Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/252/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214763
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712214763.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom Pribinova ul. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená Fridrich Paľko, s. r. o.,
IČO: 36 864 421 so sídlom Grösslingova 4, 811 09, Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
IČO: 00 166 073 v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.9.2012 domáhal vo vzťahu k žalovanému náhrady majetkovej

škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 275 eur. V odôvodnení uviedol, že žalobca, ako
oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre pohľadávku, ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 5330041 dlžníkom: T. R., F.. X.XX.XXXX.
Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci č. EX
7530/2009. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
mieste a vecne príslušnému okresnému súdu ( Okresný súd Martin) a požiadal o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Žaloba na označenie exekučnej veci uviedol všetky informácie, ktoré sú mu
známe, pretože exekučný súd žalobcovi neoznámil spisovú značku exekučného konania. Žalobca v
danej veci poukázal na ust. § 44 ods. 2 exekučného poriadku, platného od 1.2.2002 do 31.5.2010,
podľa ktorého bolo povinnosťou exekučného súdu podľa žalobcu súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak
je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu,

že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 25.9.2009 rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, omeškanie viac ako
5 mesiacov. Ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis exekučného súdu, teda Okresného súdu Martin
založený pre exekučné konanie vedené medzi oprávneným, teda žalobcom a vyššie menovaným
povinným pre vymoženie peňažnej pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 5330041. Zároveň žalobca uviedol,

ženedisponujerovnopisompríslušnéhoexekučnéhotitulu.Exekučnýsúdmuneoznámilspisovúznačku,
pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde.

Žalobca poukázal na to, že sa ako poškodený dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Žalobca postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá byumožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení povedenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo

veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.
Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených

s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. Žalobca v tomto období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného
systému 40 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, na

poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu 15 eur. Celkovo teda vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky sumu
125 eur. Zároveň si žalobca uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil, neskorým ukončením procedúry udelenia poverenia na vykonanie
exekúcií súdnym exekútorom exekučným súdom, oprávnené záujmy žalobcu nasledovným rizikám:

zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolvencie povinného.
Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
konkrétnych nárokov a základných práv. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú
satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Ďalej žalobca poukázal aj na ďalšie dôvody
na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy, a to neexistencia akéhokoľvek účinného

vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do
zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného
času vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti

s vymáhanou pohľadávkou aj jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia
ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,
ktoré mohol prijať.
Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú

požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy.
V ďalšom žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej výšky
finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania sumu 275 eur za celých 5 mesiacov.

Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu SR, teda
660 Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55 Eur za mesiac.
Žalobca uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou
požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania žaloby však

žalovaný na žiadosť pozitívne nereagoval. Poukázal na to, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody je založené v inom súdnom spise. Ako dôkaz na preukázanie
týchto tvrdení navrhol aj pripojenie spisu Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu
nároku žalobcu a na náhradu škody uplatňovanej v tomto konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca požadoval, aby súd medzitýmnym rozsudkom v zmysle ust.

§ 152 ods. 2 veta druhá in fine OSP rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za
škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin, pretože tento
nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 5330041 dlžníkom (povinným) Blažej Večerek,nar. 3.11.1976 v zákonom stanovenej lehote, a následne, aby súd rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 125 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu
275 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V predmetnej žalobe žalobca uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Martin
by porušovalo právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa
rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Preto žalobca v zmysle ust. § 12
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žiada, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným

prejednaním veci o prikázaní veci ( tohto sporu ) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Martin sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich
pomer veci a k účastníkom konania.
Vzhľadom na zmätočnosť vyjadrenia žalobcu v súvislosti so vznesením námietky zaujatosti, žalobca bol
listom zo dňa 17.10.2012 ( č. l. 7) vyzvaný, aby súdu oznámil, či vzniesol v predmetnej žalobe námietku
zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Martin a v prípade, že áno, aby konkretizoval vznesenú

námietku zaujatosti v zmysle ust. § 14 a 15a OSP. Podaním doručeným súdu 2.11.2012 ( č. l. 12) žalobca
uviedol, že na výzvu odpovedá nasledovne: „Žalobca nepodal súdu námietku zaujatosti podľa ust. § 15a
ods. 1 OSP“. Z úradného záznamu ( č. l. 14) je zrejmé, že zákonný sudca v predmetnej veci konštatoval,
že sa vo veci necíti byť zaujatý, a to ani pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom.

