Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. október 2011

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/117/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810210199
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2011:3810210199.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou v právnej veci navrhovateľov v 1 . rade U.

O. nar. XX.X.XXXX , trvale bytom O. XXX/XX, T. Q. XXX XX v 2. rade T. O. XX.X.XXXX, trvale bytom
O. XXX/XX, T. Q. XXX XX zast. advokátom Pavlom Trnkom so sídlom Novomeského 1322/16, Bánovce
nad Bebravou proti odporcovi F. P. nar. XX.X.XXXX , trvale bytom T. XXX/X, F. zast. advokátom JUDr.
Ján Lacko so sídlom Bojnická cesta 28/5, Kanianka o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade 8300,- eur, v lehote 3 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 2. rade 8300,- eur, v lehote 3 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo vec samej .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1 a 2 rade sa domáhali proti odporcovi zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy za
neoprávnený zásah do osobnosti navrhovateľa v 1 rade vo výške 8300 eur a voči navrhovateľke v 2.
rade z toho istého právneho titulu vo výške 8300 eur a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnili
tým, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi 2T 30/2007 - 299 zo dňa 18.4.2008 v spojení s

opravným uznesením Okresného súdu v Prievidzi 2T 30/2007 - 311 zo dňa 13.8.2008 a rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne 3To 119/2008 - 323 zo dňa 20.4.2009 v trestnej veci proti obžalovanému
F. P., ktorý bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 odst. 1,2 Trestného
zákona č. 140/1961 Zz v znení uznesenia ÚS SR č. 38/2002 Z.z. na tom skutkovom základe, že dňa
19.4.2002 asi o 12.35 hod. riadil nákladné motorové vozidlo zn. IVECO Eurocargo evid. Č. NEW-
AR530 po v ceste č. I. /50 smerom od Prievidze na T. Q. , kde v kilometri 156 na začiatku obce T. Q.
v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy okolnosti , ktorú mohol predvídať, teda okolnosti možného

prechádzania detí cez vozovku po vyznačenom priechode pre chodcov , ktorý bol označený aj zvislou
dopravnou značkou priechod pre chodcov, ktoré predtým z miesta vodiča videl, nedbal na zvýšenú
opatrnosť voči deťom a následne oneskorene reagoval na maloletého chodca U. O., ktorý sa pohyboval
z pravej strany v smere jazdy vozidla a vstúpil na priechod pre chodcov , ktorého zachytil pravou bočnou
časťou vozidla pričom maloletý U. O. nar. XX.XX.XXXX pri dopravnej nehode utrpel zlyhanie riadiacej
a regulačnej funkcie centrálneho nervového systému - mozgu v dôsledku rozsiahleho až devastačného
poranenia hlavy v ľavo zo zlomeninami kosti klenby a spodiny lebečnej pri pomliaždení tkaniva

mozgu a pri krvácaní pod mäkkú plenu mozgovú, pričom na následky týchto zranení pri prevoze do
nemocnice dňa 19.4.2002 zomrel. Teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť tým, že porušil dôležitú
povinnosť uloženú mu podľa zákona. Citovaným rozsudkom bol uložený odporcovi trest odňatia
slobody vo výmere 15 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2,5 roka a trest zákazučinnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu dva roky a zároveň bol zaviazaný uhradiť
poškodenému U. O. navrhovateľovi v 1. rade škodu vo výške 2309,90 eur ( 69 588,- Sk ). Odporca
v rozpore s právnymi predpismi sa dopustil zásahu do práva na život a telesnú integritu maloletého

syna navrhovateľov v 1. a 2. rade , čím im spôsobil neodstrániteľnú a absolútnu ujmu - smrť, dopustil
sa zároveň jeho nedbanlivostným konaním i neoprávneného zásahu do práva na ochranu súkromia
ako čiastkového práva na ochranu osobnosti navrhovateľov v 1. a 2 rade. Medzi nebohým synom
a navrhovateľmi v 1. a 2. rade existovali silné sociálne, morálne, citové a kultúrne putá vytvorené v
rámci súkromného a rodinného života. Z nečakanej smrti syna prežívali nielen pocit úzkosti, smútku,

