Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210842
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114210842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o. Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, o zaplatenie
953,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
27. novembra 2014, č.k. 17C/364/2014-33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa ktorým sa domáhal
na odporcovi zaplatenia istiny 953,71 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 27.02.2011 do zaplatenia
a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa
zaplatenia sumy 953,71 eur s príslušenstvom domáhal na základe nedoplatku zo zmluvy o pôžičke
č. 7061090, ktorú uzavrel odporca so Slovenskou požičovňou dňa 21.09.2009. Právny predchodca
navrhovateľa na základe tejto zmluvy poskytol odporcovi celkovú sumu 1.872 eur, ktorú sa odporca
zaviazal pravidelne splácať v 24 mesačných splátkach po 78 eur, čo však nedodržal. Do podania

návrhu uhradil celkovo sumu 1.022 eur. Keďže odporca riadne nesplácal, navrhovateľ ho listom zo dňa
18.02.2011 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Pohľadávka bola z pôvodného
veriteľa Slovenská požičovňa postúpená na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., a následne na
EOS KSI Slovensko, s.r.o. teda navrhovateľa. Súd skonštatoval, že právny predchodca navrhovateľa
súdu k návrhu doložil ako listinný dôkaz zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 21.09.2009.
Súd konštatuje, že v zmluve bola dohodnutá výška pôžičky 1.400 eur, mesačná splátka 78 eur,
počet mesačných splátok 24, celková suma pôžičky 1.872 eur, konečná splatnosť 24 mesiacov, ročná

úroková sadzba 33,98 a priemerná RPMN je nečitateľná. Iné údaje zo zmluvy, jej druhá strana ako
ani všeobecné podmienky nie sú čitateľné, teda ani preskúmateľné zo strany súdu. Údaje, ktoré sú
v zmluve čitateľné postačujú na prijatie záveru, že zmluva o úvere sa spravuje zákonom č. 258/2001
Z.z. účinným k 21.09.2009, nakoľko predmetný vzťah treba posúdiť ako spotrebiteľský. Dňa 23.02.2011
odporca osobne prevzal list právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 18.02.2011, ktorým bol vyzvaný
na okamžité splatenie dlhu v celkovej výške 864,80 eur, najneskôr však do troch dní. Podľa § 122 O.z.
potom mal odporca plniť najneskôr dňa 26.02.2011 a dňom 27.02.2011 sa dostal do omeškania. Právne

súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 100 ods. 1, 2, § 101, § 122 ods. 2 O.z., § 5b Zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v zmysle ktorého
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inúzákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Všeobecná
premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo objektívne posudzované vykonať po prvý raz.

Preto nie je rozhodujúce z akého dôvodu t.j. či subjektívneho alebo objektívneho tak oprávnený subjekt
neurobil. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvý krát
splniť dlh resp. začať s jeho plnením. Keďže v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd musí ex
offo prihliadať na premlčanie nároku v spotrebiteľských vzťahoch, v danej veci sa takisto zaoberal
premlčaním. Navrhovateľ súdu preukázal, že nastala zročnosť celého dlhu dňa 26.02.2011. V danom

prípade sa dlh odporcu premlčal dňom 26.02.2014, návrh na súd bol podaný až dňa 17.04.2014, t.j.
po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa súd ďalej nezaoberal samotnou
podstatou záväzku odporcu voči navrhovateľovi a návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu
nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ.
Zastávanázor,ženadanýprípadnesprávnesúdaplikovalustanoveniaObčianskehozákonníkatýkajúce
sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o
zmluvuoúvereatedaabsolútnyobchodnozáväzkovývzťahatoajnapriektomu,žejednouzozmluvných
strán je spotrebiteľ. Súd na daný prípad aplikoval ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré

nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014. Poukázal na článok 1 ods. 1 Ústavy SR, Nález Ústavného súdu
SR PL.ÚS 16/95, PL.ÚS 36/95, článok 125 ods. 1 písm. a), článok 152 ods. 4 Ústavy, Nález Ústavného
súdu SR III. ÚS 348/06. Aplikáciou ustanovenia § 5b na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na
to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu
došlo k podaniu návrhu na začatie konania došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov

právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a k
závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Navrhovateľ si v konaní uplatnil svoj nárok návrhom
zo dňa 17.04.2014, pričom predmetné ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014. Navyše
odporca svojím podaním zo dňa 11.11.2014 uznal uplatnený návrh, preto súd mal postupovať podľa
§ 153a ods. 1 O.s.p. a vydať rozsudok na základe uznania. Navrhol preto napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmeniť, návrhu vyhovieť alebo alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý

rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.
2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa
je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 17C/364/2014 je určenie povinnosti
odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 953,71 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 27.02.2011
do zaplatenia, titulom nedoplatku zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7061090 zo dňa
21.09.2009.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý z dôvodu premlčania nároku.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaním potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu

dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver s
poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolanínavyše neuviedol žiadne nové, relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol
vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa správne predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka a teda i premlčanie sa posudzuje podľa zákonných ustanovení
Občianskeho zákonníka a to § 100 ods. 1, § 101. Ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. je
špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 OZ a preto je treba ho aplikovať prednostne v
prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní.

Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b
zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa,
a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával v
zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená
zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave
neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným,

keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť
prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd
správne najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú
existenciu subjektívneho práva navrhovateľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 13/2014 a sp.zn. 8 MCdo 13/2014 v ktorých sa konštatuje, že

súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy musel vziať na zreteľ ust. §5b zák.č.
250/2007 Z.z. a teda bol povinný prihliadať na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované
žalobou. Správne tiež zohľadnil § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli

účinnosť 1.mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To
znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd je povinný aplikovať ustanovenie 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ako
procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave dospel

správne súd k záveru, že z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa nebolo možné mu uplatnený nárok
voči odporcovi priznať a preto správne súd prvého stupňa návrh voči odporcovi z dôvodu premlčania
ako nedôvodný zamietol s tým, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil písomné vyjadrenie odporcu
k návrhu zo dňa 11.11.2014 za prejav, ktorý nemožno považovať za uznávací, z dôvodu, že v ňom
absentujú všetky podstatné náležitosti uznávacieho prejavu.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 za použitia

§ 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu nepriznal, nakoľko túto si
neuplatnil, ani mu žiadne trovy nevznikli.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.