Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/114/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513223905
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1513223905.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková. s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, proti odporcom: 1) MEDIA
SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 45 929 416, so sídlom Nám. Slobody 7, Michalovce a 2) Bc. E. J., narodený
X.X.XXXX, bytom R. XX/XX, R., zastúpený h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., Mäsiarska 6,
Košice, o zaplatenie 16.732,40 eur s príslušenstvom a odmenou 55,77 eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. XZm XXX/XXXX-XX zo dňa 8.1.2014 sa proti odporcovi v 2. rade
ponecháva v platnosti v zmenkovej sume 8.590,40 eur, v úroku 6% ročne zo sumy 8.590,40 eur od

3.7.2013 do zaplatenia, v zmenkovej odmene 36,89 eur a v náhrade trov konania 525,20 eur.

II. Vo zvyšku sa zmenkový platobný rozkaz proti odporcovi v 2. rade ruší a konanie sa zastavuje.

III. Navrhovateľovi bude po právoplatnosti tohto rozsudku vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa
centrálneho systému evidencie poplatkov Slovenská pošta, a.s. súdny poplatok za návrh 481,80 eur.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Zmenkovým platobným rozkazom č. k. XZm XXX/XXXX-XX, ktorý tunajší súd vydal dňa 8.1.2014, boli
odporcovia zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne navrhovateľovi zaplatili zmenkovú sumu 16.732,40
eur s úrokom 6 % ročne z nej od 3.7.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 55,77 eur a náhradu trov
konania 1.007 eur ako náhradu za súdny poplatok za návrh.
Námietky podal len odporca v 2. rade a zmenkový platobný rozkaz žiadal voči sebe zrušiť. Uviedol, že
žalovaná zmenka je naviazaná na zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 1.2.2013,
ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru odporcovi v 1. rade. On zmluvu uzavrel ako spoludlžník a bol

v postavení spotrebiteľa. Vo vzťahu k nemu je preto potrebné zmluvu považovať za spotrebiteľskú a
posudzovať ju podľa Občianskeho zákonníka, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23.4.2008. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 17 ods. 3 vylučuje možnosť zabezpečiť dlh
zmenkou, takže ustanovenia úverovej zmluvy, týkajúce sa zmenky, sú voči nemu absolútne neplatné,
za neplatné považuje aj dojednanie odmeny 6.328 eur za poskytnutie úveru a započítanie tejto odmeny
voči úveru 11.328 eur, ktorý sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi v 1. rade, ale reálne mu vyplatil

len 5.000 eur (čl. 1. až 4. a 9. zmluvy). Zmenková suma 16.732,40 eur bola podľa neho stanovená
nesprávne, nekorešponduje s reálnym stavom pohľadávky. Dojednanie úroku - odmeny a zmluvných
sankcií považuje za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú v rozpore so
zákonom a dobrými mravmi. Istina je stanovená nesprávne, on ako spotrebiteľ uhradil navrhovateľovi11 splátok. Ďalej namietol, že zmenka neobsahuje všetky zákonné náležitosti, čo ju robí neplatnou,
okrem všeobecného posúdenia platnosti poukázal najmä na podozrenie z prepisovania zmenky, ktoré
vzbudzuje podklad v sekcii: čiastka slovom, pod písmenami „STO“. Keďže ako spotrebiteľ nemohol

zmenkou dlh zabezpečiť, nie je v konaní pasívne legitimovaný. Voči nemu ako spotrebiteľovi je úverová
zmluva neplatná, neplatné voči nemu sú ustanovenia úverovej zmluvy o úroku, úroku z omeškania,
zmluvnej odmene, zmluvných pokutách a iných sankciách, neplatná je dohoda na režime rámcovania
právneho vzťahu obchodným právom, neplatné sú aj všetky ďalšie ustanovenia zmluvy vzhľadom na
rozpor so spotrebiteľským právom. Nakoniec namietol, že navrhovateľ nemôže od neho žiadať úhradu z

titulu zmenky, ani z titulu zmluvy o revolvingovom úvere, či z titulu bezdôvodného obohatenia vzhľadom
na to, že peniaze z úveru boli poskytnuté výlučne len odporcovi v 1. rade.
K námietkam odporca v 2. rade pripojil doklady o vkladoch, ktoré vložil na účet navrhovateľa v
Československej obchodnej banke, a.s. v období od 28.3.2013 do 24.1.2014. Dodatočne doplnil aj kópiu
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX.
Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. XCbZm XXX/XXXX.