zúfalstva a šoku, ale navždy stratili možnosť viesť s ním súkromný a rodinný život a odo dňa jeho smrti
sú ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších rodinných príslušníkov. Odporca
svojounedbanlivosťouspôsobilnenapraviteľnúcitovúujmuspočívajúcuvpretrvávajúcom pocitesmútku
a zúfalstva ako aj v ochudobnení o možnosť ďalšieho vzťahu, čím došlo nenávratne k deštrukcii
medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života a tým došlo k intenzívnemu zásahu
doosobnostnýchprávaprávnasúkromiearodinnýživotnavrhovateľovv1.a2.rade. Uvedomujúcsi,že

hmotná satisfakcia nemôže úplne odčiniť dopad tragickej udalosti, ktorá bola dôsledkom protiprávneho
konania odporcu a ktorá zanechala v živote navrhovateľa v 1. a 2 . rade trvalé následky s ohľadom
na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je daná mierou intenzity zásahu okolnosťami vzniku zásahu ako
aj časom trvania nepriaznivého následku, domáhajú sa navrhovatelia v 1. a 2. rade náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch a to navrhovateľ v 1. rade vo výške 8 300,- eur a navrhovateľka v 2.

rade vo výške 8300,- eur.

Odporca nepopiera, že dňa 19.4.2002 sa stal účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej bol zranený

maloletý syn navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorý na následky zranení pri prevoze do nemocnice zomrel.
Ako účastník dopravnej nehody bol obvinený zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa
§ 224 odst. 1,2 Trestného zákona. Od začiatku svoju vinu popiera, pretože je stále presvedčený, že
dopravnej nehode nemohol zabrániť. Je mu ľúto, že pri tejto dopravnej nehode zomrel maloletý syn
navrhovateľov a smrť zasiahla do ich rodinného a osobného života. Uvedená dopravná nehoda

však nepriaznivo poznamenala aj jeho osobný a rodinný život a celý svoj život sa bude vyrovnávať
s psychickou traumou, že pri dopravnej nehode prišiel o život malý chlapec. V dôsledku dopr. nehody
bol odporca psychicky rozrušený preto požiadal manželku, aby sa skontaktovala s rodičmi nebohého
chlapca a vyjadrila im aj v jeho mene úprimnú ľútosť nad stratou ich syna. Nakoľko manželka odporcu
nepoznala rodičov nebohého chlapca skontaktovala sa s ľuďmi, ktorí poznajú rodinu nebohého aby

zistila, kde bývajú. Bola však upozornená na to, že navrhovateľ v 1. rade holduje alkoholu, býva
agresívny a preto jej doporučili, aby sa s ním osobne nestretla a radšej oslovila navrhovateľku v 2
rade. Na druhý deň po dopravnej nehode pod vplyvom alkoholu navrhovateľ v 1. rade vyhľadal syna
odporcu a povedal mu , že je synom vraha a bude to oko za oko. V ten istý deň ešte navrhovateľ v 1.
rade prišiel pred rodinný dom odporcu, vyzváňal na zvonček a vulgárne sa vyjadroval na odporcu a jeho

rodinu. Manželka dohovorila stretnutie s navrhovateľkou v 2. rade v rodinnom dome, kde sa jej osobne
ospravedlnil. V záujme toho, aby nevznikol fyzický kontakt medzi odporcom a navrhovateľom v 1. rade,
manželka odporcu a odporca odmietli s navrhovateľom v 1. rade komunikovať. V záujme toho, aby sa z
celej vzniknutej situácie odporca psychicky vyrovnal a aby nebol navrhovateľom stále na očiach rozhodol
sa odsťahovať z T. Q. do F.. Za spôsobenú smrť syna navrhovateľov bol odporca právoplatne odsúdený

súdmi, ktoré vo veci rozhodovali , hoci stále je presvedčený, že dopravnej nehode nemohol zabrániť
a preto sa domnieva, že jeho právoplatným odsúdením bolo dané žalobcom primerané zadosťučinenie
za to, že pri dopravnej nehode stratili maloletého syna. Zároveň vznáša námietku premlčania nároku
navrhovateľov na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch a to z toho dôvodu, že právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti je

právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Právo bolo premlčané po uplynutí 3 rokov od dopravnej
nehody t.j. 20.4.2005. Ďalej poukazuje na to, že jeho občiansko právnu zodpovednosť treba vyvodzovať
analogicky z ust. § 427 Obč. zákonníka. Na základe vyššie uvedených tvrdení navrhuje návrh zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov , svedkov N. P., P. P., Q. F., E. P., Y. F.,
pripojeným spisom tun. súdu 2T 30/2007, potvrdením P.. F. a zistil nasledovný skutkový stav:Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi 2T 30/2007 - 299 zo dňa 18.4.2008 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu v Prievidzi 2T 30/2007 - 311 zo dňa 13.8.2008 a rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne 3To 119/2008 - 323 zo dňa 20.4.2009 právoplatným dňa 20.4.2009 v trestnej veci proti

