu v tejto exekučnej veci, a

exekučným titulom bol totožný rozhodcovský rozsudok. V konaní vedenom pod sp. zn. 3Er/189/2007
bolo pôvodne súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie, avšak následne bola
exekúcia v celom rozsahu zastavená z dôvodu, že súd dospel k záveru, že povinný už zaplatil
oprávnenému celú sumu, na ktorú má oprávnený nárok po zohľadnení tej skutočnosti, že zmluva o
úvere neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Odvolanie oprávneného voči tomuto
rozhodnutiu o zastavení exekúcie odvolací súd odmietol. Prvostupňový súd preto v prvom rade skúmal,

či dôvod, pre ktorý bolo zastavené predchádzajúce exekučné konania, je stále relevantný. Právny vzťah
oprávneného a povinného posúdil súd ako vzťah spotrebiteľský. Následne preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu
so zákonom, ako aj dôvody, pre ktoré bolo predchádzajúce exekučné konanie zastavené a dospel k
záveru, že tieto sú stále relevantné. Z uznesenia sp.zn. 3Er/189/2007 zo dňa 12.2.2013 si súd osvojil
skutkové zistenia, že v tomto exekučnom konaní bola od povinného vymožená celkovo suma 1.192,01

eur a z tejto sumy bol pokrytý nárok oprávneného zo zmluvy o úvere po zohľadnení bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru a
neprimeranosti dojednaných úrokov z omeškania. Súd navyše posúdil samotnú rozhodcovskú doložku,
ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, za neplatnú. Z ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že pre platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné
splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky v zmluve o

úvere č. XXXXXXX zo dňa 20.6.2006 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným podľa názoru súdu
splnená nie je. V zmysle ustanovenia § 4 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnejzmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú

zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Základná podmienka pre
konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná
forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.
Na základe Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo potrebné ustáliť, či možno považovať
uvedené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru za rozhodcovskú doložku k zmluve. Súd má za to,

že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4
je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade
dodržaná nebola. Z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru nie je zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu
uvedených všeobecných podmienok obidvoma sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú
doložku. Uvedená zmluva a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli síce zrejme technicky

spojené, avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy a všeobecných podmienok nemožno
vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení
a súhlasia so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka je najčastejším
spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v
konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela

osobitnouzmluvoumusísavnejuviesťodkaznakonkrétnuzmluvualeboinýprávnyvzťah.Vpredmetnej
veci tieto podmienky neboli dodržané s poukazom na ustanovenie § 4 ZoRK, a preto rozhodcovská
doložka nebola platne uzavretá. Neplatnosť rozhodcovskej doložky znamená, že rozhodcovský súd
nemal právomoc rozhodovať tento spor, a preto ním vydaný rozsudok nemôže byť exekučným titulom.
Existencia exekučného titulu je podmienkou konania. Jej nedostatok znamená zastavenie exekučného

konania, resp. aj možnosť súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuť. Preto prvostupňový súd postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu so zákonom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Vytýka súdu prvého stupňa,
že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň rozhodnutie súdu
vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Má za to, že exekučný súd v prejednávanej veci
prekročilrámecsvojejpreskumávacejčinnosti,ktorúmuzverilzákonč.233/1995Z.z.vzneníneskorších
predpisov (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2
zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie
v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za
to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej

stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V prípade, ak súd na zistený
skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku

rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o
rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred
príslušným súdom. Poukazuje na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu
podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných

obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti
dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na
základe vyššie popísaného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie, podanému odvolaniu nevyhovel a v súlade
s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania, a preto
tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri
preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej

miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Prvostupňový súd
rozhodol v konečnom dôsledku správne, aj keď svoje rozhodnutie nesprávne odôvodnil.

Pre rozhodnutie v preskúmavanej veci má podstatný význam hodnotenie skutočnosti, či rozhodcovská
doložka v Zmluve o úvere zo dňa 20.6.2006 nebola platne uzavretá a aj v období od 25.11.2004 do
31.12.2007 sa spotrebiteľské zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka mohli posudzovať podľa
ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka v znení v tom čase platnom.

Zmluva o úvere zo dňa 20.6.2006 uzavretá medzi oprávneným a povinným je z hľadiska svojho obsahu
úverovou zmluvou upravenou v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa v súlade s
§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkového vzťahu. Pokiaľ je však účastníkom takejto úverovej zmluvy osoba spĺňajúca
podmienky pre označenie

spotrebiteľa, musí byť takýto záväzkový vzťah posudzovaný v prvom rade podľa zákona číslo 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku.
Obchodný zákonník sa preto aplikuje len na tie práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú osobitne
upravené Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Použitie Občianskeho zákonníka bolo však v období od
25.11.2004 do 31.12.2007 prípustné len podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Platnosť rozhodcovskej doložky dojednanej v Zmluve o úvere zo dňa 20.6.2006 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) sa musí posudzovať tak podľa ustanovení § 3, 4 a 5
zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z., ako aj podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu 20.6.2006.

V preskúmavanej veci je rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 20.6.2006, keď tvoria
jediný dokument. Vzhľadom k tomu je splnená podmienka písomnej formy aj u rozhodcovskej doložky.
Táto rozhodcovská doložka uvedená v bode 17 VPPÚ bola dohodnutá ako alternatíva s právomocou

všeobecného súdu, čím bola formálne splnená požiadavka uvedená v § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, aby zmluva neobsahovala také dojednania rozhodcovskej doložky, aby spotrebiteľ spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, pokiaľ takáto zmluvná doložka
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté, nesmú zhoršovať
postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami súdneho
konania. Rozhodcovské konanie je pre spotrebiteľa nevýhodnejšie, než súdne, predovšetkým pre

jednoinštančnosť, písomnú formu a vyššie poplatky. O týchto rozdieloch mal byť povinný preukázateľne
poučený, čo nebolo preukázané. Právnym dôsledkom toho, že alternatívna rozhodcovská doložka
nebola s povinným ako spotrebiteľom individuálne dohodnutá, je neplatnosť takejto rozhodcovskej
doložky a následne nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie v preskúmavanej veci
majúca za následok ničotnosť takéhoto rozhodnutia.

Za opodstatnenú nepovažuje odvolací súd ani obranu oprávneného týkajúcu sa tvrdeného prekročenia
právomoci exekučného súdu.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6

Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia skúmaním platnosti rozhodcovskej
doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu, ktorým
je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenievyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnene posúdiť,
či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci

je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá neplatne.
Nedostatok právomocí rozhodcovského súdu má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na
ochranu práv spotrebiteľa tvoriaci samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom

je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založený spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy nebránia ustanovenia § 21 ods. 2, alebo § 40 ods. 1 písm. c) zákona
číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov

rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu
podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania, než spotrebiteľov,
znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc
rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľskej veci tomu tak nie je. Aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.