Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/280/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213609
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912213609.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu:

Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu

odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu proti dlžníkovi I. O.. Vec je vedená u exekútora pod č. A. XXXX/XXXX. Po podaní
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15
dní od jej doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd
však rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 25. 07. 2011, hoci konanie začalo 07.
02. 2011, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 168 dní). Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom

odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok
zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem,
aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne vo veci rozhodol, čím
porušil zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom
vykonal opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok
na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci . Na jednej strane totiž
existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť

pre uplynutie lehoty a na druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore s §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Takto mu
vznikla majetková škoda 1.773,92 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže
byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom
proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo

výške 354,78 eur (t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom), pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Akby exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote, mohol uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky. Domáha sa teda náhrady majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská

Sobota. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie
jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd
pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie

konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím), uvádzané dôvody
však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd pojednával v
neprítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu.

Žalovaný sa na výzvu súdu písomne vyjadril a žiadal žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu
zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom

konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu
nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č.
514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné
prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom

rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Tiež nemôže ísť ani o zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovať
príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Aj lehota 15
dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia, a nie na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Žalobca
nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

pričomorgánomkompetentnýmpreskúmavaťčidošlokzbytočným prieťahomjeústavnýsúd.Čosatýka
uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal jednak vznik a jednak ani výšku škody. Pri
uplatnení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaný vznik nemajetkovej
ujmyanito,žebysamalaposkytovaťjejnáhradavpeniazoch,pričomžalobcaajehopraktikysúvnímané
verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie

náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., preto je právne neopodstatnená.

Svoju neúčasť na pojednávaní zástupca žalovaného ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisu XEr/XXX/XXXX Okresného súdu Y. W. a písomných
podaní účastníkov aj s prílohami a vec posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Y. W. vo veci XEr/XXX/
XXXX (nevydanie rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote resp. v

primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok - nelegálneho postupu vykonaním opätovného posúdenia práv žalobcu) a na tomto základe
žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len
"zákon"), keď žalovaný na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k tvrdenej škode)
"štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Zo spisu XEr/XXX/XXXX Okresného súdu Y. W. (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vedeného
pod spis. zn. A. XXXX/XX) súd zistil, že dňa 07. 02. 2011 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní
návrhu na vykonanie exekúcie a na jej základe dňa 28. 02. 2011 bola podaná žiadosť súdneho exekútorao udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému I. O.
pre vymoženie 472,- eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave.
Exekučným titulom v uvedenej veci teda bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle ust.

§ 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, jedná sa teda o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 15. 12. 2009.
Uznesením zo dňa 08. 06. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, lebo po
preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por. dospel k záveru,
že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou

a je v rozpore s § 52 a nasl. Obč. zák. a s ustanoveniami smernice 93/13EHS. Proti uzneseniu odvolanie
nebolo podané , toto nadobudlo právoplatnosť a následne okresný súd exekúciu zastavil.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení od 01. 06. 2010 "súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie."

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Ex. por. v znení od 01. 06. 2010 podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade (c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v
notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila a (d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených.

V predmetnej exekučnej veci žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu, podaná na súd 28. 02. 2011, bola zamietnutá. Na rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti lehota (ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Ex. por.) zákonom stanovená
lehota nie je (lehota je len na vydanie poverenia a pod slovné spojenie rozhodnutia rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených je možné a potrebné zahrnúť i rozhodcovské rozsudky vydané
rozhodcovskými súdmi), súd však bol povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia bez zbytočných
prieťahov.Keďvšakžiadosťoudeleniepovereniabolapodanánasúd dňa28.02.2011asúddňa 08.06.
2011 teda o cca 3,5 mesiaca o tejto žiadosti rozhodol, nedošlo podľa názoru súdu k žiadnym zbytočným
prieťahom, pokiaľ ide o rozhodnutie príslušného súdu o žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd

bol povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a
v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Preskúmanie
všetkých náležitostí, posúdenie exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a
predpismi Európskej únie vyžaduje istý čas , čo v danom prípade bolo uvedených necelých 3,5 mesiaca.

Preto pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho
úradného postupu, a to nerozhodnutia v zákonnej lehote (táto nie je zákonom daná) resp. v primeranom
čase bez zbytočných prieťahov, žaloba je neodôvodnená.

Pokiaľžalobcavžalobeuvádza,že konaniezačalodňa07.02.2011asúdrozhodolaž 25.07.2011,teda

došlo k omeškaniu viac ako 168 dní, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žalobu tvrdiac,
že exekučný súd nevydal rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote
resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, na tomto základe aj uplatňuje náhradu škody. Nie je
preto možné súdu pričítať čas od podania návrhu exekútorovi (čo bolo 07. 02. 2011) do podania žiadosti
exekútora súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd, čo bolo 28. 02. 2011 (exekútor

má podľa § 44 ods. 1 Ex. por. predložiť návrh s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia
na súd do 15 dní, čo súd nemohol ovplyvniť a žalobca ani netvrdí, že by zo strany exekútora došlo k
nejakému porušeniu povinnosti) a tiež nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcu, že by o žiadosti bolo
rozhodnuté až 25. 07. 2011, keď žiadosť bola zamietnutá uznesením zo dňa 08. 06. 2011. Nejde teda
v žiadnom prípade o taký časový úsek tvrdených prieťahov exekučného súdu, ako to uvádza žalobca,

teda tvrdenia v žalobe nezodpovedajú skutočnosti.

Súd vo veci rozhodoval aj s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v tom, že
je potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu

súdu. Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I. ÚS 70/02).

K tvrdeniu žalobcu, že súd nelegálne postupoval, keď skúmal predložený exekučný titul, a to
rozhodcovský rozsudok, súd tu poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo

1/2012, podľa ktorého " skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci,
t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom". Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 135/2012 "iba platná

rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý." Z odôvodnenia vyplýva, že "keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2
Ex. por., že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávneným je v rozpore
so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie."

Pretosúddospelkzáveru,žepostupovalsprávne,keďskúmalpredloženýrozhodcovskýrozsudokpodľa
§ 44 ods. 2 Ex. por.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení od 01. 01. 2009 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom je

zodpovednosť objektívna, bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Na to, aby bolo možné
žalobcovipriznaťnáhraduškodyanemajetkovúpodľa§17zákona,muselibybyťkumulatívnesplnenétri
základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2/ nesprávny
úradný postup orgánu štátu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené vyššie
uvedené tri zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa uvedeného zákona, a tým ani splnenie
predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Jeden z predpokladov vzniku tejto
zodpovednosti, a to nesprávny úradný postup nebol v konaní zistený resp. preukázaný, a preto nedošlo
k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci

pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postup. Tiež aj vznik majetkovej škody predstavujúcej
náhradu istiny s príslušenstvom ostal len v rovine tvrdenia a to isté platí aj o tvrdenej nemajetkovej
ujme, ktorú odôvodňuje žalobca len všeobecným (nepreukázaným) tvrdením. Žalobca, ktorý ako
právnická osoba uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, by musel v konaní preukázať, aké
závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti a to v bezprostrednej (nie iba tvrdenej)

príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, žalobca však existenciu
takýchto závažných následkov nepreukázal, a teda nemohol preukázať ani príčinnú súvislosť s tvrdeným
nesprávnym úradným postupom. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody
a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola
dostatočnýmspôsobomidentifikovaná.Keďžalobabolazamietnutáakoneodôvodnená,nie jedôvodani

na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona riadne predbežne prerokovaná.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada
trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy
nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu

trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy
vznikli.
Žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, by musel
v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti a to v
bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej
moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov nepreukázal, a teda nemohol preukázať

ani príčinnú súvislosť s tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.