obžalovanému F. P. , ktorý bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 odst. 1,2
Trestného zákona č. 140/1961 Zz v znení uznesenia ÚS SR č. 38/2002 Z.z. na tom skutkovom základe ,
že dňa 19.4.2002 asi o 12.35 hod. riadil nákladné motorové vozidlo zn. IVECO Eurocargo evid. Č. NEW-
AR530 po v ceste č. I. /50 smerom od F. na T. Q., kde v kilometri 156 na začiatku obce T. Q. v dôsledku
neprispôsobenia rýchlosti jazdy okolnosti, ktorú mohol predvídať, teda okolnosti možného prechádzania

detí cez vozovku po vyznačenom priechode pre chodcov, ktorý bol označený aj zvislou dopravnou
značkou priechod pre chodcov , ktoré predtým z miesta vodiča videl, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči
deťom a následne oneskorene reagoval na maloletého chodca U. O., ktorý sa pohyboval z pravej strany
v smere jazdy vozidla a vstúpil na priechod pre chodcov , ktorého zachytil pravou bočnou časťou vozidla
pričom maloletý U. O. nar. XX.XX.XXXX pri dopravnej nehode utrpel zlyhanie riadiacej a regulačnej
funkcie centrálneho nervového systému - mozgu v dôsledku rozsiahleho až devastačného poranenia

hlavy v ľavo zo zlomeninami kosti klenby a spodiny lebečnej pri pomliaždení tkaniva mozgu a pri
krvácaní pod mäkkú plenu mozgovú, pričom na následky týchto zranení pri prevoze do nemocnice dňa
XX.X.XXXX zomrel. Teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú
mu podľa zákona. Citovaným rozsudkom bol uložený odporcovi trest odňatia slobody vo výmere 15
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2,5 roka a trest zákazu činnosti riadiť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu dva roky a zároveň bol zaviazaný uhradiť poškodenému U. O.
navrhovateľovi v 1. rade škodu vo výške 2309,90 eur ( 69 588,- Sk ).

Z výsluchu navrhovateľa v 1. rade súd zistil, že smrť jeho syna zasiahla do jeho života tým najhorším

spôsobom. Tragickú udalosť a vyrovnávanie s ňou navrhovateľ nevedel zvládnuť bez problémov a začal
vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje v dôsledku čoho nastávali v rodine problémy v podobe
hádok. Situácia sa pomaly urovnala až narodením tretieho dieťaťa.

Z výsluchu navrhovateľky v 2.rade súd zistil, že v čase úmrtia maloletého syna bola matkou ešte jedného
tri a pol ročného dieťaťa. Smrť maloletého syna zasiahla do jej života najhorším možným spôsobom,
stratila zmysel života a to aj preto, že bola citovo naňho veľmi naviazaná , lebo do veku jeho 6 rokov
manželia mali len jeho, navrhovateľka v 2 rade žila a existovala len pre neho už aj preto že bol prvým
dieťaťom účastníkov konania, maximálne sa mu venovala, videla v ňom svoju budúcnosť. Aj narodením

tretieho dieťaťa navrhovateľka v 2. rade uviedla , že miesto po maloletom U. stále zostáva prázdne a
to vzhľadom k tej skutočnosti, že v súčasnej dobe by bol dospelý človek, ktorý by jej bol oporou. Smrť
dieťaťa sa podpísala aj na jej treťom tehotenstve, ktoré bolo rizikové a ukončené v 7 mesiaci tehotenstva.
Po tragickej udalosti bola nútená vyhľadať odbornú pomoc, bola jej nasadená antidepresívna liečba
vzhľadom k tomu, že plánovali ďalšie dieťa túto liečbu ukončila. Smrť maloletého sa podpísala aj na

súrodenecký vzťah s maloletou tri a pol ročnou sestrou, ktorá v dôsledku straty súrodenca začala neskôr
rozprávať, čo sa posunulo asi o rok v porovnaní s normálnym vývinom. Tragická udalosť sa premietla
aj do pracovnej oblasti navrhovateľky v 2 rade a to tak, že z dôvodu rizikového tehotenstva a PN bola
nižšie ohodnotená a neskôr z dôvodu hospitalizácie počas MD jej bola daná výpoveď. Navrhovateľka
v 2. rade uviedla, že strata dieťaťa bola pre ňu ako rodiča veľký šok, čo sa prejavilo v jej neschopnosti