Navrhovateľ vzal návrh späť v zmenkovej sume 8.142 eur s úrokom 6% ročne z nej od splatnosti zmenky
do zaplatenia a v zmenkovej odmene 18,88 eur. Vo zvyšku žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v
platnosti. Potvrdil, že mu odporca časť splátok úveru zaplatil, úhrady vykonané do splatnosti zmenky boli
zohľadnené a do zmenkovej sumy ich nezarátal, po splatnosti zmenky mu odporca zaplatil 2.478 eur, v
ktorej časti vzal návrh späť. Uviedol, že zmluvu o revolvingovom úvere uzavrel s odporcom v 1. rade ako

podnikateľom, zmluva nie je spotrebiteľská, zmenkou boli zabezpečené všetky záväzky odporcu v 1.
rade zo zmluvy, t.j. nielen neuhradený zvyšok úveru, ale aj zmluvné pokuty. Do zmenkovej sumy zahrnul
nesplatený zvyšok úveru, zmluvnú pokutu 566,40 eur podľa bodu 12.1. úverovej zmluvy a zmluvnú
pokutu 5.664 eur podľa bodu 12.4. zmluvy, na ktorej zaplatení sa však rozhodol netrvať. Nesúhlasil ani s
námietkami proti zmenke, ktorá je podľa neho vyplnená čitateľne, obsahuje všetky zákonom vyžadované

náležitosti a je platná.
Na prejednanie námietok súd podľa § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(OSP) nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom
spise. Vykonať iné dôkazy účastníci konania nenavrhli.
Zprvopisuzmenky,označenejčíslomzmluvyXXXXXX-XXXXX,súdzistil,žejuodporcav1.radevystavil

v H. 1.2.2013 a zaviazal sa zaplatiť na rad navrhovateľa dňa 2.7.2013 v Bratislave zmenkovú sumu
16.732,40 eur, bez protestu. Per aval zmenku podpísal odporca v 2. rade.
Proti zmenke odporca v 2. rade namietol, že je neplatná, keďže jednak neobsahuje všetky zákonné
náležitosti (neuviedol ale ktoré) a jednak preto, že v slovnom vyjadrení zmenkovej sumy došlo
pravdepodobne k prepisovaniu pod písmenami „STO“.

Odporca v 1. rade vystavil vlastnú zmenku. Náležitosti vlastnej zmenky upravuje čl. I. § 75 zákona
zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon). Vlastná zmenka musí obsahovať
označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná, bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má
platiť, meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis

vystaviteľa.
Len taká listina, v ktorej niektorá náležitosť chýba, nie je v zmysle čl. I. § 76 ods. 1 zmenkového zákona
platná ako vlastná zmenka (s výhradou prípadov uvedených v odsekoch 2 až 4 tohto ustanovenia).
Z pohľadu formálnej platnosti zmenky je preto rozhodujúce, či listina obsahuje všetky nevyhnutné
náležitosti a či sú vyjadrené určito a zrozumiteľne. Listina, ktorej prvopis navrhovateľ súdu predložil,

obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti pre vlastnú zmenku. Podozrenie odporcu v 2. rade,
že v slovnom vyjadrení zmenkovej sumy boli niektoré písmená prepisované, môže byť dôvodné, ale ani
táto skutočnosť nemá na platnosť zmenky vplyv. Zmenková suma je vyjadrená určito a zrozumiteľne do
tej miery, že nevznikajú žiadne pochybnosti, akú čiastku sa vystaviteľ zaviazal remitentovi zaplatiť.
Predložením prvopisu zmenky preto navrhovateľ svoje zmenkové práva preukázal.

Ďalšie námietky vyplývajú zo vzájomného mimozmenkového vzťahu účastníkov, založeného zmluvou o
revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, ktorú dňa 1.2.2013 uzavreli navrhovateľ ako veriteľ, odporca
v 1. rade ako dlžník a odporca v 2. rade ako spoludlžník. Navrhovateľ je prvým majiteľom zmenky, preto
má odporca v 2. rade v zmysle čl. I. § 17 zmenkového zákona právo vzniesť kauzálne námietky bez
toho, aby preukázal, že navrhovateľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere súd zistil, že navrhovateľ poskytol odporcovi v 1. rade na účely výkonu
jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 11.328 eur a odporca v 1. rade sa zaviazal
úver splatiť v 48 mesačných splátkach po 236 eur. Podľa splátkového kalendára, ktorý sa ako prílohač. 1 stal súčasťou zmluvy, mal odporca v 1. rade splátky platiť vždy k 24. dňu v mesiaci, počnúc od
24.3.2013 do 24.2.2017.
Za poskytnutie úveru bola v bode 4.1. zmluvy dojednaná zmluvná odmena 6.328 eur, ktorá predstavuje

