Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/186/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221032
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113221032.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: C. E., E.. XX.XX.XXXX,

I. F. XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Zdeňka Vokálová, so sídlom Prešov, Hlavná
61 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904 so sídlom Košice, Garbiarska
2, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., IČO: 47 231 785 so sídlom
Košice, Rastislavova 68 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č.k. 3C/1851/2012 zo dňa 19.01.2012

o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 16.07.2013 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok

ArbitrážnehosúduKošicesp.zn.3C/1851/2012z19.01.2012aodložiljehovykonateľnosť.Vodôvodnení
žalobného návrhu uviedla, že uzatvorila 13.01.2008 ako poistník poistnú zmluvu so žalovaným ako
poistiteľom a k ukončeniu poistného vzťahu došlo 14.07.2009. Žalovaný žalobkyni v oznámení o
ukončení zmluvného poistenia oznámil, že na poistnom má nedoplatok 14,14 Eur, zároveň ju vyzval
tento uhradiť do siedmych dní. Týmto považovala žalobkyňa svoje povinnosti voči žalovanému
za splnené, keďže o existencii iných pohľadávok ju neinformoval. Dňa 19.06.2013 bol žalobkyni
doručený rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach vydaný

19.01.2012 pod sp.zn. 3C/1851/2012, podľa ktorého bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť 146,83
Eur ako istinu a 276,- Eur trovy v lehote 3 dní. O existencii takejto pohľadávky žalobkyňa vedomosť
nemala. Ďalej žalobkyňa odôvodňovala podanie návrhu poukázaním na rozhodnutie NS SR 6Cdo
1/2012 a 6Cdo 3/2013, v ktorých Najvyšší súd SR vyslovil záver o neplatnosti obdobnej rozhodcovskej
doložky a tento je potrebné rešpektovať s poukázaním na princíp právnej istoty.

Uznesením z 23.07.2013 č.k. 15C 186/2013-13 súd na návrh žalobkyne odložil vykonateľnosť

predmetného rozhodcovského rozsudku, ktoré rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Prešove uznesením
č.k. 1Co 251/2013-48 zo dňa 30.01.2014.

Žalovaný v písomnom vyjadrení súdu doručenom 18.06.2014 predovšetkým namietal nesplnenie si
poplatkovej povinnosti žalobkyne s odôvodnením, že predmetné konanie je konaním osobitným, ktoré
má byť spoplatnené. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňou podaný návrh je neurčitý a bezdôvodný
s poukázaním na ust. §§ 35 a 40 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý výslovne a taxatívne

stanovuje dôvody, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť. Žalovaný tiež poukázal na
zohľadnenie čl. 19 Smernice 93/13/EHS v posudzovanom prípade, podľa ktorého zmluvné podmienky
v poistných zmluvách hodnoteniu zmluvných podmienok v zmysle tejto Smernice nepodliehajú, pretože
zahŕňajú poistné riziko pri výpočte poistného. Vychádzajúc zo znenia ust. § 53 ods. 4 OZ a jehoformulácie, čo je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách toto normuje neplatnosť len ako
následok neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nevymedzuje pojem neprijateľnej podmienky. Formuláciu
predmetného ustanovenia považuje žalobca za nesprávnu v dôsledku chybného prekladu Smernice a

chybnej transpozície do Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola individuálne
dojednaná v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré žalovaná nemusela podpísať a v takom prípade
by nebol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Dôkazom je aj záznam o potrebách a požiadavkách klienta,
ktorého podpísanie predchádzalo uzavretiu poistnej zmluvy a poukazuje na to, že klient bol poučený o
možnostiach riešenia sporov v rozhodcovskom konaní a nežiadal iné vysvetlenie. Nie v neposlednom

rade je potrebné zdôrazniť koncepciu priemerne vnímavého a obozretného spotrebiteľa a v tej súvislosti
aj skutočnosť, že text osobitných zmluvných dojednaní je samostatne graficky, vizuálne a právne
oddeliteľný, je stručný a zrozumiteľný bez toho, aby mohol spotrebiteľa zavádzať, pričom na znak vôle
a súhlasu s jeho obsahom je samostatne verifikovaný menom, priezviskom, miestom, dátumom, číslom
občianskeho preukazu a osobitným podpisom žalobcu vzťahujúcim sa k týmto dojednaniam. Žalobkyni
bola daná možnosť odmietnuť rozhodcovské konanie aj v poistných podmienkach (bod 7, časť XVII,

odsek 11b). Vzhľadom na to má žalovaný za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne a
nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V neposlednom rade poukazuje žalovaný aj na pasivitu
žalobkyne, ktorá v rozhodcovskom konaní nevyužila zákonné inštitúty a preto svoju vlastnú pasivitu
sa snaží prekryť údajným porušením práv, čo však nemôže byť na ťarchu žalovaného. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní, čo je obdobou konania o vydanie platobného rozkazu a