sa koncentrovať na určitý druh práce, v tom čase pracovala v oblasti účtovníctva. Tragická udalosť
sa premietla v psychickej rovine aj tak, že keď vidí rovesníkov jej nebohého syna , ktorí sú už dospelí
ľudia , pri pohľade na nich jej je ťažko a tiež pri myšlienke na to ako sa mohol ich rodinný život vyvíjať.
Vzhľadom k tomu, že maloletý nebohý bol šikovný a teda mal pred sebou veľmi dobrú perspektívu.

Súd z výpovede svedkyne E. P. zistil, že pre odporcu vykonávala asi desať mesiacov opatrovateľskú
činnosť jeho maloletých detí .Bolo to aj v čase po dopravnej nehode, kedy zaznamenala príchod
navrhovateľa v 1. rade pred ich domácnosť, ktorý sa dožadoval stretnutia s odporcom pod vplyvom
alkoholu.

Z výsluchu svedka Q. F. súd zistil, že smrť vnuka zasiahla bezprostredne nielen do životov navrhovateľov
v 1.a 2. rade ale aj do jeho . Po dopravnej nehode intenzívnejšie s manželkou pomáhali navrhovateľomv1.a 2. rade a to aj z toho dôvodu, že navrhovateľka v 2. rade túto situáciu nezvládala , bola pod
sedatívami, rovnako tak túto situáciu nezvládal ani navrhovateľ v 1 . rade, preto všetky náležitosti
ohľadom pohrebu musel vybaviť svedok a starostlivosť k mal. X. zabezpečovala jeho manželka. Ešte

dlho po dopravnej nehode nemohol v televízii sledovať filmy a relácie s námetom maloletých detí.

Z výpovede svedkyne Y. F. súd zistil, že smrť vnuka sa premietla rovnako aj do jej života rovnako ako
aj do života navrhovateľov v1. a 2 . rade. V dôsledku tejto udalosti užíva lieky až do súčasnosti. Pred

dopravnou nehodou sa podieľala na výchove maloletého nebohého skoro pravidelne 1-2 krát do týždňa.
Tragická udalosť sa premietla do jej života, avšak keď si uvedomila, že navrhovateľka v 2 . rade, jej
dcéra túto situáciu nezvláda musí sa vzchopiť a byť jej nápomocná.

Z výsluchu svedkyne N. P. manželky odporcu súd zistil, že po tragickej nehode, keď jej manžel situáciu

nezvládal navštívila v zamestnaní navrhovateľku v 2 . rade, nevedela uviesť či to bolo pred alebo po
pohrebemaloletého. Požiadalanavrhovateľkuv2.rade,abyprišlaknimdodomácnostiaotejtosmutnej
a nepríjemnej záležitosti sa porozprávali, avšak bez prítomnosti a vedomosti navrhovateľa v 1. rade,
pretože sa bála ,aby nedošlo k fyzickému stretu, lebo navrhovateľ v 1. rade chodil pred ich dom, rovnako
pred školu v rozsahu asi 2-3 týždňov po tragickej udalosti.. Po tomto stretnutí sa viac ona ani odporca

neskontaktovali s navrhovateľmi, torí o žiadnu pomoc nepožiadali a z uvedeného dôvodu im ani žiadnu
pomoc neposkytli. Pod vplyvom tragickej udalosti sa rodina odporcu odsťahovala z T. Q..

Z výsluchu svedkyne P. P., matky navrhovateľa v 1 . rade súd zistil, že po tragickej udalosti z dôvodu

neschopnosti navrhovateľov zabezpečiť chod domácnosti a starostlivosť o maloletú X. túto pomoc
poskytla spolu s matkou navrhovateľky v 2. rade.

Z lekárskeho potvrdenia P.. F. zo dňa 8.7.2011 sú zistil, že navrhovateľka v 2 rade bola opakovane

hospitalizovaná a následne urgentne bol urobený cisársky rez v 33 týždni tehotenstva. V prepúšťacej
správe nebol uvedený dôvod predčasného pôrodu.

Podľa § 11 OZ v platnom znení fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a

zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 odst.1,2,3 citovaného zákona fyz. osoba má právo najmä sa domáhať aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti , aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. 2), pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miera znížená dôstojnosť fyz. Osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti má fyz. osoba tiež práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch . 3) výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k
porušeniu práva došlo.