Uznesením č. k. 15C/252/2012-16 zo dňa 21.11.2012 bol žalobca vyzvaný, aby svoje podanie doplnil
v lehote 10 dní, a to tak, že predloží súdu kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie príslušného nároku
na náhradu škody, dôkaz o tom, kedy túto žiadosť doručil Ministerstvu spravodlivosti SR a potvrdenie
o tom, ako bola žiadosť o predbežné prejednanie vybavená. Podaním doručeným 12.12.2012 ( č. l.
23) zaslal žalobca odpoveď na predmetné uznesenie. Jeho súčasťou bola aj fotokópia sprievodného

listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ( č. l. 23a ), kde prílohou tohto
sprievodného listu bol aj zoznam žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ( č. l.
23b až 23c), súd zažurnalizoval do spisu len výňatok zo zoznamu týchto žiadostí týkajúci sa Okresného
súdu Martin.
Uznesením č. k. 15C/252/2012-24 zo dňa 16.1.2013 súd podanie žalobcu zo dňa 21.9.2012 odmietol,

nakoľko nemal preukázané, že žalovaný nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní, žalobca
predbežne prejednal s Ministerstvom spravodlivosti SR, resp. podal na Ministerstve spravodlivosti
žiadosť o prerokovanie tohto nároku, a či je tento nárok totožný s nárokom uplatňovaným v tomto konaní.
Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca odvolanie ( č. l. 30). Krajský súd v Žiline uznesením č.
k. 5Co/128/2013-51 zo dňa 4.4.2013 uznesenie okresného súdu o odmietnutí podania zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline uviedol, že žalobca podal námietku zaujatosti voči
všetkým sudcom Okresného súdu Martin, preto okresný súd bude postupovať v súlade s ust. §16 OSP
a po vyjadrení všetkých sudcov, spis predloží na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Ďalej uviedol, že
okresný súd nesprávne postupoval, pokiaľ nedostatok podmienky konania kvalifikoval ako nedostatok
náležitosti podania a mal postupovať podľa ust. § 104 a nasl. OSP. Okresný súd spis opätovne preložil s

námietkou zaujatosti, ktorú mal podať podľa krajského súdu žalobca, a to na krajský súd. Krajský súd v
Žiline podaním doručeným súdu 27.5.2013č. k. 8NcC/382/2013-60 uviedol, že sudkyňa, ktorej vec bola
pridelená sa vyjadrila, že sa necíti byť zaujatá vo veci, žalobca uviedol vo svojom vyjadrení, že nepodáva
námietku zaujatosti, preto krajský súd mal za to, že námietku zaujatosti nevzniesol.
V súvislosti s právnymi závermi, ktoré boli vyslovené v uzneseniach Krajského súdu v Žilne v obdobných

veciach, súd vyzval žalovaného, aby súdu oznámil, či a a kedy bola žalobcom podaná písomná žiadosť
napredbežnéprerokovanienárokupodľa§15a16zákonač.514/2003Z.z.,podakouspisovouznačkou
sa u nich konanie vedie, a či bol tento nárok žalobcu predbežne prerokovaný, prípadne, či sa o ňom
rozhoduje. Spolu s touto žiadosťou bola zaslaná žalovanému aj žaloba ( č. l. 62,63).
Žalovaný podaním zo dňa 23.5.2013 ( týka sa aj ďalších konaní vedených v senáte 15C) uviedol, že

boli doručené žiadosti žalobcu, viac ako 43 000 s tým, že neposkytol žalobca v rámci predbežného
prerokovania požadovanú súčinnosť, potrebnú pre prerokovane jeho nároku, a preto nepovažuje nárok
žalobcu za predbežne prerokovaný. Pokiaľ ide o posúdenie, či každý konkrétny uplatnený nárok bol aj
obsahomžiadostiopredbežnéprerokovanienároku,žalovanýzdôrazňuje,žedôkaznébremenovsmere
preukázania predbežného prerokovania nároku je na strane žalobcu a nemôže zaťažovať žalovaného,

ktorý nemôže jednoznačne potvrdiť, že jednotlivé uplatnené nároky boli aj predmetom doručených
žiadostí o predbežné prerokovanie ( č. l. 64).
Okresný súd preto vyzval opätovne žalobcu na odstránenie nedostatku podmienky konania podľa §
104 ods. 2 OSP ( č. l. 65), aby súdu doručil kópiu žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nárokuv konkrétnej veci, s totožnou výškou škody a ohľadne totožného dlžníka, ktorá mala byť doručená
Ministerstvu spravodlivosti SR. Na výzvu žalobca riadnym spôsobom nereagoval. Preto súd Uznesením
č. k. 15C/252/2012-71 zo dňa 8.8.2013 konanie zastavil, nakoľko nemal preukázané, že žalovaný nárok,

ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní, žalobca predbežne prejednal s Ministerstvom spravodlivosti
SR, resp. podal na Ministerstve spravodlivosti žiadosť o prerokovanie tohto nároku, a či je tento nárok
totožný s nárokom uplatňovaným v tomto konaní. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, o
ktorom rozhodoval Krajský súd v Žiline, uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
V odôvodnení uznesenia č. k. 5Co/484/2013-91 zo dňa 11.11.2013 krajský súd konštatoval , že aj v

prípade neodstránenia nedostatkov žiadosti, by v zmysle ust. § 16 ods. 2 vety za bodkočiarkou zákona
č. 514/2003 Z. z. nebolo dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto
zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde, preto obsah žiadosti o predbežné prerokovanie
nebol rozhodujúci.
Okresný súd vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Žiline, kedy krajský súd vyslovil
názor, že žalobca preukázal podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u

žalovaného, pokračoval v konaní o uplatnenom nároku žalobcu a vo veci vytýčil pojednávanie na deň
5.2.2014.
Podaním doručeným súdu 21.10.2013 ( č. l. 94) zaslal žalovaný vyjadrenie k žalobnému návrhu.
Žalovanýuviedol,žetotovyjadreniejerelevantnéprevšetkykonanievoveciachspoločnostiPohotovosť,
s.r.o. o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti žalovanej v senáte 15C. Žalovaný vo

vyjadrení uplatnil procesné námietky, konanie vykazuje nedostatky, a to zmätočnosť podania. Žalobca
síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Nie je jasný ani titul nároku
na náhradu škody. Žalobca jednak namieta nezákonné rozhodnutie, a to rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a zároveň namieta aj nesprávny úradný postup

v podobe prieťahov. Podľa žalovaného pri úspešnom uplatnení nároku na náhradu škody musia
byť splnené tri podmienky súčasne, a to: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Čo sa týka rozhodnutia o poverení exekútora po - 15 dňovej lehote, tak k
tomu žalovaný uviedol, že z ust. § 44 ods. 2 exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011 vyplýva

skutočnosť, že 15- dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu
ako exekučnom titule. Uvedené znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho
úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15- dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach,
začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu v zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, nárok je v tento časti neopodstatnený. Pred 1.6.2011 samotné

nedodržanie zákonom stanovenej lehote neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu,
najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. Ak nesprávnym úradným postupom má byť podľa žalobcu zamietnutie žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným nesprávnym postupom na účely zákona č. 514/2003
Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená.
Žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Nakoľko z citovaných zákonných ustanovení zákona č. 514/2003

Z. z., konkrétne ust. § 6 ods. 1 je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škodu
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnuté, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý už toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie

splnená. Predmetné rozhodnutia okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň
ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu
pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie taktiež nie je na
mieste posudzovať. Žalobca ďalej uvádza, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal
opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu. V tomto smere žalovaný poukázal na viaceré

uznesenia Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky, rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu v akom mu to umožňujúvnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
Žalovaný považuje za nevyhnutné v pravom rade poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie
§ 44 ods. 2 exekučného poriadku, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe

zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15 - dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu ( okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm.
c) a d) exekučného poriadku ), ak ho súd nepoverí, 15- dňová lehota neplatí. Žalobca nepreukázal,
že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažností, že by existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné

rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bezzbytočnýchprieťahov.Žalovanýmázato,ženiejepreukázanýnesprávnyúradnýpostupspočívajúci
v existencii prieťahov. Zároveň žalovaný poukázal aj na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.,
v prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 - dňovej lehoty a v rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote. Lehota na uplatnenie tohto nároku

( premlčacia lehota ) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia buď 15- dňovej lehoty od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii, resp. 30 - dňovej lehoty od
doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené žalovaná vznáša námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15- dňovej lehoty od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009, resp. pri ktorom došlo k uplynutiu 30 - dňovej lehoty

od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy
boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Ďalej sa žalovaný vyjadroval k
materiálnejškode,akoajknemajetkovejujme.Zdôvodunepreukázaniasplneniazákladnýchzákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. považuje
žalovaný žalobu za právne neopodstatnenú a žiada, aby súd žalobu proti žalovanému v celom rozsahu

zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania s tým, že žalovaná si uplatňuje právo na náhradu
trov konania. Predmetné vyjadrenie bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobcu poštou ( č. l. 103
súdneho spisu ) tak, aby sa mohol s ním oboznámiť ešte pred vykonaním nariadeného pojednávania.

Súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP (ďalej len „OSP“) konal a rozhodol vo veci na pojednávaní dňa

5.2.2014 v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovaného. Žalovaný ospravedlnil svoju
neúčasť a žiadal, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti ( č. l. 113). Právny zástupca
žalobcu elektronickým podaním doručeným súdu 31.1.2014 ( č. l. 110) požiadal o zrušenie pojednávania
z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu až do právoplatného rozhodnutia
o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu, žiadal, aby súd v prejednávanej veci nepokračoval,

nakoľko v konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Poukázal na skutočnosť,
že mu doposiaľ neboli oznámené výsledky procesných postupov sudcu a súdu, ktoré by boli základom
pre spoľahlivé riešenie otázky zachovania nestrannosti súdu a ustanovenia nestranného zákonného
sudcu. Súd predmetnú žiadosť nepovažoval za dostatočné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní,
nakoľko Občiansky súdny poriadok zrozumiteľne a určite stanovuje, akým spôsobom, a z akých dôvodov

je možné ospravedlniť termín pojednávania. Preto vo veci pojednával a rozhodol. Tieto skutočnosti
oznámil e- mailom právnemu zástupcovi žalobcu v súlade s ust. § 119 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho
poriadku ( č. l. 114).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré boli doložené do súdneho spisu,

ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17Er/4439/2009 a zistil tento skutkový a
právny stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/4439/2009 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý dňa 14.9.2009 podal na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

vedenej na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 7530/09 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Blažej Večerek, r. č. 761103/7687,
Sucháčkova 4408/9, 036 01 Martin pre vymoženie sumy 1627,50 eur s príslušenstvom, a to na základe
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15Cb/136/2006 a návrhu na vykonanie exekúcie . Exekučný súd
vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. k. 17Er/4439/09 dňa 25.9.2009. Poverenie na vykonanie

exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 7.10.2009.Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom stanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení ku dňu vzniku žalobcom tvrdenej škody, ktorú
žalobca odvodzuje od skutku, ktorý sa stal pred 1.1.2013 /ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z./ štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení.

Zákon č. 514/2003 Z. z. v § 9 ods. 1 považuje za nesprávny úradný postup aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Súd na základe tvrdení žalobcu vedených v návrhu zistil, že tento si uplatňuje náhradu majetkovej škody
vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 275 eur, ktorému mala vzniknúť nesprávnym úradným
postupomOkresnéhosúduMartin.NesprávnehoúradnéhopostupusamalOkresnýsúddopustiťtým,že
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v zákonnej lehote. Súd preto v zmysle

ust. zákona č. 514/2003 Z. z. zisťoval existenciu podmienok, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť
štátu za vznik škody, a ktoré musia byť splnené súčasne, a to:
1) Nesprávny úradný postup pri rozhodovaní o udelení poverenia
2) Vznik škody
3) Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou

O nárokoch na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom rozhoduje súd. Poškodený
sa však môže domáhať súdnej ochrany až potom, čo písomne požiadal príslušný orgán, teda v
danom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie žiadosti o odškodnenie atento orgán neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti. Vychádzajúc z ust. § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. v spojení s právnymi názormi,
ktoré boli vyslovené v uzneseniach Krajského súdu v Žiline v obdobných veciach, súd konštatuje,

že bolo preukázané, že žalobca dňa 25.9.2012 písomne požiadal príslušný orgán, teda Ministerstvo
spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku. Doručenie žiadosti potvrdil aj žalovaný v podaní
zo dňa 23.5.2013. Žalovaný uvádzal, že žalobca mu neposkytol súčinnosť, lebo žiadosť nemala
požadované náležitosti, obsah žiadosti nebil však rozhodujúci. Podľa súdu nejde o predčasne uplatnený
nárok na súde, keď v čase rozhodovania súdu už uplynula 6-mesačná lehota, v ktorej príslušný orgán

na základe písomnej žiadosti poškodeného mohol nárok na náhradu škody uspokojiť a súd nemal
preukázané, že nárok žalobcu na náhradu škody alebo jej časti bol do jeho rozhodnutia uspokojený.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia ( oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov
odo dňa, keď bolo poškodenému doručené rozhodnutie , ktorým mu bola spôsobená škoda, to neplatí
ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku

podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Pri posudzovaní námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný vo vyjadrení k veci, súd vychádzal z
tohto, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým dňa 14.9.2009, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 25.9.2009,

doručené bolo súdnemu exekútorovi dňa 7.10.2009. Je potrebné poukázať na to, že žalobca ako
oprávnený koná v súčinnosti so súdnym exekútorom povereným vykonaním exekúcie. Najneskôr dňom
doručenia poverenia, t. j. dňom 7.10.2009 sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ktorá mu mohla vzniknúť
tým, že súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií do 15- dní od doručenia
tejto žiadosti. Návrh na súd bol podaný 27.9.2012, a preto súd mal za to, že návrh na začatie konania

bol v predmetnej veci podaný včas a námietka premlčania je nedôvodná.

Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. považuje za nesprávny úradný postup aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Na
predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučnýtitul. Aksúdnezistírozporvžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciealebonávrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení o vzniku prieťahov v konaní žalobca navrhol pripojenie súdneho
spisu exekučného súdu v exekučnej veci navrhovateľa proti povinnému Blažeje Večerek, nar. 9.3.1976
prevymoženiepohľadávky,ktorávzniklaneplnenímzáväzkupovinnéhovyplývajúcichzoZmluvyoúvere
č. 5330041, č. EX 7530/09. Pokiaľ žalobca v návrhu na začatie konania uvádzal, že nemôže označiť
spisovú značku exekučného konania, pretože mu ju súd neoznámil, tak ide o nepravdivé tvrdenie,

nakoľko spisová značka predmetného exekučného konania bola uvedená na uznesení exekučného
súdu, ktorým bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, a ktoré bolo žalobcovi riadne doručené.
Súd vlastným šetrením zistil, že ide o exekučné konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp.
zn. 17Er/4439/2009. Z uvedeného exekučného spisu bolo preukázané, že súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý dňa 14.9.2009 podal na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

vedenej na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 7530/09. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie
č. k. 17Er/4439/2009 dňa 25.9.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 7.10.2009.Podľa žalobcu k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia malo dôjsť po uplynutí zákonom stanovenej
doby v omeškaní viac ako 5 mesiacov. Z pripojeného exekučného spisu jednoznačne vyplýva, že
exekučný súd rozhodol v lehote 11 dní po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd ma za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
v predmetnej veci konal riadne. Všetky úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli
vykonávané v súlade s Exekučným poriadkom. Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy v
exekučnom konaní - teda opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, t.j. nemal

preukázaný nesprávny úradný postup, ako jeden z predpokladov, ako bolo vyššie konštatované, pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd preto návrh žalobcu, ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej. Súd určuje rozsah
a mieru, v ktorej sa dokazovanie vykoná. Súd však nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré
účastníci v priebehu konania navrhli a princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou
spravodlivého rozhodnutia veci súd umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k
takémuto rozhodnutiu vedú.

V návrhu na zrušenie pojednávania ( č. l. 110) žalobca uviedol, že v prípade, že ide o žalobu agendy
ISTINA RS, na preukázanie skutočnosti, že postup exekučného súdu je nesprávny ( v rozpore so
zákonom), nechal žalobca spracovať znalecký posudok znalcom v odbore 330000-Právne vzťahy k
cudzine, odvetví 330300-Európske právo, ktorý zodpovie na otázky týkajúce sa interpretácie a aplikácie
smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 v nadväznosti na justičnú prax a záväznú judikatúru Súdneho

dvora EÚ. Znalecký posudok navrhuje ako dôkaz zo zásadnou povahou a žiada, aby bol súdom po
spracovaní vykonaný. Toto konanie sa takejto žaloby netýka, a preto sa súd týmto návrhom vôbec
nezaoberal.

V súvislosti s ďalším návrhom právneho zástupcu žalobcu na doplnenie dokazovania, ktorý uviedol v

návrhu na zrušenie pojednávania, a to že mal zadať objednávku na

spracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody v dôsledku žalobe opísaných
skutočností, za ktoré zodpovedá žalovaný. Vypracovaný znalecký posudok po jeho vyhotovení predloží,

pričom žiada, aby o obsah tohto znaleckého posudku bolo doplnené dokazovanie vykonané v tomto
konaní. Súdu nie je zrejmé, a žalobca to nepreukázal, či žalobca už zadal objednávku, kedy bude
tento znalecký posudok vyhotovený, a teda nemal preukázanú vôbec jeho existenciu. Tento návrh na
doplnenie dokazovania súd zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech,
právo na ich náhradu nepriznal. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré bolo podané vo veci samej si uplatnil
náhradu trov konania, preto mu ich súd na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 5.2.2014 priznal. Tieto si
však nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote a ani z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplynuli. Preto
mu súd v súlade s ust. § 151 ods. 2 OSP náhradu trov konania nepriznal a v takomto prípade súd

nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie skončilo na pojednávaní dňa 5.2.2014.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.