žalobkyňa sa rovnako mohla brániť podaním odporu proti rozhodcovskému rozsudku. Žalovaný vo
vyjadreníargumentáciupodložilajodkazomnarôznesúdnerozhodnutia,čiužKrajskéhosúduvPrešove
(10CoE 48/2011 zo dňa 27.10.2011, 10CoE 51/2011 zo dňa 27.10.2011), Krajského súdu v Banskej
Bystrici (16CoE 212/2012 zo dňa 22.08.2012, 13CoE 176/2011 zo dňa 14.06.2011, 13CoE 231/2011 zo
dňa 15.08.2011, 17CoE 209/2012 zo dňa 30.01.2013, 14CoE 172/2010-51 zo dňa 31.08.2010) a pod..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne A. D., poistnou zmluvou č.
XXXXXXXXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami a osobitnými zmluvnými dojednaniami, spisom
Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/1851/2012, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta,
dodatkom č. 2 k VPP, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 13.01.2008 uzatvorila žalobkyňa poistnú zmluvu so žalovaným v prospech poisteného P. E.. Poistná
doba trvala od 14.01.2008 s predpokladom ukončenia 14.01.2023 na poistnú dobu 15-tich rokov.

Z predloženého spisového materiálu Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C 1851/2012 súd zistil, že dňa

04.01.2012 bol Arbitrážnemu súdu doručený návrh na začatie konania o zaplatenie 146,83 Eur voči C. E.
ako osobitná pohľadávka, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaložených na uzavretie poistenia,
ktoré zaniklo dňa 14.07.2009. Dňa 19.01.2012 vydal Arbitrážny súd Košice rozhodcovský rozsudok
sp.zn.3C1851/2012,ktorýmuložilC.E.povinnosťvlehote5dníoddoručeniarozhodcovskéhorozsudku
zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 146,83 Eur a trovy rozhodcovského konania 276,- Eur na

účet žalobcu uvedený vo výroku rozsudku, alebo aby v rovnakej lehote podal odpor na súde. Rozsudok
bol žalobkyni doručený 19.06.2013.

Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky (ďalej VPP), ktoré podpísala žalobkyňa dňa
13.01.2008aosobitnézmluvnédojednanieč.1/2007podpísanéžalobkyňoutiež13.01.2008suvedením

čísla OP (občianskeho preukazu).

V čl. XV. VPP je upravené rozhodcovské konanie, kde v bode 1 sa uvádza, že „poisťovňa a poistník sa
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom“. V bode 2 sa uvádza, že „pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú

osobu zriadením alebo výberom Špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi Stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a
neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok“.
V závere poistných podmienok sú osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č.

XXXXXXXXXX, v ktorých sa v bode 2 uvádza, že „poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja
spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlostipodrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku.

V časti XVII VPP v bode 7a sa uvádza, že „s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný
provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a
poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka
voči poistníkovi vo výške výplatnej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy,
ktorá sa vyporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená,

alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola,
pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči
poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto VPP pred rozhodcovským súdom. Žalobcom
uplatnená pohľadávka v rozhodcovskom konaní voči C. E. (/žalobkyni v tomto konaní) je uplatňovaná
práve na základe čl. XVII VPP.

Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že poistnú zmluvu uzatvárala v prospech v tom čase neplnoletej dcéry.
Po uplynutí 1,5 roka sa rozhodla zmluvu zrušiť, avšak nepamätá si, či ohľadom zrušenia zmluvy dostala
nejakú odpoveď. Taktiež si nepamätá, či bola vyzývaná na úhradu nedoplatkov a pod. Neskôr jej bolo
doručené rozhodnutie Arbitrážneho súdu Košice. Na otázky položené žalobkyni táto odpovedala, že
zmluvuuzatvorilapotom,akojejtotoponúklapaniD.,orozhodcovskomkonanínemážiadnevedomostia

sprostredkovateľka poistenia jej nič nepovedala, ani vo vzťahu k poistným podmienkam. Nepamätá si, či
pri podpise poistnej zmluvy a poistných podmienok mala na výber niečo nepodpísať. Zmluvu uzatvárala
u nej doma za prítomnosti manžela a dcéry. Bolo jej umožnené oboznámiť sa s poistnou zmluvou a
príslušnými listinami, avšak neurobila to tak, pretože ľuďom dôveruje. Neexistovali okolnosti brániace
oboznámiť sa s obsahom listín a ani nebol na ňu vyvíjaný nátlak. Žalobkyňa potvrdila, že podpisovala

aj listinu označenú ako Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve.