Uplatnený nárok na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do osobnosti
navrhovateľovi v 1.a 2. rade, každému vo výške 8300 eur si uplatnili z titulu náhrady primeraného
zadosťučinenia a nemajetkovej ujmy vo vzťahu k nim v zmysle § 13 odst. 1 OZ, pretože zásahom
odporcu do života ich syna došlo k neoprávnenému zásahu priamo i do ich súkromného a rodinného

života, zdravia, pričom odporca im svojím protiprávnym konaním tiež spôsobil nenapraviteľnú citovú
ujmu, ktorej následky spočívajú v depresívnych stavoch navrhovateľov v 1. a 2. rade pričom poukázali
tiež na skutočnosť , že v dôsledku smrti syna stratili reálnu možnosť vidieť ho ako vyrastá čo by pre
nich bolo prínosom.

Vuvedenýchsúvislostiachjepotrebnéuviesť,ževzmyslečlánku8odst.1Dohovoruoochraneľudských
práv a základných slobôd každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života.
Uvedené právo každej fyzickej osoby je zakonponované i v citovanom ustanovení § 11 Obč. zákonníka.
Súčasťou súkromného života je tiež rodinný život, zahrňujúci vzťahy medzi blízkymi príbuznými pričomprávo na súkromie v sebe zahŕňa oprávnenie fyzickej osoby vytvárať , udržiavať a slobodne rozvíjať
interpersonálne vzťahy na emocionálnej báze, o to viac vzťahy medzi príslušníkmi rodiny, budované na
dlhodobých a citovo mimoriadne silných vzájomných väzbách . Pri reálnej existencii takýchto vzťahov

určitej kvality, medzi ľudskými bytosťami, dochádza podľa názoru súdu porušením práva na život
jednej z nich, k absolútnej a nezvratnej deštrukcii všetkých vybudovaných citových väzieb a tým
k neoprávnenému zásahu do práva na súkromný a rodinný život pozostalého alebo pozostalých.
Táto relevantná skutočnosť potom za splnenia predpokladov zániku medziľudských vzťahov a väzieb
určitého stupňa intenzity zakladá právo dotknutej fyzickej osoby na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a

nasl. Obč. zákonníka.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru , že úmrtím syna navrhovateľov
v dôsledku zavineného protiprávneho konania odporcu došlo k zásahu do práva na ochranu súkromia
a rodinného života navrhovateľov v 1.a 2. rade. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že
navrhovatelia v 1. a 2. rade tvorili plnohodnotne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými citovými väzbami .

Smrť prvorodeného maloletého syna zasiahla do ich života nečakane a tragicky zásadným spôsobom a
nenávratnepretrhladovtedajšiesilnécitovéväzby. Navrhovateliav1.a2.radestratilimožnosťrealizácie,
výchovy aďalšiehorozvojarodinnéhoživotasosvojímsynomasúocitovývzťahksynoviakorodinnému
príslušníkovi úplne ochudobnení, z čoho je zrejmé, že žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa §
13 odst. 1 Obč. zákonníka by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá

nemajetková ujma na strane navrhovateľov v 1.a 2. rade, ktorých právo na ochranu osobnosti bolo
porušené zásahom s neodstrániteľnými následkami. Preto podľa názoru súdu prisúdenie finančnej
čiastky navrhovateľom v 1.a 2. rade ako náhradu nemajetkovej ujmy je v danom prípade opodstatnené.
Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že v súvislosti so smrťou syna navrhovateľov v
1.a 2 .rade došlo k ich zhoršeniu zdravotného stavu / úzkosť, depresie, predčasný pôrod/. Z uvedeného

potom možno vyvodiť, že konaním odporcu s následnou smrťou syna navrhovateľov došlo i k porušeniu
práva navrhovateľov v 1.a 2. rade na ochranu zdravia. Z výpovede svedkov vyplýva že smrť syna
vážnejším spôsobom spôsobila navrhovateľom, ktorí v dôsledku tejto straty čiastočne stratili zmysel
života, z uvedeného potom vyplýva, že v dôsledku konania odporcu a smrti syna navrhovateľov v 1.a
2. rade došlo k narušeniu bežného rodinného a súkromného života medzi navrhovateľmi ako manželmi

i k strate možnosti ich osobného i finančného zabezpečenia v budúcnosti zo strany syna ( najmä v
starobe, keď budú odkázaní na pomoc iných ľudí ) .Vzhľadom k tomu, že z citovaného ustanovenia § 11
Obč. zákona vyplýva , že každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti , života, zdravia ,
súkromia dospel súd k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch možno priznať
navrhovateľom v 1.a 2. rade každému z nich ako samostatný nárok v zmysle podaného návrhu.