úroky za poskytnutie úveru. Odmena sa stala splatnou ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky
účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. zmluvy započítali ku dňu poskytnutia pôžičky (proti pohľadávke
odporcu v 1. rade na poskytnutie úveru 11.328 eur sa započítala pohľadávka navrhovateľa na zmluvnú
odmenu 6.328 eur), takže navrhovateľ vyplatil odporcovi v 1. rade len rozdiel 5.000 eur.
Ako sankcie za omeškanie s úhradou splátok alebo iných peňažných záväzkov zo zmluvy boli v článku

12.zmluvy dojednané zmluvné pokuty. Podľa bodu 12.1 zmluvy bol navrhovateľ oprávnený požadovať
jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 5% z nominálnej výšky úveru v prípade omeškania odporcu v
1. rade s úhradou splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti. Pokuta sa v zmysle bodu
12.2 zmluvy stala splatnou do 10 dní od vystavenia penalizačnej faktúry na úhradu zmluvnej pokuty.
Omeškanie so zaplatením mesačnej splátky, trvajúce dlhšie ako 30 dní, bolo podľa bodu 12.3 písm.
b) zmluvy jedným z dôvodov, pre ktorý sa stali okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka zo zmluvy. V

prípade omeškania dlžníka so splnením tohto záväzku o viac než 15 dní, bol dlžník podľa bodu 12.4. a
12.5. zmluvy povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru, ktorá sa stala
splatná do 10 dní odo dňa vystavenia penalizačnej faktúry na jej úhradu.
Podľa bodu 5.8. zmluvy odporca v 2. rade na základe § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(OZ) pristúpil k peňažnému záväzku odporcu v 1. rade, spočívajúcom v úhrade úveru s príslušenstvom

a prípadne uplatňovaných zmluvných pokút.
Námietky odporcu v 2. rade vychádzali z jeho presvedčenia, že je spotrebiteľ a jeho vzťah s
navrhovateľom, založený zmluvou o revolvingovom úvere, ktorú uzavrel ako spoludlžník, sa má
posudzovať podľa predpisov o spotrebiteľskom práve.
Za spotrebiteľa náš právny poriadok ku dňu uzavretia úverovej zmluvy označoval fyzickú osobu, ktorá

pri uzatváraní alebo plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ), resp. fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania (§ 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
Zmluvu o revolvingovom úvere by bolo možné považovať za spotrebiteľskú len v prípade, ak by
navrhovateľ neposkytol úver odporcovi v 1. rade na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľský

charakter zmluvy nie je daný ani tým, že odporca v 2. rade k tomuto záväzku pristúpil. Odporca v 2.
rade ako konateľ obchodnej spoločnosti dlžníka bol s dlžníkom úzko prepojený. Pristúpením k záväzku
poskytol dlžníkovi zabezpečenie, ale nie pre účel svojej súkromnej spotreby, ale s cieľom umožniť
odporcovi v 1. rade vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. Len samotná skutočnosť, že ako fyzická
osoba by mohol mať v iných prípadoch postavenie spotrebiteľa, nie je dôvodom považovať odporcu v 2.

rade za spotrebiteľa v každom právnom vzťahu, ktorého je účastníkom (viď napr. rozsudky Európskeho
súdneho dvora C-269/95 alebo C-440/97).
Odporcu v 2. rade nie je možné považovať za spotrebiteľa ani v súvislosti s jeho zmenkovým ručiteľským
záväzkom. Podľa rozsudku Súdneho dvora C-419/11 zo dňa 14.3.2013 fyzickú osobu, ktorá má úzke
podnikateľské väzby vo vzťahu k spoločnosti ako je napr. aj konateľstvo, nemožno považovať za

spotrebiteľa, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto
spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru tým, že sa zaručil za zaplatenie zmenky.
Kauzálne námietky, ktoré odporca v 2. rade vzniesol s odvolávaním sa na spotrebiteľský charakter
zmluvy o úvere, súd preto hodnotil ako nedôvodné.
Zmluvu o revolvingovom úvere účastníci uzavreli podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný

zákonník (ObZ). Pre obchodnoprávne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti, ustanovenia Obchodného
zákonníka o záväzkových vzťahoch majú len dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného vzťahu sa
od nich môžu odchýliť, pokiaľ z § 263 ObZ nevyplýva opak. Neprichádza preto do úvahy, aby bola
(ne)prijateľnosť zmluvných podmienok posudzovaná podľa zákona č. 129/2010 Z. z., resp. podľa § 52
a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Neprípustnosť zabezpečiť úver zmenkou vyplývala v čase uzavretia zmluvy iba zo zákona č. 129/2010
Z. z., ktorý na právne vzťahy účastníkov nie je možné použiť.
Vzhľadom na ustanovenie § 263 ObZ sa mohli účastníci zmluvy odchýliť od úpravy uvedenej v § 503
ObZ a dojednať si, že zmluvná odmena, ktorá plní funkciu úrokov z úveru, sa stáva splatnou ku
dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a bude zaplatená započítaním. Veriteľ má právo požadovať

úrok až do doby, kým mu dlžník poskytnuté peňažné prostriedky nevráti. Z tohto pohľadu nie je preto
rozhodujúce,kedysaodmenastalasplatnou, lebocelkovýzáväzokdlžníkabysanezmenilanivprípade,
ak by bol dlžník povinný odmenu zaplatiť v mesačných splátkach spolu s dlžnou istinou.Zmluva o úvere sa nestáva neplatnou, ak je v nej dojednaný neprimerane vysoký úrok, ale podľa
poslednej vety § 502 ods. 1 ObZ je dlžník povinný platiť úrok len v najvyššej prípustnej výške. Záver o
neprimeranej výške úroku odporca v 2. rade vyvodil len z porovnania dojednanej odmeny a sumy 5.000

eur, ktorá bola odporcovi 1. rade reálne poskytnutá. Nevzal teda do úvahy ani ďalšie faktory, ktoré výšku
úroku ovplyvňujú, najmä dobu, na ktoré boli peňažné prostriedky dlžníkovi prenechané.
Prihliadnuť bolo potrebné aj na to, že odporca v 1. rade je podnikateľ, znalý svojich práv a pokiaľ
by nepovažoval výšku odplaty za zodpovedajúcu obvyklým úrokom a ďalším podmienkam, za ktorých
mohol obdobný úver získať od bánk alebo iných nebankových spoločností, nebol by s navrhovateľom

zmluvu uzavrel.
Ani neprimeraná výška zmluvných pokút, t. j. nepomer výšky zmluvnej pokuty k hodnote a významu
zabezpečeného záväzku, nie je v obchodnoprávnych vzťahoch, vzhľadom na osobitnú úpravu
obsiahnutú v ustanovení § 301 ObZ, postihovaná sankciou neplatnosti podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, ale súdu umožňuje zmluvnú pokutu znížiť. Takéhoto práva sa odporca v námietkach
nedomáhal.Navyšenavrhovateľ vzalnávrhspäťvzmenkovejsume5.664eur,zodpovedajúcejzmluvnej

pokute 50% z nominálnej výšky úveru.
Námietku nesprávneho alebo neoprávneného vyplnenia blankozmenky (čl. I. § 10 zmenkového zákona)
odporca v 2. rade vymedzil jednak poukazom na svoje postavenie spotrebiteľa a jednak tým, že
navrhovateľovi zaplatil 11 splátok úveru.
Zabezpečenie pohľadávok zo zmluvy o revolvingovom úvere blankozmenkou je uvedené v bode 5.2.

zmluvy. Navrhovateľ mal podľa bodov 5.3. a 5.4. zmluvy právo vyplniť v blankozmenke chýbajúce údaje
(sumu zmenky a údaj splatnosti), ak sa odporca v 1. rade dostal do omeškania s plnením peňažných
záväzkov podľa zmluvy. Ako sumu zmenky bol oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu zahrnujúcu ale
neprekračujúcu všetky svoje pohľadávky zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami
uloženýmipodľačl.12.zmluvy,ktorébudúsplatnékudňusplatnostizmenky.Zbodu5.5.zmluvyvyplýva,

že odporca v 2. rade ako avalista podpisom zmluvy vyjadril súhlas s podmienkami podľa bodu 5.3. a s
obsahom vyplňovacieho práva dohodnutého v bode 5.4.
Odporca v 2. rade nepoprel, že sa dlžník dostal s platením splátok úveru do omeškania. Z 11 platieb,
ktorých zaplatenie odporca v 2. rade preukázal, spadajú do obdobia pred splatnosťou zmenky len
tri úhrady spolu vo výške 826 eur zo dňa 28.3.2013, 31.5.2013 a 28.6.2013. Podľa vyplňovacieho