Súd vypočul ako svedkyňu A. D., ktorá so žalobkyňou uzatvárala poistnú zmluvu ako sprostredkovateľ
poistenia a táto uviedla, že u žalovaného začala pracovať potom, ako bola oslovená pani I.. Táto práca
jej nevyhovovala, čo malo za následok, že celkom uzatvorila len cca 4 poistky. Potvrdila, že poistnú

zmluvuuzatváralaajsožalobkyňou.Naotázkusúduakýmspôsobominformovalažalobkyňuopoistných
podmienkach a výhodách poistného produktu táto odpovedala, že neinformovala ju o ničom. Potvrdila,
že ako sprostredkovateľka poistenia absolvovala školenia, školenia prebiehali spôsobom písania testov,
na ktoré im už vopred dala správne odpovede pani I.. Na ďalšie skutočnosti na ktoré sa opýtali právni
zástupcovia si svedkyňa nespomenula.

Z listiny o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX súd zistil, že obsahuje
údaje o sprostredkovateľovi poistenia, o požiadavkách a potrebách klienta a predtlačený text o riešení
prípadných sťažností, kde sa uvádza: „V prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania
poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných podmienok poisťovne
platných od 01.01.2007 (XV. časť).“

Na základ zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej „OZ“)
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1,2,3,4,5 OZ,(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,

len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi

rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa čl. 8 Smernice Rady 93/13/EHS členské štáty môžu prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia

kompatibilné so Zmluvou v oblasti riadenej touto smernicou za účelom zabezpečenia maximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že poistná zmluva uzatvorená medzi
účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle úpravy v ust. § 52 a násl. OZ. V predmetnom

konaní sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že ako žalobkyňa nemala
možnosť riadne sa pred súdom vyjadriť v konaní o zaplatenie dlžnej čiastky o existencii ktorej ani
nemala vedomosť. Súd v konaní posudzoval, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPP a osobitných
zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. S poukázaním a ust. § 52 a násl. OZ je nesporné,
že poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. Rozhodcovská

doložka obsiahnutá v čl. XV VPP s názvom Rozhodcovské konanie a aj v osobitných dojednaniach,
je súčasťou dlhého, neprehľadného textu písaného malými písmenami a vychádzajúc z ust. § 53 ods.
2 OZ. O individuálne dojednanie ide vtedy, ak spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok, čo rozhodne nie je tento prípad. Ak je text už vopred napísaný na predtlačenom formulári,
má spotrebiteľ len ťažko možnosť ovplyvniť znenie zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka

znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si iný spôsob prípadného riešenia sporu a núti ho v prípade, že
k sporu dôjde, podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Obrana žalovaného spočíva v tom,
že ak by spotrebiteľ (žalobca) nepodpísal sporné osobitné zmluvné dojednanie, nevzťahovala by
sa naňho rozhodcovská doložka. S takouto argumentáciou nie je možné súhlasiť, pretože súčasťou
poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky (VPP) a v prípade ak by aj žalobkyňa rozhodcovskú

doložku v osobitných dojednaniach nepodpísala, stále by platil text obsiahnutý v čl. XV VPP. Keďže
VPP sú súčasťou poistnej zmluvy, tvoria jej zákonnú súčasť v zmysle ust. 788 ods. 3 OZ. Napriek
tvrdeniam žalovaného, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, vychádzajúc z úpravy
obsiahnutej v ust. § 53 ods. 2, 3 OZ, v prípade pochybností preukazuje individuálne dojednanie
zmluvnej podmienky dodávateľ. Žalovaným predložený záznam o požiadavkách a potrebách klienta k

poistnej zmluve podpísaný sprostredkovateľkou poistenia a žalobkyňou, z ktorého mal súd usudzovať
vedomosťžalobkyneoinštitúterozhodcovskéhokonaniasúdvyhodnotilakoprávneirelevantné,nakoľko
predmetná listina len konštatuje, že „v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania
poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania“. Z uvedeného
však nijak nevyplýva, žeby uvedená listina obsahovala dostatok informácií pre klienta o tom, čo

inštitút rozhodcovského konania predstavuje. V neposlednom rade aj z výpovede tak žalobkyne, ako
aj sprostredkovateľky poistenia nepochybne vyplýva, že ani jedna z nich nemali vedomosť o tom, čo
rozhodcovské konanie je a čím sa odlišuje od konania pred všeobecným súdom.

Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z

minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl.
V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v ustanovení § 53
OZ upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty. Členské štáty si mohli
vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožniločlenským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok
aj širšie ako odporúča smernica (čl. 8 smernice). Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu
nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (napr. slovo
„najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v ustanovení § 53 ods. 1 OZ. Za kritérium
neprijateľnej podmienky sa považuje také podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej
zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3.nerovnováha musí byť

v neprospech spotrebiteľa.

Z pohľadu súdu bolo postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky v danom prípade žalovaným výrazne
znevýhodnené, pretože aj keď žalobkyňa ako spotrebiteľka síce mala možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a a štátnym súdom, ale ak by podľa doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. „Z pohľadu

spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu
„vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený
pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený
celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ (Kristián Csach,
Štandardné zmluvy)

Pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci súd poukazuje na vyslovené právne závery Najvyšším súdom
SR v rozhodnutí sp.zn. 6Ncdo/9/12, 6Cdo/1/12, 6Cdo/3/13, 6ECdo/7/13, keď v rozhodnutí 6Ncdo/9/12
uvádza: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom,
aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na

riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho zrejmé, že mu boli
poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučne riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne

znamená“.

Z rozhodnutia NS SR 6Cdo/1/12 vyplýva, že rozhodcovská doložka je neplatná z dôvodu, že nebola
individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy,

keďžesavnejvýslovneuvádzalo,žejejsúčasťousúakopredtlačenýformulárVPPpreživotnépoistenie,
a teda rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež
formou predtlačeného formulára) osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku uvedenú v poistných podmienkach.

Súd nespochybňuje, že je možné akceptovať rozhodcovské konanie aj v spotrebiteľských veciach,
avšak za predpokladu, že bol zachovaný proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku.
Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom naopak je nekalou obchodnou praktikou v zmysle
ust. § 8 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Predovšetkým konanie s odbornou
starostlivosťou sa vyžaduje od dodávateľa a je jeho povinnosťou nepoužívať neprijateľné podmienky a

v prípade používanie poznať dôsledky ich používania. Dodávateľ nemôže počítať s tým, že pred súdom
vymôže plnenie z nekalej podmienky.

Súd dáva do pozornosti spoločné stanovisko občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia KS v
Prešove, podľa ktorého „zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia na exekúciu. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu.O tom, že praktiky žalovaného znevýhodňovali postavenie klienta ako spotrebiteľa nemal súd vážnejšie
pochybnosti už s poukázaním na to, že spotrebiteľ inú možnosť ako podpísať rozhodcovskú doložku
nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. O tom, že žalovaný neinformoval spotrebiteľa o charaktere

a dôsledkoch rozhodcovského konania súd tiež nemá pochybnosti a táto skutočnosť je mu známa
nielen z tohto konania, ale aj z iných právnych vecí, ktoré prejednával. O rozhodcovskej doložke,
o rozhodcovskom konaní a rozhodcovskom rozsudku nemali žiadnu vedomosť nielen klienti ako
spotrebitelia, ale ani obchodní zástupcovia, ktorí v mene žalovaného poistné zmluvy uzatvárali.
O znevýhodnenom postavení spotrebiteľa svedčí aj to, že spor medzi účastníkmi konania by

riešil rozhodcovský súd, ale aj to, že tento rozhodcovský súd vyberá sám žalovaný, resp. tento
kreuje. Rozhodcovské konanie ako také jednoznačne znevýhodňuje spotrebiteľa oproti konaniu pred
všeobecným súdom. Jedná sa či už o spoplatnenie možnosti nariadiť pojednávanie za poplatok 36,-
Eur, na prípravu pojednávania, ale aj na podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku je stanovená
mimoriadne krátka 5-dňová lehota. Spotrebiteľ navyše musí platiť správne náklady a v prípade
procesných úkonov je podmienkou prijatia takéhoto úkonu zaplatenie poplatku.

Nakoľko v prejednávanej veci súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá platne
z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne, zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok
v súlade s výrokom rozsudku.

K žalovaným prezentovaným právnym názorom a námietkam o povinnosti zakomponovať v
žalobnom petite zákonný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku je potrebné uviesť, že takýto záver
nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Argumentácia o nepodaní odporu voči rozhodcovskému
rozsudku je z pohľadu súdu irelevantná, pretože v tomto konaní súd skúma zákonnosť vydaného

rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.