V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý si navrhovatelia uplatnili v
súvislosti s tým, že neoprávneným, zásahom odporcu došlo k zásahu do práva na život ich nebohého
syna , ktorý nárok si navrhovatelia uplatnili v zmysle citovaných ustanovení § 11 Obč. zákonníka, v
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak bol zo strany odporcu vykonaný zásah do telesnej integrity
poškodenéhosubjektut.j.synanavrhovateľovv1.a2.radeatotakýmspôsobom, žemutýmtozásahom

bol odňatý život, podľa názoru súdu sa jedná o porušenie osobnostných práv syna navrhovateľov
konkrétne práva na život. Požiadavka zaistenia účinnej právnej ochrany vyžaduje, aby neoprávnený
zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý má za následok vznik nemajetkovej ujmy, spočívajúci v
porušení resp. ohrození osobnosti dotknutej fyzickej osoby, bol pre pôvodcu neoprávneného zásahu
spojený s nepriaznivými právnymi následkami vo forme zvláštnych občiansko právnych sankcií.

Funkciou zvláštnych občiansko právnych sankcií podľa § 13 Obč. zákonníka je pôsobiť na pôvodcu
neoprávneného zásahu, v danom prípade odporcu aby podľa okolnosti konkrétneho prípadu sa
buď zdržal ďalších neoprávnených zásahov resp. odstránil následky neoprávnených zásahov alebo
poskytol postihnutému primerané zadosťučinenie - satisfakciu. V danom prípade, keďže k porušeniu
osobnostného práva nebohého maloletého syna navrhovateľov v1.a2. rade došlo jednorázovo odňatím

jeho života, nie je možné hovoriť o sankciách v zmysle § 13 Obč. zákonníka, ktoré by mali preventívny
alebo reštitučný charakter. Satisfakcia ( zadosťučinenie ) môže spočívať buď v morálnom plnení,
napríklad v ospravedlnení sa alebo v peňažnom plnení, tzv. materiálnej satisfakcii. Základnou funkciou
satisfakcie je dosiahnutie zmiernenia nemajetkovej ujmy poškodenej osoby. V prípade poskytnutia
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa jedná o satisfakciu pre dotknutú fyzickú osobu, ktorej

bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv. Základná funkcia , ktorú má táto náhrada plniť, je funkcia
satisfakčná, t.j. zmierňovanie jej nemajetkovej ujmy touto formou, t.j. poskytnutím peňažného plnenia.K vznesenej námietke premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vznesenej
odporcom, súd udáva nasledovné: Právo na peňažné zadosťučinenie sa premlčuje, a to vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy tento nárok mohol byť uplatnený prvýkrát.

Vzhľadom k tomu, že otázka zodpovednosti odporcu za dopravnú nehodu, ktorá bola rozporovaná aj
v prebiehajúcom trestnom konaní, a teda bolo neisté, či odporca spôsobil dopravnú nehodu a ktorým
dopravným prostriedkom, mohli navrhovatelia podľa názoru súdu uplatniť nárok na peňažnú satisfakciu
s ohľadom na zodpovednostný subjekt až po ukončení trestného konania. Okrem toho je zrejmé, že
zásah do osobnostných práv oboch navrhovateľov je prítomný neustále, a to nielen po uplynutí určitej

lehoty od škodovej udalosti, ale nepochybne aj v čase konania súdu, preto nemožno považovať nárok
za premlčaný uplynutím trojročnej doby od vzniku dopravnej nehody.

Rovnako súd považoval za neopodstatnenú obranu odporcu v tom, že jeho zodpovednosť je potrebné
posudzovať analogicky podľa § 427 Občianskeho zákonníka s poukazom na osobu prevádzkovateľa
motorového vozidla. Súd zastáva názor, že žalovaný nárok je osobitným nárokom podľa § 11 a

nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom za zásah do osobnostných sfér jednoznačne
zodpovedá odporca ako vodič vozidla, ktorým bola spôsobená ujma. Odporca nakoniec nepreukázal,
že by za žalovaný nárok zodpovedala iná osoba.

Vzhľadom na zložitosť danej veci , o trovách konania účastníkov v tejto veci súd rozhodne až po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. v platnom
znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.