Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Klenková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/95/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204960
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814204960.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému K. U., bytom E. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Všeobecnej
ochrany práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42 3629628, právne
zastúpený A.. C. A. , advokátom, M. XX , C., o zaplatenie XXX,XX Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8C XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.
Náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňažalobužalobcu,ktorousadomáhalzaplateniasumyXXX,XX
Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške
X,XX Eur, ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 240,21 Eur od 11.02.2011 do zaplatenia
zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 59,24 Eur na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov, obsah pripojených listinných dôkazov,
citoval ustanovenie § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že na
základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah uzavretý medzi účastníkmi na základe
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 15.02.2006 za účinnosti Občianskeho zákonníka v
znení ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.08.2005. Na uvedený právny
vzťah aplikoval zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia úverovej
zmluvy a vychádzal z ustanovenia § 23a ods. 1, 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Ďalej súd poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2,
3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ďalej ustanovenie § 2 písm. a), § 3 ods. 1,
2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ďalej
ustanovenie § 100, §101, § 111 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere dňa 15.02.2006, pričom žalovanému
bol poskytnutý úver vo výške 995,82 Eur, úroková sadzba bola stanovená vo výške 17,30 % ročne,
splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo výške 26,69 Eur splatných k 10 dňu v
mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 10.03.2006 a konečná splatnosť úveru 10.02.2011.
V súvislosti s princípmi ochrany práv spotrebiteľa vzhľadom na duplicitnú právnu úpravu rovnakých
inštitútov ako je premlčanie, odstúpenie od zmluvy, súd zdôvodnil aplikáciu ustanovení Občianskehozákonníka s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdením zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 15.02.2006 ako zmluvy spotrebiteľskej s vyvážením obsahu v prospech
spotrebiteľa. Ustanovenie zmluvy článku V. bodu 4 súd považoval za priečiace sa dobrým mravom v
zmysle§3a§39Občianskehozákonníkazdôvodu,žezhoršujepostaveniežalovanéhoakospotrebiteľa
výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal napr. na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.02.2011 týkajúce sa posúdenia zmluvnej
podmienky priečiacej sa dobrým mravom. Ďalej poukázal na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 a uviedol, že súd bude povinný z úradnej moci
prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné
ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Žalobca si
uplatňoval nárok na 9 neuhradených splátok úveru splatných odo dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo, a preto je potrebné začiatok plynutia premlčacej
doby stanoviť v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k
predčasnému zosplatneniu úveru a žaloba bola podaná na súde dňa XX.XX.XXXX, jedná sa o splátky
splatné najneskôr k XX.XX.XXXX. Nepremlčanou splátkou nie je ani jedna splátka splatná 3 roky spätne
odpodaniažaloby.VdanomprípadebolasplatnosťposlednejsplátkyúveruXX.XX.XXXX,apretovšetky
splátky úveru sú premlčané. Nárok žalobcu na 9 premlčaných splátok súd považoval za nedôvodný. K
aplikácii všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka nie štvorročnej podľa
Obchodného zákonníka, súd poukázal napr. na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého aplikácia ustanovení o premlčacej
dobe trojročnej podľa Občianskeho zákonníka je s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka priaznivejšia než aplikácia štvorročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka.
Ďalej súd poukázal na to, že žalobca si uplatňoval na základe dohody o uznaní záväzku zo dňa
26.05.2013 nárok s poukazom aj na to, že žalovaný v predmetnej dohode prehlásil, že má vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch. Súd citoval ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, § 110 ods.
1 druhá veta Občianskeho zákonníka a uviedol, že z dohody o uznaní záväzku nepochybne vyplýva, že
záväzok žalovaný uznal dňa XX.XX.XXXX. V čase uznania predstavovala pohľadávka žalobcu XXX,XX
G., pričom sa malo jednať o istinu úveru, náklady na inkasné konanie vo výške XXX G. a úrok z
omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX G. za dobu od XX.XX.XXXX. V prílohe č. 1 v
zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX sa uvádza, že k poslednej úhrade žalovaným
došlo dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu uznania dňa XX.XX.XXXX pozostával dlh
uznaný žalovaným aj z premlčaných splátok predmetného úveru. Do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru je totiž potrebné začiatok pred plynutím premlčacej doby stanoviť v súlade s ustanovením §
103 Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný podpísal dohodu o uznaní až po uplynutí premlčacej doby,
uznal už čiastočne premlčaný dlh a takéto uznanie je podmienené vedomosťou dlžníkov o premlčaní,
ktorá vedomosť je nevyhnutná pre právne účinky uznania dlhu a vznik právnych dôsledkov uznania.
Súd poukázal na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2, kde je
predformulovaný obsah dohody. Je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov
uznania dlhu najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na výpoveď žalovaného súd dospel k záveru, že prehlásenie žalovaného o
vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak ako bolo vykonané v dohode o uznaní záväzku zo dňa
XX.XX.XXXX, nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje ustanovenie
§ 558 Občianskeho zákonníka. Postup žalobcu súd považoval za rozporný s dobrými mravmi, ako
aj konanie žalobcu posúdil ako nekalú obchodnú praktiku, ktorej odmietol poskytnúť ochranu takto
uplatneného nároku s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 4 ods.
8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenie z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe využívané na omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody. Súd zdôraznil, že pri
uzatváraní dohody o uznaní záväzku zo dňa XX.XX.XXXX v rámci nekalej obchodnej praktiky postupu
žalobcu neboli dodržané ani princípy dobromyseľnosti, čestnosti, žalobca nepostupoval s náležitou
odbornou starostlivosťou vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi, a preto z dôvodu absolútne
neplatného právneho úkonu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 137, § 151 ods. 1, 2 Občianskeho
súdneho poriadku tak, že právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanému, ktorému náhrada trov
priznaná nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol a ani si ich neuplatnil.
O trovách konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol tak, že mu náhradu priznal z titulu trov právneho
zastúpenia vo výške XX,XX Eur, ktorú výšku špecifikoval.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka
odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal neúčelnosť priznanej náhrady trov konania a nesprávnu
aplikáciu rozhodnutí o trovách konania vedľajšieho účastníka. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré špecifikoval.
Žalovaný ani vedľajší účastník sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutí o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, najmä výrokom o trovách
konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne
postupoval, ak využil zásadu zodpovednosti účastníka za výsledok v spore, rozhodol o trovách konania
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.
K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietané nesprávne právne posúdenie účelnosti uplatnenej náhrady
trov konania vedľajšieho účastníka odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, aby si právnická osoba vstupujúca do konania na strane
vedľajšieho účastníka na základe osobitného právneho predpisu nemohla zvoliť právneho zástupcu
z radov advokátov. Ide o zaručené právo na právnu pomoc v konaní Ústavou Slovenskej republiky,
článkom 47 ods. 2 a z tohto dôvodu odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením uvedeným súdom prvého
stupňa v súvislosti s priznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorú náhradu považoval
za účelne uplatnenú.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok potvrdil vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom
a vedľajším účastníkom ako správny v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku.
O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom odvolací súd
rozhodol podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu vedľajšieho účastníka
v odvolacom konaní vyplývajúcou z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorému
náhradu však odvolací súd nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol a iné trovy odvolacieho
konania vedľajšiemu účastníkovi z obsahu spisu nevyplývajú (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.