oprávnenia mal navrhovateľ právo do sumy zmenky uviesť nie len nesplatený zvyšok úveru 10.502 eur,
ale aj zmluvné pokuty. Námietku preto súd hodnotil ako nedôvodnú.
Dôvodnou nie je ani námietka popierajúca právo navrhovateľa žiadať zaplatenie zmenky z dôvodu, že
peňažné prostriedky boli na základe zmluvy o revolvingovom úvere poskytnuté výlučne len odporcovi v
1. rade. Podpísaním zmenky per aval sa odporca v 2. rade zaručil za zaplatenie zmenky a je zaviazaný

rovnako ako ten, za koho sa zaručil (čl. I. § 30 ods. 1 a § 32 ods. 1 zmenkového zákona). Stal sa tým
samostatným zmenkovým dlžníkom a v zmysle čl. I. § 47 ods. 1 a 2 zmenkového zákona by mohol
navrhovateľ ako majiteľ zmenky žiadať plnenie od odporcu v 2. rade aj samostatne, i keď je vystaviteľ
vlastnej zmenky a ručiteľ zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
Dodatočne odporca v 2. rade namietol, že v tomto prípade nešlo o poskytnutie úveru právnickej osobe,

ale o to, aby príjemcom úveru nebola fyzická osoba ako spotrebiteľ a navrhovateľ sa tým snažil obísť
ochranu spotrebiteľa.
Konanie o námietkach sa riadi koncentračnou zásadou, v zmysle prvej vety § 175 ods. 4 OSP nie
je možné na námietky podané po uplynutí troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu
prihliadať. Vo včasných námietkach odporca v 2. rade netvrdil, že by o úver navrhovateľa požiadal on

ako spotrebiteľ, ani že peniaze žiadal pre vlastnú potrebu a nie na podnikateľskú činnosť obchodnej
spoločnosti, ktorej bol v tom čase konateľom. Na jeho dodatočnú námietku už preto nebolo možné
prihliadať.
Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporca v
2. rade z dôvodov uvedených v námietkach, nemal povinnosť záväzok splniť, bolo namieste ponechať

zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Navrhovateľ však vzal návrh čiastočne späť, preto súd v zmysle
§ 175 ods. 5 OSP v zmenkovej sume 8.142 eur s úrokom 6% ročne z nej od 3.7.2013 do zaplatenia a v
zmenkovej odmene 18,88 eur zmenkový platobný rozkaz zrušil a konanie zastavil.
Ku čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej, preto sa podľa §
11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

navrhovateľovi vracia časť súdneho poplatku za návrh, krátená o 1%, najmenej však o 6,70 eura.
Na späťvzatú časť pripadá poplatok 488,50 eur, takže po odpočítaní krátenej sumy 6,70 eur sa
navrhovateľovi vracia 481,80 eur.Vzhľadom na to súd čiastočne zrušil zmenkový platobný rozkaz aj vo výroku o náhrade trov konania,
keďže po vrátení časti súdneho poplatku 481,80 eur ostávajú trovy len vo výške 525,20 eur.
Vo zvyšnej časti bol zmenkový platobný rozkaz ponechaný v platnosti.

Súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového
platobného rozkazu.
Navrhovateľ mal úspech v sume 8.590,40 eur, z ktorej má právo na náhradu trov konania podľa § 142
ods. 1 OSP.
Odporca v 2. rade má právo požadovať náhradu trov podľa prvej vety § 146 ods. 2 OSP zo sumy 5.664

eur, keďže v tejto časti navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania. Podľa rovnakého
ustanovenia zákona súd hodnotil aj nárok na náhradu trov zo sumy 2.478 eur, v ktorej časti vzal
navrhovateľ návrh späť z dôvodu, jej zaplatenia po začatí súdneho konania. Vychádzal z toho, že
navrhovateľ podal návrh na súd už 9.7.2013, t.j. týždeň po splatnosti zmenky, bez toho, aby v návrhu
tvrdil, že o vyplnení blankozmenky odporcov upovedomil, vyzval ich na jej zaplatenie a dal im možnosť
zmenkový záväzok dobrovoľne uhradiť. O zmenkovom záväzku sa odporca v 2. rade mohol reálne

dozvedieť až 11.2.2014, kedy mu bol doručený zmenkový platobný rozkaz.
Vzhľadom na rovnaký pomer miery úspechu navrhovateľa v konaní (cca 51% pôvodne uplatneného
nároku) s jeho procesnou zodpovednosťou za čiastočné zastavenie konania (cca 49% pôvodne
uplatneného nároku), rozhodol súd tak, že sa žiadnemu z účastníkov náhrada trov nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..