Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. júl 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10Er/257/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712206759
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Gibalová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8712206759.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, Ul. 1. mája
4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: R., C..B..W.., Y. V. XXXX/XX, I., Q.: XX XXX XXX,
vedenej u súdneho exekútora Mgr. Martin Petruška, Exekútorský úrad Humenné, Kukorelliho 1505/50,
Humenné, o vymoženie 109,56 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,71 eur do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Doručením návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 02.04.2012 sa začalo exekučné
konanie o vymoženie pohľadávky vo výške 109,56 eur s príslušenstvom na podklade exekučného

titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie oprávneného zo dňa 07.02.2012, č. XXX-
XXXXXXXXX-S.. Súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 11.05.2012. Dňa 26.01.2015
predložil súdny exekútor súdu podanie označené ako: „Návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku“, v ktorom podľa § 57 ods. 1 písm. h), Exekučného poriadku navrhol
zastavenie exekúcie, keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor
v tejto súvislosti žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 64,43 eur a k podaniu pripojil vyúčtovanie a

exekútorský spis.

Z vyjadrenia oprávneného, doručeného na výzvu tunajšiemu súdu dňa 27.05.2015 je zrejmé, že
so zastavením exekúcie nesúhlasí, pretože súdny exekútor v danom prípade vykonal len obvyklé
administratívne úkony, pričom nevyužil za účelom zistenia majetku povinného možnosť osobnej
návštevy a prehliadky sídla prípade skladových priestorov a nezisťoval ani možné splatné pohľadávky

dlžníkov povinného a zároveň uviedol, že nesúhlasí s exekútorom uvedenou výškou uplatnených trov
exekúcie.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v znení
neskorších predpisov, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný
poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h), zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
zneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“),exekúciusúdzastaví,akmajetokpovinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Súd rozhodol podľa skutočností zistených v priebehu exekučného konania súdnym exekútorom o
zastavení exekúcie s tým, že šetrením súdneho exekútora nebol zistený žiaden majetok povinného a to v
KatastrálnomportáliarovnakovevidenciiODI,kdenebolizistenéžiadnemotorovévozidlávovlastníctve

povinného. Povinný podľa zistení súdneho exekútora nemá žiadne prostriedky na účte v banke, nemá
v súčasnosti žiadnych zamestnancov, voči Sociálnej poisťovni je jeho nedoplatok evidovaný vo výške
2.033,67 eur, voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni predstavuje výška nedoplatku povinného sumu
839,69. Poverený súdny exekútor navyše uvádza, že jeho exekútorský úrad vedie voči povinnému
ďalších 11 exekučných konaní, kde ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie neevidoval žiadne

úhrady. Súdny exekútor napokon uviedol, že u povinného nie je predpoklad, že by nadobudol majetok
podliehajúci exekúcii.

Súd v tomto prípade mal za preukázanú nemajetnosť povinného v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia a exekúciu s poukazom na zistenia súdneho exekútora o majetkovej situácii povinného
v celom rozsahu zastavil. Súd má zato, že za danej situácie, pri nemajetnosti povinného nemožno

spravodlivo požadovať, aby v exekučnom konaní pokračoval a hradil ho z vlastných zdrojov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona

o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne

aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa§203ods.1,2a3Exekučnéhoporiadku,akdôjdekzastaveniuexekúciezavinenímoprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o

vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez
zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa vyššie citovanej právnej úpravy a podľa § 199 Exekučného
poriadku a § 14, 15, 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhláška“), s použitím § 27a cit. vyhlášky v platnom znení. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie
na sumu 64,43 takto: odmena súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v minimálnej výške

33,19 eur, náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 10,50 eur za poštovné a náhrada
nákladov administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu vo výške 10,- eur, k tomu
prislúchajúca DPH vo výške 20% v sume 10,74 eur. Keďže súdny exekútor má nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku, pretože vykonával úkony exekučnej činnosti, trovy exekúcie
si uplatnil, súd zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie a to v zmysle §

203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd pri ukladaní povinnosti náhrady trov exekúcie uváži, ktoré trovy
exekúcie boli na jej vykonanie nevyhnutné, preto súd priznal náhradu trov exekúcie vo výške 45,71 eur
podľa § 14 ods.1 vyhlášky ako odmena súdneho exekútora v minimálnej výške 33,19 eur, náhraduhotových výdavkov za poštovné podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v sume 4,90 eur a k tomu prislúchajúcu
DPH v sume 7,62 eur.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov vo výške 5,60 eur a k tomu prislúchajúcu DPH ako
náhradu hotových výdavkov za poštovné, nakoľko šlo o výdavky, ktoré súdnemu exekútorovi ešte reálne
nevznikli, preto nie je možné ich náhradu priznať, resp. ide o výdavky, ktoré nesmerujú k vymoženiu
pohľadávky a oprávnený nemôže niesť zodpovednosť za náklady takto vzniknuté. Podanie návrhu na
zastavenie exekúcie, vyžiadanie právoplatnosti, odblokovanie motorových vozidiel a účtov, vrátenie

poverenia nemožno posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku
oprávneného. Keďže súdnemu exekútorovi za tieto úkony nepatrí odmena, nemožno mu priznať ani
náhradu hotových výdavkov. Vo vzťahu k nepreukázaným nákladom vzniknutým v oblasti administratívy
v súvislosti so založením a vedením exekútorského spisu súd má zato, že ide o tzv. evidenčné a
administratívne činnosti, ktoré sú súčasťou administratívnych prác a ktorých náhrada za ich vykonávanie
v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá už v odmene súdneho

exekútora, preto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v uplatnenej výške 10,-
eur a k tomu prislúchajúcu DPH. Súd zároveň prihliadol na to, že súdny exekútor má nárok na náhradu
hotových výdavkov, ktoré už vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie, t. j. ktoré reálne už vznikli
a nie ktoré len vzniknú v budúcnosti, čo je aj v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia. Súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platiteľom DPH, preto súd

priznal súdnemu exekútorovi DPH vo výške 20%.

Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností súd exekúciu zastavil,
oprávneného zaviazal na náhradu nevyhnutných trov exekúcie súdnemu exekútorovi tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, a to písomne v troch vyhotoveniach. Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku,
proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne
sudca.